Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CoP-28-2016.pdf
PDF · 100.94 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoP/28/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka veci starostlivosti súdu o maloletého G. X., B.. XX.X.XXXX, O. X. O. XXX/XX, XXX XX L., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov otec: G. X., B.. X.XX.XXXX, O. X. O. XXX/XX, XXX XX L. matka: Y. Z., B.. X.XX.XXXX, O. X. W.Á. XX, XXX XX U. B. P., zastúpená JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou so sídlom Radničné námestie 4, Spišská Nová Ves, o návrhu matky na zmenu zverenia mal. dieťaťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4P/28/2015-188 z 13.9.2016, a odvolaní otca proti dopĺňajúcemu rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4P/28/2015-195 z 22.9.2016, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh matky zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2/ Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvoradým hľadiskom bol záujem maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby došlo k základnej a podstatnej zmene pomerov či na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa. Zmenu pomerov matka videla v tom, že sa vydala za T. Z., manželstvo trvá, no s manželom od apríla 2015 nežije. Od novembra 2015 žije v spoločnej domácnosti s priateľom Y. V.. Býva v rovnakom byte aj jej syn mal. H., ktorý navštevuje prvý ročník ZŠ. U otca sa od poslednej úpravy v r. 2012 nič nezmenilo. Maloletý G. je v súčasnosti žiakom štvrtého ročníka základnej školy a bola mu diagnostikovaná vývinová porucha ADHD. Súd sa v dokazovaní zameral na záujem dieťaťa, citové väzby, vývinové potreby a na stabilitu budúceho výchovného prostredia. Vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckého dokazovania a vyvíjajúcu sa situáciu v rodine otca a v rodine matky v snahe zistiť najpriaznivejšie podmienky pre duševný vývoj maloletého. Závery znaleckého dokazovania svedčia o tom, že zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti matky nie je nutné. Súd vypočul v konaní aj maloleté dieťa, ktoré uviedlo, že chce bývať pri matke, pričom dôvodom pre takéto rozhodnutie zo strany dieťaťa bolo, že s matkou trávi málo času. Dieťa sa na stretávanie s matkou neskutočne teší a je veľmi sklamané, keď poňho nepríde. Kritérium želania dieťaťa však vysoko prevýšili ďalšie kritériá, a to sú hlavne vývinové potreby dieťaťa a stabilita výchovného prostredia. V konaní nebolo preukázané, že by otec sa zjavne nestaral o dieťa, prípadne starostlivosť zanedbával. Pre syndróm, ktorý diagnostikovali u maloletého G. je dôležité práve stabilné výchovné prostredie. Ide o dieťa, ktoré má diagnostikované ADHD, poruchy pozornosti, hyperaktivita, poruchy impulzivity, dysgrafia, dyslexia, dysortografia. Maloleté dieťa najviac potrebuje kľud, bez provokačných podnetov pre jeho impulzitu. Výchovné prostredie u otca je v tomto smere lepšie ako u matky. Súd prvej inštancie nespochybňoval, že dieťa má silný citový vzťah aj k matke aj k otcovi, ale vzhľadom na vyššie uvedené zamietol návrh
na zmenu výchovy u maloletého dieťaťa. Podotkol, že obaja rodičia musia vyvinúť aktivitu pre to, aby vytvorili prostredie vhodné pre dieťa, tzn., musia spolupracovať, musia sa spolu rozprávať a matka musí svoje aktivity smerovať k tomu, aby bola čo najčastejšie s maloletým dieťaťom. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 52 CMP.
