Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/146/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu JUDr. Daši Kontríkovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcu: Ing. R. F., nar. XX. U. XXXX, trvalo bytom F., Z. M. XXXX/XX, živnostník s obchodným menom: Ing. Anton Szabó - Saving S.A. Sládkovičovo, a miestom podnikania: 92521 Sládkovičovo, Veľkoúľanská 1731, IČO: 32355076, zastúpený advokátom: JUDr. Gabriel Laktiš, Mariánska 8, 949 01 Nitra, proti žalovanej: R. V., nar. XX. Y. XXXX, trvalo bytom O. K., G. V. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Helena Hledíková, Matúšova 56/A, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 15.224,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 24. septembra 2014 č. k. 15C/134/1996-677 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu zamieta.

II. Žalovanej nepriznáva náhradu trov celého konania.

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, r u š í .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (siedmym v poradí) súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 15.224,13 eur, úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne od 23.4.1997 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 3319,40 za obdobie od 23.4.1997 do 12.3.1998 do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 17.983,36 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. Gabriela Laktiša; napokon rozhodol, že III. o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 145 ods. 1 a § 631 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Dôvodil, že žalobou podanou na súde 26.11.1996 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalované 1/(Y. Y.) a 2/(R. V.) na zaplatenie sumy 18 543,51 eur s príslušenstvom, a to z dôvodu, že žalobca realizoval pre žalovanú 2/ rekonštrukčné práce na rodinnom dome (LV č. XXX, parc. č. 1978/1 súp. číslo XXXa parcele č. 1978/2 v katastrálnom území T.), hodnota týchto prác bola určená výškou pohľadávky, medzi žalovanými 1/ a 2/ bola uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaná rodinný dom odkúpila, žalobca listom z 13.5.1996 deklaroval, že zbavuje R. V. všetkých záväzkov a tieto záväzky k domu z dôvodu rekonštrukcie preberá Y. Y. a záväzok voči R. V. považuje za vyrovnaný v plnom rozsahu. Y. Y. podpísala zmluvu o prevzatí a vyrovnaní záväzkov záznam č. 09/96 dňa 13.5.1996 vo výške 18 543,51 eur (558.642 Sk). Medzi žalovanou 2/ a žalobcom bola ústne uzavretá zmluva o vykonaní rekonštrukcie predmetného domu. Žalobca vykonal rekonštrukčné práce ako živnostník na základe živnostenského povolenia vydaného Obvodným úradom v Galante, živnostenské oddelenie zo dňa

8.10.1993. Dňa 1.6.1996 bola medzi žalovanou 2/ a manželmi Dobošovými uzatvorená kúpnopredajná zmluva na odkúpenie nehnuteľnosti, ktorú podpisovala v mene svojich rodičov žalovaná 1/. V spise sa však doklady o splnomocnení žalovanej 1/ na uzatvorenie kúpnej zmluvy nenachádzajú, týmto konaním žalovaných 1/ a 2/ sa stala pohľadávka žalobcu nevymožiteľnou od žalovanej 1/. Žalovaná 2/ neoznámila žalobcovi, že pristupuje k zmluve o vyrovnaní podpísanej medzi žalobcom a žalovanou 1/. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní 21.4.1998 žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu a znížil pohľadávku na sumu 15 224,12 eur a konanie o zaplatenie sumy 3319,39 eur žiadal zastaviť. Súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu na pojednávaní a vo veci rozhodol rozsudkom tak, že žalobe žalobcu vyhovel. Odvolanie voči uvedenému rozsudku podala žalovaná 2/, a odvolací súd uznesením Krajského súdu v Trnave pod č. k. 5Co583/98-90 rozhodnutie voči žalovanej 2/ zrušil a rozhodnutie voči žalovanej (1/) i keď žalované boli zaviazané na plnenie spoločne a nerozdielne zrušené nebolo. Z týchto dôvodov pokračoval súd prvej inštancie v konaní iba zo žalovanou R. V., avšak nebolo možné rozhodnúť o solidárnosti plnenia, keďže jedna z účastníčok bola dotknutým rozhodnutím súdu právoplatne zaviazaná na zaplatenie pohľadávky. Súd na základe uvedeného zrušujúceho rozhodnutia (odvolacieho) súdu doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom listu vlastníctva č. XXX k. ú. T., pripojeným spisom OÚ Galanta - katastrálny odbor o vkladovom konaní V-2599/69 o povolení vkladu na základe uvedenej kúpnej zmluvy, prílohami žalobcu o riadnom vyúčtovaní stavebných prác na základe projektu o vykonaných stavebných prácach, vypočul žalovanú Y. Y. ako svedkyňu a vo veci rozhodol 22.5.2002. Na základe odvolania podaného žalobcom bolo rozhodnutie súdu (opäť) zrušené a vo veci bolo nariadené (odvolacím súdom) doplniť dokazovanie najmä výsluchom bývalého manžela žalovanej V., keďže táto tvrdila, že žiadne práce neobjednala. Vo veci bola vypočutá aj pôvodne žalovaná Y. Y., nepoprela podpísanie kúpnej zmluvy najprv medzi ňou a neskôr medzi žalovanou V. a jej rodičmi, taktiež podpísala prevzatia dlhu od žalobcu, jej rodičia uvedenú nehnuteľnosť predali v roku 2004 za sumu 33 193 eur. Súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodol 17.2.2005. V zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Trnave z 19.12.2007 je konštatované, že zmluvu o dielo uzavreli so žalobcom žalovaná V. a bývalý manžel V., z ktorej sú povinní a oprávnení spoločne a nerozdielne. Tým bola vyriešená predbežná otázka platnosti zmluvy o dielo podľa § 135 ods. 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), okrem vykonania dokazovania zmluvou o vyrovnaní záväzkov z 13.5.1996, nebol vykonaný ani dôkaz na výšku ceny diela. Súd prvej inštancie doplnil vo veci dokazovanie na základe zrušujúcich rozhodnutí odvolacieho súdu a prišiel k záveru, že žalovaná získala od svojho otca finančné prostriedky vo výške 8.962,35 eur (270.000 Sk) a tieto vložila do kúpy rodinného domu v T. na L. ulici č. XXX. Na podnet jej vtedajšieho manžela začali žalovaná a jej manžel spoločne s rekonštrukciou uvedeného domu, ktorú zabezpečoval žalobca. Manžel žalovanej na rekonštrukciu domu poskytol žalobcovi sumu 5.000 dolárov a stavebný materiál. V priebehu rekonštrukcie nehnuteľnosti prišlo k rozvodu manželstva žalovanej, jej dovtedajší manžel - svedok V. odmietol poskytovať žalovanej finančné prostriedky a prišlo k ukončeniu rekonštrukcie. Do ukončenia rekonštrukcie vykonal žalobca stavebné práce, ktoré podľa znaleckého posudku boli vykonávané podľa projektu, ktorý bol vypracovaný z dôvodov žiadosti o dodatočné stavebné povolenie, keďže žalovanej bola v správnom konaní uložená poriadková pokuta. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané aj v zmysle právne záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, že medzi žalobcom a žalovanou a jej v tom čase manželom prišlo k uzavretiu platnej i keď nie písomnej zmluvy o vykonaní diela - rekonštrukcie rodinného domu, ktorý zakúpila žalovaná z výlučných finančných prostriedkov. Keď prišlo k prerušeniu rekonštrukčných prác, žalobca sám navrhol odkúpenie nehnuteľnosti s tým, že nehnuteľnosť odkúpi pani Y., prišlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovanou a pani Y., ale pre nesprávnosť údajov v kúpnej zmluve nebola táto vložená do katastra nehnuteľností. Krátko nato bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovanou a rodičmi pani Y., tiež z pohnútky žalobcu. Svedkyňa Y., podľa názoru súdu prvej inštancie zaviedla žalobcu pri podpise zmluvy o zakúpení nehnuteľnosti tým, že nehnuteľnosť mala zakupovať ona sama a podľa dohody, ktorú predložil pri podpise zmluvy finančné náležitosti mala plniť pani Y., ale keďže bola bez finančných prostriedkov, zmluvu uzatvorili s jej rodičmi a tým sa nemohol žalobca domôcť svojho nároku voči žalovanej. Poukázal na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní 8.4.2008, že nie je potrebné zaoberať sa zmluvou o vyrovnaní, pretože bola podpísaná len žalobcom a ide o zmluvu neplatnú podľa § 49a O. z. a s týmto právnym záverom sa plne stotožnil, preto nevykonával v tejto veci žiadne dokazovanie. Ďalším dôvodom pre ktorý bolo rozhodnutie súdu zrušené bola skutočnosť, že nebola známa výška investícií resp. hodnota stavebných prác vykonaných pri rekonštrukcií nehnuteľnosti. Keďže z dôvodu rekonštrukcie nehnuteľnosti bolo potrebné vybaviť dodatočné stavebné povolenie, súd prvej inštancie mal z dokladov založených v spise a žalobcom za preukázané, že bol vytvorený projekt rekonštrukcie domu a napriek nesúhlasnému stanovisku právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní, z vyjadrenia znalca Ing. Antona Fuzáka č. 92/2013

a z dodatočného písomne doplneného posudku znalca, že stavebné práce, hoci nehnuteľnosť bola medzičasom podrobená podstatnej rekonštrukcii, bolo možné oceniť podľa projektu a výška investícií zodpovedá cenníku a rozsahu vykonaných stavebných prác podľa projektu a vyúčtovania žalobcu, ktoré boli založené do spisu a preto žalobe vyhovel. Keďže žalovaná sa dostala s plnením pohľadávky do omeškania, súd ju zaviazal podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. na zaplatenie úroku vo výške 17,6% ročne z dlžnej sumy, čo je 2-násobok diskontnej sadzby NBS v čase keď sa žalovaná dostala s plnením pohľadávky do omeškania. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil iba vecne - plným úspechom žalobcu v konaní, z ktorého dôvodu mu priznal náhradu trov konania (náhradu súdnych poplatkov za návrh a za 3 odvolania 741,70 eur + 761,20 eur + 761,20 eur + 913,40 eur = 3.177,50) a právneho zastúpenia (trovy právneho zastúpenia 13.429,88 eur + náhrada za stratu času 912,88 eur + cestovné náklady 463,94 eur) voči žalovanej podľa vyúčtovania právneho zástupcu žalobcu, a to v celkovej výške 17.983,36 eur, na účet advokáta, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. S poukazom na to, že vo veci bolo vykonané aj znalecké dokazovanie rozhodol, že o trovách štátu rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby voči žalovanej, alternatívne navrhla konanie voči žalovanej zastaviť. Dôvodila, že súd prvej inštancie na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu v merite veci vec nesprávne posúdil a nerozhodol v súlade s preukázaným objektívnym stavom, rozhodnutie vo veci je odôvodnené zmätočne a nezrozumiteľne, čo podľa jej názoru spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku a konajúci súd absolútne ignoroval skutočnosť, že vo veci je už právoplatne rozhodnuté a to voči žalovanej Y. Y.. Dokazovanie v rámci celého konania bolo nad rámec účelnosti zamerané predovšetkým na preukazovanie iných právnych skutočností ako bol predmet sporu, ktorým je nárok na zaplatenie ceny diela, navyše v tejto časti závery súdu konštatované v rozsudku nezodpovedajú skutočným zisteniam. Napr. konštatovanie, že medzi žalovanou a Y. Y. bola uzavretá kúpna zmluva nemá oporu v skutkovom zistení, samotný žalobca už v návrhu uviedol, že kúpna zmluva ohľadom nehnuteľností bola uzavretá medzi žalovanou a rodičmi Y. Y.. Až v priebehu konania zmenil túto skutočnosť, keď tvrdil, že zmluva mala byť uzatvorená medzi žalovanou a pani Y., avšak túto skutočnosť nikdy žalobca nepreukázal. Iné dôkazy o týchto skutočnostiach svedčili tvrdeniam žalovanej (žaloba, výpovede svedkov Y. Y., U. Y. a X. X.), rovnako ďalšie skutočnosti namietané žalobcom v konaní neboli jednoznačne preukázané. Žalobca nepreukázal, že bol uvedený do omylu a ani v dokumente nazvanom zmluva o vyrovnaní záväzkov táto podmienka (prevod vlastníctva domu od žalovanej na pani Y.) nebola daná. Napriek dlhotrvajúcemu konaniu sa súd prvej inštancie v rozsudku vôbec nevysporiadal so základnou skutočnosťou, opakovane zdôrazňovanou žalovanou počas celého konania, že v konaní nebol zo strany žalobcu preukázaný nárok na zaplatenie ceny diela, ktorý je predmetom konania, dôkazné bremeno pritom bolo na žalobcovi a tento ho rozhodne neuniesol. Súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi v celom rozsahu cenu diela, ktorým bola rekonštrukcia domu, požadovanú v žalobe. Pri ukladaní tejto povinnosti vychádzal z nedostatočného skutkového zistenia, nakoľko žalobcom nebol predložený žiaden relevantný dôkaz preukazujúci, že žalobca dielo vykonal a to v rozsahu tých prác, zaplatenia ktorých sa domáha. Ide o rozhodujúci skutočnosť, nakoľko dielo nebolo dokončené, nebolo žiadnym spôsobom odovzdané a stav rozostavanosti nebol pri jeho ukončení zhotoviteľom žiadnym spôsobom zdokumentovaný. Žalobca preukazoval a dokladoval svoju pohľadávku jednostranným vyúčtovaním, žalobkyňou ani žiadnou inou osobou nepotvrdeným a to až zo dňa 12.12.1994, t. j. takmer rok po vykonaní prác. Žalovaná má za to, že tento doklad ako dôkaz neobstojí, ide o jednostranné vyúčtovanie zo strany žalobcu, nepodložené žiadnym relevantným dôkazom o vykonaní vyúčtovaných prác, napr. potvrdeným súpisom prác, resp. iným prevzatím prác zo strany objednávateľa, nie sú pri ňom doložené žiadne doklady. Žalobca nepreukázal skutočné vykonanie prác ani záznamom v stavebnom denníku, pretože tento neviedol. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania (z výpovede svedka V.), žalobca dokonca začal práce bez akéhokoľvek pokynu alebo objednávky a dokonca bez príslušných povolení (povolenia na odstránenie stavby, stavebného povolenia). Stavebné práce mali začať v septembri 1993, pričom stavebné povolenie bolo vydané 10.12.1993. Práce mali byť vykonávané od septembra 1993 do januára 1994, žalobca ako doklady predložil o. i. mzdové listy a záznamy o použitom materiáli, mzdové listy sú však za obdobie september až február 1994 a tiež mzdové listy aj za mesiace apríl až máj 1993 (čo bolo viac ako pol roka pred začatím stavby). Použitý mal byť materiál, ktorého kúpu v priebehu konania žalobca dokladoval podacími listami a faktúrami, všetky tieto doklady sú však z obdobia od apríla 1992 (8 dokladov je z r. 1992) a ďalej z januára 1993, apríla 1993, mája 1993, júna 1993, júla 1993 až po 12. mesiac 1993, pričom súvis s použitím týchto dodávok na uvedenej stavbe žalobca žiadnym

