Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/466/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Martina Murgaša, v právnej navrhovateľky (matky): C. Q.O., L.. XX.XX.XXXX, J. C. XX, J., t. č. N. Q., D.P. E. XX/B, J. proti odporcovi (otcovi): I. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. V. X, J., t. č. u matky I. G., I. XX, F., O. O., o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k mal. C. Q., L.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Miletičova 21, Bratislava, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave z 25. mája 2016, č. k. 10C/439/2014-101, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že otcom maloletého C. Q., L.. XX.XX.XXXX X. C. C. Q., O.. Q., L.. XX.XX.XXXX I. I.L. T., L.. XX.XX.XXXX (odporca), zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi (odporcovi) maloletého uložil povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 200,- eur mesačne od 29.09.2014, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, zročné výživné za obdobie od 29.09.2014 do 25.05.2016 vo výške 3.976,62 eur súd povolil otcovi (odporcovi) splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 100,- eur pod stratou výhody splátok, styk maloletého s otcom (odporcom) neupravil a vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 66,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.09.2014 domáhala určenia otcovstva odporcu k maloletému C.O. Q., L.. XX.XX.XXXX, nakoľko k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov nedošlo. Za biologického otca dieťaťa označila odporcu I. T., L.. XX.XX.XXXX. Odporca s návrhom súhlasil, otcovstvo k maloletému uznal, uviedol, že je jeho biologickým otcom, a pokiaľ ide o výživné tvrdil, že nie je v jeho finančných možnostiach platiť na dieťa mesačne sumou 250,- eur, nakoľko žije v O. republike a pracuje ako skladník. Zároveň sa so svojou partnerkou stará o maloletého D., L.. XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľka nadviazala s odporcom známosť niekedy v roku 2006 alebo v roku 2007. Po uplynutí niekoľkých mesiacov známosti sa ich známosť stala intímnou. Obaja zhodne uviedli, že ich intímny styk bol nechránený, a že odporca od počiatku tehotenstva vedel o počatí dieťaťa, pričom spolu bývali až do 7. mesiaca tehotenstva navrhovateľky. Odporca syna videl asi, keď mal 3 týždne, následne ich navštevoval veľmi sporadicky, keďže odišiel do E.. Následkom odlúčenia sa vzťah navrhovateľky a odporcu rozpadol ešte počas tehotenstva navrhovateľky. Súd vo veci nenariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky, nakoľko biologické otcovstvo odporcu nebolo účastníkmi konania popierané. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že biologickým

otcom dieťaťa je odporca. S poukazom na majetkové pomery odporcu, ktorý žije a pracuje v O. O., kde podľa dostupných informácií na internetových stránkach ponuky zamestnaní v pracovnej pozícii odporcu, sa dosahuje plat do 1.200,- eur mesačne, súd prvej inštancie zaviazal odporcu k plateniu výživného v sume 200,- eur mesačne. Poukázal na to, že maloletý C. I. Ž. X. O. základnej školy a takto určené výživné pokryje aspoň najzákladnejšie potreby dieťaťa. Navrhovateľka doteraz sama zabezpečovala starostlivosť o maloletého, jej príjem je v porovnaní so zárobkovými možnosťami odporcu neporovnateľne nižší. Nakoľko súd určil odporcovi vyživovaciu povinnosť od 29.09.2014, zročné výživné mu povolil splácať v splátkach po 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným (§ 160 ods. 1 O.s.p.). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. 3. Proti tomto rozsudku podal odporca odvolanie a napadol ním výroky, ktorým mu súd prvej inštancie uložil povinnosť platiť výživné vo výške 200,- eur mesačne a zročné výživné vo výške 3.976,62 eur v pravidelných mesačných splátkach po 100, eur, pod stratou výhody splátok. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach zrušil. Uviedol, že súdne konanie prebehlo v jeho neprítomnosti a súd rozhodol o výške výživného bez zistenia skutkového stavu. Súd prvej inštancie tak neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. 4. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie napadnutých častiach potvrdil. 5. Kolízny opatrovník navrhol, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom odvolania (§ 65 C.m.p. a contrario) a nebol viazaný dôvodmi odvolania (§ 66 C.m.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p., v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.). 8. K odvolacej argumentácii odporcu, že súd rozhodol v jeho neprítomnosti, odvolací súd uvádza, že odporca vedel o termíne pojednávania (konaného dňa 25.05.2016), a to z predošlého pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 18.04.2016, na ktorom bol osobne prítomný a zároveň, na ktorom mu bolo riadne oznámené, že na ďalšie pojednávanie už písomne volaný nebude a tento termín pojednávania berie na vedomie. Zároveň mu bola uložená povinnosť zaslať súdu kópiu pracovnej zmluvy. Napriek uvedenému, sa odporca pojednávania nariadeného na deň 25.05.2016 nedostavil, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nežiadal o jeho odročenie. Preto správne postupoval súd prvej inštancie, keď v konaní pokračoval aj v neprítomnosti odporcu postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Podľa cit. ustanovenia, ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Navyše odporca bol v konaní už riadne vypočutý, a to na pojednávaní konanom dňa 18.04.2016. Nebola preto dôvodná odvolacia argumentácia odporcu, že súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprítomnosti. 9. V ďalšom odvolací súd poukazuje na to, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie

vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 9. Odporca podľa vlastného vyjadrenia žije v O.D. (E. E.), kde aj pracuje ako skladník, pričom býva u svojej matky. Navrhovateľka pracuje ako upratovačka s hodinovou mzdou 2,30 eur. Žije (aj s maloletým synom) v ubytovacom zariadení, kde platí mesačné nájomné vo výške 320,- eur. Odporca bol (na pojednávaní konanom dňa 18.04.2016) súdom vyzvaný na preukázanie zárobkových pomerov, konkrétne na predloženie podpísanej pracovnej zmluvy s rakúskym zamestnávateľom. Odporca si túto súdom uloženú povinnosť nesplnil. Neurobil tak ani v podanom odvolaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 63 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, podľa ktorého dochádza k preneseniu povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena na povinného. Povinný rodič ako osoba pasívne legitimovaná má v súvislosti s preukázaním vlastných príjmov z inej než závislej činnosti dve dôležité povinnosti a to: 1. povinnosť predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomeroch - tzv.- edičná povinnosť a 2. povinnosť sprístupniť údaje, inak chránené povinnosťou mlčanlivosti podľa osobitného predpisu. Odporca mal v rámci svojej dôkaznej povinnosti predložiť súdu doklady, preukazujúce jeho skutočné príjmy, ktorých posúdenie bolo potrebné pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti, predovšetkým pracovnú zmluvu podpísanú s O. zamestnávateľom, prípadne označiť iné zdroje príjmov. Odporca si túto dôkaznú povinnosť nesplnil (ani v podanom odvolaní), hoci nebolo sporné, že odporca určité príjmy na území O. dosahuje. Odvolací súd má za to, že za daného stavu mohol súd prvej inštancie pri určení výšky výživného vychádzať i z toho, že príjem odporcu v rozhodnom období bol 20 - násobok sumy životného minima (t.j. 198,09 EUR x 20 = 3.961,80 EUR mesačne) s poukazom na § 63 ods. 1 zák. o rodine, v spojení s § 2 písm. a) zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Podľa tvrdenia navrhovateľky mal odporca v O. dosahovať mesačne príjem vo výške cca 1.800,- eur brutto. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku zase uviedol, že z dostupných informácií na internetových stránkach ponuky zamestnaní v pracovnej pozícii - skladník zistil, že v tejto pozícii sa ponuka platu pohybuje do 1.200,- eur mesačne. Z toho potom vyvodil, že výživné vo výške 200,- eur mesačne je primerané zárobkovým možnostiam odporcu a takto určené výživné pokryje aspoň najzákladnejšie potreby maloletého C.. I odvolací súd je potom názoru, že takto určené výživné je primerané, keď vyššie uvedené zistenie súdu prvej inštancie je podporené i verejne dostupnou informáciou (z internetového portálu G..sk), podľa ktorej bola v roku 2016 v O. minimálna mzda v pracovnej pozícii - pracovník v sklade vo výške 1.300,- eur mesačne brutto. Suma výživného vo výške 200,- eur mesačne tak bude pokrývať odôvodnené výdavky a potreby maloletého (ktorý je t.č. žiakom X. O. X. Š.), pri zohľadnení zárobkových pomerov odporcu ako i toho, že matka (navrhovateľka) je k maloletému výživou taktiež povinná. Takto určené mesačné výživné nemožno považovať za neprimerane vysoké, najmä za stavu, kedy odporca iným spôsobom na vyživovaciu povinnosť maloletého neprispieva. 10. K otázke zaostalého výživného odvolací súd uvádza, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 druhá veta zákona o rodine). Súd prvej inštancie teda správne postupoval, keď zročné výživné vo výške 3.976,62 eur priznal za obdobie od 29.09.2014 (začatia konania) do 25.05.2016 (vyhlásenia rozsudku). Rovnako správne súd prvej inštancie určil výšku zročného výživného, keď v konaní nebolo preukázané, že by v tomto období odporca (s výnimkou jednorazového príspevku vo výške 100,- eur) nejakou ďalšou sumou prispieval na výživu maloletého C., a to ani sumou zákonom stanoveného minimálneho výživného (§ 62 ods. 3 zákona o rodine). 11. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je v jeho napadnutých častiach vecne správny a preto ho odvolací súd v napadnutých častiach potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. 12. Výroky, ktorým súd prvej inštancie určil odporcu za otca maloletého C., zveril maloletého C. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, ktorým rozhodol o trovách prvoinštančného konania a ktorým návrh vo zvyšku zamietol neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. 13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a s § 2 ods.1 C.m.p. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).