Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-633-2015.pdf
PDF · 138.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/633/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu SECAPITAL S.á.r.l., so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, registračné číslo B 108305, zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátni kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanej X. o zaplatenie 3.013,77 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 3. 9. 2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 3.013,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.013,77 eur od 30. 12. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 13. 6. 2014 uzatvorili žalobca a žalovaná právny dokument s názvom "Dohoda o urovnaní". Tvrdil, že predmetom urovnania bol dlh žalovanej z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX, ktorú žalovaná uzavrela so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. dňa 4. 9. 2006 a na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.697,74 eur. Žalobca sa podľa svojho tvrdenia v žalobe stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to dňa 23. 10. 2012. Tvrdil, že medzi žalovanou a žalobcom bola výška postúpenej pohľadávky vo výške 3.243,51 eur sporná a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 3.243,51 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 3.113,77 eur. Žalovaná podľa tvrdenia žalobcu sa zaviazala uhradiť sumu 3.113,77 eur spolu so zmluvným 6 % ročným úrokom, spolu teda sumu 4.300,45 eur formou 115 mesačných splátok. V žalobe žalobca uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaná nehradila dlh tak ako sa zaviazala, t.j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 5 v dôsledku omeškania žalovanej so splátkou splatnou dňa 29. 12. 2014 splatným v uvedený deň. Žalovaná po dátume splatnosti podľa žalobcu neuhradila nič, pričom celková dlžná čiastka predstavuje ku dňu podania žaloby 3.013,77 eur.
2. K žalobe žalobca ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení predložil vo fotokópii Dohodu o urovnaní zo dňa 13. 6. 2014, Výpis z obchodného registra žalobcu, Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 19. 11. 2012, Zosplatnenie dlhu zo dňa 11. 8. 2015 a podací hárok k zosplatneniu dlhu zo dňa 11. 8. 2015. V ďalšom priebehu sporu po výzve súdu predložil Žiadosť o vydanie pôžičkovej karty spolu s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a tiež prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 10. 2012.
3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
4. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene právnej úpravy žalovanú ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a o jej procesných právach a povinnostiach.
5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 15. 3. 2017, na ktoré sa nedostavil predvolaný právny zástupca žalobcu, napriek riadnemu a včasnému predvolaniu doručenému mu dňa 27. 2. 2017. Do začatia pojednávania neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o jeho odročenie nežiadal. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s ust. § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody na odročenie pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
6. Žalovaná sa k žalobe na pojednávaní vyjadrila tak, že platiť nemá z čoho, lebo je momentálne bez práce a len teraz si s manželom vybavujú sociálnu dávku, ktorú by mali dostávať vo výške 120,- eur mesačne. Pri svojom výsluchu uviedla, že do 1. 2. 2017 bola zamestnaná ako upratovačka a zamestnávateľ jej zo mzdy zrážal sumu 20,- eur mesačne, nevie však presne uviesť, či to bolo na splátku na tento dlh alebo na iný, nakoľko má ešte aj novomanželskú pôžičku. Uviedla, že na okolnosti uzavretia dohody o urovnaní si bližšie nespomína, i keď je na nej jej podpis, vie len toľko, že v tom roku 2014 chodil ku nim nejaký pán vyberať na ten dlh z pôžičky o ktorý sa tu jedná splátky po 10,- eur mesačne, chodieval takto po viacerých domácnostiach u nich v obci kde ľudia tiež mali takéto pôžičky. Chodil k nim sám od seba, ona ho nijako nekontaktovala, jednali vždy len krátko vonku pred domom za prítomnosti dcéry žalovanej, keďže má problémy so sluchom, bavili sa o tých splátkach a potom ešte viackrát jej telefonoval nejaký pán rozprávajúci po česky že koľko by vedela splácať, aké splátky, kde mu povedala že maximálne 10 - 15 eur, lebo nemá peniaze. Žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že ohľadom urovnania jej nikto nič nevysvetľoval a nehovoril, ani nevie čo to je, ani o premlčaní jej nič nikto nevravel, tiež nevie čo to je, pričom výšku dlhu jej ten pán nijako nepreukazoval, len jej povedal aký ten dlh je. Na okolnosti uzavretia zmluvy so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. predloženej žalobcom si žalovaná už bližšie spomenúť nevedela.
