Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3C/14/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobcu v 1. rade: L. M., O.. XX.XX.XXXX, V. Š. XXX/XX, XXX XX Ľ., občan SR a žalobcu v 2. rade: R. M., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XXX/XX, XXX XX Ľ., občianka SR, obaja právne zastúpení JUDr. Andrejom Patakym, advokátom, so sídlom Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok proti žalovanému: Obec Ľubica, IČO: 31 942 547, sídlo Generála Svobodu 248/127, 059 71 Ľubica, právne zastúpený Beňo & Partners, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, v konaní o zaplatenie 9.124,- eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná obec j e p o v i n n á uhradiť v prospech žalobcov sumu 1.030,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.030,- eur, od podania žaloby do zaplatenia, každému zo žalobcov po ? dlžnej sumy.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť v prospech žalobcov trovy konania vo výške 1/9 uplatneného nároku.

III. Trovy konania súd žalovanému n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa podaným návrhom na začatie konania dožadovali vydania rozhodnutia súdu, na základe ktorého by bola žalovaná obec zaviazaná uhradiť v prospech žalobcov v 1. a 2. rade istinu vo výške 9.124,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9.124,- € od podania žaloby do zaplatenia, každému v podiele 1/2 k celku, ktorý zodpovedá ich spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti zaťaženým vecným bremenom; a nahradiť žalobcom trovy konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaná obec s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasila a v konečnej fáze rozhodovania uznala žalobný nárok v časti nároku s tým, že uviedla, že je ochotná uhradiť žalobcovi jeho nárok vo výške 1.030,- € za vecné bremeno v rozsahu 145 m2 na parcele, ktorá je predmetom sporu. Vo zvyšujúcej časti žiadala obec súd návrh zamietnuť. Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav. Podľa žalobcov sú títo podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to pozemku E-KN, parcelné číslo XXXX/X - orná pôda vo výmere 1833 m2 a pozemku E-KN, parcelné číslo XXXX - orná pôda o výmere 2729 m2, zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Ľ., obec Ľ., okres Kežmarok, každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku.

2. Predmetné pozemky sa nachádzajú medzi obcou Ľ. a mestom M.. Na týchto pozemkoch vybudovala obec Ľubica stavbu - asfaltovú miestnu komunikáciu, ktorá je v jej vlastníctva. Obec Ľubica podala dňa 24.10.2012 žiadosť o zriadenie vecného bremena na Správu katastra Kežmarok. Predmetom tejto záležitosti bolo zriadenie vecného bremena na pozemku vo vlastníctve žalobcov a to podľa zákona č.

66/2009 Zbierky zákonov. V zmysle tejto žiadosti bolo zapísané v prospech obce Ľubica vecné bremeno na celé pozemky vo vlastníctve žalobcov. Rozhodnutie Správy katastra Kežmarok, ktorým bolo zapísané vecné bremeno v prospech žalovanej, nadobudlo právoplatnosť dňom 06.12.2012.

3. Žalobca v 1. rade, tak ako uvádza v žalobe, sa viackrát domáhal vyriešenia vzniknutej situácie u žalovanej obce, avšak bezúspešne. Vzhľadom na túto skutočnosť, bol žalovanej obci zaslaný, prostredníctvom právneho zástupcu žalovaných, právny rozbor prípadu - pokus o mimosúdne riešenie veci zo dňa 12.05.2014, ktorou sa domáhali zaplatenie odplaty za zriadenie vecného bremena na ich pozemkoch. Na túto predžalobnú upomienku žalovaná obec reagovala listom zo dňa 15.05.2015, v ktorom žalobcom oznámila, že ich návrh vzala na vedomie, a že tento bude predložený na najbližšie riadne zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré malo o tomto návrhu rozhodnúť.

