Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Pc/19/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci navrhovateľky: W. A., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, L. M., pr. zast. JUDr. Helenou Demjanovou, advokátkou, Sládkovičova 15, Stará Ľubovňa proti otcovi: K.. T. A., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa takto

rozhodol:

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 2P/120/2012 zo dňa 12.2.2013 vo výroku o výživnom pre navrhovateľku W. A., nar. XX.X.XXXX tak, že toto výživné zo strany otca navrhovateľky K.. T. A., nar. XX.X.XXXX z v y š u j e zo sumy 100 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne počnúc dňom 22.11.2016, ktoré výživné je otec navrhovateľky povinný uhrádzať navrhovateľke do 15-teho dňa toto-ktorého mesiaca k jej rukám.

II. Dlžné výživné za obdobie od 22.11.2016 do 15.3.2017 vo výške 229,74 eur je otec navrhovateľky p o v i n n ý uhradiť navrhovateľke, a to v dvoch splátkach vo výške 114,87 eur so splatnosťou prvej splátky najneskôr do 30.4.2017 a so splatnosťou druhej splátky najneskôr do 30.5.2017.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného určeného naposledy rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa Stará Ľubovňa, sp. zn. 2P/120/2012 zo dňa 12.2.2013, a to zo sumy 100 eur na sumu 220 eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že výživné vo výške 100 eur bolo určené ešte v roku 2013 ešte ako maloletému dieťaťu. Otec jej odvtedy neprispieval žiadnym iným spôsobom na zvyšujúce sa odôvodnené potreby súvisiace s vyšším vekom, ukončením stredoškolského štúdia a maturitou a napokon prípravou a nástupom na vysokoškolské štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave, fakultu farmácie. Keďže otec nereagoval na jej návrh na mimosúdnu dohodu, bola nútená obrátiť sa na súd. Od poslednej úpravy výživného došlo na jej strane k podstatným objektívnym a subjektívnym zmenám súvisiacich s jej rastom, vekom, fyzického a duševného rozvoja, ako aj s vývojom životných nákladov. Najpodstatnejšia zmena súvisí s jej prípravou na budúce povolanie a prechodom zo strednej na vysokú školu. Jej opodstatnené náklady predstavujú sumu 450 - 500 eur mesačne. Ide o opakované mesačné náklady, ako aj jednorazové výdavky, ktoré pozostávajú z nákladov na internát 47,25 eur mesačne, na cestovné z Bratislavy do Starej Ľubovne a späť každý týždeň - 64 eur mesačne (4 x 18 eur), na MHD - 12,05 eur mesačne, na stravné - 90 eur mesačne (4,5 eura x 20 dní), na vreckové - 50 eur mesačne, z čoho pokrýva náklady na lieky, oblečenie a obuv, hygienické potreby, na stravu doma počas víkendov - 56 eur (7 eur denne x 8 dní), na kontaktné šošovky - 11,37 eur mesačne (129,48 eur + 7 eur kontrola u lekára : 12 mesiacov), na mobil - 30 eur

mesačne (vrátane kúpy mobilu), na kauciu za ubytovanie - 100 eur, na ISIC preukaz - 16,50 eur , na materiály do 1. ročníka vysokej školy- 50 eur, na index a ročenku - 18,50 eur, na potreby do školy - plášť 12 eur a okuliare 2 eurá, na zubné ošetrenie - 1 x ročne - 33,95 eur, na nákup na internát (periny, vankúš, kufor, svietidlo) - 107,36 eur, na nevyhnutnú elektroniku (kábel, nabíjačky) - 33,97 eur, na cestovné na zápis na vysokú školu - 33,20 eur, na poplatky za prihlášky na vysokú školu - 236 eur, na cestovné na prijímacie pohovory - 120 eur a za podiel na nákladoch na spoločnú domácnosť so starými rodičmi - 50 eur. Okrem uvedených výdavkov jej matka zaplatila v júni 2015 plavecký kurz organizovaný školou na Thassose v cene 321,40 eur na študenta, v lete 2015 prázdninový pobyt vo Vrbove v cene 110,50 eur, ďalej jej zaplatila účasť na veľtrhu vysokých škôl v Bratislave vo výške 20 eur, v lete 2016 prázdninový jazykový pobyt v Albánsku v cene 737 eur, spolu pobyty vo výške 1 188,90 eur v priebehu 2 rokov, čo predstavuje mesačný náklad 49,50 eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadala návrh vyhovieť.

