Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-6C/237/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Barbarou Plaskurovou v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, zast. Allianz

- Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, pobočka Coboriho 9, 949 61 Nitra, proti žalovanému G. N., A.. XX.XX.XXXX, S. W. O., P. Č.. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, zast. Mgr. Ivetou Gavačovou, advokátkou v Starej Turej, Družstevná 2, o zaplatenie 231.933,98 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 206,37 Eur na účet tunajšieho súdu číslo SK65 8180 0000 0070 0031 6154 SPSRSKBA, vedený v Štátnej pokladnici Bratislava, variabilný symbol: 3320165717 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca podaným návrhom žiadal súd, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky vo výške 6,987.243,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od podania návrhu do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 419.235,- Sk. Uviedol, že žalovaný ako vodič osobného motorového vozidla Š. XXX B.: P.-XXX Y. zapríčinil dňa XX.XX.XXXX E. XX,XX M.. Q. W. A. J.. F. X. D. X. A. Q. dopravnú nehodu, pri ktorej z vedľajšej ulice na hlavnú nedal prednosť v jazde a došlo k stretu s vozidlom T. S. B.: W.-XXX Y.. Pri dopravnej nehode došlo k ťažkému zraneniu vodičky M. ako aj ku škode na vozidle. Uvedenú škodu v celkovej výške 6,987.243,- Sk poškodenej za škodu na zdraví ako aj za poškodenie motorového vozidla bola uhradená dosiaľ v celkovej výške 6,987.243,- Sk. Poukázal na ust. § 11 ods. 1 Vyhlášky 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu, v nadväznosti na ktoré ustanovenie si u žalovaného uplatnil postih a na ust. § 28 ods. 3 Zákona č. 381/2001 o Povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade pohľadávky vo výške 6,987.243,- Sk, nakoľko poisťovňa má v zmysle § 11 ods. 1 písmeno a) Vyhlášky 423/1991 Zb. a § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

2. Súd vo veci vydal dňa 12.03.2010 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 231.933,98 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 29.07.2008 do zaplatenia a k náhrade trov konania alebo, aby v tej istej lehote podal odpor.

3. V zákonom stanovenej lehote žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, ktorý odôvodnil tým, že žalobca sa neprávom domáha, aby zaplatil vyššie uvedenú sumu v súvislosti s jeho dopravnou nehodou a ublížením na zdraví p. M.. Sám je poistený a preto škodu znáša žalobca. V žalobe uvádza, že škodu ublížením na zdraví spôsobil pod vplyvom alkoholu a preto sa domáhajú uhradiť škodu v plnom rozsahu. Uvedené však odmieta, a to z dôvodu, že bol Obvodným vojenským súdom v Bratislave uznaný vinným iba z trestného činu ublíženia na zdraví a nie z trestného činu opilstva. Požitie alkoholu pred nehodou mu preukázané na súde nebolo, čo potvrdil aj Vyšší vojenský súd v Trenčíne. V tomto prípade platí zásada in dubio pro reo (nedokázaná vina je dokázaná nevina) preto nemôže byť zodpovedný za niečo, čo fakticky nie je, teda za zavinenie pod vplyvom alkoholu. Konštatoval na základe uvedených skutočností, že žalobca sa neprávom domáha, aby uhradil vyššie uvedenú sumu. Náhrada škody patrí do výslovnej kompetencie žalobcu.

4. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom vyjadrení uviedla, že základom nároku uplatňovaného žalobcom proti žalovanému v súdnom konaní je postih žalobcu ako poistníka voči žalovanému ako poistenému zo škodovej udalosti dňa 25.11.1999. Poškodená W. M. si svoje nároky z predmetnej škodovej udalosti uplatňovala v súdnom konaní proti žalovanému, ktoré prebiehalo nasledovne: žaloba bola podaná 22.02.2001, touto sa domáhala zaplatenia sumy 13,833.000,- Sk z titulu náhrady škody na zdraví. Okresný súd Bratislava 3 Rozsudkom č.k. 31C/33/2001 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.12.2001 zaviazal žalovaného k úhrade sumy 9,351.000,- Sk a k náhrade trov konania 80.920,- Sk. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaný a vedľajší účastník. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/7/2003 zo dňa 02.07.2003 bol prvostupňový rozsudok v spojení s opravným uznesením zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava 3. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava 3 zo dňa 09.12.2003 bol žalovaný zaviazaný uhradiť poškodenej sumu 6,718.613,- Sk a trovy konania vo výške 233.990,- Sk, vo zvyšku bol návrh zamietnutý. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovateľka a vedľajší účastník konania. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/9/2005 zo dňa 19.10.2005 bol rozsudok súdu I. stupňa potvrdený. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.01.2006 a vykonateľnosť dňa 17.01.2006. Proti rozsudku Krajského súdu na základe podnetu poškodenej podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 29.01.2008 č.k. 2NCdo//1/2007 zrušil rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 19.10.2005 ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava 3 zo dňa 09.12.2003 a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava 3 na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava 3 rozsudkom zo dňa 24.06.2008 č.k. 19C/52/2008 zaviazal žalovaného zaplatiť poškodenej navrhovateľke sumu 1,185.637,- Sk a zaplatiť trovy konania 67.308,- Sk. Vo zvyšku návrh zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2008 a vykonateľnosť dňa 06.08.2008. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava 3 zo dňa 24.06.2008 je jediným právoplatným a vykonateľným titulom, ktorým bola stanovená výška náhrady škody. Keďže predchádzajúce rozsudky tak prvostupňové ako aj odvolacie boli zrušené, Okresný súd Bratislava 3 zrejme nesprávne rozhodol, resp. neuviedol správne výrokovú časť rozsudku, no proti tomuto rozsudku sa nikto neodvolal ani žalobca, ako vedľajší účastník konania. Tým teda bola ustálená výška náhrady škody, ktorú bol žalovaný povinný poškodenej nahradiť iba na 1,185.637,- Sk. Ak žalobca medzi časom svojvoľne a bez ustálenia nároku súdom plnil poškodenej viac ako bol žalovaný neskôr na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia povinný, mal by svoj nárok z bezdôvodného obohatenia uplatňovať voči poškodenej. Z opatrnosti namieta aj premlčanie nároku žalobcu, nakoľko sa v danom prípade jedná o nárok podľa § 440 Občianskeho zákonníka, kedy platí všeobecná trojročná premlčacia lehota, ktorá podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom spisu Vojenského obvodového súdu Bratislava 3T/271/02, s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. 31C/33/01, s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava 3 19C/52/2008, s likvidačnou správou o škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla zo dňa 18.11.2005 a s likvidačnou správou ku škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla zo dňa 25.12.2005, s výpismi z účtov navrhovateľa, so znaleckým posudkom Doc. MUDr. Ľubomíra Straku, PhD., ako i s obsahom ďalšieho spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z trestného spisu Vojenského obvodového súdu Bratislava 3T/271/02 súd zistil, že žalovaný bol Rozsudkom zo dňa 12.11.2002 uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona a trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písmeno d) Trestného zákona. Z trestného činu ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa § 201 písmeno d) Trestného zákona bol uznaný vinným potom, keď z výpovede ako aj zo znaleckého posudku vypracovaného a podaného znalcom z odboru zdravotníctvo odvetvie toxikológia Doc. Ing. Miroslavom Bauerom, CSc. Mal za preukázané, že v prípade, ak by žalovaný vypil pred dopravnou nehodou jeden liter 12 stupňového piva, tak by v čase dopravnej nehody mal v krvi etanol v koncentrácii najpravdepodobnejšie 0,46 g/kg (promile). Za predpokladu, že koncentrácia etanolu predstavovala v čase dopravnej nehody vrchol vstrebávania musel mať žalovaný v krvi v čase dopravnej nehody najmenej 0,40 g/kg (promile). Ak by etanol v čase dopravnej nehody bol vstrebaný mal žalovaný v čase dopravnej nehody etanol najpravdepodobnejšie minimálne v koncentrácii 1,63 g/kg (promile), čo predstavuje u väčšiny zdravých jedincov stredný stupeň opilosti. Údaje žalovaného ako obžalovaného o množstve požitých alkoholických nápojov boli v rozpore s objektívne zistenou koncentráciou etylalkoholu v krvi metódou plynovej chromatografie 1,35 promile alkoholu v krvi. K dosiahnutiu takej koncentrácie etanolu v krvi by musel žalovaný vypiť napr. 2,5 až 3 litre 12 stupňového svetlého piva. Koncentrácie etanolu uvádzané v posudku v bode 1 a 2 sa prejavujú zhoršením priestorového pohľadu pozorované objekty sa zdajú byť vzdialenejšie ako v skutočnosti sú, zhoršuje sa vnímavosť na červené svetlo, zhoršuje sa akomodácia očí na optické dráždenie, zhoršuje sa reakčná schopnosť a pozornosť. Predpoklad vzniku dopravnej nehody sa zvyšuje asi päťnásobne. Pri koncentrácii etylalkoholu pri bode 3 tohto posudku (1,63 g/kg) predstavuje naprostú neschopnosť bezpečne riadiť motorové vozidlo a pravdepodobnosť vzniku dopravnej nehody je oproti triezvemu vodičovi až 128-násobne vyššia. Podľa znalca bolo nanajvýš pravdepodobné, že žalovaný skombinoval viac alkoholických nápojov a v čase dopravnej nehody bol pod vplyvom alkoholu a jeho schopnosť bezpečne riadiť motorové vozidlo bola touto látkou výrazne negatívne ovplyvnená. Znalec tiež uviedol, že čo sa týka otázky vyjadrenia a zrealizovania spätného prepočtu hladiny alkoholu v krvi, nakoľko k dopravnej nehode došlo 25.11.1999 po 19,45 hod., ale krv na skúšku na alkohol mu bola odobratá až o 21,30 hod. dňa 25.11.1999, že vyčerpal všetky možnosti, resp. údaje ktoré obsahoval vyšetrovací spis.

7. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Doc. Ing. Miroslavom Bauerom, CSc. bolo zistené, že tento zodpovedal na všetky otázky vyšetrovateľa PZ. Z predmetného znaleckého posudku súd zistil, že znalec zodpovedal otázky v tom smere, že ak by žalovaný vypil pred dopravnou nehodou jeden liter 12 stupňového svetlého piva mal v čase dopravnej nehody v krvi etanol v koncentrácii najpravdepodobnejšie 0,46 g/kg (= promile). Za predpokladu, že koncentrácia etanolu predstavovala v čase dopravnej nehody vrchol vstrebávania musel mať obvinený v krvi v čase dopravnej nehody najmenej 0,40 g/kg etanolu (= promile). Ak bol etanol v čase dopravnej nehody už vstrebaný mal obvinený G. N. v čase dopravnej nehody etanol najpravdepodobnejšie minimálne v koncentrácii 1,63 g/ kg (= promile), čo predstavuje u väčšiny zdravých jedincov už stredný stupeň opilosti. Údaje obvineného - žalovaného o množstve požitých alkoholických nápojov sú v rozpore s objektívne zistenou koncentráciou etylalkoholu v krvi metódou plynovej chromatografie. K dosiahnutiu takej koncentrácie etanolu v krvi by musel obvinený - žalovaný vypiť napr. 2,5 až 3 litre 12 stupňového svetlého piva (teda nie 1,0 l ako uvádza vo svojej výpovedi). Koncentrácia etanolu uvádzané v posudku bode 1 a 2 sa prejavujú zhoršením priestorového odhadu, pozorované objekty sa zdajú byť vzdialenejšie ako v skutočnosti sú, zhoršuje sa vnímavosť na červené svetlo, zhoršuje sa akomodácia očí na optické dráždenie, zhoršuje sa reakčná schopnosť a pozornosť, predpoklad vzniku dopravnej nehody sa zvyšuje asi 5-násobne. Pri koncentrácii etylalkoholu uvedenej v bode 3 tohto posudku (1,63 g/ kg = promile) predstavujú naprostú neschopnosť bezpečne viesť motorové vozidlo a pravdepodobnosť vzniku dopravnej nehody je oproti triezvemu vodičovi až 128-násobne vyššia. Z vyšetrených okolností a údajov je nanajvýš pravdepodobné, že obvinený - žalovaný skonzumoval viac alkoholických nápojov ako uviedol vo svojej výpovedi a v čase dopravnej nehody bol pod vplyvom alkoholu a jeho schopnosť bezpečne viesť motorové vozidlo bola touto látkou výrazne negatívne ovplyvnená.

8. Po odvolaní žalovaného ako obžalovaného Vyšší vojenský súd v Trenčíne zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal s odôvodnením, že znalecký posudok z odboru zdravotníctva, odvetvie toxikológia je neúplný a pre rozhodnutie súdu nedostatočný, pretože ani na hlavnom pojednávaní výsluchom znalca nebolo doposiaľ jednoznačne zistené, akú hladinu alkoholu mal obžalovaný v krvi v čase dopravnej nehody s tým, že zistenie tejto skutočnosti malo rozhodujúci význam pre posúdenie protiprávneho konania žalovaného ako obžalovaného v zmysle ust. § 201 Trestného zákona.

9. Rozsudkom 3T/271/02 zo dňa 25.06.2003 bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona. Bola vypustená právna kvalifikácia trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písmeno d) Trestného zákona potom, čo bol vypracovaný v konaní iný znalecký posudok, a to Doc. MUDr. Mirkom Megom, CSc. v nadväznosti na ktorý ako i v nadväznosti na výsluch znalca na hlavnom pojednávaní mal súd za preukázané, že sa nedá spoľahlivo stanoviť aká bola hladina alkoholu v krvi obžalovaného v čase o 19,45 hod., teda v čase dopravnej nehody, resp. sa nepodarilo preukázať, že schopnosť odporcu riadiť motorové vozidlo bola ovplyvnená návykovou látkou, ktorá by vylúčila jeho spôsobilosť riadiť predmetné vozidlo, z ktorého dôvodu súd nemohol ustáliť, že sa žalovaný ako obžalovaný dopustil trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písmeno d) Trestného zákona a preto na základe zásady in dubio pro reo, túto kvalifikáciu vypustil.

