Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9C/15/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v spore žalobcu : Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému : P. D., A.. XX.XX.XXXX, S. W. X. XXXX/X, O., o zaplatenie 1.971,34 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.045,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.971,34 Eur od 20.11.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,48 % z celkových trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.01.2016 domáhal zaplatenia istiny úveru vo výške 1.971,34 Eur, poplatkov za poistenie vo výške 1,46 Eur, úroku vo výške 72,03 Eur a úroku z omeškania vo výške 0,69 Eur, pričom úroky a úroky z omeškania podľa žalobcu vznikli z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru. Ďalej sa domáhal zaplatenia úroku vo výške 11,50 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.971,34 Eur od 20.11.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.971,34 Eur od 20.11.2015 do zaplatenia a tiež z nezaplatených úrokov vo výške 72,03 Eur od 20.11.2015 do zaplatenia. Žalobca tento svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že dňa 27.05.2015 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000,- Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných anuitných mesačných splátkach, pričom celý úver mal byť zaplatený do 15.05.2024. Pohľadávka žalobcu vznikla z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosť splácať úver a napriek výzve na predčasné splatenie úveru v lehote do 19.11.2015, žalovaný tento úver doposiaľ nezaplatil. 2. Žalovanému, ktorému bola žaloba spolu s prílohami doručená do vlastných rúk, sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Žalobca na základe výzvy doručil súdu dňa 12.09.2016 písomné vyjadrenie, v ktorom špecifikoval výšku jednotlivých nárokov, pričom po právnej stránke odôvodnil svoje nároky na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, ako aj úrokov z omeškania z úrokov.

4. Žalobca sa na pojednávanie konané dňa 15.03.2017 nedostavil, avšak svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 20.01.2017, v ktorom požiadal, aby súd rozhodol bez jeho účasti. Preto súd za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 180 pojednával v neprítomnosti žalobcu.

5. Súd vyhovel návrhu žalobcu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré žalobca predložil spolu so žalobou, a to: Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, Všeobecných obchodných podmienok žalobcu s účinnosťou od 01.03.2015 a od 01.01.2016, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 19.11.2015, druhou upomienkou zo dňa 21.09.2015, sadzobníkom poplatkov - I. časť s účinnosťou od 01.01.2016 a zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Žalobca, ako banka vystupujúca v pozícii veriteľa a žalovaný ako klient - dlžník uzavreli dňa 27.05.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,- Eur pri fixnej úrokovej sadzbe 11,50 % ročne, pričom výška anuitnej splátky bola dohodnutá na sumu 29,90 Eur mesačne s prvou splatnosťou splátky dňa 15.06.2015. Ďalšie mesačné anuitné splátky v počte 108 boli splatné vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca, pričom konečná splatnosť úveru mala pri dodržaní všetkých anuitných splátok nastať dňa 15.05.2024. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola dohodnutá na 13,24 %, pri priemernej RPMN vo výške 16,33 %. Celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný uhradiť titulom poskytnutého úveru tak predstavovala sumu 3.289,20 Eur. Žalovaný sa v článku 2, bod 2.1 Úverovej zmluvy zaviazal riadne a včas plniť si všetky svoje záväzky vyplývajúce z Úverovej zmluvy, riadne a včas splácať úver, platiť žalobcovi poplatky súvisiace s úverom uvedené v Úverovej zmluve, Všeobecných obchodných podmienkach a sadzobníku poplatkov. Zmluvné strany si dohodli poistenie v súbore poistenia A.

7. Žalobca vyhotovil dňa 21.09.2015 druhú upomienku adresovanú žalovanému, v ktorej ho upozornil na nedodržanie splátok úveru a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy 83,44 Eur. Nakoľko žalovaný na túto upomienku nereagoval, žalobca výzvou zo dňa 19.11.2015 rozhodol o predčasnej splatnosti úveru a vyzval žalovaného, aby celý dlh s príslušenstvom uhradil do 29.11.2015.

