Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-31S/162/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov JUDr. Andrey Soukupovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu, v právnej veci žalobcu: N O V, s. r. o., so sídlom Antolská 3721/4, 851 07 Bratislava, IČO: 31 338 895, právne zastúpený: JUDr. Mária Kuttnerová, advokátka so sídlom Kozačeka 40, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101933426/2022 zo dňa 08. júla 2022, takto

rozhodol:

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101933426/2022 zo dňa 08.07.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u žalobcu ako u daňového subjektu kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia október 2015, november 2015 a december 2015 s tým, že daňová kontrola začala dňa 09.07.2020. V oznámení požiadal správca dane daňový subjekt o predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly. Časť dokladov bola predložená daňovým subjektom a časť dokladov bola zaistená pracovníkmi Kriminálneho úradu finančnej správy. Ďalšie dôkazy a doklady boli od daňového subjektu doručené na základe výziev správcu dane v priebehu daňového konania. Dňa 27.05.2021 bol správcom dane vydaný Protokol z daňovej kontroly č. 100920807/2021 v ktorom uviedol, že na základe výsledkov daňovej kontroly DPH bol u daňového subjektu zistený rozdiel oproti vyrubenej dani za zdaňovacie obdobie december 2015.

2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100457448/2022 zo dňa 10.03.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) určil daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel v sume 29 468 eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2015, nepriznal nadmerný odpočet v sume 18 323,61 eur a vyrubil daň v sume 11 144,39 eur. Správca dane neuznal odpočet dane z faktúry č. 150100510 (interné číslo 20151438) zo dňa 31.12.2015, s dátumom dodania 31.12.2015 na celkovú fakturovanú sumu 36 000 eur, z toho základ dane vo výške 30 000 eur a 20% DPH vo výške 6 000 eur, s predmetom fakturácie „See & Go“ a faktúry č. 150100509 (interné číslo 20151437) zo dňa 31.12.2015, s dátumom dodania 31.12.2015 na celkovú fakturovanú sumu 24 000 eur, z toho základ dane vo výške 20 000 eur a 20% DPH vo výške 4 000

eur, s predmetom fakturácie „zabezpečenie reklamnej kampane LED-Trnavské Mýto Bratislava“, a to od dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 895 418, DIČ: 2023651344, IČ DPH: SK2023651344 (ďalej len „NOBOX MEDIA, s. r. o.“) a faktúry č. 2015160 zo dňa 31.12.2015, s dátumom dodania 31.12.2015 na celkovú fakturovanú sumu 116 808 eur, z toho 20 % DPH vo výške 19 468 eur s predmetom dodania služby v zmysle objednávky č. 45/2015 od spoločnosti UXOR, s. r. o., so sídlom Partizánska 3, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 46 833 439, DIČ: 2023606145, IČ DPH: SK2023606145 (ďalej len „UXOR, s. r. o.“). Podľa správcu dane daňový subjekt nepreukázal žiadnymi relevantnými dokladmi a dôkazmi, že zdaniteľné obchody sa reálne uskutočnili tak, ako boli deklarované medzi osobami uvedenými na faktúrach a zároveň daňový subjekt nepreukázal v priebehu daňovej kontroly, že skutočne došlo k dodaniu zabezpečenia reklamnej kampane od spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. ani k dodaniu elektroinštalačných prác od spoločnosti UXOR, s. r. o.. Správca dane konštatoval, že daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr od dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o. a spoločnosti UXOR, s. r. o. čím porušil ust. a v nadväznosti na , a o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“), nakoľko tieto faktúry nepreukazujú existenciu a dodanie predmetných služieb konkrétnym dodávateľom uvedeným na faktúrach. Správca dane uzavrel, že v procese dokazovania bolo preukázané, že daňová povinnosť z deklarovaných dodaných služieb dodávateľmi, uvedenými na faktúrach, spoločnostiam NOBOX MEDIA, s. r. o. ani UXOR, s. r. o., nevznikla, a to z dôvodu, že dodanie služieb – reklamné služby a elektroinštalačné práce tak, ako to deklaroval kontrolovaný daňový subjekt predloženými faktúrami, sa reálne neuskutočnilo; dodanie nebolo preukázané ani kontrolovaným daňovým subjektom.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101933426/2022 zo dňa 08.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že dodávatelia uvedení na faktúrach nepotvrdili uskutočnenie reklamných služieb a elektroinštalačných služieb, pričom skutoční dodávatelia služieb neboli identifikovaní, čo viedlo k nesplneniu hmotnoprávnych podmienok nároku na odpočítanie dane, pričom zároveň uviedol, že správcovi dane nebolo rovnako preukázané, že reklamná služba prezentovala produkty, resp. činnosť alebo služby žalobcu. Ďalej žalovaný uviedol, že okrem porušenia hmotnoprávneho predpisu, ktorým je , mal za nepochybne preukázané, že sporné plnenia boli súčasťou podvodného reťazca, ktorý bol vytvorený účelovo s cieľom zneužiť systém neutrality DPH. Ďalej konštatoval, že žalobca sám neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepreukázal, že plnenia uvedené na faktúrach od dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o. a dodávateľa UXOR, s. r. o. boli poskytnuté a v akom rozsahu osobou uvedenou na faktúrach a tiež nepreukázal, že plnenia slúžili žalobcovi na uskutočňovanie jeho zdaniteľných plnení. Dôkazné bremeno splnenia hmotnoprávnych podmienok nároku na odpočítanie dane zaťažovalo žalobcu, ktorý podľa žalovaného toto dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaný uviedol, že žalobca v daňovom konaní riadne neobjasnil a nepreukázal, aké služby a v akom rozsahu pre neho vykonal deklarovaný dodávateľ NOBOX MEDIA, s. r. o., pričom túto spoločnosť si vybral za svojho dodávateľa. Pri elektroinštalačných prácach samotný žalobca, konateľ deklarovaného dodávateľa A. A., a ani svedok B. C. D. (zamestnanec žalobcu), ktorý zadával a preberal elektroinštalačné práce na objekte Draždiak, nevedeli správcovi dane uviesť, kto skutočne vykonal fakturované služby. Podľa záverov žalovaného deklarovaný dodávateľ UXOR, s. r. o. zamestnancov nemal, žiadni subdodávatelia neboli uvedení v podaných kontrolných výkazoch a subdodávatelia mali byť odmeňovaní v hotovosti. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver, pričom postupoval v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Záver správcu dane vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že deklarovaný dodávateľ NOBOX MEDIA, s. r. o. a deklarovaný dodávateľ UXOR, s. r. o. boli skutočnými dodávateľmi služieb, ktorým vznikla daňová povinnosť podľa . Zistené objektívne skutočnosti zakladali dôvod nepriznania práva na odpočítanie dane z titulu porušenia hmotnoprávnych podmienok nároku na odpočítanie dane.