7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 6. 3. 2017, vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP), oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanou namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:
8. Z obsahu úverovej zmluvy predloženej žalobcom (čl. 24 spisu) súd zistil, že obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaná uzavreli písomnú zmluvu predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej do výšky úverového rámca v sume 36.000,- Sk čerpaného prostredníctvom karty. Žalovaná mala tento úver podľa zmluvy splácať mesačnými splátkami vo výške 1.200,- Sk hradenými poštovou poukážkou. Žiadne bližšie náležitosti a podmienky splácania a poskytnutia úveru v zmluve uvedené nie sú. V spodnej časti tlačiva zmluvy je uvedené, že klientom (žalovanou) bola podpísaná v Kežmarku dňa 14. 8. 2006 a zástupcom spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. v Poprade dňa 17. 8. 2006.
9. Listom zo dňa 19. 11. 2012 (čl. 12 spisu) adresovaným žalovanej jej spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. oznámila, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 10. 2012 svoju pohľadávku, ktorá vyplýva zo zmluvy č. 13730598 zo dňa 4. 9. 2006 spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia postúpila na žalobcu a že k vymáhaniu dlhu žalobca splnomocnil spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.
10. Z dohody o urovnaní uzavretej medzi žalobcom, zastúpeným spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. a žalovanou dňa 13. 6. 2014, z časti A Úvodné ustanovenia bolo zistené, že právny predchodca veriteľa spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. a dlžník dňa 4. 9. 2006 uzavreli zmluvu č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca veriteľa dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 2.381,69 eur a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Dňa 23. 10. 2012 došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXXX. Podľa časti B dohody nazvanej Konštatovanie sporných skutočnosti dlžník záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil a preto má dlžník voči veriteľovi ku dňu uzavretia dohody záväzok v celkovej výške 3.243,51 eur vrátane príslušenstva (úroky, úroky z omeškania, náklady veriteľa spojené s uplatnením pohľadávky), s ktorého zaplatením je dlžník v omeškaní. Je tam uvedené, že dlh pozostáva z istiny vo výške 1.697,74 eur, úroku a úroku z omeškania vo výške 1.117,58 eur a zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov vo výške 428,19 eur. V bode 3 časti B sa uvádza, že medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku dlžníka z titulu zmluvy sporná, z tohto dôvodu uzatvárajú účastníci dohodu o urovnaní na základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy a to spôsobom uvedeným v časti C tejto dohody. Podľa časti C dohody veriteľ a dlžník sa dohodli na urovnaní záväzkov dlžníka voči veriteľovi tak, že doterajší záväzok dlžníka vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 3.113,77 eur spolu s úrokovou sadzbou 6 % p. a. z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tak 4.300,45 eur (je tvorená súčtom úveru a jeho príslušenstva a celkových nákladov. Celkové náklady tvorí úrok vo výške 6 % p.a. z dlžnej čiastky úveru. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 6,17 %). Táto čiastka bude dlžníkom uhradená prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške rozvrhnutých v dohode. Dlžník je oprávnený uhradiť svoj dlh úplne alebo čiastočne pred lehotou splatnosti. V takom prípade má veriteľ právo na náhradu nákladov, ktoré mu vzniknú v súvislosti so splatením dlhu pred lehotou splatnosti, za podmienok stanovených zákonom. V časti C bod 2 dohody sa ďalej uvádza, že dlžník týmto svoj záväzok (dlh) podľa ods. 1 uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť spôsobom uvedeným v ods. 1 a 4 tejto časti C. V prípade omeškania dlžníka so zaplatením akejkoľvek platby sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý i len začatý deň omeškania so zaplatením platby. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka hradiť úrok z omeškania vo výške stanovenej Obč. zákonníkom. Dňom úhrady sa rozumie deň, keď sú peňažné prostriedky pripísané na účet veriteľa s variabilným symbolom presne špecifikovaným v dohode. Pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa celý záväzok s príslušenstvom bez ďalšieho okamžite splatný. Dlžník je v takomto prípade povinný zaplatiť celú dlžnú čiastku veriteľovi do 3 dní odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou úhradou je dlžník v omeškaní, a ktorá viedla k splatnosti celého záväzku. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek platby alebo v prípade porušenia inej povinnosti dlžníka má veriteľ voči dlžníkovi právo na zaplatenie všetkých nákladov, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti so súdnym alebo mimosúdnym vymáhaním. Podľa časti D dohody označenej ako Záverečné ustanovenia dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch z ktorých každý má silu originálu a každý z účastníkov dostane po jednom rovnopise. V prípade, že sa niektoré ustanovenia dohody ukážu neplatnými alebo niektoré ustanovenia chýbajú, zostávajú ostatné ustanovenia tejto dohody touto skutočnosťou nedotknuté. Na miesto dotknutého ustanovenia nastupuje ustanovenie príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré je svojou povahou a účelom najbližšie k zamýšľanému účelu dohody. V prípade, že by sa prípadná neplatnosť týkala časti tejto dohody, na základe ktorej sa urovnávajú všetky vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, je dlžník v takomto prípade povinný plniť svoj záväzok uvedený v časti B bode 1 tejto dohody, a to v termínoch a lehotách pôvodných tak, ako by táto dohoda nebola uzatvorená. Účastníci prehlasujú, že si túto dohodu prečítali, že bola uzatvorená po vzájomnej dohode podľa ich pravej a slobodnej vôle, vážne a zrozumiteľne a nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Na dôkaz tohto pripojujú svoje podpisy. Dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu tejto dohody oboma zmluvnými stranami. Akékoľvek zmeny tejto dohody je možné urobiť len na základe písomných číslovaných dodatkov, ktorú budú podpísané oboma zmluvnými stranami. Účastníci sa zároveň dohodli a úhrade dlžnej sumy v splátkach - časť C.
11. Listom zo dňa 11. 8. 2015 (čl. 13 spisu) spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. oznámila žalovanej, že sa dostala do omeškania so splátkami dlhu, ktorý uznala dohodou zo dňa 13. 6. 2014 vo výške 3.113,77 eur, a to so splátkou splatnou dňa 29. 12. 2014 a z toho dôvodu bol jej dlh zosplatnený, pričom žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie sumy 3.013,77 eur spolu s úrokom z omeškania od 30. 12. 2014 najneskôr do 22. 8. 2015.
12. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná a preto mu neostávalo iné, než ju v celom rozsahu zamietnuť, a to z nasledujúcich dôvodov.
13. Žalobca uplatnený nárok vyvodzuje z dohody nazvanej „Dohoda o urovnaní“. Aj vzhľadom k jeho odôvodneniu žaloby je zrejmé, že základ aj výšku celého uplatneného nároku vyvodzuje práve z tejto dohody, pričom zjavne mal za to, že vzhľadom na ňu nie je potrebné sa vôbec zaoberať pôvodným úverovým vzťahom medzi žalovanou a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., keďže o samotnom základnom úverovom vzťahu sa v žalobe zmienil len okrajovo a aj samotnú úverovú zmluvu predložil až po výzve súdu. Súd však za účelom posúdenia povahy, platnosti a účinkov „Dohody o urovnaní“ vzhľadom na skutočnosti uvedené v ďalšej časti tohto odôvodnenia považoval za nevyhnutné zaoberať sa aj pôvodným úverovým vzťahom. Preto sa v súdenej veci zaoberal jednak tým, či „Dohoda o urovnaní“ je spôsobilým podkladom na prisúdenie tvrdeného nároku žalobcovi. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu prihliadať pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu na oslabenie nároku vrátane jeho premlčania vyplývajúcu mu z ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014 sa v súdenej veci, rovnako ako v každej inej spotrebiteľskej veci zaoberal tiež otázkou, či žalobca svoje tvrdené právo (alebo jeho časť) neuplatňuje po uplynutí premlčacej doby.
14. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
15. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku (podporne pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Nemôže byť tiež pochybností o tom, že pri posúdení otázky premlčania práva žalobcu zo spotrebiteľského vzťahu so žalovanou je potrebné vychádzať z ustanovení o premlčaní v Občianskom zákonníku (viď ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka a rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 v ktorom už tento judikoval, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou).
