Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-9-2019.pdf
PDF · 137.46 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobkyne: JUDr. Anna Medveďová, nar. XX.XX.XXXX, notárka so sídlom Nám. Gen. M. R. Štefánika č. 48, 977 01 Brezno, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária VICTORIA, s.r.o., AK so sídlom Stránska 3155/7, 974 11 Banská Bystrica IČO: 51 164 353, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky, disciplinárna komisia so sídlom Krasovského č. 13, 851 01 Bratislava IČO: 30 811 236, za účasti: ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska č. 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. DK 7/2017-121 zo dňa 14.06.2018, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Administratívne rozhodnutie
1. Žalovaný rozhodnutím č.k. DK 7/2017-121 zo dňa 14.06.2018 uznal žalobkyňu podľa čl. 16 ods. 1 písm. c) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR vinnú za závažné porušenie svojich povinností vyplývajúcich z § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku; § 13 Notárskeho poriadku; § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku; § 63 ods. 1 písm. a) bod 1, bod 2, bod 3 Notárskeho poriadku; § 63 ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku; čl. 1 ods. 1 I. časti Etického kódexu notára; čl. 1 ods. 2 a ods. 5 II časti Etického kódexu notára; čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 III časti Etického kódexu notára na tom skutkovom základe, že: žalobkyňa notárskou zápisnicou č. N 202/2016, Nz 41517/2016, NCRIs 42473/2014, zo 4. novembra 2016 osvedčila vyhlásenie Q. R., nar. C., nar. XX. mája XXXX, trvalé bytom Z. č. XXXX/X, Banská Bystrica, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Radvaň a zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra E, par. č. XXX/X - záhrady o výmere 2641 m2, vo vlastníctve Q. A. pod B 1 a N. W., r. A. pod B 2, každý v podiele 1 ina, napriek tomu, že neboli splnené podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, konkrétne, že: nemala k dispozícii vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady; pravosť podpisov osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, na vyjadrení, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady, nebola úradne osvedčená; nemala k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady; nemala k dispozícii súhlasné vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy, hoci išlo o nehnuteľnosť mimo zastavaného
územia obce; za čo žalobkyni podľa čl. 16 ods. 1 písm. c) v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR uložil disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške X.XXX € a trovy konania XXX,XX €. 2. Rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že disciplinárne obvinená spísala notársku zápisnicu č. N 202/2016, Nz 41517/2016, NCRIs 42473/2014, zo 4. novembra 2016, ktorou osvedčila vyhlásenie Q. R., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Z. č. XXXX/X, Banská Bystrica, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Radvaň a zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra E, par. č. XXX/X - záhrady o výmere XXXX m2, vo vlastníctve Q. A. pod B 1 a N. W., r. A. pod B 2, každý v podiele 1 ina, napriek tomu, že nemala k dispozícii vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady; pravosť podpisov osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, na vyjadrení, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady, nebola úradne osvedčená v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) Notárskeho poriadku, nemala k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady; nemala k dispozícii súhlasné vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy, hoci išlo o nehnuteľnosť mimo zastavaného územia obce.