2. K návrhu priložila pokus o mimosúdnu dohodu, potvrdenie o návšteve vysokej školy, rozsudky Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2P/120/2012-88 zo dňa 12.2.2012 a Krajského súdu Prešov č.k. 14CoP/6/2013 zo dňa 7.5.2013, rukou spísané výdavky spojené so začiatkom vysokoškolského štúdia, pokladničné bloky o nákupe rôznych vecí, doklady o nákupe šošoviek, cestovné lístky, potvrdenie o jej spôsobilosti zúčastniť sa plaveckého kurzu, doklady o cene dovoleniek a mzdový list jej matky za obdobie od 01-09/2016.

3. Otec navrhovateľky s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Poukázal na svoje výdavky, a to výživné vo výške 100 eur, cestovné vo výške 120 eur, plyn a elektriku vo výške 116 eur, vodu vo výške 9,50 eur, telefón vo výške 13,95 eur. Výdavky na domácnosť uhrádza z dôvodu, že bývajú s mamou, ktorá je vlastníkom nehnuteľností a neplatia žiadny nájom. Náklady spojené s údržbou nehnuteľností predstavujú cca 100 eur mesačne, zároveň uhrádza poistku vo výške 142,51 eur. V roku 2013 mal vážne zdravotné problémy, bol 200 dní práceneschopný, pričom jeho problémy pretrvávajú a je nútený si kupovať lieky a zdravotnícky materiál vo výške 30-50 eur. Ďalšie výdavky súvisia so stravovaním (300 eur), výdavkami na ošatenie, hygienu, šport a rôznymi náhodnými výdavkami. Príplatok za riadenie služobného motorového vozidla je podmienený zaplatením poistky vo výške 30 eur. Ďalej poukázal na fakt, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi Patrikovi, ktorý nastúpil v roku 2015 do 1. ročníka ZŠ, s čím boli spojené takisto zvýšené výdavky. V súčasnosti jeho syn navštevuje 2. ročník ZŠ a z tohto dôvodu má na neho tieto výdavky: poplatok ŠKD 5 eur, poplatok ĽŠU 85 eur, stôl, stolička 414,60 eur, hudobný nástroj 151,26 eur, školské obedy 35,42 eur. Ďalej sú to úhrnné výdavky na obuv vo výške 64,45 eur, oblečenie vo výške 398,35 eur, rehabilitačný pobyt vo výške 82,20 eur, školské pomôcky vo výške 285,58 eur, lieky a zdravotnícky materiál 341,14 eur, nákup notebooku 431,43 eur. Okrem toho musel vykonať rekonštrukciu detskej izby. Poukázal tiež na fakt, že príjmy oboch rodičov navrhovateľky sú približne rovnaké, ale matke navrhovateľky sa od 09/2016 podstatne zvýšil tarifný plat. Aj súčasnú výšku výživného považoval za neúmerne vysokú, a to aj s prihliadnutím k tomu, že nikdy nemal žiadnu možnosť ovplyvňovať výchovu navrhovateľky, ktorá bola stále vychovávaná v duchu nenávisti voči nemu a jeho blízkym. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol výživné znížiť o 30 eur.

4. K svojmu vyjadreniu doložil množstvo pokladničných blokov a faktúr o nákupe vecí a výdavkov uvedených v jeho vyjadrení. Na základe dožiadania súdu bol súdu predložený aj mzdový list otca navrhovateľky za celý rok 2016.

5. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaniach trvala na podanom návrhu. Poukázala na skutočnosť, že matka navrhovateľky je jedinou pracujúcou osobou v domácnosti, kým v domácnosti otca žijú dve vysokoškolsky vzdelané a zamestnané osoby. Príjem matky navrhovateľky je vyšší len vďaka jej aktivite a absolvovaniu 2 atestačných skúšok, s čím súviseli určité náklady. Naopak otec navrhovateľky sa ničím nepričinil o to, aby jeho príjem bol vyšší. Vyslovila tiež presvedčenie, že motorové vozidlo, na ktorom otec navrhovateľky jazdí do práce, je reálne jeho vlastníctvom, čo však nevie preukázať. V prípade vyhovenia návrhu žiadala vyplatiť dlžné výživné jednorazovo.