8. Na pojednávaní konanom dňa 15.03.2017 žalovaný vyjadril so žalobou súhlas s tým, že sa pokúsi so žalobcom po skončení konania dohodnúť na splátkach svojho dlhu. Úver nesplácal z dôvodu, že prišiel o prácu.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd aplikoval nasledujúce právne predpisy:

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 11. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

12. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

13. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Na základe vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že žalobca, ako banka, vystupujúci v pozícii veriteľa a žalovaný, ako dlžník uzavreli dňa 27.05.2015 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 2.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi splatiť v 108 mesačných anuitných splátkach vo výške po 29,90 Eur, pričom prvá anuitná splátka bola splatná dňa 15.06.2015. Pri dodržaní výšky a termínov anuitných splátok mal byť celý úver splatený dňa 15.05.2024. Zmluvné strany si v tejto Zmluve dohodli fixnú úrokovú sadzbu vo výške 11,50 % ročne. Napriek tomu, že žalobca nepredložil v priebehu sporu žiaden listinný dôkaz, že úver žalovanému skutočne vyplatil, žalovaný vo svojom ústnom vyjadrení na pojednávaní konanom dňa 15.03.2017 vyplatenie úveru

potvrdil, a preto mal súd vzhľadom na sporový charakter tohto konania uvedenú skutočnosť na základe zhodných tvrdení strán sporu za preukázanú.

16. Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je založený Zmluvou posúdil nielen v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale zároveň aj ako vzťah spotrebiteľský (čo napokon strany sporu, vrátane žalobcu ani nespochybňovali), podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Úverovej zmluvy (27.05.2015). Súd pri názore o správnosti aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. vychádzal zo skutočnosti, že žalobca mal v čase uzavretia Zmluvy postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., pretože ako banka poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania zapísanom v obchodnom registri a tiež vykonávanom v zmysle zákona 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na strane druhej, žalovaný uzavrel Zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a teda má v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná Zmluva je tak v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou v podobe spotrebiteľského úveru. Súd po posúdení konformity obsahových náležitostí Zmluvy, ktorú realizoval v záujme účinnej ochrany spotrebiteľa konštatuje, že Zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.

17. Súd pri posudzovaní toho, či žalovaný v zmysle Zmluvy dodržal povinnosti splácať úver riadne a včas vychádzal predovšetkým z prehľadu platieb viažucich sa túto Úverovú zmluvu, ktoré súdu predložil žalobca a ktoré považuje súd z obsahového hľadiska za právne a skutkovo relevantné. Z tohto prehľadu vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi iba jednu splátku vo výške 28,66 Eur. Preto súd považuje postup žalobcu, ktorý rozhodol o predčasnej platnosti úveru a výzvou vyzval žalovaného na splatenie celého úveru do 29.11.2015 za súladný s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie celého zostatku úveru, ktorého hodnota ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (29.11.2015) predstavovala sumu 1.971,34 Eur, čo nepochybne vyplýva z prehľadu platieb z obsahu podania žalobcu zo dňa 12.09.2016.

18. Okrem toho súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie kapitalizovaného úroku vo výške 72,03 Eur, ktorý vznikol z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru pri úrokovej sadzbe 11,50 % ročne a ktorého výška ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vyplýva z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 12.09.2016. Súd pritom vychádzal z predčasnej splatnosti úveru, ktorá nastala dňa 20.11.2015, teda deň nasledujúci po vyhotovení výzvy na predčasné splatenie úveru.

19. Za dôvodný súd považoval aj nárok žalobcu na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 0,69 Eur a tiež poplatkov za poistenie vo výške 1,46 Eur tak, ako žalobca tieto nároky vyčíslil vo svojom písomnom podaní zo dňa 12.09.2016.

20. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalovanému nedodržaním splátok úveru vznikla po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru povinnosť zaplatiť žalobcovi zostávajúcu nesplatenú istinu úveru vo výške 1.971,34 Eur, poplatok za poistenie vo výške 1,46 Eur, úrok vo výške 72,03 Eur a úrok z omeškania vo výške 0,69 Eur, čo spolu predstavuje sumu 2.045,52 Eur. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu žalovanej pohľadávky vo výške 2.045,52 Eur.

21. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Žalovaný nezaplatil úver do splatnosti úveru, ktorá nastala dňa 19.11.2015, teda deň nasledujúci po vyhotovení oznámenia o zosplatnení úveru žalovanému. Žalovaný sa tak dostal do omeškania so splatením svojho peňažného záväzku, čím žalobcovi v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške uvedenej v § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto súd priznal žalobcovi v žalobe uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne (neidúc nad rámec návrhu, ktorým je súd v sporovom konaní viazaný a ktorý je súladný s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) z istiny nesplateného úveru vo výške 1.971,34 Eur od 20.11.2015, až do poskytnutia riadneho plnenia.