3/ Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. Vo svojom odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že konštatuje silné citové väzby medzi dieťaťom a matkou a tiež situáciu, že má ešte jedného brata v matkinej domácnosti, s ktorým sa hrá, má stabilné prostredie bývania, býva v dvojizbovom byte, nestačilo to na posúdenie vhodnosti prostredia pre zmenu výchovy pre maloletého G.. Vytýkala to, že súd prvej inštancie konštatoval, že vychádzal predovšetkým zo znaleckého dokazovania a dospel k záveru, že najlepším prostredím pre dieťa a jeho záujmy je domácnosť otca napriek tomu, že mal. dieťa na pojednávaní pred súdom prvej inštancie sa vyjadrilo, že chce bývať s matkou. Zvukový záznam z pojednávania konaného dňa 13.9.2016 svedčí o tom, že mal. G. jednoznačne uviedol, že chce ísť tam, teda k matke, a celkovo tam bývať. Citovala ust. § 24, 28 a 30 Zákona o rodine. Rovnako citovala Dohovor o právach dieťaťa, a to konkrétne článok 3, 9, 12 a 18. Matka je toho názoru, že ak je dieťa schopné samo sa vyjadriť, musí byť rešpektovaná jeho vôľa. Z vyjadrenia maloletého pred kolíznym opatrovníkom dňa 14.4.2015 vyplýva, že chce ísť k mamke, mal by tam bližšie školu, viac času by mohol tráviť s bratom, s ktorým má aj spoločnú izbu. Matkou nebol ovplyvňovaný. Jeho želaním bolo, aby bol zverený do výchovy matky. Z týchto dôvodov navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie, zveriť dieťa do výchovy matky, určiť výživné zo strany otca vo výške 100,- Eur a upraviť styk otca s dieťaťom na každý víkend v párnom týždni od piatku do nedele.
4/ K odvolaniu matky sa vyjadril opatrovník mal. dieťaťa, ktorý uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach, ktoré podporujú aj závery znaleckého dokazovania. Najväčším záujmom musí byť v tejto veci maloleté dieťa a jeho zdravý vývoj, stabilita rodinného prostredia, preto navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.
5/ K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Vyslovil presvedčenie, že rozsudok, proti ktorému sa odvolala matka je spravodlivý a vychádza hlavne zo záujmov maloletého dieťaťa. Keď sa vyjadril na súde, že ho nikto nepresviedča, prezentoval názor, ktorý mu práve v tej chvíli vyhovoval. Matku má veľmi rád a chce sa s ňou často stretávať. Otec si myslí, že matka manipuluje s dieťaťom. Možno troška aj koriguje svoje vyjadrenia, keďže sa bojí reakcie matky. Synove vypätie v priebehu tohto sporu je veľké. Má aj neidentifikovateľné bolesti bruška. Asi pol roka navštevoval aj klinickú psychologičku. Následne bol maloletý aj v nemocnici, matka sa o jeho stav nezaujímala. Otec pokiaľ sa snaží kontaktovať matku, matka zvalí akúkoľvek vinu len na otca. So synom má veľmi dobrý vzťah, syn sa mu so všetkým zverí, majú sa radi, nevie si predstaviť život bez neho. Nemá vedomosť, že by došlo zo strany kolíznej opatrovníčky, či súdu k nátlaku. Súd bol povinný na naliehanie matky syna vypočuť. Týmto naliehaním znova matka vytvorila nátlak na psychiku dieťaťa. Matka už aj v minulosti vydierala otca a zneužívala jeho veľkú lásku k synovi. Postoj syna ku nevlastnému bratovi je zachytený v znaleckom posudku. Otec sa riadne stará o dieťa a dieťa navštevuje školu, školskú družinu, po 15-tej hodine sa mu venuje pri učení stará mama, ktorá bola pedagogička na 1. stupni, ktorá vie starať sa aj o dieťa, ktoré má diagnostikované ADHD a poruchy, ktoré u syna existujú. Toto sa zhoršuje najmä k večeru. Otec sa mu venuje následne pri ďalších predmetoch, keď príde z práce a voľnom čase. Matka pracuje na zmeny, niekedy do 16.tej, niekedy až do noci, a aj jej dieťa, ktoré sa narodilo po mal. G. začalo navštevovať základnú školu. Skôr by sa mala zamyslieť nad tým, ako ťažko znáša maloleté dieťa, keď mu nezavolá, a toto považuje otec za hrubé zanedbávanie dieťaťa. Matka si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť naposledy stanovenú a otec má z toho pocit, že jej výdavky vysoko prevyšujú jej príjem. Na súde priznala dve pôžičky a už tieto prevyšujú príjem matky. Matka chcela zveriť dieťa do jej opatery a zlepšiť si svoju finančnú situáciu tým, že otec bude platiť na dieťa. Matka nemá vysporiadaný svoj život po stránke vzťahovej ani finančnej, preto navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