6. Otec navrhovateľky na pojednávaniach trval na svojom vyjadrení. Poukázal na nafúknuté výdavky prezentované navrhovateľkou a na skutočnosť, že pobyt v Albánsku bol darčekom rodinných príbuzných k 18-tim narodeninám, nie jazykovým kurzom. Na otázky súdu doplnil, že jeho manželka pracuje ako kontrolór daní na Finančnom riaditeľstve, pobočke Stará Ľubovňa, že notebook kupoval jednak pre syna, ktorý sa zapojil do internetového projektu MŠ SR a jednak ho využíva aj on s manželkou, že zdravotné problémy v októbri 2015 mal jeho syn s kolenami a nohami, čo asi súviselo s jeho rýchlym rastom, že

náklady na lieky uviedol odhadom, že poistku za dom platí ročne a do práce cestuje motorovým vozidlom spolu s manželkou na motorovom vozidle, ktoré má manželka vypožičané od svojho brata. Poukázal tiež na vyšší nárast mzdy u matky navrhovateľky, ako u neho, ďalej na skutočnosť, že nemôže za to, že napriek jeho vynikajúcim pracovným výsledkom nie je svojím zamestnávateľom vyššie ohodnotený, ako aj na to, že ešte pred svadbou s matkou navrhovateľky odmietol na jej naliehanie výhodnejšiu pracovnú ponuku.

7. Medzi prvým a druhým pojednávaním predložila navrhovateľka súdu jednak svoje vyjadrenie, v ktorom poukázala na aktivitu jej matky súvisiacu so zabezpečením si vyššieho príjmu a na druhej strane na pasivitu otca, ktorý si príjem stráži. Takisto vyjadrila presvedčenie, že motorové vozidlo, ktorým jazdí do práce je v jeho vlastníctve a že má aj iné, vedľajšie príjmy, ktoré sú však ťažko dokázateľné. Zároveň prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložila súdu mzdový list svoje matky za celý rok 2016 a za január 2017, osvedčenia jej matky o prvej a druhej atestácii a absolvovaní rôznych školení, doklady o nákladoch na cestovanie a ubytovanie matky navrhovateľky spojených s účasťou na týchto školeniach a atestáciách, potvrdenie UK v Bratislave, farmaceutickej fakulty, že navrhovateľke nebolo vyplatené sociálne ani motivačné štipendium a vyjadrenia a čestné prehlásenie navrhovateľky k výdavkov spojených so štúdiom na vysokej škole (index, preukaz ISIC, ročenka, kaucia na internát, výdavky na študijné potreby a pod.). Otec navrhovateľky pred druhým pojednávaním predložil súdu krátkou cestou výplatné pásky za obdobie 01-02/2017 a výsledky projektu „Stroj na jednotky“, ktorého sa zúčastňuje jeho syn. So všetkými dokladmi predloženými počas konania bola protistrana oboznámená buď doručením týchto listín alebo ich prečítaním na pojednávaní.

8. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami účastníkov konania, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, ako sú uvedené vyššie a zistil tento skutkový stav:

9. Naposledy bolo o výške výživného na navrhovateľku rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2P/120/2012-88 zo dňa 12.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k. 14CoP/6/2013 zo dňa 7.5.2013. Výživné bolo určené vo výške 100 eur mesačne. Navrhovateľka mala v tom čase 14 rokov a bola žiačkou 5. ročníka osemročného gymnázia. Matka navrhovateľky mala v tom čase priemerný príjem 621,72 eur, kým otec navrhovateľky mal v tom čase priemerný príjem 718,89 eur.