3. Vyjadrenie subjektov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) bod 1. NP je obligatórne a musia tvoriť predpísanú súčasť vyhlásenia účastníka. Bez tejto súčasti disciplinárne obvinená nemala osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva vydať. Osobami, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľnosti preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti sú vlastníci zapísaní na liste vlastníctva, ale tiež v pozemkovej knihe, ak nehnuteľnosti nie sú zapísané na liste vlastníctva. Ak je zapísaný vlastník, ktorý zomrel, jeho právnym nástupcom je dedič, ktorý nehnuteľnosť - predmet osvedčenia o vydržaní nadobudol na základe právoplatného uznesenia súdu, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve. Ak predmet vydržania nebol prejednaný v dedičskom konaní, právnymi nástupcami zapísaného vlastníka sú všetci jeho zákonní alebo závetní dedičia. Ak právne nástupníctvo nie je preukázané dedičským rozhodnutím, notár nemá možnosť si overiť celý okruh právnych nástupcov. V takom prípade bola disciplinárne obvinená povinná poučiť žiadateľku o tom, že má uviesť všetkých dedičov - právnych nástupcov, predložiť ich vyjadrenia. V prípade neznámych dedičov sa postupuje rovnako ako pri neznámom vlastníkovi, t.j. vyjadrením právnickej osoby podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 3 Notárskeho poriadku. Disciplinárne obvinená bola povinná postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou. Ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, mala disciplinárne obvinená odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. 4. V prípade daných skutkov ide o zjavné porušenie výslovných ustanovení zákona. Ide preto o zavinené - minimálne na úrovni vedomej nedbanlivosti - závažné porušenie povinností disciplinárne obvinenej pri výkone činnosti notára, ktoré jej vyplývajú z citovaných ustanovení Notárskeho poriadku, ktoré je disciplinárnym previnením. Disciplinárna komisia uložila disciplinárne obvinenej za disciplinárne previnenie disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške X.XXX €.Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia disciplinárna komisia prihliadla na závažnosť disciplinárneho previnenia, na okolnosti za ktorých bolo spáchané, na osobu disciplinárne obvinenej a na jej osobné a rodinné pomery, (čl. 16 ods.3 DP).Na ťarchu disciplinárne obvinenej disciplinárna komisia pripočítala závažnosť disciplinárneho previnenia a tiež, že okolnosti nerešpektovania výslovného znenia zákonnej úpravy vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva v notárskej zápisnice nijako neodôvodnila. Pri obvyklej pozornosti, opatrnosti a odbornosti, ktorú je legitímne od notára vyžadovať pri notárskej činnosti, zvlášť pri notárovi s takou dlhoročnou praxou ako v prípade disciplinárne obvinenej, nemohla notárka takéto osvedčenie „vyhlásenia“ účastníka o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním vôbec spísať. Disciplinárne obvinená s náležitou opatrnosťou sa nezaoberala a nevysporiadala s vyjadrením Mesta Banská Bystrica z ktorého bolo zrejmé, že má výhrady k vydaniu osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva, pričom Mesto Banská Bystrica odôvodnilo svoje vyjadrenie, že na predmetnom pozemku sa nachádza základná škola. Pri zohľadnení osobných a rodinných pomerov disciplinárne obvinenej disciplinárna komisia brala do úvahy, že disciplinárne obvinená nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a teda v dôsledku uloženého disciplinárneho opatrenia neprichádza do úvahy ohrozenie iného na výžive.
II.
Žaloba a námietky
5. Žalobkyňa v žalobe namietala nezákonný postup žalovaného pri odosielaní napadnutého rozhodnutia žalobkyni, nakoľko žalovaný odoslal žalobkyni rozhodnutie o disciplinárnom opatrení po uplynutí viac ako 6 mesiacov od jeho vydania. V zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 Notárskeho poriadku rozhodnutie o disciplinárnom opatrení odošle disciplinárna komisia v lehote 30 dní odo dňa vydania rozhodnutia. Rozhodnutie bolo vydané dňa 14.06.2018. Žalovaný tak nepostupoval v súlade so zákonným ustanovením Notárskeho poriadku. Dôvody chybného postupu žalobkyne žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len konštatuje. Predovšetkým žalovaný v odôvodnení sumarizoval priebeh disciplinárneho konania a citoval zákonné ustanovenia, avšak právne úvahy a hodnotenia, na ktorých je rozhodnutie založené, v odôvodnení absentujú, čím považovala žalobkyňa napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a nezákonné. Žalovaný len stroho uvádzal v dvoch odsekoch (na strane 17) tri skutočnosti, ktoré mala žalobkyňa pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice opomenúť, avšak aj tieto tri skutočnosti žalovaný nesprávne právne vyhodnotil. Na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu ďalej poukazovala na analógiu a lehoty podľa priestupkového zákona. 