10. Znalec sa vyjadril v tom smere, že hodnota, ktorá bola zistená vyšetrením vzorky krvi odpovedá tej hladine alkoholu, ktorá sa v krvi vyšetrovaného - obžalovaného - žalovaného nachádzala práve v čase odberu vzorky krvi. V danom prípade mal žalovaný 25.11.1999 1,35 promile alkoholu v krvi práve o 21,30 hod.. Podľa znalca sa za časový odstup, ktorý uplynul od času nehody do času odberu vzorky krvi z tela žalovaného mohlo isté množstvo alkoholu vylúčiť alebo naopak mohol do jeho krvi preniknúť ďalší alkoholu z prípadného pitia. Aká mohla byť hladina alkoholu v krvi u odporcu znalec uviedol, že túto možno vo všeobecnosti ustáliť spätným prepočtom, ktorý vychádza z výsledku vyšetrenia vzorky krvi pri zvážení časového faktoru skutku a odberu vzorky krvi. Prepočet hladiny alkoholu na čase skutku možno takýmto prepočtom vykonať iba vtedy, ak od ukončenia pitia uplynul do činu tak dlhý časový odstup, že postačoval na to, aby do krvi skúmanej osoby prenikol všetok alkohol aj z tej dávky, ktorú odporca požil ako poslednú, ako aj, že po čine ešte pred odberom krvnej vzorky menovaný nepožil žiaden ďalší alkohol. Za predpokladu, že by boli splnené všetky tieto podmienky pre spätný prepočet dalo by sa teoreticky dospieť k výsledku, podľa ktorého by bola mohla hladina alkoholu v krvi dosahovať v čase riadenia vozidla a dopravnej nehody o 19,45 hod. hladina alkoholu asi 1,5 až 1,6 promile. Znalec dospel k záveru, že o jednej z podmienok, a to, že po nehode už obžalovaný - žalovaný nepil možno predpokladať, že bola splnená, pretože podľa protokolu v lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi sa konštatuje, že obžalovaný - žalovaný bol v bezvedomí, z čoho teda vyplýva, že obžalovaný - žalovaný ďalší alkohol po čine nemohol skonzumovať. Na druhej strane znalec uviedol, že iná je situácia pri podmienke, či alkoholický nápoj požil v dostatočnom predstihu pred nehodou. V tomto smere konštatoval, že z vyšetrenia vzorky krvi sa nedá odvodiť, kedy žalovaný požil alkohol, najmä nie to, či to bolo v odpovedajúcom časovom predstihu a preto za takejto situácie sú možnosti požívania alkoholu pred nehodou otvorené a tak prepočet hladiny alkoholu v čase dopravnej nehody nemôže byť spoľahlivý. Znalec ďalej tiež uviedol, že v čase od 19,05 hod. žalovaný, aby dosiahol o 21,30 hod. hladinu alkoholu 1,35 promile v krvi pri pití nalačno by musel vypiť asi 88 gramov absolútneho alkoholu. Takéto množstvo alkoholu sa nachádza asi v 5 veľkých pivách. Nevedel sa vyjadriť k otázke, či v čase dopravnej nehody bol už u žalovaného vstrebaný všetok požitý alkohol alebo nie. K tejto otázke sa vyjadril v tom smere, že na ňu nemožno odpovedať lebo nie sú známe časové vzťahy pitia, pretože vo všeobecnosti možno uviesť, že z vypitých nápojov prenikne všetok alkohol do krvi, ak sa pijú nalačno koncentrované nápoje za obdobie asi 30 minút od ukončenia pitia. U menej koncentrovaných nápojov, ktoré majú aj väčší objem môže všetok alkohol preniknúť do krvi asi za 45 až 60 minút od jeho dopitia. Taktiež sa nevedel znalec vyjadriť k otázke, v ktorom čase mohla hladina alkoholu v krvi u obžalovaného dosiahnuť svoj vrchol. Podľa jeho vyjadrenia hladina alkoholu by mohla dosiahnuť svoj vrchol po ukončení obdobia 30 minút pri pití koncentrátov, resp. 44 až 60 minút po ukončení pitia piva. Treba však skúmať i začiatok času pitia, pretože ten vymedzuje čas, od ktorého alkohol začína prenikať do krvi. Súhrnne dospel znalec k názoru, že v danom prípade sa nedalo spoľahlivo stanoviť aká bola hladina alkoholu v krvi obžalovaného v čase skutku o 19,45 hod. napriek tej skutočnosti, že bilanciou je síce možné vyrátať, že by bol obžalovaný - žalovaný požil celkovo asi 88 gramov absolútneho alkoholu pri začiatku pitia o 19,35 hod..