10. Navrhovateľka je od 1.9.2016 študentom 1. ročníka magisterského štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave, fakulty farmácie. Náklady na internát predstavujú 47,25 eur mesačne, na MHD sumu 12,05 eur mesačne, stravné 80 - 90 eur mesačne (4 - 4,5 eur x 20 dní), vreckové 50 eur mesačne, z ktorého pokrýva lieky, oblečenie, obuv, hygienu, náklady na šošovky a kontrola u lekára 11,37 eur mesačne. Navrhovateľka mala v súvislosti s nástupom na vysokú školu jednorazové výdavky, a to kauciu na internát vo výške 100 eur, náklady na ISIC preukaz 16,50 eur ročne, na index a ročenku 18,50 eur, na študijné materiály 25 eur, na okuliare 2 eurá, na plášť 12 eur, na nákup vecí na internát (periny, vankúš, kufor, svietidlo) 107,36 eur, na nevyhnutnú elektroniku (kábel, nabíjačky) 33,97 eur. Okrem toho jej vznikli jednorazové výdavky spojené s podaním prihlášok na vysoké školy vo výške 236 eur a účasťou na prijímacích pohovoroch (cestovné a pod.) vo výške 120 eur. Ďalšie náklady súvisia so zakupovaním stravy počas pobytu doma.

11. Matka navrhovateľky je zamestnaná stále ako učiteľka v ZŠ Mníšek nad Popradom, jej priemerný čistý príjem za rok 2016 činil necelých 870 eur (pohyboval sa od 776,18 eur v januári 2016 a zvyšoval sa na sumu 948,72 eur v decembri 2016). Za január a február 2017 sa čistý príjem matky navrhovateľky pohyboval okolo 910 eur. Naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a navrhovateľkou. V novembri 2014 absolvovala prvú a vo februári 2016 druhú atestáciu. Okrem toho v období od 21.8.2012 do 11.2.2016 absolvovala viacero školení. Predložené výdavky na tieto atestácie a školenia predstavujú sumu necelých 630 eur.

12. Otec navrhovateľky pracuje aj naďalej na pobočke Finančného riaditeľstva v Starej Ľubovni, kde pracuje aj jeho manželka. Jeho čistý priemerný príjem za rok 2016 predstavuje sumu necelých 854 eur, za január a február 2017 sa čistý príjem otca navrhovateľky pohyboval okolo 885 eur. Otec navrhovateľky naďalej žije spolu so svojou manželkou a synom v rodinnom dome jeho mamy, ktorá býva s nimi. Okrem vyživovacej povinnosti k navrhovateľke vo výške 100 eur má vyživovaciu povinnosť k synovi, ktorý je v súčasnosti žiakom 2. ročníka ZŠ v Plavnici. Náklady spojené s užívaním domu predstavujú - za elektriku a plyn 116 eur, za poistku za dom 142,51 eur ročne (čo mesačne predstavuje sumu 11,88 eur), za

telefón vo výške 13,95 eur, za vodu vo výške 9,50 eur. V decembri 2016 zakúpil otec navrhovateľky stôl a stoličku vo výške 414,60 eur a v júni 2015 notebook v hodnote 431,43 eur. Ďalšie náklady súvisia s nákupom potravín a stravy pre rodinu, zakupovaním oblečenia, obuvi a školských potrieb jeho syna, nákupom dreva a opravami domu a nákladmi na cestovanie.

13. Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k názoru, že návrh je čiastočne dôvodný.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Podľa § 231 C.s.p. rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

21. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (zvýšiť výživné pre navrhovateľku) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predošlého rozsudku.

22. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata alebo získanie zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zlepšenie alebo zhoršenie majetkových pomerov apod. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí, najmä prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov apod. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov vychádzajúc napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi. Objektívne životné náklady, resp. ich zvýšenie

vzhľadom na ekonomickú situáciu, a teda valorizačná zložka, je premietnutá ako u osôb povinných, tak aj oprávneného.

23. V prejednávanej veci súd mal preukázanú takú zmenu pomerov účastníkov, ktorá sa závažnejším spôsobom prejavila v ich pomeroch v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy, a to predovšetkým na strane navrhovateľky, ale aj na strane otca navrhovateľky.

24. Navrhovateľka od poslednej úpravy ukončila stredoškolské štúdium a nastúpila na vysokú školu vzdialenú od miesta trvalého bydliska asi 400 km. S uvedenou skutočnosťou súvisia nepochybne vyššie náklady, minimálne s nákladmi na ubytovanie, nákladmi na MHD, zabezpečovaním základných potrieb mimo miesta svojho bydliska (ako napr. stravné a pod.). Zvýšenie platu u otca navrhovateľky o cca 160-170 eur (v čase vyhlásenie rozsudku) oproti predchádzajúcej úprave, ako aj začatie povinnej školskej dochádzky u jeho syna je podľa názoru takisto zmenou, ktorú možno považovať za podstatnú zmenu pomerov. Za čas od poslednej úpravy výšky výživného došlo určite aj k objektívnemu zvýšeniu životných nákladov, ktoré sa však premietajú na oboch stranách.