6/ Súd prvej inštancie vydal vo veci dopĺňací rozsudok, v ktorom rozhodol, že navrhovateľka je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 222,56 Eur na účet súdu vedeného v štátnej pokladnici do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto dopĺňacieho rozsudku. Zaviazal otca nahradiť trovy štátu vo výške 222,56 Eur na účet tunajšieho súdu vedený v štátnej pokladnici do troch dní od právoplatnosti tohto dopĺňacieho rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa vo veci vykonalo znalecké dokazovanie, rodičom dieťaťa nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, preddavok na trovy znaleckého
dokazovania nezložili. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti považoval súd prvej inštancie za spravodlivé, aby znášali náklady na znalecké dokazovanie rodičia v rovnakej miere. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a § 225 ods. 1 až 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
7/ Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Vo svojom odvolaní uviedol, že návrh bol zamietnutý. Keď súhlasil so znaleckým dokazovaním hneď uviedol, že nie je ochotný nahrádzať trovy za toto dokazovanie. Bolo by spravodlivé, ak matka nebola úspešná, aby znášala náklady. Matka od roku 2012 má prispievať 30,- Eur mesačne na výživu maloletého syna, je to žalostne málo, okrem toho výživné platí sporadicky, nepravidelne. Už po vyhlásení rozsudku sa v budove súdu matka vyjadrila, že sa odvolajú, na výchove ďalej nespolupracuje, a od posledného pojednávania dieťa nezobrala k sebe napriek tomu, že mu to sľúbila. Preto navrhol, aby trovy na znalecké dokazovanie boli znášané zo strany matky v celom rozsahu.
8/ Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 1 CMP a § 378 a nasledujúcich CSP a dospel k záveru, že odvolanie matky vo vzťahu k napadnutému rozsudku a odvolanie otca vo vzťahu k napadnutému dopĺňaciemu rozsudku nie súd dôvodné.
9/ Súd prvej inštancie dôsledným spôsobom zistil skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci, dôsledne sa zaoberal skutočnosťami rozhodujúcimi vo vzťahu k maloletému, dospel k správnemu právnemu záveru a na týchto skutočnostiach sa nič nemení ani v štádiu odvolacieho konania.
10/ Podľa § 24 ods.4 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine ďalej len ZoR úd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11/ Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
12/ Podľa § 43 ods. 1 ZoR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
13/ Podľa § 217 ods. 1 prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
14/ Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
15/ Podľa § 121 CSP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
16/ Z obsahu spisu doteraz vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 10P/104/2012-25 zo dňa 6.11.2012 bolo rozhodnuté o schválení rodičovskej dohody na základe ktorej bol zmenený rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa 2C/18/2008-49 z 20.5.2008, ktorým bol na čas po rozvode mal. G. zverený do starostlivosti matky. Zmenou súdneho rozhodnutia zo dňa 6.11.2012 bolo dieťa zverené do výchovy otca a matka bola zaviazaná prispievať 30% zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. V čae zmeny súdneho rozhodnutia matka súhlasila so zmenou výchovného prostredia, keďže išlo o želanie dieťaťa ísť bývať k otcovi. Otec mal vytvorené lepšie podmienky, bol držiteľom ZŤP, mal osobnú asistentku, ktorá mu napomáhala a mal stály príjem aj vytvorené vhodné bytové prostredie. Matka následne uzavrela manželstvo s T. Z., s ktorým od prelomu apríla/mája 2015 nežije v spoločnej domácnosti, má ešte mladšieho syna H., ktorý je toho času žiakom
prvého ročníka základnej školy, otca v rodnom liste dieťa nemá zapísané, od novembra 2015 žije v spoločnej domácnosti s priateľom Y. V.. Býva v dvojizbovom byte a pracuje na zmeny vo firme W. U. B. P.. Otec pracuje ako T. v kúpeľoch P. G. a jeho príjem je od 350,- Eur do 400,- Eur mesačne, poberá invalidný dôchodok 350,- Eur mesačne a rodinné prídavky na maloletého 23,52 Eur. Dostáva aj peňažný príspevok na osobnú asistentku vo výške 212,52 Eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka v súčasnosti pracuje ako pokladníčka v spoločnosti I. U. B. P. s príjmom 340,- Eur mesačne. V domácnosti býva jej partner, ktorý je SZČO, matka má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. H.. Maloletý G. je žiakom štvrtého ročníka Základnej školy v L., stravuje sa v školskej jedálni, navštevuje školskú družinu. Má diagnostikované ADHD, poruchy pozornosti, hyperaktivitu, poruchy impulzity, dysgrafiu, dyslexiu a dysortografiu. Navštevuje ambulanciu klinického psychológa.