11. Z obsahu znaleckého posudku vypracovaného Doc. MUDr. Mirkom Megom, CSc. bolo zistené, že v závere znaleckého posudku znalec zodpovedal otázky v tom smere, že žalovaný ako obžalovaný mal podľa výsledkov vyšetrenia krvnej vzorky dňa 25.11.1999 hladinu 1,35 promile alkoholu v krvi práve o 21,30 hod.. Spätný prepočet na čase skutku o 19,45 hod. v danom prípade nie je možné vykonať, pretože chýbajú spoľahlivé údaje o tom, či boli splnené podmienky pre takýto prepočet. V spisovom materiály nie je spoľahlivých údajov o tom, aké bolo tempo pitia jednotlivých dávok nápoja, čas začiatku a ukončenia pitia lebo žalovaný ako obžalovaný sa o pití nevyjadril a výpovede svedkov

sú len kusé. Z bilančného výpočtu vyplýva, že obžalovaný požil v kritickom čase najmenej 88 gramov absolútneho alkoholu. Z výsledku vyšetrenia vzorky krvi ani z bilančného výpočtu sa v danom prípade nedá vyjadriť, v ktorom čase požil žalovaný uvedený alkohol najmä nie, či to bolo v čase, od ktorého by do skutku prenikol do krvi všetok vypitý alkohol.

12. Odvolanie vojenského prokurátora voči predmetnému rozsudku Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 25.06.2003 bolo uznesením zo dňa 10.12.2003 zamietnuté potom, čo odvolací súd dal zrealizovať znalcovi dodatok k znaleckému posudku vzhľadom ku skutočnosti, že pri vzniknutej dôkaznej situácii sa nepodarilo bezpečne zistiť akú hladinu alkoholu v krvi mal obžalovaný - žalovaný v čase dopravnej nehody, a to ani potom, čo sa žalovaný vyjadril k otázke požívania alkoholických nápojov pred dopravnou nehodou na otázku súdu, či vie vysvetliť ako je možné, že o 21,30 hod. v kritický deň mu bola zistená hladina alkoholu v krvi 1,35 promile odpovedal, že asi musel piť v bare. S ohľadom na skutočnosť, že sa nepodarilo bezpečne zistiť akú hladinu alkoholu v krvi mal obžalovaný - žalovaný v čase dopravnej nehody sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu I. stupňa.

13. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. 31C/33/01 súd zistil, že Okresný súd rozsudkom zo dňa 19.02.2002 zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť navrhovateľke sumu 9,351.000,- Sk a trovy konania v sume 80.920,- Sk, pričom vo zvyšku návrh zamietol. Predmetný rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/7/03 zo dňa 02.07.2003 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Následne rozsudkom Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. 31C/33/01 zo dňa 09.12.2003 bolo vo veci rozhodnuté, pričom žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 6,718.613,- Sk a k rukám právneho zástupcu navrhovateľky trovy konania právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Štefana Ševčovica, pričom vo zvyšku bol návrh zamietnutý. Tento rozsudok sp. zn. 31C/33/01 zo dňa 09.12.2003 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/9/05 zo dňa 19.10.2005. Rozsudok sp. zn. 31C/33/01 z 09.12.2003 v spojení s Rozsudkom sp. zn. 4Co/9/05 z 19.10.2005 nadobudol právoplatnosť dňa 12.01.2006 a vykonateľnosť dňa 18.01.2006.

14. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. 19C/52/2008 bolo zistené, že Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2NCdo/1/2007 zo dňa 09.12.2003 bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19.10.2005 sp. zn. 4Co/9/2005 a Rozsudok Okresného súdu Bratislava 3 z 09.12.2003 č.k. 31C/31/01-238 zrušený a vec bola vrátená Okresnému súdu Bratislava 3 na ďalšie konanie. Súd vo veci rozhodol Rozsudkom sp. zn. 19C/52/2008-24 zo dňa 24.06.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.07.2008 a vykonateľnosť dňa 06.08.2008. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1,185.637,- Sk a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa sumu 67.308,- Sk, pričom vo zvyšku návrh zamietol. Návrh bol zamietnutý v časti zaplatenia sumy 6,718.613,- Sk s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľke už bola vyplatená náhrada škody vo výške 6,718.613,- Sk priznaná na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu zo dňa 09.12.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu zo dňa 19.10.2005. Rozsudkom sp. zn. 19C/52/2008 bolo rozhodované už len o 15%-tnom znížení náhrady škody v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu SR 2NCdo/1/2007 žalovaný bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľke týmto rozhodnutím i sumu 1,185.637,- Sk, ktorá suma predstavovala práve 15%-tné zníženie náhrady škody v celkovej výške 7,904.250,- Sk (2,117.250,- Sk bolestné + 5,787.000,- Sk sťaženie spoločenského uplatnenia, realizované v súdnom konaní Okresného súdu Bratislava 3 vo veci sp. zn. 31C/33/2001). Týmto rozsudkom bol teda navrhovateľke priznaný i nárok na náhradu škody v rozsahu, v ktorom jej v pôvodnom konaní 31C/33/2001 bol znížený (10%-tná spoluúčasť navrhovateľke a 5%-tné zníženie vo vzťahu k žalovanému) (čl. 111 spisu 6C/237/2010).

15. Z likvidačnej správy ku škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla zo dňa 18.11.2005 a zo dňa 21.12.2005, tiež z výpisov účtu žalobcu bolo zistené, že poškodenej bola prevodom na účet 1249785573 dňa 21.11.2005 vyplatená titulom bolestného suma 2,117.250 Sk a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia suma 4,601.363,- Sk, celkom suma 6,718.613,- Sk a právnemu zástupcovi JUDr. Štefanovi Ševčovičovi titulom trov právneho zastúpenia dňa 22.12.2005 na účet 0000030314 suma 268.630,- Sk, (na základe rozsudku 31C/33/01 z 09.12.2003 priznaná suma titulom trov právneho zastúpenia 233.990,- Sk a na základe rozsudku KS v Bratislave 4Co/9/05 z 19.10.2005 priznaná suma 34.640,- Sk - č.l. 103).

16. Podľa § 11 ods. 1 písmeno a) Vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poistenému, ktorý spôsobil škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo.

17. Podľa § 28 ods. 3 Zákona .č 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú dňa 01.01.2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s..

18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka; pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.

19. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa najskôr v konaní zaoberal skutočnosťou, či nárok žalobcu nie je premlčaný.

20. Podľa § 11 ods. 1 písmeno a) Vyhlášky č. 423/1991 Zb., poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poistenému, ktorý spôsobil škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo. V danom prípade ide o zvláštny nárok vyplývajúci priamo z právneho predpisu upravujúceho predmetný poistný vzťah, ktorý vyplýva zo vzťahu poisťovne a žalovaného ako poisteného. V danom prípade nemožno daný nárok posúdiť ani ako nárok na náhradu škody, ani ako regresný nárok, ale ako originárny nárok vyplývajúci priamo zo zákona, kedy poistený nesie následky svojho konania postihom poistiteľa. Tento sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy mohol žalobca prvýkrát uplatniť svoje právo. V danom prípade mohol žalobca prvýkrát uplatniť svoje právo po tom, kedy bolo poškodenej vyplatené poistné plnenie. Poistné plnenie bolo v danom prípade vyplatené dňa 21.11.2005 vo výške 6,718.613 Sk a dňa 22.12.2005 vo výške 268.630,- Sk, premlčacia lehota tak začala plynúť dňa 21.11.2005 a dňa 22.12.2005. Keď žalobca podal návrh dňa 29.07.2008 urobil tak v čase, keď nárok žalobcu nebol premlčaný. K premlčaniu nároku by tak došlo až uplynutím troch rokov odo dňa 21.11.2005 a dňa 22.12.2005.

21. Poistné plnenie bolo vyplatené po vyhlásení rozsudku Krajského súdu Bratislava 4Co/9/05 zo dňa 19.10.2005. Rozsudok Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. 31C/33/01 zo dňa 09.12.2003 v spojení s doplňujúcim rozsudkom (ktorým sa rozhodovalo o náhrade trov štátu) zo dňa 04.11.2004 a Krajského súdu v Bratislave 4Co/9/05 zo dňa 19.10.2005 nadobudli právoplatnosť 12.01.2006 a vykonateľnosť 18.01.2006 a k povinnosti vyplatiť poistné plnenie došlo. Skutočnosť, že neskôr došlo k zrušeniu rozsudkov nemá na výplatu poistného plnenia žiadny vplyv, keď návrh poškodenej bol zamietnutý rozsudkom Okresného súdu Bratislava 3 19C/52/2008 v časti zaplatenia sumy 6,718.613,- Sk iba z dôvodu, že v časti už k plneniu na základe právoplatných rozsudkov Okresného súdu Bratislava 3 31C/33/08 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava došlo. Z odôvodnenia rozsudkov je zrejmé, že súd z tohto dôvodu rozhodoval už iba o časti 15%-tného zníženia náhrady škody (vychádzajúc z intencií rozsudku Najvyššieho súdu SR 2NCdo/1/2070). Zo skutočnosti, že Okresný súd Bratislava 3 rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť navrhovateľke i sumu 1,185.637,- Sk, ktorá suma predstavovala práve 15%-tné zníženie náhrady škody v celkovej výške 7,904.250,- Sk (2,117.250 Sk bolestné + 5,787.000,- Sk sťaženie spoločenského uplatnenia) vyplýva, že keby nedošlo k výplate žalovanej sumy poškodenej, súd by bol žalovaného zaviazal opätovne i na zaplatenie sumy 6,718.613,- Sk. Námietky právnej zástupkyne žalovaného, že rozsudok Okresného súdu Bratislava 3 zo dňa 24.06.2008 je jediným právoplatným a vykonateľným titulom, ktorým bola stanovená výška škody, súd s ohľadom na uvedené nepovažuje za relevantné.