16. Vychádzajúc vyjadrenia žalobcu zo dňa 6. 3. 2017, právny predchodca žalobcu úver poskytnutý žalovanej zosplatnil dňa 3. 7. 2009, a tak nemôže byť najmenších pochybností o tom, že v čase, keď tento veriteľ zmluvou zo dňa 23. 10. 2012 postúpil svoju pohľadávku na žalobcu, stalo sa tak po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka, táto bola v celom rozsahu premlčaná, a teda aj v čase, kedy bola žalovanej na podpis predostretá dohoda o urovnaní, právo veriteľa bolo premlčané v celom rozsahu. Žalobca ako profesionál musel, alebo aspoň mal pri postúpení pohľadávky vedieť, že nadobúda premlčanú pohľadávku, teda sám a dobrovoľne išiel do rizika jej reálnej nevymožiteľnosti, čo nie je možné obísť následným špekulatívnym konaním a obchádzaním zákona na úkor spotrebiteľských práv žalovanej. Žalobca dňa 13. 6. 2014 predložil žalovanej na podpis dohodu o urovnaní a uzavretí splátkového kalendára. Z nej však v tomto súdnom konaní žiadne nároky vyvodzovať nemôže. Súd totiž žalobcom predloženú dohodu o urovnaní z ktorej žalobca vyvodzuje tu uplatnený nárok považuje za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi) a tiež s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnosti vôle zo strany žalovanej na jej uzavretie. Rozpor so zákonom spočíva v tom, že nebol splnený zákonný predpoklad dohody o urovnaní - spornosť pohľadávky a nesprávne bola ustálená výška dlhu. Rozpor s dobrými mravmi súd vidí v skutočnostiach rozvedených nižšie týkajúcich sa spôsobu uzavretia tejto dohody so žalovanou aj v nadväznosti na ustanovenia verejnoprávneho predpisu slúžiaceho na ochranu spotrebiteľa - zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a čo sa týka nedostatku vážnosti vôle zo strany žalovanej na uzavretie tejto dohody, ten bol nepochybne preukázaný výsluchom žalovanej v spojení so samotným obsahom a formou danej dohody tak ako to súd uvedie v ďalšej časti tohto odôvodnenia.
17. Je treba hneď úvodom podotknúť, že v súdenom spore v procesnej rovine jedná sa o spor s ochranou slabšej strany, konkrétne spotrebiteľský spor (§ 290 a nasl. CSP), nakoľko uplatňuje sa v ňom nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. V hmotnoprávnej rovine to má základ v tom, že zmluva uzavretá právnym predchodcom žalobcu - Všeobecnou úverovou bankou, a.s. so žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou. Právny predchodca žalobcu je bankou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov. Žalovanej bol právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver, pričom zo zmluvy uzavretej na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými
zmluvnými podmienkami zjavne bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu žalovanou vyplýva, že úver nebol poskytnutý na účel výkonu podnikania, zamestnania či povolania, keď aj z označenia žalovanej v nej (identifikačnými znakmi typickými pre fyzickú osobu nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu) je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver. Preto súd predmetnú úverovú zmluvu v zmysle § 1 a § 2 písm. a) a b) a § 3 ods. 1 a 2 v tom čase účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj v zmysle § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v spojení s §§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka považoval za zmluvu spotrebiteľskú.
18. Podľa ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu 17. 8. 2006 spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Spotrebiteľom sa tu pritom v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. Podľa § 23a ods. 2 tohto zákona na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
19. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
21. Podľa § 4 ods. 2 tohto zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20060701> obsahuje najmä g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
22. Podľa § 4 ods. 5 tohto zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 23. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá právnym predchodcom žalobcu so žalovanou je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a v § 53 výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
24. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanom spore za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo forme úverového rámca čerpaného prostredníctvom karty. V danom prípade súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanej poskytnutý je z dôvodu neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov priamo v zmluve (takýto údaj v nej chýba) podľa § 4 ods. 2 písm. g) uvedeného zákona bezúročný a bez poplatkov, navyše nárok na úroky a poplatky nevznikol aj preto, lebo tieto nie sú priamo v zmluve nikde uvedené (§ 4 ods. 5) čo má zásadný vplyv na posúdenie nároku žalobcu v tomto spore. Právnemu predchodcovi žalobcu totiž okrem iného nepochybne nevznikol nárok na zaplatenie sumy 3.243,51 eur uvedenej v „dohode
o urovnaní“ pozostávajúcej okrem iného z úrokov a poplatkov špecifikovaných v bode 2 časti B tejto dohody, vznikol mu iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške sumy reálne poskytnutej v prospech žalovanej.
