Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-5-2015.pdf
PDF · 97.38 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci žalobcu: CCRB, a.s., IČ 24723576, so sídlom Olivova 948/6, 110 00 Praha 1, zast. JUDr. Martin Straka, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 9, Bardejov, adresa pre doručovanie: Londýnska 674/55, 120 21 Praha 2, proti žalovanej: D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. D. XXX/XX, XXX XX Č.M. P. X. o zaplatenie 202 516,73 Kč s prísl. (7 373,90 Eur) t a k t o
rozhodol:
I. Žalobu súd zamieta.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia žalovanej sumy 202 516,73 CZK s prísl. z titulu pôžičiek, ktoré jej boli poskytnuté právnym predchodcom žalobcu, Raiffeisenbank a.s. Praha, na základe smlouvy o rýchle pujčce č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, smlouvy o rýchle pujčce č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a smlouvy o rýchle pujčce č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Aktívnu legitimáciu v konaní preukázal zmluvou o postúpení pohľadávok č. X/X zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej pôvodný veriteľ, Raiffeisenbank a.s. postúpil žalobcovi všetky pohľadávky, ktoré voči žalovanej postupca k tomu dňu mal, postúpil teda dlh v žalovanom rozsahu s príslušenstvom.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, písomnosti jej boli doručené na adresu jej trvalého bydliska, ktorú súd zistil v REGO (§106 ods. 1 písm. a/ CSP). Zásielka sa súdu vrátila ako nedoručená s uvedením, že adresát je neznámy. Týmto dňom sa považuje za doručenú, aj keď si ju adresát neprevezme (§112 CSP).
3. O žalobe rozhodol súd rozsudkom Okresného súdu X. sp. zn. XXC/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalobu zamietol a účastníkom trovy konania nepriznal. Pri rozhodovaní vychádzal súd z toho, že žalovaná je spotrebiteľka, ide o právny vzťah medzi zahraničným subjektom a slovenským občanom aplikujúc príslušné právne predpisy a skonštatujúc, že podľa §5b z. č. 250/2007 Z. z. na ochranu spotrebiteľa je povinnosťou súdu skúmať z úradnej povinnosti, či nárok nie je premlčaný dospel k záveru, že tomu tak je, preto žalobu zamietol.
4. Po odvolaní žalobcu Krajský súd v U. uznesením sp. zn. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uložil súdu, aby v ďalšom konaní sa vysporiadal s otázkou rozhodného práva v zmysle §9 ods. 3 z. č. 97/1963 Zb. a posúdil, či účastníkmi dohodnuté rozhodné právo - právny poriadok Českej republiky poskytuje žalovanej ako spotrebiteľovi menšiu ochranu jej práv, a ak dospeje k záveru, že český právny poriadok jej poskytuje dostatočnú právnu ochranu, posúdi žalobcom uplatnený nárok v súlade so slovenským právnym poriadkom (ods. 15 cit. uznesenia).
5. Súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Právny zástupca žalobcu predvolanie prevzal, neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Žalovaná bola predvolaná z adresy uvedenej v REGO, zásielka sa súdu dňa XX.XX.XXXX vrátila ako nedoručená. Týmto dňom podľa §112 CSP ju súd považoval za doručenú. Prítomnosť strán sporu na pojednávaní je ich právo, ktoré v danom prípade využité nebolo, a preto súd podľa §180 CSP pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
7. Zo smlouvy o rýchle pujčce č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou na základe návrhu na uzavretie smlouvy o rýchle pujčce zo dňa XX.XX.XXXX a k akceptácii návrhu na uzavretie zmluvy o pôžičke došlo dňa XX.XX.XXXX. Súčasťou tejto zmluvy boli Obchodné podmienky pre osobné úvery Raiffeisenbank a.s. a Všeobecné obchodné podmienky Raiffeisenbank a.s.. Predmetom úveru bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 60 000,- Kč. Peňažné prostriedky boli vyplatené na účet žalovanej ku dňu XX.XX.XXXX čo vyplýva z výpisu z účtu žalovanej z toho istého dňa. Veriteľ evidoval úver na účte č. XXXXXXXXXX, čo v konaní preukázal. Príslušenstvom úveru bol úrok, ktorý bol zmluvne dohodnutý na 16,9% p. a. v čl. I. 2 Zmluvy a zákonný úrok z omeškania v zmysle čl. X. Obchodných podmienok pre osobné úvery Raiffeisenbank a.s.. Žalovaná sa zaviazala úver uhradiť v 70-tich mesačných splátkach po 1 444,- CZK splatných vždy k 18. dňu v mesiaci v súlade s čl. IV. Zmluvy a čl. VII. Obchodných podmienok. Prvá splátka bola splatná dňa XX.XX.XXXX a posledná splátka dňa XX.XX.XXXX. V zmysle cenníka Raiffeisenbank a.s. banka účtovala poplatky za vedenie účtu vo výške 99,- CZK mesačne (čl. I. 2 Zmluvy o úvere).
