Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4T-115-2016.pdf
PDF · 95.39 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/115/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v trestnej veci proti obžalovanému G. Y. pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.03.2017 takto
rozhodol:
Obžalovaný :
G. Y. B. U. M. W. Z., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom T., Z. XXX/XX
j e v i n n ý , ž e :
dňa 20.10.2014 v čase okolo 08.15 hod. v T. T. C. O. Č.. X v objekte spoločnosti Lumen, družstvo Nitra, fyzicky napadol poškodeného V.. I. Y. tým spôsobom, že ho po predchádzajúcom verbálnom konflikte najskôr oblial vodou, ktorú mal v šálke a následne podišiel k poškodenému, chytil ho rukami za obe ramená a udrel ho hlavou do oblasti čela, čím mu spôsobil pomliaždenie pravej čelovej oblasti hlavy s podkožným nakrvácaním, ľahký otras mozgu a natiahnutie svalstva krku, pričom na následky zranení bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života do 7 dní,
t e d a :
dopustil sa fyzicky a na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti tým, že napadol iného
t ý m s p á ch a l :
prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 56 odsek 1,2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2,3 Trestného zákona, na peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) Eur.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovuje sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.
Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 142,40 Eur.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie vypočutím obžalovaného, vypočutím svedka poškodeného V.. I. Y., svedka J. X., prečítaním výpovede svedka N. C., prečítaním znaleckého posudku MUDr. Vladimíra Popelku a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný G. Y. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie v obžalobe za vinu. Uviedol, že priestory operačného centra SBS pozostávajú z operačnej miestnosti a miestnosti kde sa nachádza umývadlo, do tejto miestnosti z dvora cez vstupné dvere vstúpil poškodený, ktorého cez presklené dvere do operačnej miestnosti videl ako si umyl ruky a utrel si ich do jeho uteráka. Spýtal sa ho, kto mu to dovolil, poškodený odpovedal, že či mu vodu zje. Na to poškodeného polial šálkou vody a vytlačil ho z miestnosti von, ale sám z tejto miestnosti nevyšiel von, lebo mu zazvonil telefón a viac sa poškodenému nevenoval. Na vstupných dverách vedúcich do miestnosti s umývadlom sa nachádzal výstražný oznam o zákaze vstupu do miestnosti cudzím osobám. Poškodeného v kritický deň videl prvý krát, nemal žiadny dôvod mu ublížiť, obžalovaný nevedel vysvetliť prečo poškodený tvrdí opak. Priestory SBS Cobra sa nachádzajú v prenajatej vrátnici v objekte spoločnosti LUMEN. Okrem priestorov vrátnice sa v objekte nachádzajú ďalšie budovy, v ktorých sídlia rôzne firmy, ďalej sa tam nachádza stolárstvo, klampiarstvo, papierníctvo. Vstup do areálu bol zabezpečený závorou a v nočných hodinách sa zatvárala aj vstupná brána. Vstup motorových vozidiel do areálu cez rampu umožňovali jednotlivé firmy. Cez pracovnú dobu do areálu mali prístup v jednotlivých firmách zamestnané osoby. Peší chodci obchádzali rampu. Nákladné motorové vozidlá, z dôvodu načerpania pohonných látok, do areálu vpúšťal svedok X..
Svedok poškodený V.. I. Y. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní popísal konflikt s obžalovaným. Po natankovaní nafty do kamiónu, si išiel si umyť ruky do prístrešku. Vtedy tam prišiel obžalovaný so šálkou na kávu a na otázku obžalovaného, čo si tam umýva ruky, mu odpovedal, či mu tú vodu zje. Keď už bol vonku tak zacítil mokro na chrbte, otočil sa a povedal obžalovanému, že čo si to dovoľuje. Stáli od seba vo vzdialenosti 2 alebo 3 metre, obžalovaný k nemu pribehol, chytil ho za ramená, a dal mu hlavičku do čela. Na to sa mu zatočila hlava, podišiel 5 až 10 metrov ku kamiónu, kde si sadol na schodí. Vo vzdialenosti 15 alebo 20 metrov videl stáť ďalšie tri alebo štyri osoby. X. zbadal prichádzať k nim keď obžalovanému povedal, že čo si to dovoľuje. Pretože sa mu točila hlava, nemohol šoférovať, telefonoval C. - majiteľovi kamióna, ktorý ho odviezol do nemocnice. Pri vyšetrení mu zistili ľahký otras mozgu, pomliaždenie čela a niečo so stavcami. Následne navštívil špecialistu, ktorý mu vystavil práceneschopnosť na dva týždne. Potom sa viac ako mesiac liečil na zápal pľúc v Nemocnici na Zobori. V predmetnom areáli bol dva alebo tri krát tankovať naftu a vždy ho do areálu cez rampu vpustil svedok X.