Správna žaloba – žalobné body

4. Správnou žalobou doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a s ním súvisiaceho prvostupňového rozhodnutia, zrušenia napadnutého rozhodnutia aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, považoval za nezákonné, pričom poukázal na znenie ust. , , , a v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „“).

5. Namietal nezákonnosť vykonanej daňovej kontroly DPH, a to z dôvodu jej predčasného účelového ukončenia, pred zákonným, úplným a správnym zistením a preverením všetkých skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Predčasnosť ukončenia daňovej kontroly podľa žalobcu potvrdil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, v ktorom odôvodnení nebola preukázaná výška dane na úhradu, teda v čom mal žalovaný iný názor, než správca dane.

6. Zdôraznil, že Protokol z vykonanej daňovej kontroly má v zmysle ust. § 47 písm. h) Daňového poriadku obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, čo tento protokol neobsahuje, a preto správca dane nemohol na jeho základe vydať rozhodnutie. Touto námietkou sa údajne nezaoberal ani správca dane, a ani žalovaný, keďže žalovaný v napadnutom rozhodnutí bez zákonného odôvodnenia len prevzal citáciu správcu dane o začatí daňovej kontroly s tým, že táto bola ukončená doručením protokolu, pričom neskúmal a nezaoberal sa námietkou žalobcu. Z celého napadnutého rozhodnutia žalovaného je podľa žalobcu preukázateľné formalistické sa vysporiadanie s odvolaním žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, keď bez zákonného skúmania a hodnotenia opisuje závery správcu dane, pričom bez jasného, zrozumiteľného a správneho odôvodnenia považuje námietky žalobcu v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu za nezakladajúce dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane a za neopodstatnené, čím je preukázané ich nezákonné odmietnutie. Žalobca mal teda za to, že žalovaný nesprávne vecne a právne vec posúdil.

7. Ďalej poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“), konkrétne na konanie sp. zn. a konanie sp. zn. , v nadväznosti na ktoré skonštatoval, že v napadnutom rozhodnutí absentuje dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové žalobca vyhodnotil ako nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a vydané predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.

8. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nekonal pri právnom posúdení veci zákonne, čo v nadväznosti na skutkové okolnosti, ktoré neboli nepochybne zistené, nebolo možné, keďže právne nie je možné posúdiť nezistené skutočnosti. Mal za to, že z obsahu napadnutého rozhodnutia je preukázateľné, že je nepreskúmateľné, a to pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie. Obsah odôvodnenia navodzuje dojem, že ide o zhrnutie celého obsahu administratívneho spisu. Podstatnou vadou, pre ktorú žalobca dospel k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, je absencia vlastných záverov žalovaného, z ktorých by bolo zrejmé, ktoré skutočnosti boli rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci a akými úvahami sa správny orgán pri ich vyhodnotení riadil. Všeobecné záverečné konštatovanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, že námietky uvedené v odvolaní žalobcu sú neopodstatnené a nezakladajú dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane a vrátenie veci orgánu verejnej správny prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, nepostačuje a nenapĺňa požiadavku zákonného odôvodnenia rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je podľa žalobcu zrejmé, aký vplyv mali skutkové zistenia správcu dane na konečné posúdenie predmetu konania, ako orgán verejnej správy uvažoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov, ktoré konkrétne dôkazy boli rozhodujúce pre posúdenie veci a aký konkrétny záver z každého použitého dôkazu vyplýval.

9. Ako príklad žalobca poukázal na jeho námietku uvedenú vo vyjadrení k Protokolu z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie október, november, december 2015 č.100920807/2021 zo dňa 23.07.2021 týkajúcu sa dôkazného bremena správcu dane, pri kvalifikovaní konania žalobcu ako podvodné. Táto námietka, keďže sa s ňou správca dane nevysporiadal, bola uvádzaná aj v odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný sa s ňou v napadnutom rozhodnutí podľa žalobcu taktiež zákonne nevysporiadal, ale bez odôvodnenia uviedol, že správca dane nebol zaťažený preukazovaním vedomej účasti žalobcu na podvodnom konaní, pretože dôkazné bremeno splnenia hmotnoprávnych podmienok nároku na odpočítanie dane zaťažuje žalobcu, ktorý podľa žalovaného toto dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaný uviedol, že sporné plnenie bolo súčasťou podvodného reťazca, a teda potvrdil dôkazné bremeno správcu dane pri preukazovaní podvodného konania žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že NS SR vo svojej rozhodovacej činnosti už zaviazal daňové orgány zaoberať sa v zmysle európskej judikatúry aj otázkou podvodného, resp. zneužívajúceho konania

a vedomosti kontrolovaného daňového subjektu o takomto konaní (napr. Rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 01.12.2016).

10. V napadnutom rozhodnutí žalovaný okrem iného uvádzal aj porušenie hmotnoprávnych predpisov žalobcom, čím sa zrejme snažil odstrániť nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pre rozpory medzi výrokom a odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Tu žalobca zdôraznil, že inštitút zneužitia práva bol aplikovaný aj na európskej úrovni a to Súdnym dvorom Európskej únie (napr. C-255/02 Halifax plc a ďalší proti Commisioners of Customs & Excese zo dňa 21.02.2006), ktoré sa týkali zneužitia práva v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré rozhodnutie sa následne stalo vzorom pre aplikáciu inštitútu zneužitia práva aj pre vnútroštátne orgány aplikácie práva členských krajín. O zneužitie práva sa jedná v prípade, ak predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Správca dane nepreskúmateľne v prvostupňovom rozhodnutí, bez unesenia dôkazného bremena, zneužitie práva daňovým subjektom nepreukázal.

11. Žalobca už aj v odvolaní proti rozhodnutiu daňového orgánu prvého stupňa namietal, že konanie správcu dane je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 9 Daňového poriadku, ktorý kodifikuje povinnosť správcu dane dbať pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch na to, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalovaný vedel, a zo svojej činnosti musel vedieť, že v skutkovo zhodných prípadoch bolo už rozhodnuté inak, napriek tomu sa s touto námietkou, na škodu práv a právom chránených záujmov daňového subjektu v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal a nevysporiadal sa s touto námietkou žalobcu.

12. Ďalej žalobca skonštatoval, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní, nekonal v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku a žalobcovi nikdy neboli zaslané výzvy so špecifikovanými pochybnosťami.