4. Na základe tejto komunikácie žalobcovia počkali na riadne zasadnutie obecného zastupiteľstva Obce Ľubica, ktoré sa konalo dňa 30.06.2014, pričom prerokovanie žiadosti žalobcov bolo zaradené do programu zasadnutia Obecného zastupiteľstva pod bodov 25a/. Ako však vyplýva zo zápisnice obecného zastupiteľstva, k prejednaniu nárokov žalobcov opätovne nedošlo, nakoľko zasadnutie obecného zastupiteľstva bolo ukončené predčasne. K prejednaniu ich nároku nedošlo ani na nasledujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce Ľubica, pričom v tomto prípade nebola ich žiadosť ani zaradená medzi body programu zasadnutia, a tak žalobcovia nemali a nemajú inú možnosť, ako sa domáhať ochrany svojich práv práve prostredníctvom podania žaloby na príslušnom súde.

5. Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že postavením cesty vo vlastníctve Obce Ľubica a zriadením vecného bremena na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, je týmto znemožnené užívať predmetné pozemky v celom rozsahu a na akýkoľvek účel v súlade s ich vlastníckym právom, ktoré je obmedzené v prospech žalovanej obce, ako oprávnenej z vecného bremena. Čo sa týka určenia výšku odplaty za zriadenie vecného bremena, žalobcovia vychádzali z výšky obdobných plnení poskytovaných v danom regióne a túto stanovili vo výške 2,- € za meter štvorcový, čo v danom prípade vyčíslili tak, že predmetné pozemky, obidve parcely majú rozlohu 4562 m2 krát 2,- € za 1 m2, spolu si uplatnili nárok na uhradenie sumy vo výške 9.124,- €.

6. Žalobcovia v žalobe poukazujú na článok 20 ods. 4 Ústavy SR z ktorého je zrejmé, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné v nevyhnutnej miere a verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Žalobcovia ďalej poukázali na ust. článku 11 ods. 4 ústavného zákona č. 23/91 Zbierky ktorým sa uvádza listina základných práv a slobôd ako ústavný zákona Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, z ktorého je zrejmé, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.

7. Žalobcovia ďalej v návrhu uvádzajú, že zo strany žalovanej obce nebola im poskytnutá, ani primeraná náhrada za nútené obmedzenie ich vlastníckeho práva vecným bremenom, ani iná odplata zodpovedajúca protihodnote zriadenia vecného bremena v prospech obce Ľubica. V tomto prípade poukázali na vyššie uvedený článok Ústavy SR, podľa ktorej je možné nútene obmedziť vlastnícke právo, o.i. za primeranú náhradu. Ďalej v žalobe uviedli, že zriadením vecného bremena zo zákona sa nezbavuje Obec Ľubica povinnosti zaplatiť žalobcom primeranú náhradu za to, že ich nútene obmedzila vo výkone ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

8. V žalobe ďalej žalobcovia poukazujú na ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , kde je uvedené, "vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať". Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe, a tiež podľa ods. 3 predmetného ustanovenia platí, "pokiaľ sa účastníci nedohodli inak je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy, ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania".

9. Žalobcovia poukázali ďalej aj na ust. § 151o ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka z ktorého ustanovenia je zrejmé, že vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s

výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

10. Vzhľadom na skutočnosť, že si žalovaná nesplnila zákonom uloženú povinnosť podľa ust. § 2 ods. 1 Zákona č. 66/2009 Z.z., t.j. poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, a ani podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 66/2009 Zbierky zákonov nezabezpečila konanie o nariadenie pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, žalobcovia tvrdia, že im vzniklo právo domáhať sa voči žalovanej obci finančnej náhrady.

11. Žalobcovia v žalobe ďalej poukázali na znenie § 123 a nasl. OZ, kde je uvedené, ako tvrdia, platí, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, pričom všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Vlastník má v zmysle ust. § 126 OZ, ako to tvrdia žalobcovia, právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

12. V žalobe žalobcovia zároveň poukázali na ust. § 517 s poukazom na to, že dlžník, teda žalovaná obec, ktorá svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote má právo veriteľ od zmluvy odstúpiť, resp. žiadať úrok z omeškania, ktorý v danom prípade predstavuje výšku 5,05 % p.a.. Rovnako poukazujú na ust. § 563 v tom zmysle, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal.