8. Z predložených výpisov z účtu úveru je zrejmé, že žalovaná hradila mesačne splátky nepravidelne a poslednú riadnu splátku na jej úverový účet pripísala banka v G. XXXX, teda dostala sa do omeškania so splácaním mesačných splátok. Nakoľko žalovaná neplnila riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, čím došlo k porušeniu Zmluvy v súlade s čl. 15.1a Produktových podmienok pre osobné úvery Raiffeisenbank a.s., právny predchodca žalobcu celý úver v súlade s čl. 15.2b zosplatnil k XX.XX.XXXX vo výške 64 137,21 CZK. Táto suma je tvorená istinou vo výške 57 707,85 CZK, zmluvným úrokom po splatnosti vo výške 5 121,06 CZK, úrokom z omeškania po splatnosti vo výške 714,30 CZK a poplatkom po splatnosti vo výške 594,- CZK.
9. Na základe návrhu na uzavretie Zmluvy o rýchle pújčce č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou ďalšiu Zmluvu akceptáciou návrhu na jej uzavretie zo dňa XX.XX.XXXX. Predmetom tejto úverovej zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 64 000,- Kč podľa čl. I. bod 2. Zmluvy. Peňažné prostriedky boli vyplatené na účet žalovanej č. XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva z výpisu z účtu úveru. Úver bol poskytnutý za zmluvný úrok vo výške 16,9% p. a. podľa čl. I.2. Zmluvy a zákonný úrok z omeškania bol dohodnutý podľa čl. X. Obchodných podmienok pre osobné úvery Raiffeisenbank a.s.. Žalovaná sa zaviazala úver uhradiť v 72 mesačných splátkach po 1 618 CZK vždy k 11. dňu v mesiaci v súlade s čl. IV. Zmluvy a čl. VII. Obchodných podmienok. Prvá splátka bola splatná XX.XX.XXXX a posledná splátka dňa XX.XX.XXXX. Veriteľ podľa cenníka Raiffeisenbank a.s. požadoval za vedenie úveru mesačne 99,- CZK a poistenie vo výške 84,- CZK mesačne (čl. I.2 Zmluvy).
10. Z výpisu účtu žalovanej z tohto úverového účtu je zrejmé, že žalovaná hradila mesačné splátky nepravidelne a poslednú riadnu splátku na úverový účet pripísala v G. XXXX, a tak sa dostala do omeškania so splácaním mesačných splátok. Aj v tomto prípade pristúpil veriteľ k zosplatneniu celého úveru, a to dňa XX.XX.XXXX, ku ktorému dňu dlh predstavoval 70 590,72 CZK a pozostával z istiny vo výške 62 526,23 CZK, zmluvných úrokov po splatnosti vo výške 6 089,36 CZK, úrokov z omeškania po splatnosti vo výške 877,13 CZK a poplatkov po splatnosti vo výške 1 098 CZK.
11. Z návrhu na uzavretie Smlouvy o rýchle pujčce č. XXXXXXX súd konštatuje, že žalovaná požiadala dňa XX.XX.XXXX Raiffeisenbank a.s. o ďalšiu pôžičku, ktorá akceptáciou jej návrhu bola dňa XX.XX.XXXX platne uzavretá. Úverové prostriedky boli poskytnuté vo výške 62.000,- Kč podľa čl. I. bod 2 Smlouvy. Dňa XX.XX.XXXX boli úverové prostriedky pripísané na účet žalovanej pod č. XXXXXXXXXX. Účastníci zmluvy sa dohodli na úroku 16,9% p. a. za požičanie peňazí (čl. II.2 Zmluvy) a zákonného úroku z omeškania podľa čl. 10 Obchodných podmienok. Žalovaná sa zaviazala uhrádzať úver v 72 mesačných
splátkach po 1 573 CZK splatných vždy k 10-tému dňu v mesiaci. Banka za vedenie úveru požadovala mesačný poplatok vo výške 99,- CZK a poistenie vo výške 84,- CZK. Tým, že žalovaná neuhrádzala pravidelne ani tento úver, dostala sa do omeškania a následne došlo k zosplatneniu úveru bankou dňa XX.XX.XXXX a pohľadávka ku dňu zosplatnenia predstavovala 67 788,88 CZK, a pozostávala z istiny vo výške 60 064,43 CZK, zmluvného úroku po splatnosti vo výške 5 778,64 CZK, úroku z omeškania po splatnosti vo výške 847,43 CZK a poplatkov po splatnosti vo výške 1 098,- CZK.
12. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. X/X zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že pôvodný veriteľ, Raiffeisenbank a.s., Praha 4 postúpil pohľadávku žalobcovi, medzi ktorými sa nachádzajú aj pohľadávky voči žalovanej, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 ku Zmluve o postúpení pohľadávok č. 2/5, pod p. č. 61,62,63 spolu v žalovanom rozsahu.
13. Súd konštatuje, že žaloba bola doručená na Okresný súd X. dňa XX.XX.XXXX.
14. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:
15. Predmetom konania je spor medzi zahraničnou obchodnou spoločnosťou (Česká republika) a občanom Slovenskej republiky, ktorý má trvalé bydlisko v Slovenskej republike, pričom zmluvný vzťah vnikol v Českej republike, súd odvodil svoju právomoc konať a rozhodovať vo veci podľa čl. 2 ods. 1,2 a čl. 16 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z. z. z XX.XX.XXXX o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej Nariadenie Brusel I). V zmysle čl. I tohto Nariadenia sa nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa na daňové, colné a správne veci. Rovnako sa nariadenie neuplatní na konanie vymedzené v čl. I. bod 2 Nariadenia. V predmetnom prípade mal súd za to, že sa jedná o obchodnú vec, preto je daná príslušnosť podľa predmetného nariadenia nakoľko žalovaná má trvalé bydlisko na území SR, je daná právomoc súdu tohto členského štátu v zmysle čl. 2 Nariadenia Brusel I.
16. Ďalej súd musel riešiť otázku, podľa ktorého rozhodného práva bude posudzovať tento spor. Nemohol aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo XX.XX.XXXX o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), keďže podľa čl. 28 tohto Nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na Zmluvy uzavreté po XX.XX.XXXX. Strany sporu uzatvorili Zmluvy o rýchle pujčce XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, preto súd musel aplikovať Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorený na podpis v Ríme XX.XX.XXXX, ku ktorému pristúpila tak Slovenská republika ako aj Česká republika. Podľa čl. 1 Dohovoru, ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom. Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného Dohovoru, Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci Zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ust. Zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci Zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo jej časť.
17. Podľa čl. 4 ods. 1 Dohovoru, v rozsahu v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre Zmluvu podľa čl. 3 sa Zmluva spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však časť Zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu.
18. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru, pri uplatnení právneho poriadku určitého štátu podľa tohto Dohovoru možno zohľadniť imperatívne normy iného štátu, s ktorým má daná situáciu úzku väzbu, ak podľa právneho poriadku tohto štátu sa takéto normy musia uplatniť bez ohľadu na to, ktorý právny poriadok je inak rozhodným právom pre Zmluvu a v rozsahu, v ktorom sa podľa tohto právneho poriadku musia v tejto situácii uplatniť. Pri úvahe, či sa tieto imperatívne normy zohľadnia sa prihliada na ich povahu a účel, a na dôsledky ich uplatnenia alebo neuplatnenia.
19. Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného Dohovoru, žiadne ustanovenia tohto Dohovoru neobmedzujú uplatnenie noriem právneho poriadku štátu konajúceho súdu v situácii, v ktorej je ich použitie imperatívne bez ohľadu na to, ktorý právny poriadok je ich rozhodným právom pre Zmluvu.
20. Zmluvy o rýchle pujčce uzavreté medzi stranami sporu dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX boli uzavreté podľa ust. §497 a násl. z. č. 513/1991 Sb. Obchodního zákonníku ČR platného v Českej republike. Z toho možno vyvodiť, že právny vzťah medzi stranami sporu by sa
mal riadiť právnym poriadkom platným v Českej republike, keďže Obchodní zákonník platný v Českej republike má najužšiu väzbu k tomuto právnemu poriadku. Súd však nemôže opomenúť čl. 7 Dohovoru a musí zohľadniť aj imperatívne normy platné v Slovenskej republike.
21. Podľa §10 ods. 4 z. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, záväzkové vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa spravujú slovenským právnym poriadkom ibaže právo, ktoré by bolo inak rozhodné, poskytuje spotrebiteľovi lepšiu ochranu jeho práv.
22. Citované zákonné ustanovenie §10 ods. 4 bolo zakomponované do z. č. 97/1963 Zb., novelou zákona č. 102/2014 Z. z. a nadobudlo účinnosť dňom XX.XX.XXXX. Neobsahuje však prechodné ustanovenia a tzn., že od jeho účinnosti sa vzťahujé aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Slovenská republika teda dala jasne najavo, že normy na ochranu spotrebiteľa považuje za imperatívne, preto súd musel v tomto konaní zohľadniť ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa ako imperatívne normy.