25. Vyššie uvedený záver je podstatný pre posúdenie neskoršej dohody o urovnaní uzavretej medzi stranami.
26. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
27. Podľa § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
28. Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
29. Ako vyplýva už z označenia spornej dohody „o urovnaní“, ale aj s poukazom na už citované zákonné ustanovenie § 585 a násl. Občianskeho zákonníka je nepochybné, že tento inštitút má opodstatnenie vtedy, ak práva alebo záväzky účastníkov sú sporné. Ako vyplýva z ničím nespochybnenej výpovede žalovanej na pojednávaní, tento predpoklad dohody o urovnaní naplnený nebol a ako uviedla samotná žalovaná, ona žiadnu spornosť práv netvrdila, ani nevie čo to je dohoda o urovnaní, sama žalobcu nekontaktovala, oslovil ju on cestou pána ktorý ju navštevoval doma a bavili sa len o splátkach, teda dohodu podpísala len preto, lebo mala záujem o splátky a vnímala ju ako dohodu o splátkach. Nevedela, že podpisuje aj dohodu o urovnaní a napokon ani nerozumela tomuto inštitútu a jeho dôsledkom, pričom nebola o nich informovaná a nebola informovaná ani o premlčaní jej dlhu.
30. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dlh žalovanej v čase podpísania spornej dohody o urovnaní (13. 6. 2014) bol už v celom rozsahu premlčaný. Predčasná splatnosť úveru podľa tvrdenia žalobcu totiž nastala ešte dňa 3. 7. 2009. Je preto zrejmý dôvod, prečo žalobca zvolil postup uzavrieť dohodu o urovnaní a nie len uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, kde by musel žalovanú upozorniť na premlčanie jej dlhu. Takémuto postupu žalobcu však súd nemieni poskytnúť právnu ochranu, pretože považuje ho za rozporný s princípom, ktorý je upravený v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia dohody o urovnaní, konkrétne v § 4 ods. 8. Podľa citovaného zákonného ustanovenia predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Ako už bolo uvedené, niet pochýb o tom, že právny vzťah z danej úverovej zmluvy je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon dohody o urovnaní (k tomu pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 11Co/37/2012 - 88 zo dňa 7. 6. 2012). Aj Dohoda o urovnaní musí zodpovedať všetkým všeobecným náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a musí mať všetky zákonné náležitosti pre ten ktorý právny úkon. Najmä jej v nej potrebné riadne a zrozumiteľne špecifikovať spornú výšku pohľadávky.
31. Žalobca vnútil žalovanej ako spotrebiteľovi podpísanie dohody o urovnaní, aj keď neboli k tomu naplnené zákonné predpoklady (spornosť pohľadávky), v dohode uviedol výšku dlhu, ktorá bola v rozpore s právnym posúdením skutočnej výšky dlhu a zahrnul do nej v celom rozsahu premlčaný dlh, čím znevýhodnil spotrebiteľa, keďže v prípade platnosti tejto dohody by mu začala plynúť nová premlčacia lehota, čím by došlo k jej neúmernému predĺženiu oproti pôvodnej zmluve.
32. Už uvedené dôvody vychádzajúce z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. vedú k jednoznačnému záveru, že v dohode o urovnaní je nesprávny údaj o výške dlhu vzhľadom na prijatý záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako už súd uviedol v predchádzajúcej časti rozsudku.