6. Žalobkyňa mala za preukázanú tú skutočnosť, kto predmetnú nehnuteľnosť odkúpil v roku 1975. Kupujúcou bola pani Q. R., ktorá o uvedenej skutočnosti predložila čestné vyhlásenie. V zmysle zákonnej úpravy (§ 63 ods. 1 písm. a) bod 1. Notárskeho poriadku) právnym nástupcom, ktorému vlastnícke právo svedčilo po poslednom zápise na liste vlastníctva bola Q. R., v prospech ktorej bola táto skutočnosť osvedčená. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva je deklaratórnym aktom, ktorý nekonštituuje vlastnícke vzťahy. Žalobkyni tiež nie je právnym poriadkom zverená právomoc hodnotiť vlastnícke vzťahy. Pri spisovaní osvedčenia vyhlásenia o vydržaní je viazaná vyhláseniami osoby, ktorá tento úkon robí. Žalobkyňa postupovala v súlade s vyhláseniami pani Anny R., ktorá uviedla, že je právnou nástupkyňou po osobách zapísaných v katastri nehnuteľností, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť od nich odkúpila. V tejto súvislosti poukazuje žalobkyňa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 11/2007 vydaný dňa 29.01.2008, v ktorom sa na strane 7 uvádza: Podstata činnosti notára pri vydávaní osvedčenia, na rozdiel od spisovania právnych úkonov, je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie (ne)prieči zákonu. Už samotné vedomie účastníka o tom, že notár na jeho žiadosť uskutočňuje záznam o ním uvedených skutočnostiach by ho malo viesť k tomu, aby ním urobené vyhlásenie zodpovedalo príslušným právnym predpisom. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak. Rovnako tak poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6So/1/2015 vydaný dňa 11.12.2015, podľa ktorého z aktuálnej právnej úpravy povinnosť preverovania pravdivosti tvrdenia účastníka notárom nevyplýva, a preto takéto preverovanie nemožno od neho spravodlivo požadovať, ako aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 194/2017 zo dňa 16.03.2017, v ktorom sa ústavný súd priklonil k právnemu zdôvodneniu rozhodnutia odvolacieho Krajského súdu v Prešove: Ak preukazovala nadobúdací titul predložením notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní, osvedčovala táto listina iba pravdivosť toho, že ju spísal notár a že žalobkyňa urobila pred notárom vyhlásenie. Neosvedčovala však existenciu podmienok vydržania, najmä podmienku oprávnenej držby (len vyhlásenie o týchto podmienkach).Preto pokiaľ žalobkyňa mala preukázané čestným vyhlásením skutočnosť právneho nástupníctva, podmienka podľa citovaného ustanovenia bola splnená. 7. Druhý dôvod, ktorý žalovaný v závere napadnutého rozhodnutia uvádzal, mal spočívať v tom, že žalobkyňa nemala k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu, alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady. Ani táto skutočnosť nemá právny základ, nakoľko v zákonnej úprave (§ 63 ods. 1 písm. a) bod 3. Notárskeho poriadku), takéto vyjadrenie právnickej osoby sa dokladá v prípade osvedčenia vyhlásenia o vydržaní nehnuteľností mimo zastavaného územia obce. Nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, sa nachádza v zastavanom území obce, čo vyplýva z výpisu z listu vlastníctva. Ako tretí dôvod sa v napadnutom rozhodnutí uvádzalo, že žalobkyňa nemala k dispozícii súhlasné vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy, hoci išlo o nehnuteľnosť mimo zastavaného územia obce. Uvedený dôvod žalovaného neobstojí, nakoľko v zmysle zákonnej úpravy (§ 63 ods. 1 písm. a) bod 2. Notárskeho poriadku) sa nevyžaduje súhlas obce k vydržaniu pozemkov. Dotknutá obec sa v zmysle zákonného ustanovenia vyjadruje ku skutočnosti, či
sú dotknuté jej oprávnené záujmy k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom vydržania a tieto je povinná v stanovisku uviesť (§ 63 ods. 3 Notárskeho poriadku). Obec nemá možnosť uplatniť akúkoľvek výhradu, môže sa vyjadriť len k tomu, či sú dotknuté jej oprávnené záujmy k nehnuteľnostiam. Zo stanoviska Mesta Banská Bystrica vyplýva, že na časti predmetnej nehnuteľnosti sa nachádza iná nehnuteľnosť - stavba základnej školy, avšak neuviedla či a akým spôsobom majú byť jej práva osvedčením vyhlásenia o vydržaní pozemku pod stavbou dotknuté. Pokiaľ ich obec takto nešpecifikovala, má sa za to - nastupuje právna fikcia - že záujmy obce nie sú dotknuté (§ 63 ods. 3 Notárskeho poriadku). Skutočnosť, že na časti pozemku, ktorý bol predmetom vydržania, sa nachádza stavba základnej školy, právne neznamená, že bude dotknutý záujem obce. Stavby podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nie sú súčasťou pozemku (§ 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nedbalosť obce (mesta) pri vydávaní stanoviska nemôže ísť na ťarchu žalobkyne. Mesto Banská Bystrica mohlo jasne špecifikovať, aké záujmy majú byť k predmetnému pozemku dotknuté. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka
8. Žalovaný a ďalší účastník vo svojom vyjadrení k žalobe argumentačne zotrvali na rozhodnutí Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR DK 7/2017-21 zo dňa 14.06.2018.