spôsobom nepreukázal. Rekonštrukcia žalobcom nebola ukončená, jej hodnota podľa žalobcu mala byť 995.816 Sk, avšak celý dom v štádiu rozostavanosti bol predaný za 500.000 Sk a zrekonštruovaný bol až ďalšími majiteľmi, ako to vyplýva aj zo svedeckých výpovedí i z fotodokumentácie a navyše zo strany stavebníka malo byť v priebehu poskytnuté plnenie (manželom žalovanej) vo forme materiálu i finančného plnenia. V konaní síce bolo vykonané znalecké dokazovanie (v 17 rokov trvajúcim konaní a po 20 rokoch od ukončenia rekonštrukcie). Znalecký posudok však nemôže byť objektívny. Ani samotný znalecký posudok, ani vyjadrenia znalca nezakladajú taký dôkaz, ktorý by preukazoval dôvodnosť podanej žaloby. Úlohou znalca bolo určiť cenu stavebných prác a dodávok stavebného materiálu, pričom znalec dospel iba k záveru, že žalobca pri zostavovaní ceny stavebných prác a dodávok materiálov postupoval štandardným spôsobom. V doplňujúcom dodatku znalec síce ustálil záver, že rozpočet bol zostavený na základe projektovej dokumentácie, rozmery uvedené vo výkaze výmer rozpočtu sú zhodné s projektovou dokumentáciou a zhodné s realizovanou stavbou, resp. jej rekonštrukciou, ale nevyslovil záver, že žalobca aj vykonal práce podľa rozpočtu alebo projektovej dokumentácie, vyjadril sa iba k primeranosti ceny, ak by boli práce podľa rozpočtu a projektu skutočne v celom rozsahu vykonané. V popisnej časti znaleckého posudku, naopak, konštatoval, že vykonané práce, ktoré boli predmetom rekonštrukcie, sú nezmerateľné. Výsledkom celého dokazovania (vrátane znaleckého) je teda, že práce boli síce oceňované v súlade s projektom a v cenách obvyklých, ale v priebehu celého konania nebolo preukázané, aký rozsah z týchto rozpočtovaných a projektovaných prác žalobca aj realizoval. Opäť zdôraznila, že dielo žalobca nedokončil, ktorá skutočnosť nie je sporná, rekonštruovaný dom bol predmetom niekoľkých prevodov a ďalších rekonštrukcií, dielo je zakryté a stav realizovaný žalobcom žiadnym spôsobom nezdokumentovaný. Samotný projekt a rozpočtová dokumentácia vyhodnotené iba žalobcom, nepotvrdené žalovanou, nemôžu byť a nie sú dôkazom o tom, že realizácia diela bola žalobcom v tomto rozsahu vykonaná. Všetky tieto skutočnosti by boli relevantné, keby bolo preukázané, že dielo bolo v celom rozsahu vykonané. Poukázala, že konajúci súd už v niektorých predošlých rozhodnutiach zaujal takéto stanovisko, napr. v rozsudku zo 17.2.2005, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že v súčasnej dobe nie je možné zistiť rozsah prác vykonaných žalobcom, nakoľko nehnuteľnosť nebola ním dokončená a vzhľadom na to, že stavba bola dostavaná a prestavaná. Tento stav nevyriešil ani dôkaz znalcom. S poukazom na uvedené skutočnosti trvala na tom, že rozhodnutie súdu vychádza iba z údajov tvrdených žalobcom, ktoré si bez jediného relevantného dôkazu konajúci súd v 18 rokov trvajúcim konaní a dokazovaní osvojil. Poukázala na § 157 ods. 2 O. s. p. a uviedla, že v napadnutom rozsudku rozhodne absentujú náležitosti odôvodnenia ako ich vyžaduje O. s. p.. Konajúci súd v odôvodnení rozsudku ustálil záver, ktorý je v podstate zhodný s nepreukázanými tvrdeniami žalobcu, nevysporiadal sa ani s jedným z argumentov žalovanej, pritom povinnosť súdu vysporiadať sa s argumentmi obidvoch účastníkov je jednou z najdôležitejších súčastí práva účastníkov na spravodlivý proces. Konajúci súd dospel k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré mali tvoriť základ pre jeho rozhodnutie. V rozhodnutí úplne absentuje dôsledné vyhodnotenie dôkazov. Napr. ani dôkaz znaleckým posudkom nezakladá dôvod pre konštatovanie, že stavebné práce boli skutočne vykonané podľa projektu. Je možné z neho vyvodiť iba záver, že stavebné práce by bolo možné oceniť spôsobom a v cenách zodpovedajúcich cenníku a rozpočtu, ak by boli skutočne vykonané v celom rozsahu podľa projektu. Takúto skutočnosť znalecký posudok rozhodne neustálil, takže žalovanej nie je známe, na základe čoho konštatoval konajúci súd, že táto skutočnosť zo znaleckého dokazovania vyplýva. Vzhľadom k tomu, že v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezdôvodnil, ktoré zistenia a z akých dôvodov považoval za rozhodujúce, je možné považovať ho za zmätočný a nepreskúmateľný. Konajúci súd vážnym spôsobom pochybil, keď sa vôbec nezaoberal tým, že rozsudkom z 22. mája 2002 súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť celú žalovanú sumu s príslušenstvom a trovami konania Y. Y., v tom čase žalovanej 1/ a voči žalovanej 2/ návrh zamietol. Vzhľadom k tomu, že zaviazaná osoba nepodala odvolanie a žalobca podal odvolanie iba v zamietajúcej časti rozhodnutia, napriek tomu, že žalobou požadoval uloženie povinnosti spoločne a nerozdielne voči žalovaným 1/ a 2/, rozhodnutie voči Y. Y. sa stalo právoplatným a vykonateľným. Ak by sa stalo právoplatným a vykonateľným aj napadnuté rozhodnutie, došlo by k situácii, že žalobca by disponoval dvomi duplicitnými právnymi titulmi na jeden nárok, preto bolo nevyhnutné vysporiadať sa s touto otázkou, nakoľko podľa názoru žalovanej okrem vecnej nedostatočnosti nároku, ktorá je dôvodom na zamietnutie žaloby v tejto veci, rozhodnutiu voči žalovanej bráni aj prekážka rozhodnutej veci. Namietala aj priznanie náhrady trov konania žalobcovi, najmä trov právneho zastúpenia, nakoľko vzhľadom na priebeh sporu a chovanie žalobcu sú dané dôvody pre použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. a je dôvodné žalobcovi trovy nepriznať, príp. priznať iba sčasti, keď tento dôkazy a ďalšie skutočnosti neuviedol pri prvom úkone, ktorý mu patrí, ale dôkazy navrhoval a predkladal postupne počas celého konania, pričom v niektorých prípadoch spôsobil odročenie nezabezpečením dôkazov.

Navyše aj nesprávny postup žalobcu pri odvolaní voči rozhodnutiu, ktorým bola uložená povinnosť iba jednej zo žalovaných osôb napriek tomu, že svojím návrhom sa domáhal rozhodnutia voči dvom osobám s uložením povinnosti spoločne a nerozdielne, čo spôsobilo ďalšie prieťahy a neúčelné úkony v konaní. Žalovaná nemá žiadny podiel na tom, že konanie prebiehalo tak nehospodárne a nemôže jej to byť na ťarchu. Nesprávna je aj výška priznaných trov konania, jednoznačne nie sú dané dôvody na priznanie trov konania titulom náhrady súdneho poplatku za odvolanie, nakoľko súd priznal náhradu súdneho poplatku za odvolanie z 15.7.2002, 12.5.2005, 31.5.2007 napriek tomu, že v zmysle z. č. 71/1992 Zb. poplatok z odvolania proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie poplatník neplatí.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že v priebehu prvoinštančného konania, ktoré bolo ukončené vydaním rozsudku z 21.4.1998, súd prvej inštancie rozhodol na základe zistených skutočností, ktoré zistil v priebehu konania, t. j. na základe skutočností, ktoré boli zistené v priebehu konania - viď str. 2 a nasl. uvedeného rozsudku. Odvolávanie sa žalovanej na znenie žaloby žalobcu z 18.11.1996 ohľadne uzatvárania kúpnej zmluvy je absolútne zavádzajúce a absolútne nemá oporu v ďalšom priebehu celej právnej veci. Navyše žalovaná prostredníctvom svojej terajšej právnej zástupkyne sa nefundovane s neznalosťou veci vyjadruje ku skutočnostiam na súde prvej inštancie, pretože v tom čase bola žalovaná právne zastúpená JUDr. Jánom Foltánom, advokátom so sídlom v Galante. V ďalšej časti odvolania žalovaná tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne nároku na zaplatenie ceny diela, ktorý je predmetom tohto sporu a že v rozpore so skutočnosťou tvrdí, že dielo zo strany žalobcu údajne nebolo dokončené, odovzdané a stav rozostavanosti nebol zhotoviteľom žiadnym spôsobom zdokumentovaný. K tomuto jej tvrdeniu uviedol, že ako zhotoviteľ vykonal v celom rozsahu všetky rekonštrukčné práce na diele - rodinnom dome žalovanej, ktorý po ich ukončení predala v rozpore s dohodami medzi žalobcom, žalovanou a Y. Y. (viď doklady založené v súdnom spise) rodičom Y. Y.. V priebehu súdneho konania žalobca ako zhotoviteľ predložil všetky písomné doklady preukazujúce ním vykonanú cenu za ukončené dielo na rodinnom dome žalovanej. Žalovaná v odvolaní tvrdila, že hoci práce mali byť vykonané od septembra 1993 do januára 1994, čo odvodzuje od vydania stavebného povolenia 10.12.1993 a teda doklady predložené žalobcom, o. i. mzdové listy za mesiace apríl-máj 1993 a dodacie listy materiálu od apríla 1992 do 12. mesiaca 1993. Žalobca ako zhotoviteľ začal realizovať rekonštrukciu rodinného domu žalovanej búracími prácami. V uvedených mesiacoch a následne realizoval rekonštrukčné práce cca september 1993. Pokiaľ ide o namietané dodacie listy, tieto z roku 1992 sa vzťahujú na čas ich zakúpenia a ktoré až následne použil na rekonštrukčné práce na rodinnom dome žalovanej. K tvrdeniu žalovanej, že rekonštrukcia žalobcom nebola ukončená a že jej hodnota podľa žalobcu bola 995.816 Sk, avšak celý dom v štádiu rozostavanosti bol predaný za 500.000 Sk, žalobca uviedol, že žalobca preukázal cenu ním realizovaného diela listinnými dôkazmi, ktorých pravdivosť potvrdil ustanovený súdny znalec znaleckým posudkom č. 92/2013 a dodatkom č. 1 k nemu. K tvrdeniu žalovanej, že rodinný dom predala za 500.000 Sk a že toto by malo preukazovať, že žalobca ako zhotoviteľ nemohol vykonať dielo v cene 995.816 Sk je žalobca nútený uviesť, ako už uvádzal v priebehu celého sporu, že kúpna cena 500.000 Sk bola s najväčšou pravdepodobnosťou účelovo špekulatívna a nezodpovedala skutočne vyplatenej kúpnej cene žalovanej. K žalovanou spochybňovaným záverom znaleckého posudku a rozsahu realizovaných prác žalobcom v nadväznosti na rozpočtované a projektované práce a k tvrdeniu, že rozpočtová a projektová dokumentácia bola vyhotovená iba žalobcom, nepotvrdená žalovanou a teda údajne, že nemôžu byť ani nie sú dôkazom toho, že realizácia diela bola žalobcom v tomto rozsahu vykonaná, žalobca uviedol, že počas dlhoročného priebehu súdneho konania tak prvostupňových, ako aj odvolacích konaniach žalovaná v rozpore s preukázaným skutkovým stavom účelovo zvolila obranu, že so žalovaným ako zhotoviteľom nebola v postavení objednávateľa diela. Až po ustálení jej postavenia ako objednávateľa diela na základe záväzných právnych názorov vyjadrení v uzneseniach odvolacieho súdu sa v tomto odvolaní žalovaná snaží spochybňovať preukázané skutočnosti na základe vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie premietnuté do napadnutého rozsudku. Žalovaná pri ďalšej argumentácii dôvodov svojho odvolania poukazuje, že konajúci súd v niektorých predošlých rozhodnutiach zaujal stanovisko ohľadne rozsahu vykonaných prác ... atď., ku ktorej argumentácii žalobca uviedol, že všetky predchádzajúce rozsudky súdu prvej inštancie s výnimkou rozsudku týkajúceho sa v tom čase aj Y. Y., vtedy v postavení žalovanej 1/ zo 17.2.2005 a nie z 22.5.2002 ako to uvádza žalovaná v tretej časti svojho odvolania, boli uzneseniami odvolacieho súdu zrušené a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie opakovane a v ktorých odvolací súd ustálil svoje záväzné právne názory, ktoré boli premietnuté až v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. V napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie bol premietnutý riadne zistený skutkový stav v súlade so záväznými právnymi názormi odvolacieho súdu. Teda tvrdenie žalovanej, že súd prvej inštancie vychádzal iba z údajov tvrdených žalobcom, je v rozpore so skutočným stavom veci. V otázke uloženia povinnosti