Aj preto súd túto dohodu o urovnaní považuje za absolútne neplatný právny úkon. Táto dohoda bola vopred naformulovaná a pripravená žalobcom, žalovaná tam mohla doplniť už len miesto, dátum jej podpisu a svoj podpis a telefonický kontakt, a podľa názoru súdu z nej nevyplýva spornosť nárokov strán konania. V texte je uvedené výhradne tvrdenie žalobcu o celkovej výške záväzku a dôvodnosti uzavretia dohody o urovnaní s poukazom na spornosť pôvodného záväzku, ale z textu nie je zrejmé, v čom mala spočívať táto spornosť. Pôvodný záväzok bol nahradený novým, ktorý je v konečnom dôsledku vyšší ako pôvodný záväzok. Zároveň je určenie nového záväzku čo do jeho výšky aj neurčité a nezrozumiteľné, pretože úrok bol uvedený vo výške 6 % p.a., ale RPMN bola 6,17%, takže záväzok by mali tvoriť okrem úroku aj iné náklady. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že jedným z predpokladov urovnania je vzájomné ustúpenie účastníkov dohody od niektorých práv, ktorí sa môžu zaviazať k novým vzájomne podmieneným povinnostiam, ale v tomto prípade došlo iba navonok k ustúpeniu zo strany žalobcu čo sa týka výšky dlžnej pohľadávky (ktorá je však v konečnom dôsledku ešte vyššia ako pôvodná), pričom zo strany žalovanej k žiadnemu ústupku nedošlo. Žalobca konal v neprospech žalovanej, keď vzhľadom na dátum uzavretia dohody o urovnaní (13. 6. 2014) a splatnosť pôvodného záväzku (3. 7. 2009) je zrejmé, že pôvodný záväzok bol celý premlčaný, ale v samotnej dohode nie je táto skutočnosť vôbec spomenutá a ani nebolo preukázané, že žalovaná bola o tejto skutočnosti informovaná. Žalobca podľa názoru súdu konal v rozpore s dobrými mravmi, keď podsunutím dohody o urovnaní žalovanej privodil ako spotrebiteľovi ujmu, pretože dohoda ju zaväzovala na plnenie zjavne premlčaného a oproti pôvodnému záväzku aj navýšeného nového záväzku. Takýmto spôsobom formulovaná dohoda nie je pre spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca podľa názoru súdu nekonal dobromyseľne a čestne, pričom jeho konanie možno považovať aj za nekalú obchodnú praktiku.
33. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
35. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že daná dohoda o urovnaní je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, ktorý nedostatok má za následok absolútnu neplatnosť takéhoto úkonu.
36. Vychádzal z okolností, za ktorých dochádzalo k podpisu dohôd, keď nejde o prvý takýto prípad posudzovaný súdom a tak súdu z jeho činnosti je známe a potvrdilo to aj dokazovanie v tomto spore, že dlžníci boli vyhľadávaní a osobne kontaktovaní bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia (dohodnutia si návštevy vopred s informáciou, čoho sa bude návšteva týkať, aby sa mohli na stretnutie pripraviť a poprípade aj vopred s niekým poradiť), čím pochopiteľne žalobca našiel dlžníkov nepripravených resp. minimálne prekvapených, v dôsledku už len toho mal určitú výhodu voči ním.
37. K spornosti záväzku súd opätovne uvádza, že nebolo preukázané, že by pred podpisom dohody mala vôbec žalovaná akýmkoľvek spôsobom namietať spornosť nejakého záväzku voči žalobcovi, táto to poprela, a je zrejmé, že žalovaná ako aj iní dlžníci boli navštívení bez predchádzajúcej komunikácie, s už vopred vyplneným formulárom o spornosti.
38. Pritom dohodou o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka si účastníci záväzkového právneho vzťahu odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich ruší a nahradzuje ich novými, t.j. doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený záväzkom novým, ktorý vyplýva z urovnania. Účelom a zmyslom urovnania podľa daného ustanovenia je odstrániť spornosť alebo pochybnosť aj napr. čo sa týka výšky pohľadávky, jej splatnosti a pod., ktorá spornosť alebo pochybnosť môže byť skutková i právna, objektívna i subjektívna a predísť ním ďalším nezrovnalostiam alebo sporom. Spornosť práva v zmysle § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje rozdielny názor účastníkov na otázku existencie, platnosti záväzku, jeho kauzy či obsahu (napr. aj v akom rozsahu má byť plnené a kedy). Stačí, že jednej zo strán právneho vzťahu sa určité právo z neho vyplývajúce javí sporným pre pochybnosť hoc aj subjektívnej povahy.