22. Súd by nemohol pristúpiť k zníženiu, ktoré žiadala realizovať právna zástupkyňa žalovaného v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka. V danom prípade ako už bolo uvedené, daný nárok žalobcu nie je nárokom na náhradu škody, ale zvláštnym nárokom žalobcu, ktorý na neho prešiel zo zákona, nárokom, pre ktorý platí zvláštna úprava, kedy žalovaný ako poistený nesie následky svojho konania postihom poistiteľa ako zvláštneho, samostatného, t.j. originárneho nároku poistiteľa, v

danom prípade žalobcu, vyplývajúceho zo zvláštnej úpravy a z poistnej zmluvy. Aplikácia ust. § 450 Občianskeho zákonníka je na danú vec vylúčená. Uvedené zníženie podľa § 450 Občianskeho zákonníka by mohlo byť obsahom iba už vydaných rozhodnutí, ktorými sa priamo rozhodovalo o náhrade škody na zdraví.

23. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienky vyplývajúcej z Vyhlášky č. 423/1991 Zb., a to, že žalovanému bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani zo znaleckého posudku a z doplnenia znaleckého posudku realizovaného v trestnom konaní Ing. Megom, preto súd dal vypracovať v tomto konaní znalecký posudok, na základe ktorého by bolo možné jednoznačne ustáliť, že žalovaný mal v čase dopravnej nehody zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile, keď preukázané už bolo, že alkoholické nápoje žalovaný v čase pred dopravnou nehodou požil. Znalecký posudok dal súd vypracovať znalcovi Doc. MUDr. Ľubomírovi Strakovi, PhD. v prebiehajúcom konaní za účelom, aby bolo jednoznačne preukázané, aký obsah alkoholu mal žalovaný v krvi v čase dopravnej nehody, keďže súd je toho názoru, že v zmysle § 11 ods. 1 písmeno a) Vyhlášky č. 423/1991 Zb., v ktorom sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je pre uplatnenie nároku žalobcu rozhodujúca skutočnosť nielenže poistený požil alkoholický nápoj, ale že mu bol zistený obsah alkoholu v krvi vo výške nad 0,30 promile práve v čase dopravnej nehody, pričom podľa názoru súdu musia byť obe tieto podmienky naplnené súčasne, keď skutočne, keby tomu tak nebolo, vyhláškou požadovaný obsah alkoholu v krvi by mohol byť zistený kedykoľvek, a to aj viac hodín po dopravnej nehode, prípadne ako uviedla právna zástupkyňa žalovaného, aj niekoľko hodín pred dopravnou nehodou.