zaplatiť celú žalovanú sumu s príslušenstvom a trovami konania Y. Y. poukázal žalobca na svoje písomné podanie z 3.8.2009 body 1 až 3 a poukázal na to, že žalovaná sa odvoláva na rozsudok z 22.3.2002, avšak v skutočnosti ide o rozsudok zo 17.2.2005. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalovanej, že sú tu s ohľadom na priebeh sporu a chovanie žalobcu dôvody na použitie § 150 ods. 1 O. s. p.. Z priebehu celého dlhoročného sporu je preukázateľné na strane žalovanej, že jej nečinnosťou a chronickou neúčasťou na pojednávaniach došlo k prieťahom v konaní. Na rozdiel od žalovanej sa žalobca pravidelne zúčastňoval na pojednávaniach. Žalobca trvá na správnosti vyčíslených trov, ktoré mu vznikli v tomto spore tak ako mu boli prisúdené napadnutým rozsudkom. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu uviedla, že žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali alebo vyvracali dôvody odvolania. Znovu poukázala na skutočnosť, že žalobca sa žalobou domáhal aby súd prvej inštancie určil povinnosť žalovanej 1/ Y. Y. a žalovanej 2/ R. V. zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi a to spoločne a nerozdielne, súd prvej inštancie rozsudkom z 22.5.2002 uložil povinnosť zaplatiť sumu 458.642 Sk spolu s úrokmi z omeškania a nahradiť trovy konania iba Y. Y., v tom čase žalovanej 1/ a žalobu voči R. V. zamietol. Rozhodol takto z dôvodov, že došlo k platnému prevzatiu dlhu podľa § 531 ods. 1 O. z., a teda na žalovanú 1/ prešiel celý dlh, ktorý bol predmetom konania. Žalobca toto rozhodnutie napadol odvolaním, ale iba v časti, v ktorej bola jeho žaloba zamietnutá /voči žalovanej 2//. Rozsudok v časti ukladajúcej povinnosť žalovanej 1/ sa stal právoplatným, a to z dôvodu, že na ňu prešiel celý dlh. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu svoj dlh aj uznala. Žalovaná má za to, že došlo k prevzatiu dlhu podľa § 531 ods. 1, keď spĺňala náležitosti prevzatia predpísanou písomnou formou. Existenciu písomnej dohody žalovanej 1/ a žalovanej 2/ obidve účastníčky v konaní potvrdili, a teda túto skutočnosť je možné považovať za nespornú. Rovnako bol daný písomný súhlas veriteľa (daný obidvom žalovaným). Žalobca teda ak s týmito skutočnosťami (ktoré boli dôvodom rozhodnutia) nesúhlasil, mal odvolaním napadnúť rozsudok z 22.5.2002 v celom rozsahu. Ostatným napadnutým rozsudkom súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu žalovanej (pôvodne žalovanej 2/), čím spôsobil, že žalobca v prípade jeho právoplatnosti by mal na jedno plnenie dva samostatné tituly voči dvom subjektom. Žalovaná trvala na tom, že týmto rozhodnutím konajúci súd prekročil žalobný návrh (požadované bolo uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/ nerozdielne), ktorým je viazaný. Konajúci súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi celú cenu dielu, požadovanú v žalobe bez toho, že by bol v konaní preukázaný rozsah vykonaných prác, berúc za dôkaz iba jednostranné vyúčtovanie, ktoré žalovaná napadla niekoľkokrát v konaní. Vyúčtovanie dokonca obsahuje aj práce, vykonané pre iného investora, keď investorom oplotenia a garáže bol pán Z. a táto skutočnosť bola v konaní namietaná (viď aj dodatok k znaleckému posudku - príloha projektová dokumentácia). Rovnako nie je možné považovať za preukázané tvrdenia žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu, že materiál nakúpený v roku 1992 bol použitý na rekonštrukčné práce na rodinnom dome žalovanej. Toto sa dá spochybniť aj takou skutočnosťou, že žalobca získal živnostenské oprávnenie až 7.10.1993.

5. Žalobca vo vyjadrení k stanovisku žalovanej - v jeho písomnom podaní z 10.2.2017 uviedol, že dôvody, ktoré uvádzala žalovaná vo svojom odvolaní proti napadnutému rozsudku boli podľa jeho názoru len pokračovaním jej nepravdivých a nepreukázaných tvrdení, týkajúcich sa danej právnej veci, ktorých sa žalovaná dopúšťala v celom konaní v snahe vyviniť sa z povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom s odvolávaním sa na dovtedajšie rozsudky súdu prvej inštancie, ktoré boli na základe odvolaní žalobcu odvolacím súdom postupne rušené na základe vyslovených záväzných právnych názorov, ktoré poukazovali na zásadné pochybenia vo veci zisťovania skutkového stavu a zásadné procesnoprávne pochybenia súdu prvej inštancie poškodzujúce ústavné práva žalobcu na spravodlivý proces. V tejto súvislosti žalobca poukazál o. i. aj na trvanie tohto súdneho sporu v trvaní 20 rokov a 7 mesiacov. Prijatým rozsudkom z 22.5.2002, ktorým súd uložil vtedy žalovanej 1/ Y. Y. zaplatiť žalobcovi 458.642 Sk a trovy konania, nezanikla vtedy žalovanej 2/ R. V. povinnosť uhradiť žalovanú istinu žalobcovi na základe včasného odvolania žalobcu, pretože na základe uvedeného rozsudku súdu prvej inštancie nedošlo k prevzatiu dlhu žalovanou 1/ Y. Y., a to ani na základe žiadnej inej písomnej dohody medzi Y. Y. a R. V., pretože o existencii takejto dohody tvrdila žalovaná R. V., ktorá v žiadnom štádiu tohto konania takúto dohodu nedoložila a ani doložiť nemohla, pretože nikdy neexistovala. V súvislosti s tvrdeným žalovanej o tzv. dvoch rovnakých rozhodnutiach a dvoch samostatných tituloch v tej istej veci žalobca poukazuje na záväzný právny názor uvedený v uznesení odvolacieho súdu z 27.3.2012 na str. 4 prvý a posledný odsek. Súd prvej inštancie sa riadne a vyčerpávajúco riadil záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, v nadväznosti na predchádzajúce záväzné právne názory vyjadrené v rozhodnutiach odvolacieho súdu a rozhodol napadnutým rozsudkom z 24.8.2014 úplne a správne.

Žalobca sa v celom rozsahu stotožňuje so znením napadnutého rozsudku, pretože tento bol vydaný v súlade so skutkovým a právnym stavom veci na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania. Žalobca ako živnostník začal vykonávať podnikateľskú činnosť, ktorej predmetom bola príprava a realizácia stavieb na základe rozhodnutia bývalého Mestského národného výboru Sládkovičovo č. 108/9 z 19.1.1990 a uznesenia Obvodného súdu Bratislava I č. Firm.337 z 24.9.1990, na základe ktorého bol ako fyzická osoba zapísaný do podnikového registra s predmetom podnikania „príprava a realizácia stavieb“; následného živnostenského listu bývalého Obvodného úradu Galanta č. 1 Žo 1483/1993 z 8.10.1993. Vyššie uvedené doklady boli v tomto konaní už žalobcom predložené do spisu. Na základe uvedených dokladov žalobca už od roku 1990 vykonával podnikateľskú činnosť, predmetom ktorej bola príprava a realizácia stavieb, preto odvolávanie sa žalovanej len na živnostenský list žalobcu z 8.10.1993 v nadväznosti na nákup materiálu žalobcom pre rekonštrukciu rodinného domu žalovanej v roku 1992 je v celom rozsahu právne irelevantné.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O. s. p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p., účinného v čase jeho podania, aktuálne § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou (predtým účastníkom konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p., akt. § 359 , proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 O. s. p., akt. § 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p., aj § 127 a § 363 a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O. s. p., akt. § 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 O. s. p., akt. § 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , a to na pojednávaní, na ktorom okrem správy o priebehu doterajšieho konania v prvej inštancii zopakoval dokazovanie oboznámením podstatných častí spisu a dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce skutkový stav zistil v miere postačujúcej pre rozhodnutie vo veci samej, napadnuté rozhodnutie však už nebolo možné považovať za správne pre nesprávne vyhodnotenie dokazovania a nedostatočné posúdenie veci po právnej stránke.

7. V predmetnej veci bolo už vydaných 7 prvoinštančných a 6 druhoinštačných rozhodnutí vo veci samej. Predmetom prieskumu v tomto odvolacom konaní je v poradí siedme rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie 26.11.1996 sa žalobca proti 2 pôvodne žalovaným (1/ Y. Y., 2/ R. V.) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by im súd uložil spoločne a nerozdielne mu zaplatiť istinu 558.642 Sk (po prepočte 18.543,52 eur) s 18% úrokom ročne od 5.6.1996. Uviedol, že realizoval pre žalovanú 2/ rekonštrukčné práce na jej rodinnom dome na parc. č. 1978/1, s. č. XXX a parc. č. 1978/2 k. ú. T., pričom hodnota vykonaných prác činila 558.642 Sk. Na základe dohody z 13.5.1996 medzi žalobcom a žalovanou 1/ pristúpila žalovaná 1/ k dlhu žalovanej 2/ a zaviazala sa, že sumu 558.642 Sk uhradí do 3 dní od uzatvorenia kúpnej zmluvy ohľadne uvedených nehnuteľností medzi žalovanou 2/ a rodičmi žalovanej 1/, pričom títo uzatvorili kúpnu zmluvu 1.6.1996. Žalovaná 1/ ani žalovaná 2/ však uvedenú sumu neuhradili. Prvým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 458.642 Sk so 17,6% úrokom ročne od 23.4.1997 do zaplatenia a 17,6% úrokom ročne zo sumy 100.000 Sk od 23.4.1997 do 12.3.1998, to všetko do 3 dní; II. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 26.634 Sk do rúk zástupcu žalobcu JUDr. Gabriela Laktiša, komerčného právnika, Kmeťkova 4, Nitra do 3 dní; III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol; IV. konanie týkajúce sa 100.000 Sk zastavil a V. vrátil žalobcovi preplatok súdneho poplatku 3.900 Sk prostredníctvom učtárne súdu prvej inštancie. Dôvodil, že pre účinné späťvzatie žaloby v časti týkajúcej sa 100.000 Sk pred prvým pojednávaním, konanie v tejto časti zastavil. Žalobca ako súkromný podnikateľ, disponujúci príslušným oprávnením, realizoval pre žalovanú 2/ rekonštrukčné práce na jej rodinnom dome na základe ústnej objednávky a vyúčtoval ich 12.12.1994. Celkovo boli vykonané práce v hodnote 995.816 Sk a žalovaná 2/ poskytla materiál a finančné prostriedky v sume 437.174 Sk žalobcovi, takže zostatok ceny stavebných prác činil 558.642 Sk. Dňa 13.5.1996 žalovaná