23. Podľa § 261 ods. 3, písm. d/ OBZ (ČR) touto částí zákona se řídí bez ohledu n apovahu účastníkú závazkové vztahy ze smlouvy o predeji podniku nebo jeho částí ( § 476), smlouvy o nájmu podniku (§ 488b), zástavní právo k obchodnímu podílu (§ 117a), smlouvy o úvěru (§ 497), smlouvy o kontrolní činnosti (§ 591), smlouvy zasílatelské (§ 601), smlouvy o provozu dopravního prostředku (§ 638), smlouvy o tichém společenství (§ 673), smlouvy o otevření akreditivu (§ 682), smlouvy o inkasu (§ 692), smlouvy o bankovním uložení věci (§ 700), smlouvy o běžném účtu (§ 708) a smlouvy o vkladovém účtu (§ 716), z bankovní záruky (§313), z cestovného šeku (§720 )a slibu odškodnení (§725), mezi společnosti nebo družstvem a osobou, která je statutárením orgánem nebo jiným orgánem nebo jeho členem, mezi zakladateli a správcem vkladu, z finančního zajištení.
24. Podľa § 497 OBZ (ČR) Smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
25. Podľa ustanovenia § 499 OBZ (ČR) Za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní prostředky lze sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele.
26. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol záväzkový zmluvný vzťah, na základe ktorého banka ako veriteľ poskytla žalovanej ako dlžníčke finančné prostriedky z titulu pôžičky za zmluvne dohodnutých podmienok, a táto sa zaviazala úver splácať v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami a zaplatiť poplatky súvisiace s vedením účtu a poskytnutím úveru v súlade s cenníkom veriteľa v čase uzavretia zmlúv o pôžičke. V konaní bolo nesporne preukázané aj to, že peňažné prostriedky boli vyplatené žalovanej na účet na to zriadený bankou. Medzi stranami sporu bolo dohodnuté aj to, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom ČR. Aj napriek tomu, že úverové zmluvné vzťahy v zmysle Obchodného zákonníka ČR sú absolútnym obchodom, teda výlučným obchodnom, súd považuje všetky zmluvy o pôžičke, s ohľadom na skutočnosť, že žalovaná v nich vystupuje ako spotrebiteľ, za spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka (ČR).
27. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník ČR v ustanovení § 52 (znenie v čase uzavretia zmlúv). Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo prípadne iné zmluvy pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania.
28. Podľa § 55 ods. 1 OZ (ČR) smluvní dojednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospéch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemúže vzdát práv, ktoré mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení.
29. V konaní nebolo sporné, že všetky Zmluvy o pôžičke boli veriteľom predčasne zosplatnené, a to ku dňu XX.XX.XXXX a táto skutočnosť bola písomne oznámená dlžníčke, čo bolo rovnako v konaní preukázané.
30. Podľa §5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý nadobudol účinnosť XX.XX.XXXX, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
31. Podľa §52 ods. 2 OZ v znení účinnom od XX.XX.XXXX, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.
32. Podľa §10 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
33. Podľa §101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
34. Je zrejmé, že v tomto prípade medzi stranami sporu ide o spotrebiteľský právny vzťah, súd preto musí brať zreteľ na ust. §5b z. č. 250/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy je povinný zo zákona prihliadať na dôvody, ktoré bránia priznať plnenie požadované žalobcovi. Súd musí zároveň zohľadniť aj ust. §52 ods. 2 OZ (SR), že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ust. Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť XX.XX.XXXX a práve predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, tzn., že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XMCdo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).
35. Súd vychádzal z toho, že žalovaná ako štátny občan SR a spotrebiteľ musí požívať zvýšenú ochranu v tomto zmluvnom vzťahu, v záujme jej ochrany súd otázku premlčania skúmal z úradnej povinnosti, a to podľa slovenského práva čo je pre žalovanú výhodnejšie lebo normy SR jej poskytujú zvýšenú ochranu v porovnaní s normami ČR, ktoré právo ako právo rozhodné si v zmluvách strany sporu dohodli. Podľa noriem Občianskeho práva SR súd dospel k záveru, že odo dňa zosplatnenia (XX.XX.XXXX) všetkých pôžičiek, do dňa podania žaloby na súd (XX.XX.XXXX) uplynula trojročná premlčacia lehota, a žalobca teda uplatnil nárok na súde neskoro, po uplynutí tejto premlčacej lehoty, preto súd jeho žalobu zamietol.
36. Žalovaná mala v konaní plný úspech, náhradu trov konania si neuplatnila, preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 vyhotoveniach.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha( odvolací návrh). odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods. 1 CSP).
2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.