24. Zo znaleckého posudku vypracovaného Doc. MUDr. Ľubomírom Strakom, PhD. vyplynulo, že z údajov potrebných pre jednotlivé alkoholické prepočty sú známe len skutočnosti, že žalovaný mal dňa 25.11.1999 vo svojej krvi 1,35 g/kg a v čase medzi 19:05 hod. a cca 19:45 hod. bol videný ako pije pivo. Znalec prehlásil, že uvedené údaje sú nedostatočné na to, aby bolo možné použiť akýkoľvek z matematických modelov na určenie koncentrácie alkoholu v krvi žalovaného v čase dopravnej nehody o 19:45 hod. dňa 25.11.1999. Vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že na určenie prípadného alkoholického ovplyvnenia žalovaného v čase dopravnej nehody nie je možné použiť ani žiadny iný menej štandardný model, ktorý by bolo možné použiť na základe najnovších poznatkov súdnolekárskej alkohológie. S ohľadom na farmakokinetiku alkoholu v ľudskom organizme, ktoré boli podrobne spracované v knižnej vedeckej monografii s autorstvom samotného znalca (Straka, Ľ. et al: Súdnolekárska alkohológia, Martin, Osveta, 1. Vydanie, 2011, 160 s). Znalec sa tak v plnej miere stotožňuje s vysvetleniami a so závermi znaleckého posudku Doc. MUDr. Mirka Mega, CSc., že na základe vyšetrených okolností prípadu nie je možné spoľahlivo a bez možnosti poškodenia žalovaného stanoviť koncentráciu alkoholu v jeho krvi v čase dopravnej nehody. Znalec sa jednoznačne vyjadril v tom smere, že pokiaľ berie na vedomie údaje v trestnom spise, nie je možné spoľahlivo určiť, či mal žalovaný v čase dopravnej nehody jednoznačne koncentráciu nad 0,30 promile. K záverom znaleckého posudku Doc. Ing. Miroslava Bauera, CSc.: č. 1/2001 sa vyjadril v tom smere, že tento nie je relevantný, nakoľko je postavený len na hypotézach a objektívne nepodložený alternatívach. K znaleckému posudku MUDr. Mirka Mega, CSc. sa vyjadril v tom smere, že tento je spracovaný na základe adekvátnych alkoholických poznatkov a reálnych možnostiach súdneho lekárstva a že na drobné nepodstatné detaily mu nie je čo vytknúť. K otázke, aby určil výšku alkoholu v krvi žalovaného v čase dopravnej nehody a ak nie je možné určiť presnú výšku hladiny alkoholu v krvi v čase dopravnej nehody, aby na základe všetkých dostupných informácií stanovil rozpätie, v ktorom sa hladina alkoholu v krvi v čase dopravnej nehody určite mohla pohybovať, sa vyjadril v tom smere, že vzhľadom na veľmi sporé vstupné údaje nie je možné ani na túto otázku relevantne odpovedať. Jednoznačne sa tiež vyjadril k otázke, aké množstvo alkoholu musel žalovaný v inkriminovanom čase pred dopravnou nehodou vypiť, aby v čase o 21:30 hod. bol zistený alkohol v krvi vo výške 1,35 promile, keď je zrejmé, že po dopravnej nehode ďalší alkohol piť nemohol, nakoľko bol v bezvedomí, keď mal uviesť všetky možné alternatívy koncentrácie a vstrebávania alkoholu do tela žalovaného. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že žalovaný musel v čase pred dopravnou nehodou s určitosťou vypiť 6 jednotkových množstiev alkoholu, avšak nedá sa s určitosťou stanoviť, kedy presne dané alkoholické nápoje požil. V prípade, že sa tak stalo krátko pred dopravnou nehodou, jeho ovplyvnenie v čase nehody ešte nemuselo byť relevantné.

25. S ohľadom na závery znaleckého posudku vypracovaného Doc. MUDr. Ľubomírom Strakom, PhD. súd pri rozhodovaní predmetnej veci nebral na zreteľ úvahy, vyjadrenia, stanoviská a predkladané

dôkazy z internetových stránok realizovaných zástupcom žalobcu, ktoré by mali podľa zástupcu žalobcu preukazovať koncentráciu alkoholu v krvi žalovaného. Na rozdiel od názoru zastávaného zástupcom žalobcu je súd jednoznačne názoru, že predpoklady predpokladané § 11 ods. 1 písmeno a) Vyhlášky č. 423/1991 Zb., a to obidva, jednak, že poistený spôsobil nehodu po požití alkoholického nápoja a jednak, že poistený mal práve v čase dopravnej nehody zistený obsah alkoholu nad 0,30 promile, tak ako už bolo uvedené, neboli súčasne naplnené.

26. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

27. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

28. Podľa 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

29. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsahu, ktorý mu súd priznal.

30. Uvedené ust. § 148 OSP nemá ekvivalent v Civilnom sporovom poriadku, a preto súd pri rozhodovaní o náhrade trov štátu rozhodoval s poukazom na citované ustanovenia a OSP podľa Občianskeho súdneho poriadku platného v čase začatia konania.

31. Na základe uvedeného súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 206,37 Eur na účet tunajšieho súdu uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Uvedené trovy štátu vznikli zaplatením odmeny súdnemu znalcovi celkom vo výške 406,37 Eur, keď podľa Uznesenia 6C/237/2010-239 zo dňa 23.05.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2016 bolo znalcovi uložené vyplatiť z rozpočtových prostriedkov súdu sumu 206,37 Eur, ktoré boli znalcovi i vyplatené dňa 21.07.2016.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspech vo veci. V danom prípade bol úspešný vo veci žalovaný, preto súd rozhodol tak, že žalovanému sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 .

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 1, 2, 3 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať v exekúcii.