1/ uzavrela so žalobcom zmluvu o prevzatí a vyrovnaní záväzkov, podľa ktorej žalovaná 1/ uznáva svoj záväzok a zaväzuje sa dlžnú sumu uhradiť do troch dní odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy s R. V. v sume 400 000 Sk, pri splnení tejto povinnosti dodávateľ dáva zľavu vo výške 158.642 Sk a považuje záväzok za vyrovnaný v plnom rozsahu čo do výšky a čo do dôvodu. Dňa 13.5.1996 zároveň žalobca podpísal zmluvu o vyrovnaní záväzkov so žalovanou 2/, pričom ide o prehlásenie žalobcu, že žalovanú 2/ zbavuje všetkých záväzkov v plnom rozsahu voči rekonštrukcii a stavbe rodinného domu a záväzok v plnom rozsahu 558.642 Sk preberá žalovaná 1/. Dňa 1.6.1996 uzavrela žalovaná/ 2 kúpnu zmluvu, týkajúcu sa predmetnej nehnuteľnosti s U. Y. a U. Y. (rodičmi žalovanej 1/). Žalovaná 1/ sa vyjadrila k žalobe tak, že svoj záväzok vo výške 558.640 Sk uznáva v plnej výške a chce ho zaplatiť, avšak momentálne jej to nedovoľuje finančná situácia. Žalovaná 2/ robila úkony smerujúce k postúpeniu pohľadávky na žalovanú 1/, čím uznala dôvody a výšku pohľadávky voči žalobcovi z dôvodu vykonaných stavebných prác pri rekonštrukcii jej rodinného domu. Zmluva o prevzatí a vyrovnaní záväzkov uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou 1/ dňa 13.5.1996 je vzhľadom na svoj obsah pristúpením k záväzku žalovanej 2/ podľa § 532 O.z.. Táto zmluva je totiž uzatvorená bez súhlasu pôvodného dlžníka, teda bez súhlasu žalovanej 2/ s veriteľom, teda so žalobcom a tiež v písomnom vyjadrení k žalobe žalovaná 1/ uviedla, že sa písomne zaviazala žalobcovi, že záväzok za žalovanú 2/ zaplatí. V zmluve medzi žalobcom a žalovanou 1/ z 13.5.1996 je uvedený zostatok dlhu 558.642 Sk, ktorý záväzok žalovaná 1/ uznala a zaviazala sa dlžnú sumu zaplatiť do troch dní od uzavretia kúpnej zmluvy s R. V. sumou 400 000 Sk. Žalovaná 1/ si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy z 13.5.1996 a nezaplatila do troch dní od uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy 400.000 Sk žalobcovi, takže nesplnila podmienku a preto jej žalobca neposkytol zľavu vo výške 158.642 Sk a požadoval plnenie celého dlhu v sume 558.642 Sk. V zmluve však nebola uvedená lehota, kedy má byť dlh v plnej výške splnený. Žalobca nepreukázal doručenie výzvy na plnenie pohľadávky žalovaným, preto za výzvu na plnenie súd považoval žalobu a dlh sa stal splatným deň po doručení žaloby žalovaným - žalovanej 1/ 14.2.1997 a žalovanej 2/ 22.4.1997, teda dlh sa stal splatný dňa 23.4.1997. Keďže pristúpením k záväzku sa popri žalovanej 2/ stala dlžníčkou i žalovaná 1/, určil súd povinnosť žalovaným zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 458.642 Sk spoločne a nerozdielne. Keďže žalované nesplnili svoj dlh potom čo sa stal splatným, teda od 23.4.1997, dostali sa do omeškania so splnením dlhu a žalobcovi vzniklo právo požadovať od žalovaných popri plnení úroky z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska v deň začatia omeškania, čo činí 17,6%, žalobca síce požadoval úroky z omeškania až vo výške 18 % ročne a od 5.6.1996, avšak súd v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania nad 17,6 % a od 5.6.1996 do 23.4.1996 žalobu zamietol, nakoľko žalované sa dostali do omeškania až dňa 23.4.1997 a výška diskontnej sadzby, teda jej dvojnásobok v čase vzniku omeškania činila 17,6 % a nie 18 %. Žalovaná 1/ prostredníctvom svojho otca splnila čiastočne dlh vo výške 100.000 Sk dňa 12.3.1998, avšak so splnením tohto dlhu bola v omeškaní, ako je vyššie uvedené od 23.4.1997 až do zaplatenia a preto žalobca mal právo požadovať popri plnení úrok z omeškania, preto súd určil, že povinnosť žalovaných zaplatiť i 17,6% úrok ročne zo sumy 100.000 Sk od začiatku omeškania teda od 23.4.1997 do 12.3.1998 kedy bol uhradený. Dňa 13.5.1996 podpísali zmluvu o vyrovnaní záväzkov žalobca a žalovaná 2/, avšak podľa obsahu ide o jednostranný právny úkon, prehlásenie žalobcu, že zbavuje žalovanú všetkých záväzkov v plnom rozsahu voči rekonštrukcií stavby rodinného domu a záväzok v plnom rozsahu 558.642 SK preberá žalovaná 1/. Tento právny úkon podľa názoru súdu prvej inštancie nemá náležitosti dvojstranného právneho úkonu akým je dohoda veriteľa s dlžníkom v zmysle ust. § 574 O.z., preto nie je platným právnym úkonom. Zároveň podľa názoru súdu nemôže byť toto prehlásenie súhlasom s prevzatím dlhu žalovanou 1/ voči žalovanej 2/, o ktorom prevzatí uvádzala vo svojej výpovedi žalovaná 2/ na pojednávaní 7.4. 1998, že bola uzavretá dňa 1.6.1996 v kancelárii žalovanej 1/, a to z dôvodu, že žalovaná 2/ sa dozvedela, že po podpísaní o prevzatí a vyrovnaní záväzkov medzi žalobcom a žalovanou 1/ dňa 13.5.1996 si žalovaná 1/ nesplnila povinnosť z tejto zmluvy a do troch dní od uzavretia kúpnej zmluvy nezaplatila záväzok. Súd prvej inštancie nemohol považovať zmluvu o vyrovnaní záväzkov z 13.5.1996 ako jednostranný právny úkon žalobcu za súhlas s prevzatím dlhu žalovanou 1/, nakoľko ako uviedla žalovaná 2/, táto dohoda o prevzatí dlhu bola uzavretá až neskôr, po tom, čo si žalovaná 1/ nesplnila svoj záväzok, ktorý prevzala a o tejto zmluve žalobca nemal vedomosť, teda nemohol k zmluve, o ktorej nevedel dať súhlas. Žalovaná 2/ svoje tvrdenia nepodložila žiadnym dôkazným prostriedkom. I v prípade, že by úkony smerujúce k vzdaniu sa práva žalobcu voči žalovanej 2/ mali náležitosti predpokladané O.z., boli by neplatné, pretože žalobca bol žalovanými uvedený do omylu tým, že žalované žalobcovi uviedli, že nehnuteľnosť, na ktorej boli vykonané rekonštrukčné práce, budú kúpnou zmluvou prevedené do vlastníctva žalovanej 1/ a tejto skutočnosti nasvedčuje i samotná výpoveď žalovanej 2/, ktorá uviedla, že 13.5.1996 bola podpísaná prvá kúpna zmluva ohľadne predmetnej nehnuteľnosti, ktorá však vzhľadom na chyby v písaní nebola prevzatá geodéziou a bola

podpísaná nová kúpna zmluva dňa 1.6.1996. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 13.5.1996 boli podpisované kúpne zmluvy, týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti žalovanými 1/ a 2/ tak, aby sa žalobca domnieval, že žalovaná 1/ sa stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností a tým bol v domnení, že v prípade, že nedôjde k dobrovoľnému uspokojeniu záväzku žalovanou 1/, bude možné sa domáhať po vydaní rozhodnutia súdu výkonu rozhodnutia predajom tejto nehnuteľnosti. Žalobca by v žiadnom prípade nepodpísal zmluvu o prevzatí a vyrovnaní záväzkov a zmluvu o vyrovnaní záväzkov žalovanými, kedy vedel, že nepríde ku kúpe predmetnej nehnuteľnosti žalovanou 1/, teda bol uvedený do omylu žalovanými, teda i osobou, ktorej mali byť právne úkony smerujúce k odpusteniu dlhu určené, a tento omyl táto osoba vyvolala a musela o ňom vedieť a vyvolala ho dokonca úmyselne. Proti prvému rozsudku podala včas odvolanie iba žalovaná 2/, odvolací súd svojim prvým uznesením z 28.1.1999 č. k. 5 Co 583/1998-90 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako hlavný dôvod takéhoto rozhodnutia (okrem vytknutia procesných pochybení) uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne vykonal dokazovanie, zaoberal sa síce vyúčtovaním stavebných prác, zmluvou o prevzatí a vyrovnaní záväzkov, zmluvou o vyrovnaní záväzkov ako aj zmluvou o kúpe a právne tieto vzťahy medzi stranami vyhodnocoval, avšak nezaoberal sa samotným vznikom vzťahu, možno aj preto, lebo v priebehu prvoinštančného konania to nikto z účastníkov nespochybňoval, po zmene právneho zástupcu však žalovaná 2/ v odvolaní túto skutočnosť napadla, popiera, že by so žalobcom uzavrela nejakú zmluvu o dielo na rekonštrukciu domu, popiera tiež prevzatie týchto prác a uvádza, že žalobcu v tom čase vôbec nepoznala, vyúčtovanie považuje za jednostranný právny úkon žalobcu nepodložený žiadnymi dokladmi a poprela aj skutočnosť, že by poskytla žalobcovi materiál a finančné prostriedky vo výške 437.174 Sk, popiera, že by pre ňu mali byť vykonané nejaké práce. Súd prvej inštancie sa z tohto pohľadu vecou nezaoberal, nebolo preukázané či bola uzavretá medzi stranami nejaká zmluva o dielo, medzi kým, kedy, čo bolo obsahom zmluvy, dokedy malo byť dielo vyhotovené a aká cena mala byť po jeho dokončení poskytnutá, v tomto smere bude potrebné doplniť dokazovanie, viesť dokazovanie ohľadne vzniku a obsahu zmluvy o dielo, na okolnosti kúpy a predaja domu, odstrániť rozpory v tvrdeniach a vo výpovediach. Napokon odvolací súd uviedol, že zastavenie konania ohľadom 100.000 Sk nebolo napadnuté odvolaním, v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť. Druhým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 458.642 Sk so 17,6% úrokom ročne od 23.4.1997 do zaplatenia a 17,6% úrokom ročne zo sumy 100.000 Sk od 23.4.1997 do 12.3.1998 a nahradiť trovy konania 18.344 Sk a k rukám JUDr. T. G. 22.186 Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; II. žalobu voči žalovanej 2/ zamietol; III. konanie v časti o 100.000 Sk zastavil; IV. žalovanej 2/ nepriznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania a V. upravil učtáreň súdu prvej inštancie, aby vrátila žalobcovi preplatok súdneho poplatku 3.900 Sk, evidovaný pod položkou Sop. 893/96. Dôvodil najmä tým, že v konaní nebolo preukázané, že by došlo k dohode medzi žalovanou 2/ a žalobcom ohľadne rekonštrukcie rodinného domu. K jednaniam ohľadne rekonštrukcie rodinného domu došlo medzi žalobcom a bývalým manželom žalovanej 2/, ktorý však nebol vlastníkom nehnuteľností. Žalovaná 2/ uviedla, že mala vedomosť o rekonštrukcii, avšak s nikým žiadnu dohodu neuzatvárala. Žalobca si povinnosť stanovenú v § 632 O.z. nesplnil, o zhotovení diela jednal s p. V., ktorý nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá sa mala rekonštruovať. Súd bol toho názoru, že medzi žalobcom a žalovanou 1/ nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Žalobca začal rekonštruovať nehnuteľnosť bez stavebného povolenia. Obvodný úrad životného prostredia vydal 10.12.1993 dodatočné povolenie pre stavbu - rekonštrukciu rodinného domu, stavebným dozorom bol žalobca a súčasne bol aj realizátorom stavby, čo je porušenie stavebného zákona, nakoľko realizátor stavby nemohol súčasne vykonávať stavebný dozor. Žalobca nepredložil stavebný denník, bolo jeho povinnosťou vykonávať fakturáciu prevedených prác, do spisu však nepriložil k faktúry. V danom prípade nebola medzi stranami sporná suma 458.642 Sk, ale to, kto ju má uhradiť. Došlo k platnému prevzatiu dlhu, na základe ktorého žalovaná 1/ aj plnila prostredníctvom svojho otca, ktorý vyplatil žalobcovi 100.000 Sk. Pokiaľ sa žalobca domnieval, že zo strany žalovaných došlo k podvodu, mohol sa obrátiť na príslušné orgány činné v trestnom konaní. Proti druhému rozsudku súdu prvej inštancie, v časti, v ktorej bola žaloba voči žalovanej 2/ zamietnutá podal včas odvolanie žalobca. Odvolací súd v jeho druhom uznesení vytkol súdu prvej inštancie, že sa vôbec neriadil právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho predchádzajúcom rozhodnutí, hoci ním bol viazaný, nedoplnil dokazovanie v naznačenom smere, takže nebol zistený skutkový stav tak, aby bolo možné po právnej stránke vec posúdiť. Považoval za nesporné, že prišlo k rekonštrukcii domu, ktorý v čase začatia rekonštrukcie vlastnila žalovaná 2/. Prvoinštančný súd skonštatoval, že neprišlo k uzavretiu zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovanou 1/ a neboli do spisu žalobcom predložené faktúry a stavebný denník, s nepredložením dokladov sa však žiadnym spôsobom nevysporiadal. Ďalej mu vytkol, že skonštatoval, že zmluvou z 13.5.1996 prišlo k platnému prevzatiu dlhu, avšak nie je zrejmé akého, keď žalovaná 2/ tvrdí, že jej žiaden dlh nevznikol a k uvedenému