13. Žalobca namietal, že po začatí vyrubovacieho konania žiadal preukázanie poverenia zamestnancov správcu dane na konanie vo vyrubovacom konaní, keďže poverenie na výkon daňovej kontroly stratilo platnosť a účinnosť doručením protokolu z daňovej kontroly. Takéto poverenie právnemu zástupcovi žalobcu nebolo predložené, ale správca dane na ťarchu žalobcu pričítal nepreukázanie písomného plnomocenstva A. E. na konanie za NOBOX MEDIA, s.r.o.. Tento diskriminačný postup správcu dane bol žalovanému známy, keďže ho opisuje v napadnutom rozhodnutí, avšak podľa žalobcu ani s touto námietkou sa žalovaný vôbec v napadnutom rozhodnutí nezaoberal a nevysporiadal sa s ňou. Žalovaný sa podľa žalobcu tiež nezaoberal námietkou žalobcu, že správca dane nepravdivo v prvostupňovom rozhodnutí tvrdil, že jediným cieľom žalobcu pri tomto ústnom pojednávaní bol nátlak na kontrolnú skupinu vykonávajúcu vyrubovacie konanie a podanie námietky zaujatosti voči zamestnancom správcu dane.

14. Vzhľadom k tomu, že ani správca dane, ani žalovaný sa zákonne nevysporiadali so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalobca trvá na týchto námietkach, ako aj na jeho námietkach uvedených v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100402064/2022 zo dňa 02.03.2022.

15. Žalobca zhrnul, že porušenie práv a právom chránených záujmov žalobca vzhliadol, keď napriek jeho návrhom, správca dane nezákonne nekonal voči subjektom, ktoré boli dodávateľom dodávateľa žalobcu. Bez preukázania a odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádza, že títo nepotvrdili zdaniteľné plnenie pre dodávateľa žalobcu, čo malo za následok, nepreukázanie plnenia voči žalobcovi. Žalobca počas celého konania žiadal, aby správca dane konal voči jeho dodávateľovi a jeho dodávateľom, pričom keďže správca dane vedie v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku dokazovanie, má dbať nato, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ak si niektorí z dodávateľov resp. dodávateľ žalobcu nesplnil zákonnú povinnosť odviesť daň, žalovaný ani správca dane nekonal a zaťažil nezákonne dôkazným bremenom žalobcu za skutočnosti, za ktoré nezodpovedá a nemá nástroje na ich ovplyvnenie. Poukázal na výmer vykonaných prác zo dňa 31.12.2015, ktorý potvrdzoval, že dodávateľ UXOR, s.r.o. potvrdil uskutočnenie elektroinštalačných práv, čo však žalovaný nijak nevyhodnotil. Žalobca žiadal o vypočutie svedkov – zamestnancov správcu dane, zamestnancov

žalovaného, konateľov dodávateľov dodávateľa žalobcu, pričom uviedol, že ich identifikáciu doplní pre súdne konanie.

16. V závere mal za to, že správca dane mu zákonne nepreukázal podvodné konanie, keďže žalobcom predložené dôkazy preukazujú konanie v súlade s ich obsahom. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval zákonnosť vykonaných dôkazov, avšak bez zaujatia relevantného stanoviska k námietkam žalobcu, ktoré podával počas celého konania vo veci, čo má mať za následok arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu bolo dostatočne preukázané, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnych spisoch.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

17. Vo svojom vyjadrení k správnej žalobe žalovaný uviedol, že námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe voči napadnutému rozhodnutiu sú nedôvodné. Po oboznámení sa s administratívnym spisom žalobcu, žalovaný nezistil také skutočnosti, ktoré by mohli zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žalovaný má za to, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci potrebný pre posúdenie daného prípadu, ktoré malo za následok nepriznanie odpočítania dane od deklarovaného dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o., a dodávateľa UXOR, s.r.o.. Vykonané šetrenie správcu dane v rámci daňovej kontroly a došetrenie vo vyrubovacom konaní, bližšie opísané v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v žalobou napadnutom rozhodnutí, malo za následok vznik pochybností u správcu dane, ktoré boli dostatočne intenzívne a mali za následok prenos dôkazného bremena späť na žalobcu. Podľa žalovaného správca dane svoje pochybnosti vyjadril a oboznámil s nimi žalobcu, čím bolo dôkazné bremeno prenesené na žalobcu. Správca dane, podľa vyjadrenia žalovaného, identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudili pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a bolo na žalobcovi vyvrátiť spochybnenie predložených dôkazov a svoje tvrdenie dokázať. Žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol, a teda správca dane dospel k správnemu záveru o porušení , pričom podľa žalovaného je tiež nepochybne preukázané, že sporné plnenie bolo súčasťou podvodného reťazca, ktorý bol vytvorený účelovo s cieľom zneužiť systém neutrality DPH.

18. Žalovaný skonštatoval, že samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie tohto práva, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Ak daňové doklady neodrážajú reálne plnenie, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto faktúr bez ďalšieho priznané právo na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne faktúry, ktoré sú spravidla vystavované v súvislosti s daňovým únikom. Práve o takýto prípad ide aj v predmetnej veci, a to konkrétne vo vzťahu k sporným faktúram od deklarovaného dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. a deklarovaného dodávateľa UXOR, s.r.o..

19. Tým, že správca dane preukázal, že deklarovaní dodávatelia nemohli žalobcovi dodať tovar tak, ako to bolo deklarované na faktúrach, spochybnil jednu z hmotnoprávnych podmienok - postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby. Správca dane mal v tejto súvislosti právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, pričom v tomto smere bol oprávnený preveriť aj celý reťazec dodávateľských subjektov. Bolo na žalobcovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že dodávateľom tovaru bola zdaniteľná osoba, čo sa v prejednávanom prípade nestalo. Žalovaný zdôraznil, že žalobca ani počas daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom či odvolacom konaní neodstránil pochybnosti správcu dane a nepredložil vierohodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že sporné zdaniteľné obchody spočívajúce v dodaní tovaru boli skutočne dodané deklarovanými dodávateľmi, alebo inou zdaniteľnou osobou v rámci tuzemského dodania.

20. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou, že žalobca nemal vedomosť o pochybnostiach správcu dane o pravdivosti dokladov predložených žalobcom a o pravdivosti údajov v nich uvedených podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Vo veci oboznámenia so skutočnosťami zistenými počas výkonu daňovej kontroly, bola dňa 13.05.2021 spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100820274/2021 za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu. Napriek skutočnosti, že zápisnica bola spísaná podľa § 3 a § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, z obsahu zápisnice nepochybne vyplývajú pochybnosti správcu

dane, ktoré mali za následok prenos dôkazného bremena späť na žalobcu. Z obsahu tejto zápisnice podľa žalovaného možno vyvodiť zreteľný a logický záver, že správca dane prejavil pochybnosti o predložených dokladoch. Aj keď žalobca v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100820274/2021 nepožiadal správcu dane o lehotu pre vykonanie úkonu vo veci vysvetlenia a preukázania pravdivosti dokladov predložených žalobcom, správca dane až po 15 dňoch odo dňa spísania tejto zápisnice expedoval Protokol č. 100920807/2021 z daňovej kontroly, čím poskytol žalobcovi dostatočný priestor k preukázaniu ním deklarovaných skutočností. Podľa žalovaného možno tvrdiť, že správca dane pri výkone daňovej kontroly ako celku postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom a tiež v súlade s Daňovým poriadkom. Tvrdenie žalobcu, že daňová kontrola bola ukončená účelovo predčasne, pred zákonným a správnym zistením a preverením všetkých skutočností, je teda podľa žalovaného zo strany žalobcu zavádzajúce a nepreukázané.