25. Na základe takto zisteného skutkového stavu a pri aplikácii vyššie citovaných právnych predpisov súd považoval žalobu v časti o zaplatenie 2.045,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.971,34 Eur od 20.11.2015 do zaplatenia za dôvodnú a preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.

26. Vo vzťahu k nároku žalobcu uplatneného v petite žaloby na zaplatenie úroku 11,50 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.971,34 Eur od 20.11.2015 do zaplatenia, súd poukazuje na citované ustanovenie § 503 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že záväzok dlžníka platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky (ods. 1), pričom v deň splatnosti každej splátky sú splatné aj úroky z tejto splátky (ods. 2). Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru z dôvodu nedodržania splátok má v praxi za následok povinnosť dlžníka splatiť úver v celosti k určitému dňu, teda povinnosť zaplatiť istinu úveru a úroky, ktoré neboli doposiaľ splatené. Preto tým, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, bolo povinnosťou žalovaného zaplatiť mu istinu úveru a dohodnuté úroky ku 19.11.2015, čo však znamená, že žalobca nemá právo naďalej požadovať zaplatenie úrokov po splatnosti úveru až do jeho zaplatenia. Z tohto dôvodu súd žalobu v časti nároku na zaplatenie úrokov vo výške 11,50 % ročne z istiny úveru od 20.11.2015 do zaplatenia zamietol.

27. Súd žalobcovi nepriznal ani ním uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy nezaplatených úrokov vo výške 72,03 Eur, a to z dôvodu, že tak úroky ako aj úroky z omeškania predstavujú v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvo pohľadávky. Tak Občiansky zákonník a ani neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (v tomto prípade úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky (úrokov). Iný záver by znamenal neprípustné navyšovanie úrokov z úveru o úroky z omeškania (anatocizmus).

28. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v prevyšujúcej časti predstavujúcej úrok vo výške 11,50 % ročne z nesplatenej istiny úveru vo výške 1.971,34 Eur od 20.11.2015 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 72,03 Eur od 20.11.2015 do zaplatenia zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozsudku.

29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne, pričom jeho úspech je vyjadrený v prvom výroku tohto rozsudku. Nakoľko viacero žalobcom uplatnených nárokov má charakter opakujúcich sa plnení, súd za účelom ustálenia hodnoty uplatnených resp. priznaných nárokov vychádzal z dátumu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, teda ku dňu 15.03.2017, kedy sa judikovaním nárokov určitým spôsobom ustálil vzťah medzi stranami sporu.

34. Úspech žalobcu je daný priznanou istinou vo výške 2.045,52 Eur a úrokom z omeškania, ktorý súd kapitalizoval na sumu 130,16 Eur (5 % ročne zo sumy 1.971,34 Eur za obdobie od 20.11.2015 do 15.03.2017), čo spolu predstavuje úspech žalobcu v peňažnom vyjadrení 2.175,68 Eur (2.045,52 Eur + 130,16 Eur).

35. Na strane druhej, neúspech žalobcu reprezentovaný zamietavým výrokom rozsudku je vyjadrený sumou 299,37 Eur predstavujúcou kapitalizovaný úrok 11,50 % ročne zo sumy 1.971,34 Eur od 20.11.2015 do 15.03.2017 a sumou 4,75 Eur predstavujúcou kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 72,03 Eur od 20.11.2015 do 15.03.2017, čo spolu predstavuje neúspech žalobcu v peňažnom vyjadrení 304,12 Eur (299,37 Eur + 4,75 Eur).

36. Vychádzajúc z celkovej hodnoty nárokov, ktoré si žalobca uplatnil v žalobe, vrátane tých v kapitalizovanej podobe, vo výške 2.479,80 Eur (úspech žalobcu vo výške 2.175,68 Eur + jeho neúspech vo výške 304,12 Eur), predstavuje úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení 87,74 % a jeho neúspech 12,26 %. Preto súd v zmysle § 255 ods. 2 náhradu trov konania pomerne rozdelil a priznal prevažne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,48 % (úspech žalobcu v rozsahu 87,74 % po odpočítaní jeho neúspechu v rozsahu 12,26 %) z celkových trov konania. O výške trov konania súd v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.