IV.
Pojednávanie
9. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 22.06.2022 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti zástupcu žalobkyne. V. Relevantné právne predpisy
10. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 3 ods.1 písm. b) Notárskeho poriadku (ďalej len „NP“) notárskou činnosťou je aj osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64).
12. Podľa § 36 ods.1 NP, notár je povinný postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou. Notár je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci. Na požiadanie vydá notár žiadateľovi písomné potvrdenie o dôvodoch odmietnutia úkonu.
13. Podľa § 43 ods.2 NP, ak sa zistí chyba v písaní, počítaní alebo iná zrejmá nesprávnosť až po spísaní listiny, vykoná sa jej oprava doložkou pod skončený text listiny, ak stým účastníci súhlasia. V doložke sa uvedie nesprávnosť, uvedie sa správne znenie a pripojí sa dátum vykonania opravy, podpis a odtlačok úradnej pečiatky notára, ktorý opravu vykonal, ako aj podpisy účastníkov
14. Podľa § 63 ods.1 písm. a) NP, Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní musí okrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice (§ 47) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323/20160701.html> obsahovať a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá 1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady; pravosť podpisu osôb na vyjadrení musí byť úradne osvedčená, 2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy, 3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na
správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ak ide o nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce, b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
15. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
16. Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
17. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
18. Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
19. Podľa § 91 ods.1 NP, disciplinárnym previnením je zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného predpisu, zavinené závažné alebo opätovné porušenie iných povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z etického kódexu notára, z interného predpisu komory alebo uznesenia komory, správanie, ktorým sa závažným alebo opätovným spôsobom narúša dôstojnosť a vážnosť notárskej profesie a pokračovanie vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie notára, ktoré má za následok prieťahy v dedičskom konaní alebo disciplinárnom konaní, a tiež nerešpektovanie právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia.
20. Podľa § 91 ods.2 NP, za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie. 21. Podľa § 91 ods.3 NP, disciplinárnymi opatreniami sú: a) písomné pokarhanie, b) peňažná pokuta až do výšky 3 300 Eur, c) pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu najmenej dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov, d) zbavenie notárskeho úradu. 22. Podľa § 92 NP, návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len „navrhovateľ“) do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 23. Podľa § 34 ods.3 NP, konanie a rozhodovanie disciplinárnej komisie upraví komora v disciplinárnom poriadku. VI. Právne závery správneho súdu
24. Podstata a odlišnosť disciplinárneho práva od iných druhov právnej zodpovednosti je v tom, že vznik disciplinárnej zodpovednosti je založený porušením služobnej disciplíny, čiže služobných povinností vyplývajúcich z právnych predpisov, ale tiež z vnútorných normatívnych a individuálnych správnych úkonov označovaných v teórii i v legislatíve rôzne, ako napríklad rozkazy, služobné príkazy, vnútorné predpisy, inštrukcie, pokyny a pod. Disciplinárnu zodpovednosť možno uplatniť predovšetkým voči zamestnancom príslušných orgánov štátnej správy (štátnym zamestnancom), a ďalej voči verejným činiteľom, zamestnancom, ktorí sú v pracovnom alebo inom obdobnom pomere k právnickej osobe, ktorá je na základe zákona alebo na základe správneho aktu vydaného na základe zákona, prípadne na základe administratívnej zmluvy uzavretej na základe zákona subjektom verejnej správy. Disciplinárne právo je špecifické v tom, že sú postihované osoby, ktoré majú osobitné právne vzťahy k niektorým inštitúciám s osobitnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto právneho vzťahu. Disciplinárne delikty sú druhom správnych deliktov len v prípade, ak o disciplinárnych deliktoch rozhoduje vykonávateľ verejnej správy alebo subjekt, ktorému zákon zveruje disciplinárnu právomoc. Subjektívna stránka je vždy založená na zavinení. Protiprávne konanie, zakladajúce znaky skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu, nemôže byť zároveň priestupkom, a teda nepostupuje sa pri jeho postihu podľa právneho režimu priestupkového práva. Postih týchto druhov správnych deliktov
nie je upravený jednotne. Právna úprava je roztrúsená vo viacerých osobitných zákonoch, ktoré zároveň upravujú disciplinárne tresty a spôsob ich ukladania. Súčasťou týchto zákonov je postup pri uplatňovaní tejto administratívnoprávnej zodpovednosti, výnimočne so subsidiárnym využitím všeobecnej právnej úpravy správneho konania, ktorú predstavuje Správny poriadok.
25. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu i žalovaného vyplynulo, že opis skutkov vyplynuvších z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkami, ako boli opísané v napadnutých rozhodnutiach a súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery žalovaného. V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho (disciplinárneho) deliktu a následné uloženie sankcie, je teda podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj následky ním vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. Žalovaný uložil žalobkyni napadnutým rozhodnutím disciplinárne opatrenie- peňažnú pokutu vo výške X.XXX € na tom skutkovom základe, že spísala notársku zápisnicu č. N 202/2016, Nz 41517/2016, NCRIs 42473/2014, zo 4. novembra 2016, ktorou osvedčila vyhlásenie Anny R., nar. C., nar. XX. mája XXXX, trvalé bytom Z. č. XXXX/X, Banská Bystrica, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Radvaň a zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra E, par. č. XXX/X - záhrady o výmere 2641 m2, vo vlastníctve Q. A. pod B 1 a N. W., r. A. pod B 2, každý v podiele %- ina, napriek tomu, že nemala k dispozícii vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady; pravosť podpisov osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, na vyjadrení, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady, nebola úradne osvedčená v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) Notárskeho poriadku, nemala k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady; nemala k dispozícii súhlasné vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy, hoci išlo o nehnuteľnosť mimo zastavaného územia obce. 26. Za právne neopodstatnenú považoval správny súd námietku žalobkyne, ktorá sa vzťahovala na nezákonný postup žalovaného pri odosielaní napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalovaný ho odoslal po uplynutí viac ako 6 mesiacov od jeho vydania. Odvolávala sa pritom na ustanovenie § 93 ods. 2 Notárskeho poriadku, v zmysle ktorého rozhodnutie o disciplinárnom opatrení odošle disciplinárna komisia v lehote 30 dní odo dňa vydania rozhodnutia. Tu správny súd konštatuje, že uvedená lehota je iba poriadková a nie je pritom pri jej nedodržaní konštatovať nezákonné konanie, resp. rozhodnutie, ktoré bolo v danom konaní vydané. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou vznesenou na pojednávaní o „premlčaní disciplinárneho previnenia“ podľa zákona č. 372/1990 Zb. v dvojročnej lehote od jeho spáchania. Žalobkyňa zastáva názor, že na vec disciplinárneho trestania sa má analogicky použiť zákon č. 372/1990 Zb. Podľa správneho súdu táto námietka nebola správna z nasledovných dôvodov: k zániku zodpovednosti za disciplinárny delikt môže prísť len za podmienok výslovne určených v zákone (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/71/2015 zo dňa 1.12.2016 publikovaný pod č. R 39/2017). V tomto prípade ide o Notársky poriadok, ktorý v žiadnom zo svojich ustanovení neupravuje podmienky zániku zodpovednosti za disciplinárny delikt, teda neupravuje lehotu, v ktorej by bol správny orgán povinný o delikte právoplatne rozhodnúť. V ustanovení § 92 NP je upravená len subjektívna a objektívna lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania, ku ktorým sa správny súd vyjadrí ďalej v odôvodnení tohto rozsudku. Notársky poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení neodkazuje na primerané použitie zákona č. 372/1990 Zb., či už v otázke zániku zodpovednosti za disciplinárny delikt alebo v akejkoľvek inej otázke. Je potrebné si uvedomiť, že judikatúra ESĽP aj Dohovor poskytujú obvineným z disciplinárnych deliktov viac práv v otázke kvalifikácie skutku ako trestného, aplikáciu trestnoprávnych zásad pri ukladaní trestov, a preto majú v tejto otázke prednosť pred zákonmi. Vzhľadom na to sa na trestanie za disciplinárne delikty primerane aplikujú zásady trestného práva, nie však priestupkového práva. Hoci aj trestné právo obsahuje ustanovenia o zániku zodpovednosti za trestný čin, je nevyhnutné mať na pamäti, že ide o explicitnú právnu úpravu pre oblasť trestných činov, ktorá pri disciplinárnych deliktoch notárov podľa Notárskeho poriadku chýba. Ďalším právnym predpisom potenciálne upravujúcim zánik zodpovednosti za disciplinárny delikt, je Disciplinárny poriadok Notárskej komory SR vydaný na základe § 34 ods. 3 NP. Ak aj Disciplinárny poriadok Notárskej