záveru dospel aj súd prvej inštancie. Uvedená zmluva obsahuje v prvej časti vzdanie sa záväzkov žalobcu voči žalovanej 2/ a v druhej časti prevzatie záväzku žalovanou 1/. Predpokladom vzniku inštitútu prevzatia dlhu je existencia záväzkového právneho vzťahu, ktorý je platný medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom. Súd prvej inštancie vôbec zmluvu z 13.5.1996 nevyhodnotil podľa § 531 ods. 1 a § 574 ods. 1 O.z., nezaoberal sa skutočnosťou, že hoci je v zmluve uvedené, že je uzavretá medzi žalobcom a žalovanou 2/, je podpísaná iba žalobcom, hoci zákon vyžaduje písomnú formu, takže nie je zrejmé či žalovaná 2/ dala súhlas k prevzatiu dlhu. A takisto absentuje účasť žalovanej 1/ v tomto zmluvnom vzťahu. V priebehu odvolacieho konania žalovaná 2/ a žalobca súhlasne uviedli, že dôležitou osobu pri začatí rekonštrukcie, ktorá mala objednať vykonanie rekonštrukcie, bol manžel žalovanej 2/. Pokiaľ ide o zmluvu o vyrovnaní záväzkov, išlo o záväzok jej manžela, peniaze, ktoré dostal žalobca neboli od nej, ona so žiadnymi peniazmi nedisponovala, nesprostredkovala predaj predmetného rodinného domu rodičom žalovanej 2/, všetko sprostredkoval jej manžel. S manželom žalovanej 2/ bola dohodnutá aj cena rekonštrukcie nehnuteľnosti a spôsob účtovania. Podľa vyjadrenia žalobcu peniaze za vykonané práce uhrádzal manžel žalovanej 2/. Súd prvej inštancie sa s týmito skutočnosťami žiadnym spôsobom nevysporiadal, ba dokonca manžela žalovanej 2/ ani nevypočul. Preto podľa názoru odvolacieho súdu v ďalšom konaní bude potrebné doplniť dokazovanie vyhodnotením listinných dôkazov, výpoveďou strán a vypočutím svedka V., po vyhodnotení jeho svedeckej výpovede bude možné ustáliť či došlo k uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle ustanovení § 631 O. z., k platnosti ktorej nie je predpísaná forma a ktorá vznikne len čo sa účastníci dohodnú na jej podstatných náležitostiach, ktorými sú charakteristika diela, dohoda o odmene a dohoda o tom, že dielo bude zhotovené na nebezpečenstvo zhotoviteľa diela. Následne na to bude možné posúdiť, či vznikol medzi jednotlivými stranami dlh a či prišlo k jeho prevzatiu a poprípade aj k jeho odpusteniu. Tretím rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 458.642 Sk so 17,6% ročným úrokom od 23.4.1997 do zaplatenia, a so 17,6% úrokom ročne zo sumy 100.000 Sk od 23.4.1997 do 12.3.1998, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; II. žalobu voči žalovanej 2/ zamietol; III. žalobcovi a žalovanej 2/ nepriznal náhradu trov konania. Dôvodil, že nebolo možné zistiť na čom sa žalobca s X. V. (ktorý sa zdržuje na neznámom mieste) dohodli a nebolo možné zistiť ani rozsah prác vykonaných žalobcom, nakoľko nehnuteľnosť nebola ním dokončená a po odchode žalobcu zo stavby stavba bola dokončená inou firmou. Vzhľadom na to, že stavba bola dostavovaná a prestavovaná nie je možné zistiť aký materiál sa na stavbu použil a čo všetko bolo zhotovené. Takýto stav však zapríčinil žalobca, ktorý si nesplnil ani povinnosť vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, o zhotovení diela jednal s p. V., ktorý nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá sa mala rekonštruovať. Súd bol názoru, že medzi žalobcom a žalovanou 1/ nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo, žalobca začal rekonštruovať nehnuteľnosť bez stavebného povolenia, povolenie pre stavbu rekonštrukciu rodinného domu bolo vydané až dodatočne, stavebným dozorom bol žalobca, súčasne aj realizátorom stavby čo je porušením stavebného zákona, nakoľko realizátor stavby nemohol súčasne vykonával stavebný dozor. Žalobca nepredložil stavebný denník ani faktúry, hoci bol povinný vykonávať fakturáciu prevedených prác. Mal za to, že 13.5.1996 bolo medzi stranami dohodnuté bez akýchkoľvek pochybností, že dlh za stavebné práca zaplatí žalobcovi žalovaná 1/, o čom svedčí zmluva o vyrovnaní záväzkov z 13.5.1996. Žalovaná 1/ na pojednávaní 8.11.2004 uviedla, že existovali 3 zmluvy o prevzatí dlhu. V konečnom dôsledku prevzatie dlhu žalovanou 1/ nikto nespochybňuje. O tom, že zmluva o prevzatí dlhu bola svedčí aj to, že žalobca so žalovanou 1/ uzavrel zmluvu o vyrovnaní záväzkov. Bola teda splnená zákonná podmienka písomnosti zmluvy o prevzatí dlhu, s ktorou súhlasil aj žalobca, o jeho súhlase znovu svedčí aj to, že uzavrel so žalovanou 1/ zmluvu o vyrovnaní záväzkov, keby s tým nebol súhlasil zmluvu by neuzavrel. Na základe platného prevzatia dlhu žalovaná 1/ aj plnila prostredníctvom svojho otca, ktorý vyplatil žalobcovi 100.000 Sk. Žalovaná 2/ nemá voči žalobcovi žiaden záväzok. K návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania uviedol, že nie je možné zistiť rozsah prác, ktoré boli na nehnuteľnosti vykonané, nie je možné zistiť aký materiál bol na stavbe použitý vzhľadom na to, že stavba bola zastavaná a niekoľkokrát prestavovaná a z toho dôvodu nebolo nariadené znalecké dokazovanie s poukazom na to, že dlžná suma sporná nie je, sporné je len to kto ju má uhradiť. Proti tretiemu rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalobca a žalovaná 1/. Odvolací súd svojím tretím uznesením rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom uložil povinnosť žalovanej 1/ zrušil a vo výroku, ktorým zamietol žalobu smerujúcu proti žalovanej 2/ a súvisiacom výroku o práve na náhradu trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že predmetom konania je zaplatenie 458.642 Sk so 17,6 % úrokom od 23.4.1997 do zaplatenia a so 17,6 % úrokom zo sumy 100.000 SK od 23.4.1997 do 12.3.1998 titulom plnenia zo zmluvy o dielo. Zaujal stanovisko, že rozsudok súdu prvej inštancie z 22.5.2002 č. k. 15C/134/1996-160 vo výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanej 1/ plniť žalobcovi nadobudol právoplatnosť, pretože proti spomínanému

výroku odvolanie nepodal žiaden z účastníkov, ani oprávnená žalovaná 1/. Vzhľadom ku skutočnosti, že o právnom vzťahu žalovanej 1/ a žalobcu už bolo raz právoplatne rozhodnuté, t. j. existuje prekážka veci právoplatne rozhodnutej v tejto časti konania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom bola uložená povinnosť žalovanej 1/ zrušil, pretože konanie trpelo v tejto časti vadou a nemalo pre nedostatok podmienok konania prebehnúť. Konštatoval, že predmetom konania tak zostal nárok žalobcu smerujúci proti žalovanej 2/, ktorým žalobca žiadal, aby žalovanej 2/ bola uložená povinnosť spolu so žalovanou 1/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu istinu 458.642 Sk so 17,6% úrokom od 23.4.1997 do zaplatenia a so 17,6% úrokom zo sumy 100.000 Sk od 23.4.1997 do 12.3.1998. Z uvedeného vyplýva vzhľadom na ust. § 153 ods. 2 O. s. p., že predmetom konania zostalo posúdiť dôvodnosť uloženia solidárne rovnakého plnenia žalovanej 2/ ako žalovanej 1/ alebo nie, v ktorom prípade je povinnou splniť dlh žalobcu výlučne žalovaná 1/ (ktorej povinnosť plniť už bola právoplatne uloženou). Uvedený záver vychádza zo skutočnosti, že žalobca žiadal uložiť ním uplatnený dlh obom žalovaným spoločne a nerozdielne a v prípade uloženia rovnakej povinnosti obom žalovaným bez uloženia povinnosti plniť dlh spoločne a nerozdielne by súd prekročil návrh žalobcu a priznal mu nárok dvakrát. Ďalej dôvodil, že vzhľadom k tomu, že žalobca tvrdil, že uplatnenú pohľadávku si uplatňuje vychádzajúc z plnenia zmluvy o dielo uzavretej medzi ním a žalovanou 2/, musel si sú prvej inštancie posúdiť platnosť uzavretej zmluvy o dielo a pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, t. j. či zmluva o dielo je platnou zmluvou a či bola uzavretá žalobcom práve so žalovanou 2/, t. j. či žalovaná 2/ je nositeľkou povinnosti zaplatiť cenu diela vykonaného žalobcom a v akej výške, ktorá otázka je otázkou až následnou, po vyriešení si otázky existencie právneho vzťahu žalobcu a žalovanej 2/ založeného zmluvou o dielo. I napriek vyslovenému právnemu názoru v predchádzajúcom zrušovacom uznesení odvolacieho súdu, že predpokladom vzniku inštitútu prevzatia dlhu je existencia záväzkového právneho vzťahu, ktorý je platný medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom, súd prvej inštancie v konaní o danej veci nevykonal dostatočným spôsobom dokazovanie k tejto základnej otázke konania, t. j. či vôbec existuje vzťah založený zmluvou o dielo medzi žalobcom a žalovanou 2/, pretože prevziať možno len platný záväzok. Zbytočným bolo zaoberať sa súdom len skutočnosťou, či prišlo k prevzatiu dlhu žalovanej 2/ žalovanou 1/, keď nemal vyriešenú otázku či bolo vôbec čo prevziať. Vzhľadom na uvedené odvolací súd tretí rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby smerujúcej proti žalovanej 2/ zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, rovnako aj vo výroku o práve na náhradu trov konania žalobcu a žalovanej 2/, a vrátil vec v zrušených častiach súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom uložil súdu prvej inštancie postupovať v súlade s § 634 a nasl. O. z., znovu vypočuť strany a svedka X. V. k otázke kto zadal žalobcovi zhotovenie diela - rekonštrukciu domovej nehnuteľnosti v čase uzavretia zmluvy o dielo vlastnícky patriacej žalovanej 2/, v prípade ak dospeje k záveru, že zmluva o diela bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou 2/, zameria svoje dokazovanie na výšku ceny diela a v prípade ak dospeje k záveru, že zmluvu o dielo neuzavrel žalobca so žalovanou 2/, žalobu smerujúcu proti nej zamietne. Taktiež dal do pozornosti súdu prvej inštancie, že rozhodol v rozsudku aj o úroku, ktoré rozhodnutie však odôvodnil ust. § 517 ods. 1a 2 O. z. - úrokmi z omeškania, pričom právo na úroky z omeškania patrí veriteľovi priamo zo zákona v prípade omeškania dlžníka, ale v prípade práva na úrok, len v prípade dohody účastníkov o tejto sankcii, na ktorú okolnosť musí vykonať patričné dokazovanie, doposiaľ v konaní neuskutočnené. Štvrtým rozsudkom súd prvej inštancie (už len vo vzťahu k jednej žalovanej - R. V.) I. žalobu zamietol, II. titulom náhrady trov konania uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej k rukám JUDr. B. B. 136.066 Sk, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po doplnení dokazovania (najmä výsluchom svedka V. ale aj výpoveďami strán) mal vykonaným dokazovaním jednoznačne za preukázané, že zmluvu o dielo neuzatvárala so žalobcom žalovaná V., o stavbe

- rekonštrukcii domu so žalobcom hovoril svedok V., ktorý nemal žiadne splnomocnenie od svojej vtedajšej manželky-žalovanej, ktorá bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Neexistovala zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovanou a preto ani nemohlo prísť k prevzatiu dlhu. Keďže žalovaná so žalobcom neuzatvárala zmluvu o dielo, nie je v konaní pasívne legitimovaná. Zmluvu o dielo, aj keď nie so všetkými náležitosťami uzatváral X. V., ktorý by mal vystupovať ako pasívne legitimovaný. Proti štvrtému rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Odvolací súd svojim štvrtým uznesením rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil, že z výpovedí strán a svedkov V. (bývalého manžela žalovanej) a X. (otca žalovanej) vyplýva, že i keď spočiatku sa dohodol na vykonaní rekonštrukčných prác rodinného domu, v podstate na zbúraní rodinného domu a postavení hrubej stavby nového rodinného domu, svedok V., v tom čase manžel žalovanej, žalovaná súhlasila s uzavretím zmluvy o dielo jej manželom svedkom V. dodatočne po zbúraní starého rodinného domu a postavení základov nového rodinného domu. Keďže išlo o zhotovenie spoločného rodinného domu žalovanej a v čase uzavretia zmluvy jej manžela svedka V., vzťahuje sa na daný prípad ust.

