Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-91-2012.pdf
PDF · 70.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/91/2012
Uznesenie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v právnej veci žalobkyne: E. C., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. D. XXXX/XX, XXX XX C. H. C., zast.: Pavol Trnka, advokát so sídlom Bánovce nad Bebravou, Novomeského 1322/16, proti žalovanému: Getfin s.r.o., so sídlom Bezručova 1191/3, 911 01 Trenčín, IČO: 46 371 265, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a vzájomnej žalobe, takto
rozhodol:
I. Konanie o žalobe sa zastavuje.
II. Súd o vzájomnej žalobe schvaľuje uzavretý zmier nasledovného znenia:
"Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému sumu vo výške 5 200,- eur v pravidelných mesačných splátkach vo výške 200,- eur, ktoré sú splatné vždy posledný deň v mesiaci počnúc mesiacom marec 2017 s tým, že v prípade ak sa dostane do omeškania s úhradou splátky po dobu dlhšiu ako jeden mesiac, stáva sa zročný celý dlh."
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 23.8.2012 domáha určenia, že zmluva o úvere č. 102936 a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, obe uzavreté medzi navrhovateľkou a spoločnosťou FINANCREAL, s.r.o., Bezručova 1191/3, 911 01, Trenčín, IČO 36339334 dňa 22.10.2010, sú neplatné. Žalovaný sa vzájomnou žalobou proti žalobkyni domáha zaplatenia sumy 7.173,14 eur spolu s príslušenstvom.
2. Po začatí konania žalobkyňa svoju žalobu v celom rozsahu zobrala späť, s čím žalovaný súhlasil. Náhradu trov konania si strany sporu neuplatnili.
3. Pred otvorením konania, pojednávania o vzájomnej žalobe došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu zmieru a strany navrhli schválenie zmieru. Náhradu trov konania si strany sporu neuplatnili.
4. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") účinného od 1.7.2016 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
7. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Podľa § 256 ods. 1, 2 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
9. Dispozícia so žalobou patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania. V danej veci žalobkyňa vzala dňa 9.1.2017 účinne žalobu späť. Žalovaný so späťvzatím súhlasil, náhradu trov konania si neuplatnil.
10. Žiadna zo strán si neuplatnila náhradu trov konania o žalobe, preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania s použitím § 256 C.s.p. a contrario.
11. Podľa ust. § 148 ods.1, 2 C.s.p., žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
12. Súd preskúmal povahu vzájomnej žaloby a zmier uzavretý medzi stranami a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na schválenie zmieru a preto zmier schválil.
13. O nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmieru, žiadna zo strán si náhradu trov konania o vzájomnej žalobe neuplatnila, súd rozhodol že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu o zmieri nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 C.s.p.). Proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m) C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho vzdal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).