17/ Odvolacími dôvodmi matky bola okolnosť, že súd prvej inštancie napriek vypočutiu maloletého dieťaťa a jeho stanoviska, že chce bývať s matkou, ktoré stanovisko v minulosti prezentovalo dieťa aj pred kolíznym opatrovníkom, v spojení s článkom 3 a nasl. Dohovoru o právach dieťaťa ale aj ustanoveniami Zákona o rodine je nutné prihliadať na prianie maloletého dieťaťa, nevyhovel návrhu matky na zmenu výchovy. V odvolaní namietala predovšetkým to, že sa nerešpektoval názor maloletého dieťaťa a pritom podmienky na výchovu u oboch rodičov sú rovnaké s tým, že predovšetkým súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v priebehu tohto konania.
18/ Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami vo veci vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania ale aj z ostatných výsledkov dokazovania, a to výsluchu mal. dieťaťa, pomerov na strane otca a pomerov na strane matky. Pre súd prvej inštancie, ktorý rozhodoval o zmene pomerov bol dôležitý predovšetkým záujem dieťaťa, ktoré, ako je zrejmé z výsledkov a z predložených listinných dôkazov, trpí poruchou ADHD, poruchou nesústredenia, poruchou istého druhu agresivity, dyslexie, dysgrafie a ďalších porúch. Tieto jednoznačne vyžadujú, a to sú závery nie znaleckého dokazovania, ale ďalších dôkazov, teda návštev klinického psychológa, predovšetkým kľudné, pokojné a hlavne bezpečné prostredie pre dieťa, ktoré musí teraz, ale aj do budúcna vedieť, že má zabezpečené pokojné prostredie. Toho času poznaním týchto kritérií medzi matkou a otcom v spojení so znaleckým posudkom je zrejmé, že viac faktorov, ktoré zabezpečia optimálne prostredie pre mal. dieťa, u ktorého toto je najdôležitejší prvok jeho súčasného stavu a požiadaviek na jeho výchovu, na kľudný duševný vývoj, je u otca. Otec od roku 2012 žije v spoločnej domácnosti s dieťaťom, má k nemu veľmi dobrý vzťah, rovnako aj dieťa k otcovi. Nezanedbáva výchovu, dieťa navštevuje základnú školu a venuje sa mu okrem otca aj stará matka z otcovej strany. Otec má trojizbový byt, v ktorom dieťa má samostatnú izbu, má v okolí kamarátov, otec sa mu venuje aj v mimoškolskej činnosti. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Otec má pravidelnú pracovnú dobu od 7.30 do 15.30 hod..
19/ Na druhej strane matka, ku ktorej má dieťa takisto dobrý citový vzťah, citové väzby, a aj matka k nemu, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, býva v dvojizbovom byte, zdieľa spoločnú izbu s bratom, ktorý pochádza z ďalšieho vzťahu matky. Matka v súčasnej dobe už nebýva s aktuálnym manželom, žije s priateľom v spoločnej domácnosti. Pracuje na zmeny, ktoré ona nemôže ovplyvniť, o čom sa sama vyjadrila pri výsluchu, tým pádom dieťa nie vždy od 16.tej hodiny, kedy by končilo školskú dochádzku a prípadne návštevu školskej družiny by malo možnosť byť s matkou, pripraviť sa na ďalší deň do školy, tráviť čas, primerane vytvoriť prostredie, ktoré by ho nijakým spôsobom nevzrušovalo. Práve kľudné prostredie je tým dominantným znakom a tým komfortom, ktorý musí byť v danej situácii pre maloleté dieťa zachované.
20/ Nie je zanedbaniahodné ani zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, ktoré takisto, pokiaľ sa porovnávajú, favorizujú otca a táto okolnosť je tiež nie zanedbania hodná vzhľadom k tomu, že dieťaťu je potrebné zabezpečiť aj istú terapiu, ktorá tiež predstavuje finančné náklady.