§ 145 ods. 1 O. z.. Vzhľadom k výsledku zmluvy o dielo, ktorou mal byť nový rodinný dom, možno dospieť k záveru, že nešlo o bežnú vec týkajúcu sa spoločnej veci oboch manželov, žalovanej a svedka V., ktorú by mohol vybaviť každý z nich bez súhlasu druhého manžela, ale keďže súhlas žalovanej s uzavretím zmluvy o dielo bol ňou daný dodatočne po postavení základov rodinného domu, možno uzavrieť, že zmluvu o dielo uzavreli so žalobcom žalovaná a jej bývalý manžel svedok V., z ktorej sú povinní a oprávnení obaja spoločne a nerozdielne. Dvojstranný právny úkon, zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcom a žalovanou a jej bývalým manželom svedkom V., je zmluvou platnou. Odvolací súd vyriešil tým predbežnú otázku platnosti zmluvy o dielo v zmysle § 135 ods. 2 O. s. p. ktorá je predbežnou, pretože žalobca si svoj nárok uplatnil z predmetnej zmluvy tvrdiac, že jeho nárok je nezaplatenou cenou diela rekonštrukciou rodinného domu. Právne posúdenie súdom prvej inštancie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou je nesprávnym postupom, pretože súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou neprišlo k uzavretiu zmluvy o dielo, ktorej predmetom bola rekonštrukcia rodinného domu. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav vo veci, nevykonal vo veci ďalšie navrhované dokazovanie žalovanou zmluvou o prevzatí a vyrovnaní záväzkov z 13.5.1996 a zmluvou o vyrovnaní záväzkov z 13.5.1996, keď výsledkom právneho posúdenia takto navrhnutého vykonaného dokazovania mal byť záver o absencii pasívnej vecnej legitimácie v predmetnej veci žalovanej. Súd prvej inštancie nevykonal ani žalobcom navrhované dokazovanie k výške dlhu ceny diela. Na základe uvedeného odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie s tým, že po vrátení veci doplní dokazovanie o obsah oboch zmlúv, zmluvy o prevzatí a vyrovnaní záväzkov a zmluvy o vyrovnaní záväzkov z rovnakého dňa 13.5.1996, posúdi otázku ich platnosti a tým ich dosah na zánik záväzku žalovanej. V prípade, že dospeje k záveru o trvaní záväzku žalovanej voči žalobcovi, vykoná aj žalobcom navrhované dokazovanie k výške dlhu ceny diela výpoveďami účastníkov konania, poprípade svedkov a znaleckým dokazovaním. V poradí piatym - medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že nárok žalobcu voči žalovanej nie je daný. Dôvodil, že žalobca uviedol, že záväzok žalovanej je vyrovnaný. Aj zo zmluvy o prevzatí a vyrovnaní záväzkov z 13.5.1996 jednoznačne vyplýva, že žalobca dal súhlas na prevzatie dlhu p. Y.. P. zástupca žalobcu na pojednávaní 8.4.2008 uviedol, že zmluva medzi žalobcom a žalovanou je neplatná, a to v zmysle ustanovenia § 574 O.z.. Toto ustanovenie zákona však hovorí o tom, že veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho oprava, alebo že dlh odpúšťa a takáto dohoda sa musí uzavrieť písomne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca žalovanej dlh neodpustil, nevzdal sa svojho práva. Ust. § 574 sa tento spor nevzťahuje, na tento spor sa vzťahuje mimo iných ustanovenie § 531 O. z., v zmysle, ktorého došlo k zákonnému prevzatiu dlhu od žalovanej od V. na Y.. Na základe platného prevzatia dlhu došlo aj k plneniu, kde za Y. zaplatili žalobcovi jej rodičia. Preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že nárok žalobcu voči žalovanej nie je daný. Žalobca nebol ničím uvedený do omylu. Realizovala sa dohoda, na základe ktorej dlh V. prevezme Y.. Žalobca vo svojom súhlasnom písomnom prejave si nedal žiadne podmienky, za ktorých má prevziať dlh Y.. Žiadna podmienka nebola, ktorá by sa týkala budúcich kupujúcich. Na základe uvedeného rozhodol tak, že nárok žalobcu voči žalovanej nie je daný. V poradí piatym uznesením odvolací súd na odvolanie žalobcu napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil, že podmienky na vydanie medzitýmneho rozsudku neboli splnené a to hlavne kritérium účelnosti, ak súd prvej inštancie vyslovil, že nárok žalobcu voči žalovanej nie je daný, lebo v takomto prípade už o výške nie je potrebné rozhodnúť dodatočne, lebo fakticky súd prvej inštancie žalobu žalobcu voči žalovanej mohol zamietnuť konečným rozhodnutím. Ďalej uviedol, že je potrebné, aby sa súd prvej inštancie v ďalšom svojom rozhodnutí riadne vysporiadal s tvrdením žalobcu, že bol pri podpisovaní príslušných dokumentov uvedený do omylu, lebo odôvodnenie súdu prvej inštancie v rámci štyroch riadkov dostatočne tvrdenia žalobcu nevyvracia ani nevyhodnocuje fakty, dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Nezodpovedaná zostala otázka kto bol 13.5.1996 u notára a či sa tam vôbec podpisovala kúpnopredajná zmluva. Súd prvej inštancie nevysvetlil a jednoznačne nezaujal stanovisko podložené vykonaným dokazovaním, či v tento deň sa kúpnopredajná zmluva podpísala a prečo tam nie je overený podpis na kúpnu zmluvu aj pre Y. Y., resp. jej rodičov. Z osvedčovacej knihy notára sa dalo dedukovať, že rodičia Y. tam prítomní neboli a z tohto dôkazu sa javí akoby kúpnu zmluvu podpisovala len žalovaná a súd prvej inštancie ani riadne neodôvodnil, či v tento deň tam Y. Y. vystupovala ako splnomocnená zástupkyňa svojich rodičov alebo ako kupujúca. Tieto skutočnosti sú potrebné na posúdenie protichodných tvrdení účastníkov, keď žalobca tvrdí, že predmetnú kúpnu zmluvu v ten deň podpisovala R. V. s Y. Y. a len preto súhlasil s prevzatím dlhu a odpustením dlhu V., na druhej strane tvrdení žalovaných, že od počiatku mala byť nehnuteľnosť kupovaná v prospech rodičov Y.. Za týmto účelom bude potrebné vyjadrenie notára, resp. jeho výpoveď, či Y. Y. v ten deň kúpnopredajnú zmluvu podpísala, ak tam nie je overený jej podpis na

kúpnu zmluvu, pričom od R. V. overený je. Tieto skutočnosti sú dôležité pre právne posúdenie obrany žalobcu, že 13.5.1996 bol týmto konaním uvedený do omylu, lebo inak by nepodpísal súhlas s prevzatím dlhu Y. Y., ani odpustenie dlhu R. V.. Podľa jeho názoru urobil tak v presvedčení, že kúpnopredajnú zmluvu podpísala Y. a v prípade, ak by neplnila jeho pohľadávku vedel by ju uspokojiť z predaja z exekúcie vedenej na túto nehnuteľnosť. Až keď budú súdu prvej inštancie skutkovo známe okolnosti z 13.5.1996 bude možné právne posudzovať, či právne úkony žalobcu a to súhlas s prevzatím, resp. pristúpením dlhu, prehlásenie, že mu R. V. nie je nič dlžná, či išlo o úkony platné alebo neplatné, či menovaný bol uvedený do omylu alebo nebol to sú podstatné okolnosti pre konečné rozhodnutie vo veci. V ďalšom svojom rozhodnutí sa bude musieť prvostupňový súd navyše vysporiadať a riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v prípade úspechu žalobcu, že rozhodnutie o zaplatení uvedenej pohľadávky Y. Y. je právoplatné v prípade úspechu žalobcu aj voči žalovanej V. by boli obidve jednotlivo zaviazané na zaplatenie uvedenej čiastky žalobcovi, teda by mal 2 právoplatné exekučné tituly, lebo súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, v ktorom zaviazal na predmetnú pohľadávku Y. Y. neformuloval výrok, že plnením jednej zo žalovaných zaniká pohľadávka voči druhej žalovanej. V poradí šiestym rozhodnutím súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia (ktorým bolo opravené len záhlavie šiesteho rozhodnutia uvedením tam správneho priezviska žalovanej) súd prvej inštancie konanie zastavil a nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pohľadávka bola žalobcovi voči jednej z účastníčok, žalovanej 1/ právoplatne a vykonateľne priznaná a podľa názoru súdu, súd prvej inštancie už nemôže takúto vadu konania odstrániť, je názoru, že nemôže v tomto konaní prekročiť návrhy strán i keď ide o solidárne plnenie a keďže doposiaľ nebol zrušený výrok rozsudku voči žalovanej 1/, podľa jeho názoru nemôže vysloviť solidaritu plnenia účastníčok, pretože v tomto prípade by bola žalobcovi poskytnutá možnosť vymáhať celú pohľadávku dvakát, teda voči obom účastníčkam. Keďže nejde o konanie, ktoré by mohlo začať aj bez návrhu súd z dôvodu rozhodnutej veci konanie zastavil. Na odvolanie žalobcu odvolací súd v poradí šiestym uznesením napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojitosti s opravným uznesením súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej inštancie svojím postupom odňal stranám možnosť konať pred súdom. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 29.5.2006 poukázal na to, že o právnom vzťahu pôvodne žalovanej 1/ a žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté a predmetom konania tak zostal nárok žalobcu smerujúci proti žalovanej 2/ a predmetom konania zostalo posúdiť dôvodnosť uloženia solidárne rovnakého plnenia žalovanej V. ako žalovanej Y.. Úlohou súdu bolo ďalej sa zaoberať tým, či zmluva o dielo bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou V. a pokiaľ áno, má zamerať svoje dokazovanie na výšku ceny diela a v prípade ak dospeje k záveru, že zmluvu o dielo neuzavrel žalobca so žalovanou 2/, žalobu proti nej zamietne. Aj v ďalších rozhodnutiach odvolací súd (zo dňa 19.12.2007 a 9.9.2008) uviedol, ako má súd prvej inštancie postupovať. I keď je pravdou, že rozhodnutie voči pôvodnej žalovanej 1/ Y. Y. je už právoplatné, nemožno hovoriť o res iudicata. Tak ako to už naznačil žalobca, nebolo rozhodnuté o celom nároku žalobcu a nejde ani o novú vec, preto nemožno hovoriť o prekážke veci rozhodnutej a úlohou súdu prvej inštancie je posúdiť nárok žalobcu aj voči žalovanej V.. Pokiaľ by súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu aj voči žalovanej (pôvodne žalovanej 2/), bude sa musieť vo výroku vysporiadať so znením výroku tak, aby tento bol jasný, zrozumiteľný a vykonateľný, a vysporiadať sa so solidaritou žalovanej, ale aj Y. Y., aby žalobca nemal dva právoplatné, vykonateľné tituly, ktoré by mu zakladali nárok na zaplatenie sumy dvakrát. Tým, že súd prvej inštancie konanie zastavil pre prekážku res iudicata, bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom a preto odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie uložil posúdiť nárok žalobcu aj s ohľadom na už vykonané dokazovanie, prípadne dokazovanie doplniť v zmysle návrhov strán a vo veci opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodniť. 8. Z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. T., vystaveného OÚ v Galante, katastrálny odbor, dňa 19.3.2001 o. i. vyplýva, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti s. č. XXX postavenej na parc. č. 1978/1, bola žalovaná, ktorá nehnuteľnosť kúpnou zmluvou pod č. V 2599/96 zo 16.8.1996 previedla na U. Y. a U. Y.. Z notárskej zápisnice napísanej 10.5.1993 JUDr. Jankou Plachou, notárkou v Galante pod zn. N 80/3, NZ 37/93 vyplýva, že sa dostavil X. V. a jeho manželka (žalovaná) a požiadali notárku aby s nimi spísala v zmysle § 143a ods. 1 O. z. do notárskej zápisnice Dohodu o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ktorej uzavreli manželstvo 19.2.1993 a krátko po uzavretí manželstva došlo k nadobudnutiu nehnuteľností v k. ú. T. o.i. aj rodinného domu s. č. XXX na parc. č. 1978/1 v celosti, manželia sa dohodli o zúžení rozsahu ich BSM tak, že o. i. aj nehnuteľnosť - rodinný dom s. č. XXX bude tvoriť výlučné vlastníctvo žalovanej, a to z dôvodu, že finančné prostriedky na kúpu nehnuteľností špecifikovaných v zápisnici boli výlučným vlastníctvom žalovanej. Kópia tejto notárskej zápisnice bola žalobcovi doručená na pojednávaní 10.12.2012.

Z kúpnej zmluvy, uzavretej 1.6.1996 medzi žalovanou ako predávajúcou (ktorej podpis na zmluve bol úradne osvedčený 17.7.1996) a manželmi U. Y. a U. Y. ako kupujúcimi vyplýva, že predmetom kúpy bola nehnuteľnosť vedená na LV č. XXX pre k. ú. T., č. parcely 1978/1, s. č. 861 o výmere 118 m2 zastavanej plochy, parc. č. 1978/4, ev. č. 607 o výmere 22 m2 zastavanej plochy, parc. č. 1978/3 ev. č. 607 o výmere 21 m2 zastavanej plochy, parc. č. 1974/1 o výmere 353 m2. Z pripojeného katastrálneho spisu OÚ Galanta, katastrálny odbor, bolo zistené, že ostatne špecifikovaná kúpna zmluva bola zavkladovaná 16.8.1996 pod č. V 2599/1996. Žalobca v písomnom vyjadrení z 29.5.1997, reagujúc na výzvu súdu prvej inštancie aby predložil objednávku žalovanej 2/ na vykonanie rekonštrukčných prác, uviedol, že realizoval rekonštrukčné práce pre žalovanú 2/ na základe ústnej objednávky, čo nepovažoval za sporné. Na pojednávaní dňa 12.3.2001 žalobca vypovedal, že ho vyhľadal p. V. s tým, že chce rekonštruovať rodinný dom, stretli sa u V. doma na bytovke v T., prítomní boli p. V. aj žalovaná, jednali v obývačke, veľa krát bol na dome na L., ktorý kupovali od p. Z., žalobca jednal s p. V., ktorý mal hlavné slovo, prítomná bola aj žalovaná, dohodli sa v tom zmysle, že účtovať bude materiál a odpracované hodiny. Od V. dostal ako zálohu nejaké montérky a iný materiál, ktorý pri vyúčtovaní odpočítali. Žalobca predložil Rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia z 10.12.1993 č. ObÚŽP 1380/93 o vydaní stavebníkovi - žalovanej dodatočného povolenia pre stavbu rekonštrukcia rodinného domu L. ul., podľa ktorého išlo o prestavbu jestvujúceho rodinného domu s vytvorením obytného podkrovia, výmeny strešnej konštrukcie, prístavbou garáže, ako stavebný dozor bol uvedený žalobca. Predložil aj žiadosť o vydanie stavebného povolenia z 21.9.1993 s podpisom V., podľa ktorej stavba bude prevedená dodávateľsky organizáciou SAVING SA, zo žiadosti nevyplýva či, kedy a komu bola doručená, v rozhodnutí sa nespomína. Na pojednávaní 9.4.2003 žalobca uviedol, že na stavbe začal pracovať niekedy v r. 1993 alebo 1994, pre odstup času nevie presne uviesť dokedy sa na stavbe pracovalo, peniaze na vyhotovenie diela dostával od manžela žalovanej, ale žalovaná o všetkom vedela, s manželom žalovanej dohodli cenu rekonštrukcie nehnuteľnosti, vlastne spôsob účtovania tak, že od ceny skutočne vykonaných prác odpočítavali žalobcovi poskytnutý materiál a finančné prostriedky zo strany manžela žalovanej. Podľa dojednaného spôsobu účtovania ich chodil kontrolovať manžel žalovanej, aký materiál bol na stavbu dodaný a pod.. Na pojednávaní 12.1.2009 predložil žalobca výpis z obchodného registra Obvodného súdu Bratislava 1 z 24.9.1990 odd. Firm. Vl. č. 337, podľa ktorého bol zapísaný ako podnikateľ v podnikovom registri s predmetom podnikania príprava a realizácia stavieb, firma SAVING S.A., IČO: 11883537, tiež predložil Rozhodnutie MsNV Sládkovičovo, odbor MH, z 19.1.1990 č. 108/90 o udelení povolanie na poskytovanie služieb príprava a realizácia stavieb dňom 1.2.1990. Žalovaná R. V. už vo svojom vyjadrení z 12.5.1997 uviedla, že so žalobcom žiadnu zmluvu o výkone prác nepodpísala a navyše jej 13.5.1996 vydal potvrdenie, že voči nej ani ona voči nemu nemá žiadne záväzky. V odvolaní voči prvému rozsudku súdu prvej inštancie žalovaná o.i. vytkla súdu, že neskúmal jej pasívnu legitimáciu, poprela uzavretie zmluvy o dielo so žalobcom ohľadom rekonštrukcie domu, uviedla že neprevzala vykonanie takýchto prác, uviedla, že v tom čase žalobcu vôbec nepoznala. Na pojednávaní 12.3.2001 uviedla, že na jar 1993 z prostriedkov poskytnutých jej jej rodičmi kúpila po zrušení BSM nehnuteľnosť v Galante, nikdy tam nebývali, nevie kedy sa zahájila rekonštrukcia nehnuteľnosti, ona žiadne objednávky nedávala, pamätá si, že žalobca bol u nich jedenkrát spolu so svojim zástupcom, žalovaná mala vedomosť o rekonštrukcii, avšak pri žiadnych rokovaniach nebola, bola niekoľkokrát na stavbe, avšak prácami nikoho nepoverovala, nič neorganizovala, asi jej bývalý manžel X. V. riadil stavbu. Žalobca a bývalý manžel na ňu naliehali aby nehnuteľnosť predala, oni našli kupujúceho. Na pojednávaní 9.4.2003 žalovaná uviedla, že nikdy nežiadala o dodatočné stavebné povolenie pre stavbu rekonštrukcie rodinného domu, po nahliadnutí do žiadosti o vydanie stavebného povolenia uviedla, že podpis na žiadosti nie je jej. Ďalej uviedla, že vedela, že sa na stavbe pracuje, manžel jej povedal, že objednal žalobcu na vykonanie rekonštrukcie rodinného domu, ale keďže bola laik v týchto veciach, viac sa o toto nezaujímala. Ona sama voči žalobcovi žiadny záväzok nemala. Pokiaľ jej bola zo strany žalobcu predložená zmluva o vyrovnaní záväzkov, išlo o záväzok jej manžela a vlastne o túto sumu mala byť znížená kúpna cena nehnuteľností, ktorú mali kúpiť rodičia Y.. Pokiaľ ide o peniaze, ktoré mal dostať žalobca, k tomu sa nevedela vyjadriť, nedisponovala žiadnymi peniazmi. Počas manželstva súdom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušené nebolo. Na pojednávaní 15.2.2005 uviedla, že sa vydávala 16.2.1993, dom kupovali keď už bola vydatá, bola jeho výlučnou vlastníčkou preto, lebo jej dali rodičia na to peniaze a bolo zúžené jej BSM. Na pojednávaní 23.3.2009 uviedla, že asi od január, februára 1996 nežila s manželom, žila u svojich rodičov a do tohto bytu ju chodil navštevovať bývalý manžel spolu so žalobcom. Ohľadom domu, o rekonštrukciu ktorého ide uviedla, že tento zakúpila za trvania manželstva kúpnopredajnou zmluvou uzavretou 3.3.1993 medzi Ing. P. Z. a ňou, jej vklad bol Správou katastra povolený pod č. V422/1993. V zmluve je uvedená

