Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoP/24/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. D. D., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník, za účasti matky I. E. nar. X.X.XXXX, bytom U. XXX/X, H., zastúpenej Centrom právnej pomoci so sídlom Nám. slobody 12, P.O.BOX. 18, Bratislava a otca E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom Nám. slobody 12, P.O.BOX, Bratislava, o návrhu otca na zníženie výživného s príslušenstvom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 28.4.2016, č. k. 3P/11/2015-104 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 4.10.2016, č. k. 3P/11/2015-118 jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 17.12.2014, č. k. 2P/9/2014-126 v časti výživného tak, že znížil výživné zo strany otca na maloletú zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 60,- eur mesačne od 1.5.2016 do budúcna, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a štátu náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že bolo preukázané, že návrh otca na zníženie výživného je opodstatnený. Poukázal na predchádzajúcu súdnu úpravu výživného rozsudkom Okresného súdu Svidník zo 17.12.2014, č. k. 2P/9/2014-126, kde rodičia sa na výške výživného dohodli. Zmenili sa však od tej doby pomery na strane rodičov maloletého dieťaťa, keď je zrejmé, že v čase posledného rozhodovania o výživnom otec pracoval ako živnostník a jeho príjem predstavoval 500,- eur mesačne. Od 2.2.2015 je otec nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, dávku v hmotnej núdzi nepoberá, majetok nemá žiadny a je osobou v hmotnej núdzi. Nebolo zistené, aby otec mal v peňažnom ústave úspory väčšej hodnoty. Pokiaľ ide o matku maloletej, aj na jej strane sa pomery zmenili. V čase poslednej úpravy mala príjem 80,- až 100,- eur mesačne, v súčasnej dobe pracuje ako čašníčka v pizzérii D. vo H. a jej čistý príjem je 400,- eur mesačne. Poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eur mesačne s tým, že otec doteraz určené výživné platí. Matka s maloletou býva u svojej matky, kde sa podieľa výdavkami na spoločnej domácnosti. Maloletá je vo veku 5 rokov, navštevuje predškolské zariadenie vo H., má aj zdravotné problémy alergického charakteru. Matka aj v súčasnej dobe, keď tvrdí, že má nedostatok finančných prostriedkov na výživu maloletého dieťaťa, jej pravidelne mesačne sporí 60,- eur. Keďže otec v súčasnej dobe nie je schopný vzhľadom na to, že je v hmotnej núdzi, prispievať na výživu maloletej doterajšou sumou, keď zároveň má zdravotné problémy, nemá žiaden majetok, to všetko súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že návrhu v spomínanom rozsahu na zníženie výživného je potrebné vyhovieť. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a / O.s.p.. O trovách konania štátu rozhodol podľa § 57, § 58 C.m.p..

3. Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podala včas odvolanie matka maloletého dieťaťa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zmenil a návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. V dôvodoch odvolania poukazuje matka na poslednú úpravu výživného súdom. Zdôrazňuje, že otec pozastavil prevádzkovanie živnosti dňa 2.2.2015, keď predchádzajúci rozsudok o výživnom sa stal právoplatným 14.2.2015. Proti pôvodnému rozsudku o úprave výživného otec odvolanie pritom nepodal. Z predloženej lekárskej správy z 22.9.2015 ďalej vyplynulo, že zdravotné ťažkosti otca trvajú 4 - 5 rokov a má za to, že od posledného rozhodnutia súdu vo veci určenia vyživovacej povinnosti pre maloletú nedošlo na strane otca ani k zmene zdravotného stavu tak ako to uvádza. V anamnéze lekárskej správy sa uvádza, že otec, povolaním šofér, mal mikrospánok naposledy minulý týždeň po 20 hodinách šoférovania. Odôvodňovanie návrhu na zníženie výživného zlým zdravotným stavom spočívajúcim v spánkových ťažkostiach a únave po 20-hodninách šoférovania, nemožno pokladať za dôvod na zníženie výživného. Spánkové ťažkosti po 20-tich hodinách šoférovania nemožno rozumne pričítať zlému zdravotnému stavu. Má za to, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že zmena pomerov na jeho strane má objektívny charakter, ktorý nemohol svojou vôľou žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zbavenie sa príjmu zo strany otca nemožno pričítať na ťarchu maloletej dcéry. Zdôrazňuje, že matka sa o maloletú osobne stará, zabezpečuje uspokojovanie jej potrieb, väčšiu časť nákladov uhrádza výlučne matka zo svojho príjmu. Znížením výživného na sumu 60,- eur mesačne bude pracujúca matka vystavená existenčným problémom. Ďalej uvádza, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny má na svojej internetovej stránke zverejnených mnoho pracovných ponúk vhodných pre otca, a to vo H. a jeho okolí, o čom svedčia aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. Otec však svojim ľahkovážnym prístupom k rodine a k svojim povinnostiam dostáva svoju dcéru do materiálnej núdze, aj keby svojou prácou vedel zabezpečiť primerané výživné pre svoju dcéru. Jeho postoj k hľadaniu práce je pasívny, nenútia ho k tomu žiadne okolnosti zabezpečiť si akúkoľvek prácu, z ktorej by dostával mzdu alebo plat, keďže jeho finančné zabezpečenie je zo strany jeho rodičov, pri ktorých býva, ktorí sa o neho starajú. Postoj otca pri ukončení pracovnej činnosti nebol zodpovedný a v záujme zabezpečiť riadne výživu svojej maloletej dcéry. Taktiež aj kolízny opatrovník v priebehu konania sa nepripojil k návrhu otca na zníženie výživného. Má za to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosti a pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, čo vyplýva z matkou označeného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/343/2010.

4. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zmysle ust. § 62 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom, nakoľko tento je nepreskúmateľný pre absenciu dostatočných dôvodov a okolnosť, že súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými právne významnými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie o veci.

6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. Citované ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v tomto zákonnom ustanovení, keď v zmysle judikatúry súdov je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti.

13. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie čí zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, príp. zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov.

14. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom je dôvodom pre jeho zmenu.

15. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre maloleté dieťaťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a o toto právo nemôže byť ukracované.

16. Ako vyplynulo z obsahu spisu, posledná úprava výživného vo vzťahu k mal. D. D., bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Svidník zo 17.12.2014, č. k. 2P/9/2014 - 126, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2015. V tomto konaní bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, mal. D. D. na čas bola zverená do starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 100,- eur mesačne. Konajúci súd zároveň rozhodol o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Súd vychádzal zo situácie, že príjem matky predstavoval sumu do 100,- eur mesačne a otec pracoval ako živnostník s príjmom 500,- eur mesačne. Rodičia nemali inú vyživovaciu povinnosť.

17. Otec návrh na zníženie výživného odôvodňoval tým, že došlo k zmene jeho osobných pomerov, keď dňom 2.2.2015 bol nútený z dôvodu nedostatku zákazok pozastaviť prevádzkovanie živnosti, odvtedy je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Začal pracovať u zamestnávateľa G. U., so sídlom vo H., len na základe dohody o pracovnej činnosti, a to v rozsahu 10 hodín týždenne s odmenou 2,62 eur/hodinu s tým, že dňa 15.4.2015 došlo k ukončeniu tejto dohody.

18. Ako sa vyporiadal s argumentáciou otca súd prvej inštancie ohľadom opodstatnenosti pozastavenia prevádzkovania jeho živnosti z preskúmavaného rozhodnutia zistiteľné nie je. Z predloženého potvrdenia Okresného úradu Svidník z 2.2.2015 vyplynulo, že tento orgán štátnej správy potvrdil prijaté oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti otca, a to na obdobie od 2.2.2015 do 2.2.2018. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť, že k pozastaveniu vykonávania živnosti otcom došlo bezprostredne po predchádzajúcej súdnej úprave výživného vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Tvrdenia otca o dôvodoch, pre ktoré bolo potrebné z jeho strany pozastaviť výkon živnostenského oprávnenia sú vyjadrené len vo všeobecnej rovine, týmto dôvodom súd prvej inštancie nevenoval ďalšiu pozornosť a nie je zrejmé, aby otec osvedčil dôvody, pre ktoré bolo nevyhnutné pozastaviť výkon jeho živnostenského oprávnenia.

19. Je zrejmé, že otec vykonával podnikateľskú činnosť v oblasti dopravných služieb, poukazoval tiež na svoje vážne zdravotné problémy. V dôsledku tvrdených zdravotných problémov mal otec ukončiť aj vzájomnú dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom G. U.. V súvislosti so zdravotnými problémami otec poukazoval na problémy s alergiou a spánkovou poruchou dýchania. Podľa lekárskej správy S. nemocnice L. E. v U. z 25.11.2015 (č. l. 58), bola u otca zistená obštrukčná spánková apnoe stredne ťažkého stupňa, keď z odporúčania lekára obsiahnutého v tejto lekárskej správe nevyplýva obmedzenie otca pokiaľ ide o výkon jeho pracovnej činnosti.

20. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia súdu je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý určuje § 220 C.s.p. (predtým § 157 ods. 2 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016) dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.

21. Súd prevej inštancie sa preto v ďalšom konaní dôsledne vyporiada s tým, či je skutočne daná taká zmena pomerov na strane otca, ktorá by odôvodňovala iné rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťaťa. Zatiaľ sú závery súdu prvej inštancie v preskúmavaných rozhodnutiach ohľadom relevantnej zmeny pomerov na strane otca veľmi všeobecné a v podstate si súd osvojil tvrdenia otca o dôvodoch, pre ktoré došlo k pozastaveniu výkonu jeho živnostenského oprávnenia. Ako bolo vyššie spomínané, dôvodom pre iné rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťaťa môže byť len podstatná zmena pomerov v danom prípade na strane povinného otca a v tejto súvislosti by sa mal súd prvej inštancie vyporiadať aj s tým, či nedochádza k zmene pomerov u maloletého dieťaťa, ktoré je vekovo staršie.

22. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti preto ustáli aj to, aký je rozsah odôvodnených potrieb daných na strane maloletého dieťaťa a po vykonanom dokazovaní v naznačenom smere o podanom návrhu otca opätovne rozhodne, vydané rozhodnutie riadnym spôsobom odôvodní s tým, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie musia mať oporu vo vykonanom dokazovaní.

23. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie tak, ako to určuje § 391 ods. 1 C.s.p.. O trovách tohto odvolacieho konania sa rozhodne v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).