21/ Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k znaleckému dokazovaniu dospel súd prvej inštancie na návrh kolízneho opatrovníka ale aj rodičov vzhľadom k tomu, že predmetom konania bola veľmi citlivá otázka zmeny výchovného prostredia u dieťaťa. Samotný znalec konštatuje, ale aj z praxe odvolacieho súdu je zrejmé, že vo veku, v ktorom sa t. č. nachádza mal. G. je potrebné veľmi citlivo vykonávať dôkazy a využiť všetky možnosti na to, aby sa dospelo k záveru, kde je vhodnejšie prostredie a pomery pre všestrannú výchovu maloletého dieťaťa. Preto určite nemožno súhlasiť s názorom matky, že jediným
kritériom môže byť to, čo povedalo maloleté dieťaťa, a teda je potrebné dominantne len jeho názor rešpektovať, potom nebolo potrebné vykonávať žiadne dôkazy. Znalecký posudok práve naopak svedčí o tom, že dieťa sa nachádza v súčasnej dobe v ťažkej situácii, napätia z prebiehajúceho konania, kde bezosporu obaja rodičia istým spôsobom sa snažili manipulovať názory dieťaťa a toto keďže je jednoznačné má veľmi dobrý a kladný citový vzťah aj k otcovi aj k matke, nechce poškodiť ani jednému z nich a v snahe vyhovieť matke, po ktorej túži a s ktorou sa málo stretáva, prezentoval vôľu byť v spoločnej domácnosti s matkou. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že v súčasnej dobe dieťa sa nachádza v zlom výchovnom prostredí, v zlých pomeroch, že je možné otcovi niečo vytýkať v tom zmysle, že matka by tieto vytýkané nedostatky plnila lepšie ako otec.
22/ Je znova potrebné v odvolacom konaní zdôrazniť, že rodičia mal. dieťaťa, ktorí sú rozvedení, nie sú konkurentmi, nie sú rivalmi, bojovníkmi o dieťa ale sú to dve najbližšie osoby patriace do života dieťaťa a to vyplýva aj z dokazovania, ktorým musia sa snažiť pre to, aby zabezpečili aj čo najlepšie pomery, prostredie pre dieťa ktoré rastie, chce sa stretávať s matkou. Rodičia by mali nájsť aj vhodný, optimálny model tohto stretávania sa pokiaľ matka jednak pracuje na zmeny, jednak nežijú v jednom bydlisku, sú tu náklady na dochádzanie pri prevzatí si dieťaťa, tieto okolnosti by pri svojich dohodách mali zohľadniť, umožniť dieťaťu čo najviac byť s matkou za rešpektovania zázemia tak osobnostného ako aj materiálneho, ktoré otec v súčasnej dobe zvláda bez akýchkoľvek problémov. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 23/ Vo vzťahu k dopĺňaciemu rozsudku a odvolaniu otca odvolací súd konštatuje, že v danej veci v záujme oboch rodičov bolo vykonať toto dokazovanie. Práve znalec, odborník z odboru detskej klinickej psychológie vykonal vyšetrenie zúčastnených strán v snahe čo najlepšie odporučiť rozhodnutie súdu s ohľadom práve na otázky, ktoré mu boli uložené účastníkmi konania, kolíznym opatrovníkom, a ktoré mali odpovedať na otázku potreby zmeny výchovného prostredia. Práve preto znalecký posudok bol dôležitým dôkazom vo veci a v tomto prípade nie je možné vychádzať len zo zásady úspechu v konaní ale aj komplexného hodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania, ktorým jedným z dôkazov bol znalecký posudok, ktorý bol posudkom, z ktorého predovšetkým súd prvej inštancie vychádzal, ale nie len z neho, ale bolo v záujme všetkých strán sporu, aby vykonaný bol. Preto skutočne aj odvolací súd sa domnieva, že by bolo spravodlivé, aby znášali náklady na vykonanie tohto znaleckého dokazovania obaja rodičia. Sú zamestnaní, príjem majú a je možné potom po dohode aj zabezpečiť si resp. požiadať o splátky týchto výdavkov aj za situácie, že matka platí minimálne výživné a z podkladov, ktoré predložil otec nie je zrejmé táto platba pravidelná. Preto aj dopĺňací rozsudok odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
24/ O trovách konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 57 CMP. Keďže zo strany účastníkov konania neboli nároky na náhradu trov odvolacieho konania a súd v mimosporových konaniach rozhoduje o trovách konania len na návrh, o odvolacích trovách konania preto nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).