ako výlučná kupujúca, pretože peniaze na jeho zakúpenie jej poskytli rodičia. Rozsudok o jej rozvode nadobudol právoplatnosť v apríli 1998. Pre odstup času si už nepamätala kde a kedy sa so žalobcom stretla, práce na rekonštrukciu domu zadával jej bývalý manžel, ona začala so žalobcom komunikovať až vtedy keď prišiel a oslovil ju s tým, že chce aby nehnuteľnosť odpredala rodičom Y.. Keďže žalobca nepochodil, začal na ňu vyvíjať nátlak aj bývalý manžel, ktorý trval na tom, aby dom predala osobám označeným žalobcom, teda manželom Y.. Na pojednávaní 8.10.2012 žalovaná prostredníctvom zástupkyne predložila notársku zápisnicu o zúžení rozsahu BSM s tým, že nehnuteľnosť (o rekonštrukciu ktorej ide) bola vo výlučnom vlastníctve žalovanej, preto sa na ňu nevzťahuje režim BSM a vzájomných úkonov manželov. Svedok X. X. (otec žalovanej) vypovedal, že potom čo sa dcéra vydala im požičal v roku 1993 alebo 1994 sumu 270.000 Sk na kúpu rodinného domu, ktorý chceli opraviť, bol sa tam raz pozrieť, dom bol bez strechy a bez okien, pracovali tam dvaja ľudia, ktorých nepoznal, pýtal sa ich či majú stavebný denník, nevie kto robil rekonštrukciu. Žalobca ho navštívil a žiadal ho aby presvedčil dcéru aby dom predala p. Y. a manželovi. Svedok X. V. na pojednávaní 27.2.2007 vypovedal, že žalobca bol jeho kamarátom a žalovaná je jeho bývalá manželka. Počas manželstva z výlučných prostriedkov jeho bývalej manželky kúpili rodinný domček, do ktorého sa postupom času chceli nasťahovať. Nakoľko bol kamarát so žalobcom, dohodli sa, že svedok poskytne žalobcovi obchodnú aktivitu a on mu za to zrekonštruuje rodinný dom zadarmo. Predbežne sa so žalobcom dohodli, že svedok mu dá zrekonštruovať jeho hotel Zlatý lev v Nových Zámkoch a žalobca mu kvázi učiní výpomoc pri rekonštrukcii rodinného domčeka v T.. Žiadnu písomnú zmluvu uzatvorenú nemali, žiadna cena medzi nimi dohodnutá nebola, len si ústne povedali, že žalobca zrekonštruuje hotel v Nových Zámkoch a že svedkovi opraví rodinný domček, bola to vlastne len taká úvaha. Žalobca bez akéhokoľvek pokynu svedka začal zakrátko s búracími prácami a stavebnými prácami, vtedy nebolo k dispozícii na prestavbu domčeka ani búracie povolenie ani nebolo vydané žiadne stavebné povolenie. Keď sa o tom svedok dozvedel asi po 10 dňoch od začiatku prác, poslal tam p. F., ktorého úlohou malo byť dodatočne zabezpečiť búracie a stavebné povolenie. Až potom keď boli základy postavené, až vtedy si s ním sadol a povedal kde má byť kuchyňa a tak. Jednalo sa pôvodne o nehnuteľnosť o dva rodinné domy so spoločnou stenou, ktorú nehnuteľnosť si takto rozdelili rozvedení manželia a od manželky svedkova bývalá manželka (žalovaná) odkúpila nehnuteľnosť, v druhej časti zostal bývať rozvedený manžel. Žalovanou kúpenú nehnuteľnosť zbúral žalobca a na jej mieste sa postavila hrubá stavba nového domu. Svedkova bývalá manželka žalobcu nepoznala. Asi keď boli hotové základy nového rodinného domu, keď sa malo štylizovať kde bude čo v dome sa žalovaná stretla so žalobcom, kde to bolo či v byte alebo na stavbe si svedok nespomína. Na otázku súdu, či niekedy žalovaná jednala so žalobcom o stavbe domu, o rekonštrukcii, o cene rekonštrukčných prác, svedok uviedol, že žalovaná a takisto svedok sa nikdy nebavili o cene za vykonané práce. Žalovaná na stavbu chodila málo, so žalobcom nejednala. Žalobca nedostal zakázku, keďže v tom období svedkovi robila účtovníctvo a všetky daňové veci firma p. Y., pričom firma SCOOPT zastúpená p. Y. mu z účtu zobrala bez jeho vedomia 20.000.000 Sk, súd naďalej trvá. Medzi tým sa s manželkou rozvádzali a o kúpu rodinného domu prejavila záujem Y. Y., svedok nemohol zadať rekonštrukčné práce hotela v Nových Zámkoch žalobcovi v dôsledku toho, že mu bolo spreneverených 20.000.000 Sk, na rodinnom dome prebiehali rekonštrukčné a stavebné práce žalobcu a svedok ho vzhľadom na ich dobré vzťahy sám vyhľadal a dal mu hotovosť 5.000 USD, žalobca bol prekvapený, nič si nepodpisovali, dal mu stavebný materiál v hodnote 800.000 Sk, žiadne doklady si o tom nevydávali. Keď oznámil žalobcovi, že sa so žalovanou rozvádza, boli zastavené stavebné práce, svedok pozastavil stavebné práce. Žalobca vyčíslil určitou sumou vykonanie prác, avšak rozdiel bol okolo 300.000 Sk medzi vykonanými prácami a svedkom dodaným materiálom, žalobca bol prizvaný ku kúpnej zmluve, ktorou žalovaná odpredávala Y. nehnuteľnosť za 500.000 Sk a bolo dohodnuté, že Y. vyplatí 300.000 Sk žalobcovi, s čím žalobca v prítomnosti svedka súhlasil. Žalovanej bolo vyplatených 500.000 Sk Y. Y. a Y. Y. mala vyplatiť žalobcu. Asi po 1-2 týždňoch bez toho, aby o tom svedok vedel, Y. Y. kontaktovala žalovanú a uviedla, že je nutné, aby došlo k zmene zmluvy v tom, že kupujúcimi budú jej rodičia, svedok ani žalobca o tom nevedeli, pričom Y. tvrdila, že o tom vedia. Na otázku zástupcu žalobcu kto so žalobcom rokoval, či bol svedok splnomocnený svojou bývalou manželkou na rokovanie a či vedela o rokovaniach, svedok uviedol, že žalovaná o rokovaniach so žalobcom nevedela a svedok od žalovanej nedostal žiadne splnomocnenie na rokovania. Až potom keď boli základy manželka už vedela o stavebných prácach a rekonštrukcii, nenamietala, že by nesúhlasila s rekonštrukčnými prácami. Y. Y. podviedla žalobcu aj svedka a žalovanú. Svedok po zastavení stavby vyzval žalobcu na vyúčtovanie, napriek tomu nič nepodpisovali. Konštatoval, že žalobca bol iniciatívny, chcel zákazku v Nových Zámkoch a iniciatívne začal búrať a stavať rodinný dom, svedok si už nepamätal, v ktorom roku robil žalobca tieto práce. Pre

svedka a žalovanú to bol vtedy uzavretý prípad, keď Y. prevzala záväzky voči žalobcovi, o čom žalobca vedel. Na pojednávaní 4.5.2009 svedok V. vypovedal zhodne ako na pojednávaní 27.2.2007 s tým, že doplnil, že poskytol žalobcovi 5.000 USD, niekoľko kamiónov tehál, pracovný odev a dohodli sa, že v obchode svedka si mohol vybrať tovar do ľubovoľnej výšky, nepamätal si už či protisuma, ktorú dal žalobcovi bola 430.460 alebo 870.000 Sk. Keď už končila stavba, dostavil sa žalobca k nim do bytu v T. a žiadali od žalovanej, s ktorou sa vtedy prvý krát stretli aby dodatočne podpísala zmluvu o dielo. Žalobca na pojednávaní 3.4.2007 k výpovedi svedka V. uviedol, že keď zahájili práce mali zálohu. Prišiel V. so F. a dal zálohu 5.000 dolárov s tým, že dodá materiál na stavbu. Ústne sa dohodli, že vyúčtovanie bude podľa vtedy platných cien. Je možné, že 15% starého domu zostalo a na tom mieste sa postavil nový dom, V. rozprával, že bude rekonštrukcia nejakého hotela, to však brali s rezervou. Pred ním podpisovali zmluvu a on bol v dobrej viere, že kupujúcou je Y., myslel si, že z rodinného domu bude krytá jeho pohľadávka, kto by si bol pomyslel, že potom uzavrú takú zmluvu, že kupujúcou nebude Y. ale jej rodičia. Keby to neurobila V. tak na súde nie sú. Svedok X. V. na pojednávaní 4.5.2009 uviedol, že bol stavebným technikom určeným pre stavbu, bol tam od začiatku do konca stavby. Na stavbu chodieval p. V., ktorý so žalobcom konzultoval akým spôsobom má stavba prebiehať. K osobe žalovanej uviedol, že túto nepozná, pokiaľ sa pamätá túto na stavbe nevidel, na stavbu chodil len p. V.. Potvrdil, že raz bol so žalobcom na byte u V., bola tam aj nejaká pani, ale či to bola žalovaná si nepamätá, bol prítomný len na jednom rokovaní v prvopočiatkoch, nevedel sa s istotou vyjadriť či to bola zmluva alebo rozpočet. Na pojednávaní 10.12.2012 už uvádzal, že si nevie spomenúť na akú sumu dohodli rekonštrukciu domu a nadstavby, ale vie, že tam boli prítomní V. aj žalovaná a obaja chodili aj pozerať rekonštrukciu domu. Stavba začala na jeseň 1993 a bola dokončená nasledujúci rok. Svedok Ing. L. F. na pojednávaní dňa 10.12.2012 vypovedal, že pokiaľ si vzhľadom na časový odstup pamätá, tak podával buď návrh na stavebné alebo na dodatočné stavebné povolenie, vyplňoval žiadosť o stavebné povolenie z 21.9.1993, žalovaná vedela, že žiadosť podáva, podpísala ju.