komory SR obsahuje ustanovenie o premlčaní v súvislosti so zastavením disciplinárneho konania bez toho, aby súčasne upravil počítanie premlčacích lehôt, ide o obsolétne ustanovenie, ktoré nemožno aplikovať práve pre absenciu exaktnej právnej úpravy premlčania. Aplikácia zákona č. 372/1990 Zb. na disciplinárny delikt žalobkyne nevyplýva ani z judikatúry ESĽP o disciplinárnych deliktoch. Ak zákon výslovne neurčí, že pri konkrétnom skutku alebo disciplinárnom delikte došlo k zániku zodpovednosti márnym uplynutím výslovne špecifikovanej lehoty, je potrebné mať za to, že skutok je naďalej deliktom, ktorý je sankcionovateľný. Tak sa stalo aj v predmetnej právnej veci a žalovaný správne vo veci disciplinárneho deliktu žalobkyne meritórne konal. 27. Ani v ďalšej časti žaloby nepovažoval správny súd námietky žalobkyni za právne relevantné. Predovšetkým sa nestotožnil s konštatáciou žalobkyne, že nevyhnutnosť vyjadrenia osôb, ktorým svedčil posledný zápis v katastri nehnuteľností alebo ich právnych nástupcov podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1. NP nemá právny základ v zákonnej úprave ani v skutočnostiach, ktoré žalobkyňu viedli k spísaniu notárskej zápisnice. Žalobkyňa pritom poukázala na to, že mala za preukázanú tú skutočnosť, kto predmetnú nehnuteľnosť odkúpil v roku 1975. Kupujúcou podľa nej bola p. Q., ktorá o uvedenom úkone predložila čestné vyhlásenie. Podľa žalobkyne v zmysle zákonnej úpravy (§ 63 ods. 1 písm. a) bod. 1 NP právnym nástupcom, ktorému vlastnícke právo svedčilo po poslednom zápise na LV bola p. Q. R., v prospech ktorej bola táto skutočnosť osvedčená. Na uvedené správny súd konštatuje, že vydržanie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Za originárne nadobudnutie vlastníctva sa považuje pôvodný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktoré sa neodvodzuje od vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka a vzniká nezávisle. K zákonným predpokladom vydržania patrí: spôsobilý subjekt vydržania, spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť a nepretržitosť trvania držby a uplynutie vydržacej doby. Po splnení zákonom ustanovených podmienok vydržania sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci. Vlastnícke právo sa nadobúda uplynutím vydržacej doby, nie konštitutívnym rozhodnutím štátneho orgánu. Na preukázanie vlastníctva je však potrebný určitý procesný postup, teda deklarovanie nového právneho stavu (vlastníckeho práva) verejnou listinou. V praxi ide o určenie vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP <.dni='30.12.9999'> ak je vec sporná, v danom čase osvedčenie vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 NP <Q.'>, t. č. konanie podľa § 359a CMP a rozhodnutie správneho orgánu podľa § 11 <aspi:// module='ASPI'&link='180/1995%20Z.z.%252311'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a § 11a zákona č. 180/1995 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='180/1995%20Z.z.%252311a'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. 28. Novela zákonom č. 397/2000 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='397/2000%20Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> znamenala podľa dôvodovej správy "sprísnenie podmienok osvedčovania vydržania", a to s dôrazom na práva osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ich právnych nástupcov, právnických osôb príslušných na správu nehnuteľností alebo majúcich právo nakladať s nehnuteľnosťami. Obligatórne vyjadrenie týchto subjektov a tiež vyjadrenie obce, v ktorej katastri sa nehnuteľnosť nachádza, sa stali predpísanou súčasťou (prílohou) vyhlásenia účastníka, bez ktorých nemôže notár osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vydať. Novela zákonom č. 267/2015 