21. Námietku žalobcu vo veci preukázania poverenia zamestnancov správcu dane na konanie vo vyrubovacom konaní považuje žalovaný za neopodstatnenú. O poverení zamestnancov správcu dane na konanie vo vyrubovacom konaní nepoukazuje žiadne ustanovenie daňového poriadku. Žalobca mal podľa § 45 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku právo na predloženie písomného poverenia zamestnanca na výkon daňovej kontroly a predloženie služobného preukazu zamestnanca. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100402064/2022, v ktorej sa prerokovali pripomienky predložené žalobcom k protokolu z daňovej kontroly a zároveň ktorou správca dane oboznamoval žalobcu s výsledkami dokazovania v rámci vyrubovacieho konania, je zrejmé, že vyrubovacie konanie vykonávali zamestnanci, ktorým bolo vystavené poverenie na výkon daňovej kontroly. Títo zamestnanci, pojednávali so žalobcom aj dňa 09.02.2022 v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100267650/2020, a z toho dôvodu žalovaný nemal dôvod identifikovať osoby, ktoré vykonali daňovú kontrolu, a ktoré vykonali vyrubovacie konanie a vydali rozhodnutie, pretože sám žalobca má o týchto osobách vedomosť.

22. Žalovaný tvrdil, že správca dane dbal na to, aby v súlade s § 3 ods. 9 Daňového poriadku konal v skutkovo zhodných prípadoch rovnako, a aby nebol žalobca žiadnym spôsobom diskriminovaný. Námietku žalobcu s poukazom na § 3 ods. 9 Daňového poriadku v tomto prípade žalovaný posúdil ako irelevantnú, pretože žalobca v celom konaní správcovi dane nešpecifikoval skutkovo zhodný prípad a správca dane ako aj žalovaný nemajú vedomosť o zhodnom skutkovom prípade.

23. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že má za to, že skutkový stav veci bol správcom dane dostatočne zistený, pri daňovej kontrole boli zachované práva žalobcu a ostatných zúčastnených v daňovom konaní a na základe vykonaného dokazovania mal správca dane k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho rozhodnutia. Zhrnul, že trvá na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí i v prvostupňovom rozhodnutí, pričom poukázal na odôvodnenie týchto rozhodnutí, ako aj na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, a preto navrhol podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

24. Žalobca v replike uviedol, že vyjadrenie žalovaného potvrdzuje tie isté skutkové a právne vady, ktoré má aj napadnuté rozhodnutie, a ktoré sú právnym dôvodom na podanie predmetnej správnej žaloby. Citoval ustanovenie § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, ktorý ustanovuje, čo musí obsahovať výrok rozhodnutia, pričom poukázal na skutočnosť, že výrok prvostupňového rozhodnutia, ktoré žalovaný potvrdil, a čím sa žalovaný vo vyjadrení nezaoberal vôbec, obsahuje len uvedenie ustanovenia procesného predpisu (Daňového poriadku), avšak neobsahuje uvedenie ustanovenia hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. Výrok uvedeného rozhodnutia obsahuje len konštatovanie, že sa ním vyrubuje daňovému subjektu rozdiel DPH bez toho, aby bolo z výroku rozhodnutia žalobcovi zrejmé, ktoré ustanovenia boli právnym základom vydaného rozhodnutia správcu dane, čo má za právny následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia vo výroku. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane je ďalej preukázateľne spôsobená rozporom medzi výrokom rozhodnutia a jeho odôvodnením, keďže vo výroku konajúci správca dane vyrubuje daňovému subjektu rozdiel dane bez podriadenia pod príslušný hmotnoprávny predpis, na základe ktorého vykonáva tento dorub, a v odôvodnení uvádza neuznanie odpočítania dane z faktúr. Poukázal na napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane len v rozsahu 11 144,39 eur. Vyrubeným rozdielom dane na úhradu v čiastke 29 468 eur a nepriznaním nadmerného odpočtu

v sume 18 323,61 eur správcom dane sa žalovaný v odôvodnení vôbec nezaoberal, nepotvrdil ho a doteraz o ňom nerozhodol.

25. Ďalej skonštatoval, že z administratívneho spisu je preukázané, že správca dane mal vedomosť o rozhodnutiach v skutkovo zhodných prípadoch, a to aj z dôvodu, že ten istý správca dane ako aj iný správca dane rozhodol v skutkovo zhodných prípadoch inak a správca dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu DPH v protokole z vykonanej daňovej kontroly sám uviedol jednu z vedomostí o iných konaniach. Nielen správca dane ale aj žalovaný konal podľa žalobcu v rozpore s ust. § 3 ods. 9 a § 3 ods. 1 Daňového poriadku, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového daňového orgánu bez zákonného skúmania a hodnotenia. Žalovaný, pokiaľ skúmal odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu, podľa žalobcu vedel a musel vedieť, že správca dane vedel zo svojej činnosti a námietok žalobcu, že bolo v skutkovo zhodných prípadoch rozhodnuté inak, a to tak, že rozhodnutie žalovaného pre nevysporiadanie sa s nedôvodnými rozdielmi je nezákonné. Žalovaný vo vyjadrení uvádzal, že žalobca bol povinný označiť zhodný prípad a poukázať na rozhodnutie tomu zodpovedajúce. Tento názor žalovaného žalobca považoval, okrem poškodzovania jeho práv a právom chránených záujmov, za navádzanie na prezradenie daňového tajomstva, keďže žalovaný vie a musí vedieť, vychádzajúc z kodifikácie Daňového poriadku, že navádza žalobcu na konanie, ktoré naplní skutkovú podstatu trestného činu, v zmysle .

26. Žalobca zdôraznil, že trvá na svojej námietke, že mu nebolo vo vyrubovacom konaní predložené poverenie na výkon úkonov pri vyrubovacom konaní. Tvrdenie žalovaného vo vyjadrení, že konajúci orgán nemá túto povinnosť, považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ konajúci daňový orgán požaduje od žalobcu pri každom ústnom pojednávaní (čo je preukázané zo zápisníc o ústnom pojednávaní, ktoré sú obsahom administratívneho spisu) preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu na konanie, nepreukázanie poverenia zamestnancov správcu dane konať, po skončení daňovej kontroly, je teda podľa žalobcu porušením jeho ústavných práv, zakotvených v .