39. V súdenom prípade, ako to výslovne zo znenia bodu 3. časti B „Konštatovanie sporných skutočností“ vyplýva, mala byť spornou výlučne výška ňou nahradzovaného záväzku žalovanej ako
dlžníka voči žalobcovi ako veriteľovi. Takúto v dohode vymedzenú spornosť však vykonané dokazovanie nepreukázalo a podľa názoru súdu takáto spornosť je v dohode uvádzaná len „pro forma“ v snahe urobiť formálne zadosť zákonnej požiadavke existencie spornosti, resp. pochybnosti v dovtedajších právach a povinnostiach účastníkov z ich právneho vzťahu a z toho dôvodu urovnaním nahradiť celý dovtedajší záväzok novým záväzkom.
40. Spôsobom konania žalobcu cez nejakého pracovníka zástupcu žalobcu, ak nie cielene, tak nepriamo, bol navodený stav, aby žalovaní nemali priestor dobre si uvážiť možné následky svojho konania a teda, aby zbytočne nešpekulovali a nekonali inak, ako si to predstavuje žalobca. Cieľom žalobcu zjavne bolo takýmto spôsobom s ohľadom na to, koho sa mu podarí zastihnúť v mieste bydliska dlžníka, riešiť zabezpečenie a vymožiteľnosť svojich pohľadávok, ktoré mal nadobudnúť postúpením. K tomu zvolil z hľadiska možnej efektivity dosiahnutia ním zamýšľaného cieľa pre neho najúčinnejší spôsob osobného kontaktovania dlžníkov v mieste ich bydliska bez predchádzajúceho upozornenia na takúto návštevu, ale z hľadiska dlžníkov (spotrebiteľa) a ich schopnosti skutočne sa slobodne rozhodnúť, najmenej vhodný spôsob (pre už uvádzanú nepripravenosť spotrebiteľa, moment jeho prekvapenia a jeho možný stres až strach čo by sa mohlo udiať, ak by nepostupovali podľa predstáv žalobcu). Iná by bola situácia, ak by žalobca písomne kontaktoval dlžníkov, ktorým by zaslal možné návrhy riešení existujúceho dlhu, poskytol im primeranú lehotu na rozhodnutie, či majú to záujem riešiť žalobcom navrhovaným spôsobom alebo zaslaním nejakého iného návrhu z ich strany, s prípadným oznámením ďalších svojich krokov, ktoré by realizovali v závislosti na spôsobe konania (rozhodnutia) dlžníka.
41. Je tiež potrebné uviesť, že žalovanej bola prinesená na podpis dohoda, ktorej text neumožňoval robiť v nej zmeny (okrem možnosti vybrať si krížikom z možností súhlasím/nesúhlasím), teda žalovaná mala fakticky možnosť (aj ak by si dohodu prečítala) túto buď podpísať alebo odmietnuť ju podpísať, takže ide o dohodu formulárového charakteru, ktorej obsah žalovaná nemohla ovplyvniť.
42. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval daný úkon za úkon absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže svojim účelom dohoda odporuje zákonu, nakoľko v nej konkrétne uvádzaná spornosť dovtedajšieho záväzku, bola uvádzaná len čisto formálne, keďže žalovaná pred podpisom dohody nijakým spôsobom výšku svojho záväzku nerozporovala. S poukazom na spôsob konania žalobcu uvedený vyššie súd považuje dohodu o urovnaní aj za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a nedostatok vážnosti vôle na strane žalovanej uzavrieť takúto dohodu keď jej skutočným úmyslom bolo zjavne len dohodnúť sa na splátkach.
43. V súvislosti s aplikáciou § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný súd uvádza, že má za preukázané, že žalovaná nemala záujem uzatvoriť dohodu o urovnaní, tento právny úkon jej vnútil žalobca, ktorý jej vôbec nevysvetlil jeho dôsledky a jeho význam. V tejto súvislosti je možné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Mcdo 9/2012, ktorý zdôraznil, že v spotrebiteľských právnych vzťahoch má prioritu princíp ochrany práv spotrebiteľa pred princípom „ignoratia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) a poukázal na to, že pri predkladaní návrhu spotrebiteľovi musia mu byť poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa príslušného právneho úkonu. Pre platnosť každého právneho úkonu sa vyžaduje okrem iného sloboda a vážnosť vôle. Tá je výsledkom určitého psychického rozhodovacieho procesu. Dohoda o urovnaní dlhu je právnym úkonom a osoba, ktorá sa slobodne a vážne rozhodne pre tento právny úkon má byť uzrozumená s podstatou daného právneho inštitútu a jeho dôsledkami. To v danom prípade u žalovanej absentuje a aj z toho dôvodu súd považoval daný právny úkon za absolútne neplatný.