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='267/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> priniesla zmeny týkajúce sa vyjadrenia obce, v ktorej katastri sa nehnuteľnosť nachádza, vyjadrenia právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ak ide o nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce. Správny súd dodáva, že podľa § 36 ods. 1 NP, notár bol povinný postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou. Notár bol povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom... Uvedené ustanovenie ukladalo notárovi v naznačených prípadoch odmietnuť požadovaný úkon - vyhlásenie účastníka podľa § 63. Odkaz na § 134 OZ <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523134'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v súvislosti so splnením podmienok vydržania nevylučovalo použitie prv platných ustanovení občianskeho práva, a to § 135a OZ <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523135a'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v znení zákona č. 131/1982 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='131/1982%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 116 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523116'&ucin- k-dni='30.12.9999'> č. 141/1950 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='141/1950%20Zb.'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, ako aj obyčajového (zvykového) občianskeho práva platného na Slovensku pred 1. januárom 1951 (zák. čl. VII/1912). Povinnosť notára postupovať podľa § 36 ods. 1 odôvodňovalo posúdenie vyhlásenia v súvislosti so zákonnými predpokladmi vydržania (spôsobilý subjekt vydržania,
spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť a nepretržitosť trvania držby, uplynutie vydržacej doby) podľa práva platného v čase začatia, trvania a skončenia vydržacej lehoty. 29. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu formou notárskej zápisnice obsahovalo obligatórne náležitosti uvedené v § 63 ods. 1 písm. a) až c). Osvedčenie o vydržaní bolo jedným z výslovne uvedených osvedčení právne významných skutočností podľa § 56 ods. 1, podľa ktorého na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Právne významnou skutočnosťou bolo vyhlásenie účastníka s obsahom podľa § 63 ods. 1 písm. a). Notár taktiež označil v notárskej zápisnici dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností. Notár nemal povinnosť, a nebol na to ani oprávnený, vykonávať dokazovanie na potvrdenie skutočností, ktoré sú obsahom vyhlásenia. Tu správny súd zdôrazňuje, že okolnosťami odôvodňujúcimi začatie oprávnenej držby sú také skutočnosti, ktoré konkrétne nasvedčujú, že držiteľ mohol nehnuteľnosť objektívne považovať za svoje vlastníctvo. Začatie oprávnenej držby je odvodené od tzv. právneho (nadobúdacieho) titulu. Tým je napríklad rozhodnutie štátneho orgánu (verejná listina), zmluva, resp. právny úkon neplatný pre nedodržanie predpísanej formy alebo z iných dôvodov, ktorý však v držiteľovi mohol vyvolať stav dobromyseľnosti, že mu vlastnícke právo patrí, teda že nadobúdací titul riadne existuje. Právny titul k dobromyseľnej držbe musel ale existovať, musel byť riadne predložený, aby žiadateľ dobromyseľnosť držby náležite osvedčil. V danom prípade žiadateľka p. Anna R., rod. C. v Čestnom prehlásení zo dňa 16.08.2016 uviedla, že napriek vyplatenej kúpnej cene za predmetné nehnuteľností sa písomné vyhotovenie kúpnej zmluvy nezachovalo. Práve v takomto prípade a pre zamedzenie špekulatívneho konania nastupovala právne relevantná zákonná poistka § 63 ods. 1 písm. a) bod. 1 NP, kedy k vyhláseniu mala menovaná doložiť vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady. Žalovaný správne vyhodnotil, že vyjadrenie subjektov podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod. 1 NP bolo obligatórne a museli tvoriť predpísanú súčasť vyhlásenia žiadateľa - účastníka. Zo strany žalobkyne išlo pri absencii vyjadrenia dotknutých subjektov o evidentné pochybenie a porušenie príslušného ustanovenia zákona. Zároveň čestné prehlásenie predstavuje prostriedok veľmi slabej dôkaznej sily, kedy jeho relevancia v dokazovaní/osvedčovaní nastáva iba vo výnimočných procesných situáciách. Bez iných relevantných dôkazov (predloženie napr. kúpnej zmluvy, verejnej listiny atď. a najmä vyjadrenia dotknutých osôb v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) bod. 1 NP) je jeho samostatná použiteľnosť na osvedčenie dobromyseľnej držby nehnuteľnosti v takom prípade neakceptovateľná, resp. vylúčená. 