27. Tvrdil, že neúplnosť a nesprávnosť zistenia skutkového stavu vo veci a predčasnosť ukončenia daňovej kontroly potvrdil vo vyjadrení sám žalovaný, keď uviedol, že žalobca počas výkonu daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní nepredložil žiadne vierohodné dôkazy o dodaní tovaru. Z vyjadrenia žalovaného je teda podľa žalobcu preukázané, že zákonne neskúmal a nehodnotil odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu, ani administratívny spis, keďže nikdy sa vo veci nejednalo o dodanie tovaru, ale o poskytnutie služieb.

28. Na podporu svojej námietky, že nemal vedomosť o pochybnostiach správcu dane o pravdivosti dokladov predložených žalobcom a o pravdivosti údajov v nich uvedených, poukázal na Rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 16.02.2022, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalovaného okrem iného aj z titulu neunesenia dôkazného bremena žalovaného, pre nekonanie v súlade s ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, z ktorého časť vo svojom vyjadrení aj citoval. Uvedený rozsudok podľa žalobcu potvrdzuje jeho námietku, že na neho neprešlo dôkazné bremeno, a žalovaný ani správca dane neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich zaťažuje.

29. Aj keď žalovaný uviedol, že je nepochybne preukázané, že sporné plnenie bolo súčasťou podvodného reťazca, ktorý bol vytvorený účelovo s cieľom zneužiť systém neutrality DPH, podľa žalobcu nekonkretizoval, čím bolo preukázané toto jeho tvrdenie. Správca dane ako aj žalovaný boli podľa žalobcu povinní konať a rozhodovať, pokiaľ vyjadrili názor o účasti žalobcu na podvodnom konaní, v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora. Žalobca neskôr poukázal aj na judikáty, ktoré potvrdzujú, že žalovaný vo vyjadrení zákonne nepreukázal svoje tvrdenie o účasti žalobcu na podvodnom konaní, a to na Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo dňa 21.06.2012, spojené veci C-80/11, a C-142/11, Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) zo dňa 13.02.2014, vo veci C-18/13, Uznesenie Súdneho dvora (desiata komora) z 03.09.2020 vo veci C-610/19, Rozsudok C-80/11.

30. Žalobca na záver skonštatoval, že predložil všetky dôkazy preukazujúce prijatie zdaniteľného plnenia a jeho ekonomickú efektívnosť, pričom vyjadrenie žalovaného preukazuje, že tak správca dane, ako aj žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav veci pre jeho zákonné posúdenie a neuniesli dôkazné bremeno, a neuskutočnenie obchodných transakcií, ako tvrdil vo vyjadrení žalovaný, nebolo preukázané ani správcom dane ani žalovaným. Na základe uvedených skutočností žalobca opätovne požiadal

správny súd, aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne zrušil aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

31. K námietke žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal výrokom rozhodnutia správcu dane, rozhodnutie správcu dane potvrdil, pričom výrok rozhodnutia správcu dane neobsahuje ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, žalovaný uviedol, že táto námietka žalobcu nie je dôvodná, pretože výrok rozhodnutia správcu dane obsahuje všetky náležitosti podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku, je jasný, presný a zrozumiteľný. Rozhodnutie správcu dane, podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku obsahuje odôvodnenie, ktoré uvádza všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom vydania rozhodnutia, uvádza právne predpisy, podľa ktorých sa rozhodovalo a dôvod nepriznania odpočítania dane z pridanej hodnoty.

32. Žalovaný uviedol, že ako dôkaz má správca dane právo podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore sa všeobecne záväznými právnymi predpismi. Je pravdou, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly u žalobcu prevzal zistenia z iných daňových konaní, ktoré mali vplyv na posudzovanú vec, no žalovaný z obsahu administratívneho spisu nezistil, že rozhodnutie žalobcu z daňovej kontroly bolo založené na skutkovo zhodnom základe s iným daňovým subjektom, voči ktorému bolo vedené daňové konanie. Žalovaný mal za to, že ak žalobca tvrdil, že išlo o skutkovo zhodný prípad a správca dane, ako aj žalovaný postupoval v rozpore s ustanovením § 3 ods. 9 Daňového poriadku, bol žalobca povinný predložiť také dôkazy, ktoré by jeho tvrdenie preukazovali, preto v plnom rozsahu odmietol tvrdenie žalobcu o navádzaní na prezradenie daňového tajomstva, ale preukázaní takých skutočnosti, ktoré tomu nasvedčujú.

33. Ohľadom námietky žalobcu, že mu nebolo vo vyrubovacom konaní predložené poverenie na výkon úkonov pri vyrubovacom konaní, žalovaný opakovane uviedol, že , ako procesný zákon upravuje konanie správcu dane pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole. Vyrubovacie konanie, podľa Daňového poriadku, začína nasledujúci deň po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa Daňového poriadku a končí dňom doručenia rozhodnutia; vyrubovacie konanie vykonáva správca dane ktorý daňovú kontrolu začal. Právom žalobcu podľa Daňového poriadku bolo predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, ktoré bolo zamestnancom správcu dane vystavené a žalobcovi na nahliadnutie predložené. Tým, že vyrubovacie konanie je daňové konanie, ktoré začína bezprostredne po skončení daňovej kontroly, a ktoré je ukončené vydaním rozhodnutia správcu dane, zákonný dôvod na vystavenie poverenia na výkon úkonov pri vyrubovacom konaní neexistoval a námietka žalobcu je teda podľa žalovaného nedôvodná.

34. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že zákonne neskúmal a nehodnotil odvolanie žalobcu, ani administratívny spis žalobcu. Žalovaný uviedol, že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, odvolania a celého administratívneho spisu vydal žalobou napadnuté rozhodnutie, v ktorom prijal záver, že správca dane vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že odvolávajúci sa neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že deklarovaný dodávateľ NOBOX MEDIA, s.r.o. bol skutočným dodávateľom služieb, ktorému vznikla daňová povinnosť podľa (daňová povinnosť z dodania služby).

35. Podľa názoru žalovaného, tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosť o pochybnostiach správcu dane počas daňovej kontroly bolo nepravdivé a zavádzajúce. Napriek skutočnosti, že Zápisnica č. 100820274/2021 zo dňa 13.05.2021 neuvádzala, že pojednávanie u správcu dane bolo vedené podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, hlavným predmetom ústneho pojednávania bolo oboznámenie žalobcu so zistenými skutočnosťami, pričom z obsahu zápisnice jasne vyplývali pochybnosti správcu dane, ktoré mali za následok prenos dôkazného bremena späť na žalobcu. Žalovaný teda nepostupoval v rozpore s § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keďže žalobca bol so všetkými zisteniami oboznámený a bolo mu umožnené sa k nim vyjadriť. Vyjadrenie žalobcu uvedené v zápisnici č. 100820274/2021 preukazuje vedomosť žalobcu o pochybnostiach správcu dane a žalobca mal možnosť pochybnosti správcu dane dôkazmi negovať.

36. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že plne zotrváva na svojom názore uvedenom v žalobou napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že u žalobcu došlo k porušeniu hmotnoprávnych podmienok zakladajúcich právo na odpočítanie dane, žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a na posudzovaný prípad nebolo potrebné aplikovať judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorú žalobca uvádza vo svojom vyjadrení, pretože v posudzovanom prípade nebola preukazovaná vedomá účasť žalobcu na podvodnom konaní. Na základe uvedeného zdôraznil, že trvá na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí i v prvostupňovom rozhodnutí, pričom poukázal na odôvodnenie týchto rozhodnutí, ako aj na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, a preto navrhol podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

37. Na základe o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná od 01.06.2023 právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

38. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie na deň 12.06.2024. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že v nadväznosti na skutkové a právne zhody so zdaňovacím obdobím október 2015 zotrvala na prednese, ktorý bol na predchádzajúcom pojednávaní vo veci sp. zn. . Žalobca zotrval na dôvodoch správnej žaloby aj na prednesenom návrhu na rozhodnutie správneho súdu. Poverená zamestnankyňa žalovaného uviedla, že zotrváva na vyjadrení prednesenom na predchádzajúcom pojednávaní sp. zn. – pozn. správneho súdu) a poukázala na to, že aj daňová kontrola bola vykonávaná za 3 zdaňovacie obdobia október, november a december 2015, pričom išlo aj o rovnakého dodávateľa a ešte jeden – to bol iný dodávateľ, ako v zdaňovacom období október 2015. Žalovaný zotrval na záveroch rozhodnutia a na podanom vyjadrení.

39. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa , preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa a a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie podľa .

40. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

41. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

43. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

44. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

45. Podľa , ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

46. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

47. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

48. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

49. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

50. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

51. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

52. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

53. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

54. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

55. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

56. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

57. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

58. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

59. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

60. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

61. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

62. Podľa § 74 ods. 2 a 4 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

63. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade

nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 F.). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí C-285/11 G.). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

64. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo k daňovému podvodu, (3) došlo k prípadu zneužitia práva.

65. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

66. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej základným predpokladom pre odpočet DPH. Splnenie podmienok pre odpočítanie dane vo všeobecnosti preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane, a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre neuznanie odpočítania dane a je pri nich odlišný obsah a rozsah dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane.

67. V prejednávanom prípade správca dane neuznal žalobcovi odpočet dane z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal žiadnymi relevantnými dokladmi a dôkazmi, že zdaniteľné obchody sa reálne uskutočnili, resp. dodanie služieb sa reálne neuskutočnilo. Na základe podaného odvolania rozhodol žalovaný tak, že okrem uvedených záverov správcu dane o nesplnení hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane navyše poukázal na nesplnenie aj ďalších hmotnoprávnych podmienok a aj na podvodný reťazec, ktorého súčasťou mal byť i daňový subjekt. Proti rozhodnutiu žalovaného, ako aj prvostupňovému rozhodnutiu, podal žalobca správcu žalobu, ktorou namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a procesné pochybenia správcu dane, ako aj žalovaného.

68. V prvom rade sa správny súd vysporiadal s námietkou žalobcu ohľadom porušenia ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že správca dane nikdy počas výkonu daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní nekonal v súlade s ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku a nikdy mu neboli zaslané výzvy so špecifickými pochybnosťami. Uvedené tvrdenia nemal správny súd preukázané, resp. súd nemal pochybnosť o správnom procesnom postupe správcu dane v súlade s uvedeným ustanovením. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že výzvou č. 101212768/2020 zo dňa 23.07.2020 bol žalobca vyzvaný na predloženie dôkazov a vyjadrení o uskutočnení predmetného dodania služieb v súvislosti s daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobia október, november a december 2015. Uvedenú výzvu prevzal žalobca dňa 12.08.2020, pričom na ňu nijak nereagoval. Správca dane následne zaslal opakovanú výzvu č. 101661995/2020 zo dňa 03.11.2020, ktorá bola doručená právnej zástupkyni žalobcu dňa 23.11.2020, a na ktorú reagoval žalobca emailovým podaním zo dňa 10.12.2020.

Správca dane v reakcii na podanie zaslal dňa 21.01.2021 email právnej zástupkyni žalobcu, v ktorom ho opätovne vyzval na doplnenie niektorých dôkazov. Navyše zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100820274/2021 zo dňa 13.05.2021, ktorého sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu mal správny súd preukázané, že správca dane opakovane oboznámil žalobcu so zisteniami z daňovej kontroly, pričom z obsahu výziev, emailov a tiež obsahu zachyteného v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 13.05.2021 mal správny súd preukázaný naplnený účel ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane na ústnom pojednávaní výslovne uviedol, že „správca dane, na základe vyššie uvedených zistení, získaných informácií a dôkazov spochybňuje reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení dodávateľom uvedenom na faktúrach, na základe ktorých si uplatnil daňový subjekt N O V, s.r.o. odpočítanie dane.“ V zmysle judikatúry je dôležitý obsah oznámenia pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom a nie jeho forma. Vzhľadom na uvedené považoval správny súd uvedenú žalobnú námietku za nedôvodnú, pretože správca dane v zmysle ust. § 3 ods. 2 Daňového poriadku podľa zásady úzkej súčinnosti s daňovým subjektom naplnil účel ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku.