13. Právna zástupkyňa žalovaného na poslednom pojednávaní o.i. uviedla, že nárok žalobcov, tak ako je uplatňovaný v tomto konaní považujú za nedôvodný, naopak majú zato, že vzhľadom na vykonané dokazovanie bolo v tomto konaní jednoznačne preukázané, že nepochybne došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov, lenže toto obmedzenie vlastníckeho práva došlo iba na časti pozemku, presnejšie je to na rozlohe 145 m2, čo vyplýva aj z predložené geometrického plánu. Ďalej žalovaná poukázala na to, že miera obmedzenia je tam veľmi nízka k celkovej výmere pozemku, ktorá je 4 562 m2. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala aj na znenie zákona č. 66/2009, ktorý vlastne špecificky upravuje túto situáciu, ktorá je uplatňovaná v tomto konaní a ktorá vo svojom § 3 ods. 1, 2, 3 a § 4 ods. 1, 2, 3, že náhrada sa poskytuje za skutočne zastavený pozemok, čo v preklade vlastne znemená, že náhrada sa poskytuje za tú časť pozemku, na ktorej reálne stojí stavba. Stavba stojí na výmere ktorá predstavuje 145 m2 a podľa žalovanej, aj v znaleckom posudku to bolo takto určené, teda že hodnota vecného bremena predstavuje sumu 1.030,- € za 145 m2. Žalovaná ďalej uviedla na pojednávaní, že zvyšný nárok, ktorý si žalobcovia uplatňujú považuje za nedôvodný. Tvrdila ďalej, že nie sú žalobcovia žiadnym spôsobom obmedzovaní v užívaní zvyšného pozemku. Žalovaná zdôraznila, že vecné bremeno vzniklo na základe zákona. V rámci pojednávania vystúpil aj štatutár obce Ing. Ján Kapolka, ktorý uviedol, že obec je ochotná uhradiť náhradu za vecné bremeno zriadené na predmetných parcelách, na častiach o výmere 145 m2, čo je približne suma 1.030,- €. V ostatnej časti návrh neakceptuje. Na pojednávaní bol opätovne vypočutý aj žalobca v 1. rade pán L. M., ktorý o.i. uviedol, že ak ide o predmetné parcely, takto situované ich nikdy neužíval. Tieto parcely žiadal vydať ešte na pozemkovom úrade, no bolo mu vtedy povedané, že to bude až po "komasácii". Uviedol ďalej, že nevie sa nejako zodpovedne vyjadriť, či mu vznikla nejaká ujma, ale v každom prípade sa cíti ako vlastník obmedzený tým, že na celé parcely bolo zriadené vecné bremeno. Zdôraznil ďalej, že v priebehu konania chcel predovšetkým poukázať na to, že postup orgánom obce vníma ako "aroganciu moci" v tom zmysle, že bol postavený pred vec, alebo sa prispôsobíš, alebo to vyvlastníme. Uviedol ďalej, že nevie kto užíva zvyšné časti predmetnej parcely, on to nie je.

14. Procesný sú po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V priebehu konania bolo predovšetkým jednoznačne preukázané, že je zastavaná časť pozemku o výmere 145 m2, čo je zrejmé aj z geometrického plánu, ktorý je súčasťou tohto spisu. Žalobcovia spochybňovali túto veľkosť výmery, no v priebehu konania nepredložili žiaden hodnoverný dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že zastavaná plocha je väčšia. Súd ďalej zisťuje, že na obidve parcely, ktoré sú predmetom tohto sporu skutočne bolo zriadené vecné bremeno na celé parcely. Pravdou je však to, že zastavaná je len časť parciel, zvyšok parciel nevedno kto užíva, jednoznačne mohli by to urobiť aj žalobcovia a súd nepredpokladá, žeby im v tom niekto bránil. Pokiaľ ide o citovanú náhradu, tá bola priznaná v rozsahu 1.030,- eur, tak ako je to zrejmé

