Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-63-2016.pdf
PDF · 81.48 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cb/63/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v právnej veci žalobcu : Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, v konaní zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému : Art of Balloon, s.r.o., Družstevná 8, Komárno, IČO: 44 009 917, o zapl. 190,07 eur s prísl.
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 190,07 eur spolu s 18 % ročným úrokom z omeškania od 12.12.2014 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40.- eur a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100 % náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného advokáta podal na Okresný súd Komárno dňa 12.7.2016 žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného označeného v žalobe na zaplatenie istiny v sume 230,07 eur a náhrady trov konania z dôvodu, že žalovaný žalobcovi neuhradil poplatky za poskytnuté hlasové a nehlasové služby v mobilnej sieti vo výške 190,07 eur, pričom si zároveň do istiny započítal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40.- eur, čím mu vznikla istina, ktorú počas konania správne, v súlade so skutkovým stavom, spresnil na 190,07 eur. Zároveň si uplatnil aj úroky z omeškania a náhradu trov konania. K žalobe boli pripojené aj listinné dôkazy, ktoré preukazovali tvrdenia uvedené žalobcom.
2. Po zaplatení súdneho poplatku žalobcom dňa 9.9.2016, ako aj ďalších procesných úkonoch, Okresný súd Komárno vydal platobný rozkaz č.k. 4Cb/63/2016-54, dňa 9.12.2016, ktorý uznesením Okresného súdu Komárno č.k. 4Cb/63/2016-58, dňa 28.12.2016 zrušil, pretože platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.
3. Po spresnení žaloby, ktoré žalobca vykonal procesným úkonom zo dňa 5.1.2017 (podanie súdu došlo dňa 16.1.2017), súd podľa § 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie. Na pojednávaní dňa 15.3.2017 súd postupom podľa § 180 CSP rozhodol, že sa pojednávanie bude konať v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa nedostavil na pojednávanie. Žalovaný nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania a mal predvolanie riadne vykázané v zmysle § 111 ods. 3 CSP dňom 22.2.2017. Advokát žalobcu predniesol procesný útok a poukázal na predložené listinné dôkazy, následne žiadal, aby súd rozhodol vo veci samej a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
4. Podľa § 179 ods. 1 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
5. Podľa § 154 CSP možno prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
6. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
7. Po vyššie uvedenom procesnom postupe a vykonanom dokazovaní, teda po oboznámení sa s písomnými návrhmi strán sporu, ako aj po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými v rámci konania, súd po zhodnotení všetkých dôkazov tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, po prihliadnutí na všetko, čo vyšlo za konania najavo ustálil nasledovný skutkový a právny záver, pričom je nutné uviesť, že strany sporu boli poučené písomne aj podľa § 160 ods. 1 a nasl. CSP, ktoré im bolo doručené aj spolu s predvolaním na termín pojednávania, u žalovaného s použitím fikcie doručenia (bod 3. odôvodnenia tohto rozsudku).
8. Žalobca v rámci svojho procesného útoku v písomne podanej žalobe (č.l. 1 a 2 spisu), ako aj na pojednávaní prostredníctvom substitučne splnomocneného advokáta poukázal na to, že so žalovaným uzatvoril 2 zmluvy o poskytovaní verejných služieb a to zmluvu č. A7797021 a zmluvu č. A7797161, ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky, v zmysle ktorých služby poskytované žalobcom žalovaný aj využíval. Žalobca v zmysle predmetných zmlúv vypožičal žalovanému aj 2 ks SIM kariet, ktoré umožňovali žalovanému aj priradením účastníckych telefónnych čísiel (XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX) telekomunikačné služby používať. Podmienky využívania všetkých telekomunikačných služieb boli písomne dojednané medzi účastníkmi právneho vzťahu. Používaním telekomunikačných zariadení žalovaným a neplatením faktúr za obdobie 2014/07 - 2014/09, ako aj porušením ďalších zmluvných povinností, vznikla žalobcovi žalovaná pohľadávka, pretože žalovaný neuhradil cenu poskytnutých služieb. Po zaslaní „Pokusu o pokonávku“ dňa 27.11.2014, na ktorú žalovaný nereagoval, bola pohľadávka stanovená vo výške 190,07 eur a zároveň uplatnená aj paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40.- eur. Pri podaní žaloby na súd teda žalovaná pohľadávka pozostávala z celkovej ceny neuhradených služieb spolu v sume 190,07 eur, ako aj úroku z omeškania.
9. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany neuviedol žiadne skutočnosti a vo veci samej sa nevyjadril.
10. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
11. Podľa § 262 ods. 1 ObZ strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
12. Podľa § 262 ods. 2 ObZ dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
13. Podľa § 269 ods. 2 ObZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
14. Podľa § 273 ods. 1 ObZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
15. Podľa § 273 ods. 2 ObZ odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.
16. Podľa § 365 ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
17. Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
18. Podľa § 369c ods. 1 ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
19. Súd považoval argumenty uvedené žalobcom v jeho procesnom útoku za preukázané a zároveň podložené predovšetkým listinnými dôkazmi, pričom je nutné konštatovať, že žalovaný počas konania nepreukázal opak tvrdení žalobcu. Nakoľko pre rozhodnutie súdu nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, po takto vykonanom dokazovaní, súd rozhodol vo veci samej. Právne vec posúdil v zmysle citovaných zákonných ustanovení (body 10. až 18. odôvodnenia tohto rozsudku) a to v súlade so skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v tomto rozsudku (bod 8. odôvodnenia tohto rozsudku), na ktorú súd v podrobnostiach poukazuje, ako aj v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou a žalobe vyhovel.
20. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia ani dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade priamo zo zákona. Ak dôjde k omeškaniu so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, pre aplikáciu zákonných úrokov z omeškania bude rozhodujúce to, kedy bola zmluva, ktorej obsahom je povinnosť splniť peňažný záväzok, uzavretá. Na základe uvedeného a vyššie citovaných zákonných ustanovení účinných v čase omeškania, keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho dlhu a uplatnený úrok z omeškania bol dohodnutý (vo výške 0,05 % denne, čo je 18,25 % ročne) a teda nie je v rozpore s uvedenými a platnými zákonnými ustanoveniami, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania tak, ako je to určené v petite rozsudku a to aj v súlade s článkom 11, bod 11.14 Všeobecných podmienok (č.l. 28/1 spisu). Nakoľko žalobca uplatnil pri podaní žaloby aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1 ObZ a to v súlade s § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. v sume 40.- eur, súd mu priznal aj túto zákonne uplatnenú paušálnu náhradu, čo však nezahrnul do žalovanej istiny v súlade s tým, ako to počas konania žalobca správne upresnil.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Rozhodnutie o náhrade trov konania je v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a nakoľko mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, čím rozhodol o nároku na náhradu trov konania a to s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 363 a nasl. CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.