9. Podľa § 226 O. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 391 ods. 2 ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Právny názor odvolacieho súdu teda bol i je záväzný pre súd prvej inštancie. V predmetnej veci vyslovil odvolací súd (v rôznych senátoch v rôznom zložení) vo svojich šiestich (vyššie uvedených) zrušujúcich uzneseniach svoje právne názory na predmetnú vec. Odvolací súd sa stotožňuje s právnymi závermi vyslovenými v prvých troch zrušujúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu vo vzťahu k žalovanej (pôvodne žalovaná 2/), v ktorých bol kladený dôraz na potrebu ustálenia súdom prvej inštancie, či došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo, medzi kým, kedy, čo bolo obsahom zmluvy, dokedy malo byť dielo vyhotovené a za akú cenu. Rovnako sa stotožňuje s názormi vyslovenými v treťom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, a to, že vo vzťahu k pôvodne žalovanej 1/ Y. Y. nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu prvej inštancie z 22.5.2002 č. k. 15C/134/1996-160 vo výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanej 1/ plniť žalobcovi; a tiež s konštatovaním, že predmetom konania zostal nárok žalobcu smerujúci proti žalovanej 2/ (R. V.), ktorým žalobca žiadal, aby žalovanej 2/ bola uložená povinnosť spolu so žalovanou 1/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu istinu 458.642 Sk so 17,6% úrokom od 23.4.1997 do zaplatenia a so 17,6% úrokom zo sumy 100.000 Sk od 23.4.1997 do 12.3.1998. Skutočnosť, že konanie voči Y. Y. (pôvodne žalovaná 1/) právoplatne skončilo je totiž daná nepodaním žiadnou zo strán odvolania voči druhému prvoinštančnému rozsudku z 22.5.2002 č. k. 15C/134/1996-160 vo výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanej 1/ plniť žalobcovi, z ktorého dôvodu v takejto časti nadobudol ostatne uvedený rozsudok právoplatnosť. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom vyjadreným v šiestom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, že i keď je pravdou, že rozhodnutie voči pôvodnej žalovanej 1/ Y. Y. je už právoplatné, nemožno hovoriť o res iudicata, nakoľko nebolo rozhodnuté o celom nároku žalobcu a nejde ani o novú vec, preto nemožno hovoriť o prekážke veci rozhodnutej a je potrebné posúdiť nárok žalobcu aj voči žalovanej V.. Žalobca tvrdí pasívnu solidaritu medzi pôvodnými žalovanými 1/ a 2/. Ustanovenie § 511 O. z. upravuje pasívnu solidaritu (solidaritu dlžníkov). Je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Veriteľ nemusí podať žalobu na plnenie zároveň proti všetkým solidárne zaviazaným, ale i proti niektorému z nich a pohľadávku proti ostatným môže uplatniť aj neskôr samostatnou žalobou. Rozsudok platí vždy medzi veriteľom a tým spoludlžníkom dlhu, ktorý bol žalovaný. Právoplatným rozhodnutím, ktorým sa ukladá jednému

z dlžníkov povinnosť plniť, záväzok nezaniká (zaniká až splnením dlhu ktorýmkoľvek zo solidárnych dlžníkov); preto kým záväzok trvá (nezanikol), môže veriteľ viesť súdne príp. exekučné konanie proti ďalším solidárne zaviazaným dlžníkom a rozsudok na plnenie vydaný proti jednému zo solidárnych dlžníkov netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre konanie proti ostatným spoludlžníkom. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne. Z obsahu spisu v predmetnej veci sa nepodáva, že by pôvodná žalovaná 1/ Y. Y. dlh priznaný právoplatným súdnym rozhodnutím splnila, žalobca v konaní výslovne uviedol, že voči Y. Y. nebola žalobcom vymožená žiadna čiastka. Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s právnym názorom vysloveným vo štvrtom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, že zmluvu o dielo uzavreli so žalobcom žalovaná a jej bývalý manžel svedok V., z ktorej zmluvy sú povinní a oprávnení obaja spoločne a nerozdielne, a že sa jedná o platnú zmluvu. V uvedenom rozhodnutí argumentoval súd, že z výpovedí strán a svedkov V. (bývalého manžela žalovanej) a X. (otca žalovanej) vyplýva, že i keď spočiatku sa dohodol na vykonaní rekonštrukčných prác rodinného domu, v podstate na zbúraní rodinného domu a postavení hrubej stavby nového rodinného domu, svedok V., v tom čase manžel žalovanej, žalovaná súhlasila s uzavretím zmluvy o dielo jej manželom svedkom V. dodatočne po zbúraní starého rodinného domu a postavení základov nového rodinného domu; že keďže išlo o zhotovenie spoločného rodinného domu žalovanej a v čase uzavretia zmluvy jej manžela svedka V., vzťahuje sa na daný prípad ust. § 145 ods. 1 O. z.; že vzhľadom k výsledku zmluvy o dielo, ktorou mal byť nový rodinný dom, možno dospieť k záveru, že nešlo o bežnú vec týkajúcu sa spoločnej veci oboch manželov, žalovanej a svedka V., ktorú by mohol vybaviť každý z nich bez súhlasu druhého manžela, ale keďže súhlas žalovanej s uzavretím zmluvy o dielo bol ňou daný dodatočne po postavení základov rodinného domu, súd v uvedenom rozhodnutí uzavrel, že zmluvu o dielo uzavreli so žalobcom žalovaná a jej bývalý manžel svedok V., z ktorej sú povinní a oprávnení obaja spoločne a nerozdielne a zmluva je platná. S takýmto vyhodnotením skutkového stavu a uvedeným právnym posúdením veci sa odvolací súd nemohol stotožniť z nasledovných dôvodov:

10. Vyššie podrobne oboznámené, v konaní pred súdom prvej inštancie vykonané a odvolacím súdom zopakované dôkazy vyhodnotil odvolací súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany a prišiel k záveru, že je dôvodné sa odchýliť od hodnotenia dôkazov uskutočneného súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku (i ich hodnotenia vo štvrtom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu). Podľa § 631 O. z. zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. Zmluvou o dielo je zmluva, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje objednávateľovi, že za odplatu vykoná pre objednávateľa určité dielo na svoje nebezpečenstvo. Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to 1. o predmete diela, 2. o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa, 3. o tom, že zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá. Až po náležitom zistení obsahu ústnej dohody môže súd posúdiť, či na jej základe niekomu vznikla povinnosť. Na platnosť zmluvy o dielo nemá vplyv to, či na predmet diela bolo alebo nebolo vydané stavebné povolenie. (R 11/2002) Podľa § 632 O. z. ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia. Nevydanie potvrdenia má poriadkový charakter. Objednávateľ má právo domáhať sa jeho vydania. Nesplnenie tejto povinnosti však nič nemení na povinnosti zmluvných strán plniť podľa uzavretej zmluvy. V prípade súdneho sporu nevydanie potvrdenia môže mať iba procesný dôsledok spočívajúci v povinnosti zhotoviteľa preukázať ním tvrdené údaje, ktoré mali byť obsiahnuté v potvrdení o prevzatí objednávky. V predmetnej veci žalobca tvrdí uzavretie ústnej zmluvy o dielo so žalovanou a zo spisu sa nepodáva, že by jej bol vydal potvrdenie v zmysle § 632 O. z., preto ho zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať ním tvrdené údaje, ktoré mali byť obsiahnuté v potvrdení o prevzatí objednávky. V konaní nebolo sporné, že žalovaná bola v rozhodnom čase výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti (preukázané listom vlastníctva, kúpnou zmluvou, katastrálnym spisom, notárskou zápisnicou), ktorú rekonštruoval žalobca (preukázané zhodnými tvrdeniami strán i svedkov). Žalobca si uplatnil žalobou cenu - hodnotu stavebných rekonštrukčných prác aj proti žalovanej (pôvodne žalovaná 2/), a to titulom ústne uzavretej zmluvy o dielo so žalovanou. Medzi stranami bolo sporné či, kedy a medzi kým bola

uzavretá zmluva o dielo a tiež či bola dohodnutá cena za vykonané dielo. Dôkazné bremeno ťažilo žalobcu, ktorý tvrdil uzavretie ústnej zmluvy o dielo so žalovanou. Odvolací je názoru, že žalobca ho neuniesol. Okrem svojich tvrdení totiž nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by skutočne podporil jeho tvrdenia. Výpovede svedkov V. a Ing. F. jeho tvrdenia o uzavretí zmluvy o dielo so žalovanou vôbec nepotvrdzujú. Svedok V. síce zmenil na pojednávaní 10.12.2012 svoju výpoveď zo 4.5.2009 tak, že si nevie spomenúť na akú sumu dohodli rekonštrukciu domu a nadstavby, ale vie, že tam bol prítomný svedok V. a žalovaná. Takúto zmenu vyhodnotil odvolací súd ako účelovú a považoval za pravdivú skoršiu výpoveď svedka. Tvrdenie žalobcu vyvracajú zhodné tvrdenia žalovanej a svedka V., podporené neexistenciou akýchkoľvek listinných dôkazov o vzniku zmluvného vzťahu zákonom ustanovených a i obvyklých v obdobných veciach (napr. objednávka diela, potvrdenie o prevzatí objednávky). Keďže nebolo preukázané uzavretie zmluvy o dielo medzi stranami, nemohla na základe nej vzniknúť žalovanej povinnosť zaplatiť cenu diela. Uplatnený nárok nebolo možné posúdiť ani ako bezdôvodné obohatenie v zmysle príslušných ustanovení O. z. (§ 451 a nasl. O. z.), nakoľko v konaní nebolo preukázané, že na strane žalovanej došlo k nadobudnutiu majetkových hodnôt, prípadne nedošlo k zníženiu jej majetkových hodnôt, ku ktorému by inak došlo, keďže jednak pre vykonávanie diela zjavne existoval právny dôvod, avšak iný ako uvádza žalobca, zjavne spočívajúci vo vzťahoch medzi žalobcom a bývalým manželom žalovanej a nemožno vylúčiť ani uskutočnenie naviac prác, teda plnenia nad rámec dojednaní; taktiež z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná nehnuteľnosť, ktorú zakúpila z výlučných finančných prostriedkov, po rekonštrukcii predala za 500.000 Sk (prišlo k zníženiu ceny z dôvodu dohodnutej úhrady nároku žalobcu pôvodnou žalovanou 1/) a uplatňovaný bol voči nej nárok takmer v rovnakej výške. Podľa § 145 ods. 1 O. z. bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný; podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Toto ustanovenie upravuje právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci. Podľa tohto ustanovenia môže bežné veci týkajúce sa spoločnej veci vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci (bez ohľadu na to, či sa vybavovala bežná alebo "ostatná", teda nie bežná vec) sú obidvaja manželia voči tretím osobám oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, t.j. solidárne. Môže ísť o aktívnu alebo pasívnu solidaritu vyplývajúcu zo zákona. Napríklad peňažný dlh vyplývajúci zo spoločnej veci je každý z manželov povinný zaplatiť v celej výške a veriteľ je oprávnený celý dlh vymáhať od ktoréhokoľvek z manželov oddelene alebo spoločne. Ak jeho pohľadávku uspokojí jeden z manželov, došlo, pokiaľ ide o druhého manžela, k zániku pohľadávky splnením. Pod pojmom "právny úkon týkajúci sa spoločných vecí" treba rozumieť každý úkon, ktorý sa týka obsahu vlastníckeho práva ku konkrétnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva. Len z takéhoto úkonu sú obaja manželia zaviazaní spoločne a nerozdielne. Solidarita manželov vyplývajúca v týchto prípadoch z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci je založená právnym predpisom. Mimo sféry bezpodielového spoluvlastníctva konajú manželia samostatne, ak na platnosť ich úkonov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Preto ak chce za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva urobiť právny úkon (napr. zmluvu o pôžičke alebo kúpnu zmluvu) len jeden z manželov, je z neho zaviazaný alebo oprávnený len on sám. Rovnaká situácia nastáva aj v prípade právneho úkonu, ktorým sa má vec len získať. S poukazom na vyššie uvedený výklad a citovaný právny názor vyslovený v štvrtom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu sa odvolací zaoberal otázkou, či nehnuteľnosť -rodinný dom, na ktorom realizoval žalobca rekonštrukčné práce bol spoločnou vecou žalovanej a jej vtedajšieho manžela (svedka V.) v čase tvrdeného uzavretia zmluvy o dielo a vykonávania rekonštrukčných prác. Odvolací súd je názoru, že rodinný dom nebol spoločnou vecou manželov, bol vo výlučnom vlastníctve žalovanej, nepatril do masy BSM hoci bol nadobudnutý za trvania manželstva, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané zavkladovanou kúpnou zmluvou o jeho nadobudnutí žalovanou, katastrálnym spisom, notárskou zápisnicou, listom vlastníctva, kúpnou zmluvou o prevode na tretie osoby a zhodnými výpoveďami žalovanej a svedka V.. Ohľadom rodinného domu teda mohla žalovaná konať samostatne, a na platnosť jej úkonov nebol potrebný súhlas druhého manžela a ak by urobila právny úkon je z neho zaviazaná alebo oprávnená len ona sama. Na základe uvedeného potom nebola dôvodná aplikácia ust. § 145 O. z. a i v prípade, ak by zmluvu o dielo uzavrel so žalobcom svedok V. (čo v konaní nebolo jednoznačne preukázané), táto nezaväzovala žalovanú.

11. Za tejto situácie preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmeniť a žalobu zamietnuť tak, ako je to uvedené v prvej vete výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu.

12. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 396 ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie § 257 <. preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 250 ods. 1 prvej vety O. s. <.p.. Účelom ustanovenia § 257 <. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok <. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri takomto výsledku konania ako celku zaznamenala plný procesný úspech žalovaná, z ktorého dôvodu by jej patrila plná náhrada všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobca), avšak odvolací súd je názoru, že v predmetnej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov celého konania (t.j. prvoinštančného i odvolacieho) žalovanej, spočívajúce vo výnimočných okolnostiach, konkrétne v tom, že žalovaná mala nemalý podiel na vzniku sporu, keďže sa dozvedela (i keď až dodatočne) o rekonštruovaní domu, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve, žalobcom, avšak na vzniknutú situáciu nereagovala patrične, keď za obvyklý postup možno považovať buď uzavretie zmluvy alebo zastavenie rekonštrukcie nehnuteľnosti hneď ako sa o nej dozvedela. V tomto smere sa žalovaná neprezieravo spoliehala na bývalého manžela a nechávala ho rozhodovať aj vo veciach, ktoré neboli ich spoločnými. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené v druhej vete výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu.

13. Vo výroku, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a neexistovali dôvody na jeho vydanie, keďže so spisu sa vznik trov štátu nepodáva, navyše je tu ešte nespotrebovaná časť preddavku.

14. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435