zo znaleckého posudku, ktorý je rovnako súčasťou spisu a ktorý vypracoval znalec Ing. Ján Trebuňa, so sídlom Spišské Hanušovce. V znaleckom posudku č. 174/2016, ktorý bol súdu zaslaný dňa 20.09.2016. Súd túto náhradu priznal aj s poukazom na vyjadrenie štatutára obce, ktorý jednoznačne uviedol, že zastavaná výmera je podľa geometrického plánu v rozsahu 145 m2, a že náhrada prislúcha žalobcom vo výške 1.030,- eur.

15. Procesný súd rozhodol o poskytnutí náhrady žalobcom, ktorých časť parcely bola zastavaná a ktorých celé parcely boli zaťažené vecným bremenom. Rozsah na ktorých je stavba je daný, zvyšok parcely je zaťažený vecným bremenom, podľa názoru súdu, zbytočne a bolo by to potrebné v tejto časti v budúcnosti vyriešiť. Pokiaľ ide vecné bremeno, ktoré vzniklo na predmetných parcelách, bolo zavkladované na celé parcely z podnetu Obce Ľubica, s poukazom na ust. zákona č. 66/2009 Z.z..

16. Náhrada bola poskytnutá za vecné bremeno s poukazom na to, že z Ústavy Slovenskej republiky je zrejmé, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Pokiaľ ide o výšku náhrady za vecné bremeno, táto bola stanovená v znaleckom posudku, ktorý je súčasťou spisového materiálu, pričom znalec túto všeobecnú hodnotu vecného bremena pod stavbou miestnej komunikácie v súlade s geometrickým plánom 52/12, v ktorom bolo z parcely KN E XXXX/X vyčlenený diel 12 o výmere 112 m2 a z parcely KN E XXXX vyčlenený diel 15 o výmere 33 m2 sa rovná všeobecnej hodnote nehnuteľnosti parciel pod stavbou miestnej komunikácie, t.j. vo výške 1.030,- eur. Táto hodnota je jednorazová odplata za zriadenie vecného bremena.

17. Procesnú súd teda pri stanovení odplaty vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, ďalej z toho, že v podstate štatutár uznal nárok žalobcu v tejto výške a z toho, že žalobca v priebehu konania nepreukázal, že bola z jeho pozemkov zobratá vyššia výmera na stavbu v prospech žalovanej obce. Naopak z geometrického plánu je zrejmé, že zabudovaná bola práve časť parciel o výmere 145 m2.

18. Procesný súd rozhodol aj za použitia ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka z ktorého je zrejmé, že vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti, veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

19. Podľa § 151o ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu s spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

20. V danom prípade vzniklo vecné právo k časti pozemkov na základe citovaného zákona 66/2009 Zbierky zákonov.

21. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na znenie ustanovenia § 123 a nasl. kde tiež platí, že vlastník je medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, pričom všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Vlastník má v zmysle ust. § 126 právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zdržuje.

22. Vo zvyšujúcej časti súd žalobcovi právo na uplatnený nárok nepriznal s poukazom na to, čo bolo povedané vyššie, teda, že zastavaná plocha je len čiastka z uvedených parciel, naviac žalobca v 1. rade v priebehu konania nepreukázal, žeby mu vznikli nejaké obmedzenia, žeby nemohol s pozemkom nakladať, prípadne že ho nemohol užívať, prípadne že mu vznikla nejaká ujma. Preto v tejto časti súd žalobcovi právo na náhradu nepriznal.

23. O trovách konania rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v jednej devätine uplatneného nároku, pričom o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v merite veci. Uznesenie o trovách konania vydá vyšší súdny úradník. Žalovaným trovy konania neboli priznané, aj s poukazom na ich postoj v priebehu pojednávania, keď dlhodobo vec neriešili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a 363 Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 .