25. Súd sa následne zaoberal adekvátnosťou a primeranosťou požadovanej výšky výživného, prihliadajúc a posudzujúc tak reálne náklady na zabezpečenie potrieb navrhovateľky, ako aj na možnosti a schopnosti otca navrhovateľky. Súd pritom zohľadňoval aj pomery matky navrhovateľky, keďže obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov.

26. Po preskúmaní deklarovaných výdavkov oboch strán súd dospel k záveru, že obe strany niektoré výdavky nadhodnotili za účelom dosiahnutia svojho cieľa. Navrhovateľka sa snažila súd presvedčiť, že jej mesačné náklady sa pohybujú okolo 450-500 eur. Uvedené výdavky vzhľadom na okolnosti toho prípadu a nižšie uvedené okolnosti súd považuje za značne nadhodnotené. Navrhovateľka do výdavkov zahrnula aj cestovné každý víkend z Bratislavy do Starej Ľubovne vo výške 64 eur mesačne. Zohľadniac náročnosť štúdia navrhovateľky a vzdialenosť od miesta bydliska je otázne, či navrhovateľka skutočne cestuje do miesta trvalého bydliska každý víkend. Ak by však tomu aj tak bolo, navrhovateľka má možnosť cestovať vlakmi aj zadarmo. Súd preto uvedený výdavok nepovažoval za dôvodný. Ďalej navrhovateľka udávala, že náklady na stravu počas víkendov doma činia 56 eur mesačne. Aj keby súd vychádzal z toho, že navrhovateľka je doma každý víkend, aj tento náklad súd považuje za nadhodnotený, a to už len s prihliadnutím na náklady na stravu, ktoré udáva na deň počas pobytu v mieste vysokej školy. Navyše je vysoko pravdepodobné, že sa navrhovateľka stravuje s ostatnými členmi domácnosti, čo minimálne pri varenej strave spôsobuje nižšie priemerné náklady na jedného člena domácnosti. Naviac sa navrhovateľka stravovala doma počas víkendov aj pred nástupom na vysokú školu, teda nejde o nejaký nový výdavok, ktorý by nevznikal už predtým. Ďalej navrhovateľka udáva náklad 30 eur na mobil. Takýto náklad vzhľadom na možnosti paušálov poskytovaných mobilnými operátormi a získania telefónu aj za nižšie ceny (či už pri uzavretí zmluvy s mobilným operátorom s tzv. viazanosťou alebo priamo kúpy mobilného telefónu) sa súdu javí takisto nadhodnotený. Podobne účasť na plaveckom kurze na Thassose, či najmä dovolenku v Albánsku je podľa názoru súdu možné považovať za určitý nadštandard. Aj keď navrhovateľka tvrdila, že pobyt v Albánsku bol jazykovým kurzom, z predloženej zmluvy nevyplýva, by súčasťou dovolenky mal byť aj nejaký jazykový kurz. Uvedeného pobytu sa navrhovateľka zúčastnila so svojou matkou, pričom z predloženej zmluvy skôr vyplýva (aj s prihliadnutím na jeho dĺžku, keďže 11 dní je na jazykový kurz dosť krátka doba), že hlavným účelom bola pobytu bola dovolenka navrhovateľky a s jej matkou. Skutočnosť, za akým účelom sa navrhovateľka zúčastnila týchto pobytov, je však dôležitou predovšetkým z dôvodu, či pomery povinnej strany dovoľujú premietnuť do výživného aj takéto výdavky, pričom súd z nižšie uvedených dôvodov dospel k záveru, že pomery otca umožňujú do výživného zahrnúť aj určitú časť na takéto potreby navrhovateľky.