69. K ďalšej žalobnej námietke žalobcu, týkajúcej sa ust. § 3 ods. 9 Daňového poriadku, správny súd uvádza, že základné zásady ustanovené v § 3 Daňového poriadku platia pre celú správu daní a ako základné pravidlá sú dôležitým prostriedkom pri správnej interpretácii ustanovení zákona o správe daní i ostatných daňových zákonov. Zásady sú nielen deklaráciou všeobecných princípov vyplývajúcich z alebo právnej teórie, ale obsahujú aj zásady typické pre daňové právo. Tieto zásady, aj keď sú formulované všeobecne, majú svoj konkrétny obsah, sú právne záväzné a podľa nich sa daňová správa riadi v daňovom konaní a aj pri iných činnostiach. Na základe zásady podľa odseku 9 má správca dane uplatňovať pri rozhodovaní taký postup, aby v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, teda aby správca dane nerozhodoval odlišne. Rozhodovanie odlišne v skutkovo zhodných prípadoch je teda neprípustné, inak orgán verejnej správy zaťaží svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti. Tvrdenia žalobcu o porušení uvedeného ust. Daňového poriadku nemal správny súd preukázané. Žalobca len vo všeobecnosti tvrdil porušenie tejto zásady, avšak bez odkazu na konkrétne prípady, resp. obdobné prípady týkajúce sa tohto daňového subjektu. Treba uviesť, že každá vec je správcom dane posudzovaná jednotlivo i v súvislostiach s inými prípadmi, avšak vždy treba prihliadať na skutkový stav, ktorý je odlišný. Každý prípad dodania tovaru alebo služby je charakteristický určitými konkrétnymi okolnosťami, a preto ho treba vždy vyhodnocovať v kontexte konkrétnych skutkových okolností. Žalobca počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nekonkretizoval skutkovo obdobné prípady a tieto neuviedol ani v správnej žalobe. Konkrétny prípad označil až na pojednávaní pred správnym súdom. Navyše je potrebné uviesť, že prieskum v konaní pred správnym súdom je zameraný na skúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda ich súlad so zákonom. Ak správny súd zistí, že postup a rozhodnutia sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi, tak postup orgánu verejnej správy v inej hoc skutkovo obdobnej veci sám o sebe nie je dôvodom pre záver o nezákonnosti (nemožno vylúčiť, že postup v inej veci nebol v súlade so zákonom – pozn. správneho súdu).

70. Čo sa týka námietky aktívnej legitimácie zamestnancov správcu dane vo vyrubovacom konaní, túto považoval správny súd za nedôvodnú. Tvrdenia žalobcu, že poverenie zamestnancov správcu dane sa stratilo platnosť dňom ukončenia daňovej kontroly a títo zamestnanci boli povinní preukázať svoje oprávnenie aj vo vyrubovacom konaní treba považovať za extenzívny výklad ust. § 45 ods. 1 písm. a) bod 1 Daňového poriadku, nakoľko poverení zamestnanci správcu dane po ukončení daňovej kontroly v zmysle ust. § 68 ods. 1 a nasl. Daňového poriadku pokračujú vo vyrubovacom konaní (ak vyrubovacie konanie nasleduje), ktoré začína nasledujúci deň po dni doručenia Protokolu z daňovej kontroly s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 Daňového poriadku a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. Správny súd považoval za potrebné uviesť, že z administratívneho spisu vyplýva, že tí istí zamestnanci správcu dane až do vydania rozhodnutia vo vyrubovacom konaní konali v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Treba uviesť, že povinnosť zamestnanca správcu dane preukázať sa služobným preukazom vyplýva napríklad z ust. § 37 ods. 3 Daňového poriadku pri výkone miestneho zisťovania. Správny súd mal za to, že postačovalo, ak sa zamestnanci v súlade s § 45 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku preukázali poverením č. 100989671/2020 zo dňa 04.06.2020 na výkon daňovej kontroly. Vyrubovacie konanie nadväzuje na daňovú kontrolu, pričom konali tie isté poverené osoby. Nemožno zrovnávať absenciu plnomocenstva pre daňový subjekt (kontrolovaný daňový subjekt alebo deklarovaného dodávateľa) s preukazovaním zamestnancov správcu dane, pretože orgán verenej správy a daňový subjekt nie sú účastníkmi administratívneho konania s rovnocenným postavením.

Daňový subjekt je účastník konania a zamestnanci správcu dane sú osoby zúčastnené na správe daní, ale nie sú účastníkmi konania. Žalobca ani nenamietal, že by nešlo o zamestnancov správcu dane, pričom správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že išlo o rovnaké osoby, ktoré vykovali daňovú kontrolu žalobcu. Na záver treba uviesť, že je na zodpovednosti orgánu verejnej správy a je to jeho internou vecou, ktorých zamestnancov akými úlohami poverí.

71. K žalobnej námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nevysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je málo zrozumiteľné, až chaotické, zahltené údajmi, no neprehľadné, správny súd uvádza, že s touto žalobou námietkou sa v plnom rozsahu stotožnil.

72. Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že správca dane na základe vykonaného dokazovania počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania spochybnil skutočnosť, že zdaniteľné plnenia (poskytnutie reklamných služieb) boli uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach, čím sa dôkazné bremeno presunulo na kontrolovaný daňový subjekt, ktorý pochybnosti správcu dane nevyvrátil. Správca dane svoje závery založil na skutočnosti, že žalobca porušil a v nadväznosti na , pretože počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že fakturované služby boli žalobcovi reálne dodané zo strany deklarovaného dodávateľa. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že správca dane založil svoj záver o nepriznaní odpočtu dane, pretože mal dôvodné pochybnosti o splnení materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane - a to druhej hmotnoprávnej podmienky materiálnej existencie plnenia, pričom spochybnil aj deklarovaného dodávateľa žalobcu – teda prvú hmotnoprávnu podmienku.

73. Správny súd uvádza, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so závermi správcu dane, avšak odôvodnenie rozhodnutia žalovaného považoval správny súd za nekonzistentné a zmätočné. Žalovaný dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH podľa v nadväznosti na a odvíjal od dvoch skutočností, a to najskôr, že neboli splnené hmotnoprávneho podmienky na odpočítanie DPH v zmysle záverov správcu dane, pričom nie je zrejmé, či vôbec nebolo plnenie (druhá podmienka), či spochybnil len deklarovaného dodávateľa (prvá podmienka), alebo či dokonca spochybnil tretiu podmienku, že nešlo o reklamu tovaru a služieb žalobcu a zároveň uviedol, že sporné plnenie bolo súčasťou podvodného reťazca, ktorý mal byť vytvorený účelovo s cieľom zneužiť systém neutrality DPH. Treba uviesť, že pokiaľ správca dane skúmal, resp. preukázal nesplnenie hmotnoprávnych podmienok (hoci aj jednej z kumulatívne stanovených podmienok) daňovým subjektom, následne účasť na daňovom podvode sa už správcom dane, na ktorého by prešlo dôkazné bremeno, nepreukazuje.