44. Navyše podľa súdu dohoda o urovnaní práve ohľadom výšky dlhu je aj nezrozumiteľná, čo je tiež dôvod jej absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to aj vzhľadom na to, že sa v nej uvádza dlh 3.243,51 eur a zároveň suma 4.300,45 eur, ktorá má obsahovať aj úrok, ale za aké obdobie je tento úrok počítaný, už uvedené nie je, keďže je uvedená len úroková sadzba 6 % ročne.
45. Pretože z neplatného úkonu nemôže žalobca požadovať zmluvné plnenie, súd potom žalobu zamietol v celom rozsahu. Súd sa zaoberal aj skutočnosťou či by žalobcovi nepatril nárok na peňažné plnenie na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od pôvodného veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. Tu však súd musel brať do úvahy, že nárok žalobcu by bol v tomto prípade vzhľadom na dátum podania žaloby premlčaný v celom rozsahu a tiež by nemohol byť priznaný podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. Ako už totiž bolo uvedené, splatnosť úveru nastala podľa tvrdenia samotného žalobcu dňa 3. 7. 2009. A keďže žalobca žalobu podal (doručil súdu) až dňa 3. 9. 2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, nárok žalobcu ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve je celý premlčaný. Vzhľadom na zákonný príkaz vyplývajúci z už citovaného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa preto nemohol súd premlčané právo žalobcovi priznať a preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.
46. Koniec koncov, argumentácia súdu o neplatnosti takejto „Dohody o urovnaní“ a jej dôvodoch už nemôže byť pre žalobcu nijako nová, či prekvapivá, keďže závery súdu sa nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v skutkovo a právne obdobných veciach žalobcu dospeli aj iné súdy (viď. napr. rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 11C/352/2015 alebo 15C/467/2015, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/28/2016, rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 27C/410/2015, či rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10C/8/2015, všetky verejne dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR).
47. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou po samostatnom, podrobnom, na sebe nezávislom skúmaní praktík žalobcu v súvislosti s uzatváraním „Dohody o urovnaní“ dospelo k záveru o neplatnosti a nekalosti týchto obchodných praktík poškodzujúcich spotrebiteľa a vyvodili z toho takisto závery o absolútnej neplatnosti daného dojednania.
48. Rozhodnutia všeobecných súdov nie sú v zmysle Ústavy SR všeobecne záväzné a dotýkajú sa len účastníkov konania, v ktorého rámci boli vydané, k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty ale neoddeliteľne patrí princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 ústavy), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (pozri napr. Ústavný súd Slovenskej republiky, Uznesenie z 22. 11. 2011, č. k. IV. ÚS 499/2011-25). Podobne aj ESĽP v rozsudku Beian proti Rumunsku konštatoval, že je v rozpore s princípom právnej istoty, ak súd v obdobných veciach rozhodne odlišne. Rastúci význam princípu právnej istoty v podobe konzistentného rozhodovania súdov v skutkovo a právne podobných veciach potvrdzuje koniec koncov aj nový Civilný sporový poriadok účinný od 1. 7. 2016, ktorý tento princíp povýšil na jeden zo svojich základných princípov s tým, že odklon je možný len v prípade výnimočných skutkových a právnych osobitostí prípadu kedy ho možno presvedčivo a dôkladne odôvodniť (viď článok 2 CSP). V prejednávanej veci súd nenašiel žiadne objektívne a presvedčivé argumenty pre odôvodnenie odchýlenia sa od záverov vyššie citovaných rozhodnutí súdov vo vzťahu k posúdeniu daného nároku žalobcu, nakoľko s týmito sa plne stotožňuje.
49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Žalovaná mala v spore plný úspech, preto jej vznikol nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. Žalovaná však náhradu žiadnych trov konania neuplatnila, na pojednávaní výslovne uviedla, že náhradu trov konania priznať nežiada, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.