27. Na druhej strane otec navrhovateľky uvádzal náklady na cestovné vo výške 120 eur mesačne. Je zrejmé, že pri dennej vzdialenosti približne 30 km za cestu do práce a späť vykonanú osobným motorovým vozidlom, ktorým sa na rovnaké pracovisko prepravuje s manželkou, sa reálne náklady na pohonné hmoty môžu pohybovať maximálne do výšky 30 eur na 1 osobu (ak súd vychádza z predpokladu asi 600 ubehnutých km za mesiac, cene pohonných hmôt 1,35 eur za 1 liter benzínu a spotrebe aj okolo 7 litrov (čo je zväčša viac, ako sú bežné priemerné spotreby súčasných motorových vozidiel), by vychádzala spotreba na menej ako 60 eur). Otec navrhovateľky ďalej poukazoval na náklady s nákupom

notebooku v súvislosti s nákladmi na syna, ktoré však súd nemôže akceptovať v plnej výške, keďže tento nepochybne slúži celej rodine a nejde o náklad, ktorý by bol spojený s potrebami iba jeho maloletého syna. Výdavky súvisiace so starostlivosťou o jeho syna nepochybne vznikajú a súvisia s jeho vývojom. Na druhej strane výdavky na syna uvádzané otcom navrhovateľky sa týkajú obdobia približne 1 roka, čiže reálne mesačné náklady na jeho starostlivosť sa môžu pohybovať okolo 100 eur - 120 mesačne (cca 45 eur náklady na školské obedy, družinu a ľudovú školu umenia a cca 55 - 75 eur na ošatenie, obuv a ostatné výdavky; náklady na stravu sú zahrnuté pri nákladoch na stravu celej rodiny).

28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel, že reálne, resp. akceptovateľné bežné mesačné výdavky navrhovateľky predstavujú sumu cca 240-250 eur (100 eur strava v škole aj doma, 47,25 eur internát, 12,05 eur MHD, 11,37 eur šošovky a kontrola u lekára, 50 eur vreckové pokrývajúce ostatné bežné potreby navrhovateľky, 15-20 eur náklady na mobil a telekomunikačné služby, zubné ošetrenia). Ďalej navrhovateľke vznikli rôzne jednorazové výdavky spojené s výberom vysokej školy a účasťou na prijímacích pohovoroch 376 eur (za účasť na veľtrhu vysokých škôl 20 eur, za prihlášky na vysoké školy 236 eur a za cestovné 120 eur), s nástupom na vysokú školu vo výške asi 220 eur (nákup ISIC karty, indexu a ročenky, školských potrieb a učebných pomôcok, nevyhnutných vecí na internát a elektroniky; niektoré z nich sa budú opakovať zhruba raz ročne, kaucia za internát bude navrhovateľke vrátená, preto túto súd nezapočítaval medzi náklady navrhovateľky) a dovolenkami navrhovateľky.

29. Na druhej strane preukázané výdavky otca navrhovateľa, z ktorých väčšina sa týka zabezpečenia potrieb celej jeho rodiny, predstavujú mesačne okolo 700 - 720 eur (výživné 100 eur, náklady na syna 100 - 120 eur, náklady na energie a telefón cca 140 eur, poistka za dom cca 12 eur mesačne, strava cca 300 eur, cestovné do 30 eur + rôzne menšie náhodné výdavky). Aj keby teda tieto boli hradené čisto iba z príjmu otca navrhovateľky a prípadne boli aj o niečo vyššie (napr. aj v súvislosti so starostlivosťou o rodinný dom), otcovi navrhovateľky by ostávala z jeho čistej mzdy suma okolo 160 - 180 eur. Je pritom potrebné zohľadniť skutočnosť, že otec navrhovateľky má manželku, ktorá sa takisto podieľa na nákladoch spojených s bývaním, stravovaním či starostlivosťou o ich syna. Podobne je vysoko pravdepodobné, že na nákladoch spojených s bývaním sa podieľa aj matka otca navrhovateľky, teda reálne by otcovi navrhovateľky ostávala zo mzdy ešte vyššia suma. Vyživovacia povinnosť otca navrhovateľky voči synovi a jeho nástup na ZŠ je nepochybne skutočnosťou, ktorá neumožňuje otcovi navrhovateľke platiť jej výživné v takej výške, ako by tomu bolo bez ďalšej vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky, napriek tejto skutočnosti však súd aj vzhľadom na skutočnosti uvedené v tomto rozsudku dospel k záveru, že ani táto skutočnosť, pri zohľadnení ďalších okolností daného prípadu, nebráni zvýšeniu výživného pre navrhovateľku.