74. V zmysle judikatúry je neprípustné zmiešavanie dôvodov nepriznania práva na odpočet DPH (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.04.2024). Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH a zároveň, že sa žalobca dopustil (vedomej/nevedomej) účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, ide o vnútorne rozporné konštatovanie. Správny súd dodáva, že čiastkové konštatovanie o podvodnom konaní je v zmysle judikatúry prípustné, avšak v danom prípade je odôvodnenie rozhodnutia žalovaného zásadne nekonzistentné a nemožno tento rozpor považovať ani len za určitú technickú nedokonalosť. Navyše žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na základe vykonaného dokazovania správcu dane tvrdil, že deklarovaný dodávateľ NOBOX MEDIA, s. r. o. nepreukázal dodanie fakturovaných služieb žalobcovi, teda žalovaný poukázal na nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky, a to reálne materiálne plnenie. Zároveň žalovaný poukázal na nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa a jeho konateľa – pána B. B., občana Poľskej republiky a tiež na nekontaktnosť subdodávateľov deklarovaného dodávateľa – spoločnosti DPP media, s. r. o. a spoločnosť SMUGGLERS, s. r. o. a ich konateľov. Nemal tak preukázanú ďalšiu hmotnoprávnu podmienku odpočtu DPH, a to dodanie služby inou zdaniteľnou osobou. V ďalšej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že plnenia uvedené na faktúrach od deklarovaného dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o. boli poskytnuté a v akom rozsahu osobou uvedenou na faktúrach a taktiež žalobca nepreukázal, že plnenia slúžili žalobcovi na uskutočňovanie jeho zdaniteľných plnení. Správny súd mal z uvedeného za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí považoval za neplnenú i tretiu z hmotnoprávnych podmienok priznania odpočtu DPH.

75. Čo sa týka spoločnosti UXOR, s. r. o. žalovaný uviedol, že žalobca potvrdil dodanie elektroinštalačných prác deklarovaným dodávateľom UXOR, s. r. o., avšak spoločnosť UXOR, s. r. o. nedisponovala materiálnym ani personálnym vybavením. Práce za žalobcu zadával a preberal zamestnanec B. C. D. a za deklarovaného dodávateľa ich odovzdával A. A., pričom práce mali byť realizované v trvaní troch mesiacov (október až december 2015), avšak v mesiacoch október a november 2015 ich realizoval dodávateľ TRIXXX, s.r.o. (spoločnosti mali totožného konateľa – A. A.). Ďalej žalovaný uviedol, že spoločnosť UXOR, s. r. o. je nekontaktná, bola zrušená v obchodnom registri dňom 21.12.2021. V období od 30.12.2014 do 21.05.2018 bol konateľom A. A., následne bol konateľom osoba z Rumunska. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zhrnul priebeh dokazovania správcu dane a závery, ktoré z dôkazov a dokladov vyplynuli, pričom dospel k záveru, že deklarovaný dodávateľ UXOR, s.r.o. nebol skutočným dodávateľom služieb, pričom dôkazné bremeno zaťažovalo kontrolovaný daňový subjekt. Avšak v odôvodnení rozhodnutia žalovaného je okrem porušenia hmotnoprávneho predpisu, , uvedené aj tvrdenie žalovaného, že sporné plnenie bolo súčasťou podvodného reťazca, tak ako u deklarovaného dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o..

76. Správny súd uvádza, že nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane zo strany daňového subjektu a na druhej strane preukázanie vedomej účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom zo strany správcu dane, sú dva samostatné a odlišné dôvody pre odopretie priznania uplatneného práva na odpočítanie dane. V prípade preukazovania daňového podvodu a účasti na daňovom podvode dôkazné bremeno ťaží primárne správcu dane, avšak pri hmotnoprávnych podmienkach a práva na odpočet DPH a ich preukazovaní je dôkazné bremeno prioritne na daňovom subjekte. Správny súd preskúmaním veci dospel k záveru, že pokiaľ správca dane argumentoval, že žalobca nepreukázal, že mu služby boli dodané od deklarovaného dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o. a UXOR, s. r. o. (resp. reálne dodanie služby bolo spochybnené a zároveň dodanie od deklarovaných dodávateľov bolo spochybnené), spochybnil práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet – dodanie tovaru alebo služieb osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s článkom 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa (z materiálneho hľadiska). Správny súd uvádza, že aj správca dane má nie celkom jednoznačný záver o nepriznaní odpočtu práva z dôvodu, že by nebolo preukázané dodanie služby alebo len nebola služba dodaná deklarovaným dodávateľom.

77. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného, čo sa týka žalobných námietok týkajúcich sa nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutia žalovaného a za dôležité považoval uviesť, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet DPH a dokazovaním daňového podvodu, resp. zneužitia práva alebo účasti daňového subjektu na daňovom podvode. Vzhľadom na uvedené mal správny súd za to, že je potrebné zrušiť rozhodnutie žalovaného v zmysle ust. a z dôvodu, že žalovaný dostatočne zrejme a určito nevyjadril dôvod, ktorý ho viedol k nepriznaniu uplatneného práva na odpočet DPH. Z uvedeného dôvodu správny súd vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie v zmysle ust. .

78. Ďalšie námietky žalobcu správny súd nezodpovedal, pretože ich zodpovedanie by bolo predčasné. Odpovede na námietky sa odvíjajú od toho, že musí byť jednoznačne určený dôvod pre neuznanie práva na odpočítanie dane a od toho sa dovíjajú odpovede na žalobné námietky. Treba uviesť, že aj odpoveď na prenos dôkazného bremena podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku môže byť v daňovej kontrole bez významu, ak by záver rozhodnutia správcu dane i žalovaného bol založený na podvode alebo zneužití práva, kedy dôkazné bremeno ťaží správcu dane.

79. Správny súd nepovažoval návrh žalobcu na výsluch svedkov - zamestnancov správcu dane, zamestnancov žalovaného, zamestnancov správcu dane v iných obdobných veciach, konateľov subdodávateľov deklarovaného dodávateľa za dôvodný, nakoľko išlo o neurčitý návrh, ktorý žalobca nedoplnil identifikáciou jednotlivých osôb. Správny súd v danom prípade nevidel relevanciu výsluchu svedkov, navyše správny súd nie je súdom skutkovým, a ani nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy.

80. Správny súd uvádza, že v ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného svoje úvahy v odôvodnení rozhodnutia formulovať tak, aby bolo nadovšetko zrejmé, z akého dôvodu nepriznáva žalobcovi právo na odpočet DPH zo sporných faktúr. V ďalšom konaní musí žalovaný uviesť jednoznačný záver, či došlo

k porušeniu , alebo došlo k daňovému podvodu, alebo zneužitiu práva a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodniť. Žalovaný musí zohľadniť judikatórny posun (uznesenie vo veci C-610/19 Vikingo Fővállalkozó Kft. proti H. I.- J. K. L. M. a rozsudok vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s. r. o. proti Odvolacímu finančnímu ředitelství) pre záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok, prípadne zvážiť aplikáciu tzv. Axel Kittel testu pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, alebo odôvodniť záver o tom, že nevzniklo právo na odpočítanie, ak ide o plnenia predstavujúce zneužitie práva podľa rozsudku C-255/01 Halifax.

81. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa a a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a opätovného rozhodnutie vo veci.

82. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa . O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

83. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.