30. Správny súd nesúhlasil z väčšej časti ani s námietkou žalobkyni, ktorá sa týkala výčitky zo strany žalovaného, že nemala k dispozícii súhlasné vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy, hoci malo ísť o nehnuteľnosť mimo zastavaného územia obce. Žalobkyňa uvádzala, že v zmysle zákonnej úpravy (§ 63 ods. 1 písm. a) bod. 2 Notárskeho poriadku sa nevyžadoval súhlas obce k vydržaniu pozemkov. Obec teda nemala možnosť uplatniť akúkoľvek výhradu, ale mohla sa vyjadriť len k tomu, či boli dotknuté jej oprávnené záujmy k nehnuteľnostiam. Ďalej uvádzala, že pokiaľ teda obec nešpecifikovala či a akým spôsobom majú byť jej práva osvedčením vyhlásenia o vydržaní pozemku pod stavbou dotknuté, má sa za to, že nastupuje právna fikcia, teda že záujmy obci nie sú dotknuté (§ 63 ods. 3 Notárskeho poriadku). Tu správny súd poznamenáva, že ako vyplýva z administratívneho spisu - Mesto Banská Bystrica vo vyjadrení zo dňa 07.10.2016 predložilo výhrady k vydaniu osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva podľa § 63 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. k nehnuteľnosti - pozemku parc. č. N. - záhrady o výmere 2.641 m2, k. ú. P., vedenom na LV č. XXXX. Mesto Banská Bystrica v predmetnom vyjadrení zdôraznilo, že na pozemku parc. č. XXXX/X sa nachádza základná škola P. š.č. XXX, vedená na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve mesta. Pritom išlo o podstatnú skutočnosť, kedy bola spochybnená aj dobromyseľnosť držby s tým, že areál školy nemohla žiadateľka dobromyseľne užívať. V tomto vyjadrení Mesto Banská Bystrica rovnako uviedlo, že podieloví spoluvlastníci vedení na LV č. XXXX majú zákonných dedičov, čo ďalej žalobkyňa neskúmala. 31. Žalobkyňa tiež namietala, že žalovaný jej vytýkal absenciu vyjadrenia právnickej osoby, ktorá je príslušná na správnu nehnuteľností podľa osobitného predpisu, alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady. Dodala, že v zákonnej úprave (§ 63 ods. 1 písm. a) bod. 3 Notárskeho poriadku takéto vyjadrenie právnickej osoby sa dokladá v prípade osvedčenia vyhlásenia o vydržaní nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce. Nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom osvedčenia vyhlásenia o vydržaní sa nachádza v zastavanom území obce , čo vyplývalo z výpisu LV. Podľa správneho súdu z ustanovenia § 63 ods. 1 písm. a) bod- 3
NP vyplýva, že účastník bol povinný dodať aj vyjadrenie právnickej osoby, ktorý je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu. Nakoľko v citovanom ustanovení je použitá spojka „alebo“ - podmienka, že ide o nehnuteľnosť mimo zastavaného územia obce sa má vzťahovať predovšetkým k osobe, ktorá má právo nakladať s nehnuteľnosťou podľa osobitného predpisu. Tu správny súd uvádza, že doloženie vyjadrenia podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod. 3 NP obligatórne na rozdiel od bodu 1. nebolo, ale povinnosť jeho doloženia logicky nastupovala v prípade, ak nebolo možné doložiť vyjadrenia osôb uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) bodu 1 Notárskeho poriadku; ak tieto osoby neboli známe. Tiež je podstatné uviesť, že ak je na LV pri tzv. neznámych vlastníkoch vyznačená poznámka „SPF“ - neznamená to automaticky, že tieto osoby neexistujú, resp. nemusia byť iba známe ich miesta pobytu. Preto je vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu v takom prípade nevyhnutné a ignorovanie tejto náležitosti v zmysle bodu 3. neprípustné. 32. Napadnuté rozhodnutie obsahovalo všetky zákonom naň kladené náležitosti a bolo riadne odôvodnené. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od neho nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP).
34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).