30. Navrhovateľka má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, teda tak matky, ako aj otca. Príjem rodičov navrhovateľky je porovnateľný (matka navrhovateľky má síce v súčasnosti čistý príjem o približne 25 eur vyšší ako otec navrhovateľky, uvedené je však spôsobené účasťou na rôznych školeniach a dvoch atestáciách za posledné zhruba 3,5 rokov, s čím súviseli určité výdavky, po zohľadnení ktorých, pri ich rozpočítaní na 1 mesiac, je rozdiel medzi príjmami rodičov navrhovateľky minimálny). Podobne ich životná úroveň je porovnateľná, keď síce matka navrhovateľky je jedinou zárobkovočinnou osobou v domácnosti, býva však s dvoma rodičmi, ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku a má vyživovaciu povinnosť iba k navrhovateľke. V domácnosti otca navrhovateľky síce žijú dve zárobkovočinné osoby (otec navrhovateľky s manželkou), ale iba jeden poberateľ dôchodku. Otec navrhovateľky má pritom okrem vyživovacej povinnosti k navrhovateľke a vyživovaciu povinnosť k svojmu maloletému synovi. Za tohto stavu potom súd považuje za spravodlivé, aby náklady spojené s potrebami navrhovateľky znášali obaja rodičia v rovnakej miere.

31. Vychádzajúc z vyššie uvedených bežných výdavkov navrhovateľky by polovica jej nákladov bola zo strany jej otca pokrytá sumou vo výške 120 - 125 eur mesačne. Súd však nemohol prehliadnuť skutočnosť, že navrhovateľka v súvislosti s prijímacími pohovormi na vysokú školu, podobne ako v súvislosti s nástupom na vysokú školu, mala zvýšené náklady. Tieto náklady činili asi 600 eur, pričom ide o náklady, ktoré sa už nebudú opakovať. Pri úspešnom štúdiu navrhovateľky bude vyživovacia povinnosť otca navrhovateľky trvať ešte asi 5 rokov. Po rozpočítaní týchto nákladov na 5 rokov, t.j. 60 mesiacov, by vychádzal mesačný výdavok na tieto náklady 10 eur, z ktorých polovica pripadajúca na otca navrhovateľky by činila asi 5 eur. Súd ďalej prihliadal aj na skutočnosť, že ak to umožňujú pomery rodičov, je možné za oprávnené považovať aj náklady dieťaťa na oddych a relax, čiže na dovolenku. Po zohľadnení vyššie uvedených príjmov a osobných pomerov otca navrhovateľky súd dospel k záveru, že

je tu aj priestor na priznanie výživného, ktoré by do určitej rozumnej miery pokryli aj tieto potreby dieťaťa. Suma okolo 10 - 15 eur mesačne podľa názoru dokáže vytvárať rezervu aj na takéto výdavky.

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je dôvod na zvýšenie výživného (nie na zníženie výživného, ako navrhoval otec navrhovateľky), pričom súd dospel k záveru, že výživné vo výške 140 eur mesačne je postačujúce jednak na pokrytie reálnych, resp. primeraných potrieb navrhovateľky, jednak na vykrytie uvedených jednorazových výdavkov, ako aj na pokrytie prípadných ďalších potrieb navrhovateľky, ktoré možno považovať za odôvodnené. Zvýšené výživné súd priznal odo dňa podania návrhu, t.j. od 22.11.2016. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

33. Vzhľadom na zvýšenie výživného súd zároveň rozhodol aj o dlžnom výživnom za obdobie od 22.11.2016 do vyhlásenia rozsudku, t.j. do 15.3.2017, ktoré predstavuje sumu vo výške 229,74 eur (pomerná časť za 9 dní novembra 2016 vo výške 42 eur + 120 eur (3 mesiace x 40 eur) + pomerná časť za 15 dní marca 2017 vo výške 67,74 eur), ktoré vzhľadom na jeho výšku povolil otcovi splácať v 2 splátkach so splatnosťou sumy 114,87 eur do 30.4.2017 a sumy 114,87 eur do 31.5.2017.

34. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.