Svedok J. X. uviedol, že Y. prišiel do areálu natankovať naftu do kamiónu, keď dotankoval vošiel do svojej miestnosti vypísať papiere, aby ich Y. mohol podpísať. Y. čakal 2-3 minúty a keď neprichádzal vyšiel za ním von a vtedy videl, ako sa Y. Z. Y. rozprávali pred dverami. Y. v tom čase stál asi 2 metre pred dverami „prílepku“ cez ktorý sa vchádza do operačnej miestnosti. Svedok nevedel uviesť, či stál obžalovaný pred dverami alebo tesne pri otvorených dverách, ale obidvoch videl ako sa tam rozprávajú. Y. mu nič konkrétne nepovedal, iba vyzeral nahnevaný, na nič sa nesťažoval. Keď vyzval Y. aby išiel podpísať papiere, obžalovaný išiel späť do svojej miestnosti a Y. odišiel do kamióna. Vstup do areálu je motorovým vozidlám sprístupnený cez rampu, každý majiteľ firmy v areáli má diaľkový ovládač k rampe. Chodci majú voľní vstup do areálu a nie sú povinní sa registrovať na vrátnici.
Z prečítanej výpovede svedka N. C., mal súd preukázané, že tomuto svedkovi telefonoval poškodený Y. a oznámil mu, že sa nachádza v T. na C. ulici v objekte fi.Pears, kde bol natankovať, a necíti sa dobre, nakoľko ho nejaký pán buchol do hlavy. Po príchode na miesto činu našiel Y. sedieť na schodíkoch kamióna a tento mu oznámil, že sa mu točí hlava, že nemôže jazdiť na kamióne, a že bol fyzicky napadnutý SBS-károm, ktorý pracuje v danom objekte a tento ho po tom, čo si bol umyť ruky na vrátnici bezdôvodne napadol tak, že mu dal „hlavičku“. Na Y. nevidel žiadne zranenie, avšak nemal dôvod mu neveriť.
Z prečítaného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo odvetvie a farmácia MUDr. Vladimíra Popelku PhD vyplýva, že znalec na základe lekárskych správ a vyšetrenia poškodeného ustálil, že tento dňa 20.10.2014 utrpel pomliaždenie pravej čelovej oblasti hlavy s podkožným nakrvácaním, natiahnutie svalstva krku, ktoré sa prejavovalo ľahkým obmedzením pohyblivosti a stuhlosťou šije, a preto bol nasadený fixačný golier po dobu dvoch dní. Poškodený po úraze hlavy nebol v bezvedomí a na okolnosti úrazu si pamätal, točila sa mu hlava a bolo mu na zvracanie, neurológ stav uzavrel ako ľahký otras mozgu. Podľa charakteru poranenia, pomhliaždenina s krvnou podliateninou, bez odrenín a tržných rán, toto zranenie vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou aktívnym násilím, úderom tupého predmetu útočníka, ktorý udrel poškodeného do pravej čelovej oblasti hlavy. Predmetom mohla byť hlava útočníka, päsť zatvorenej ruky, alebo iný predmet podobného charakteru. Poranenia poškodeného vznikli nízkou až stredne silnou intenzitou. Natiahnutie svalstva krku vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou pri prudkom vychýlení krčnej chrbtice zo svojej osi následkom úderu tupého predmetu do hlavy. Pri prudkom zaklonení došlo k natiahnutiu svalstva krku. Podľa znalca poranenia poškodeného mohli vzniknúť takým spôsobom, ktorý uviedol poškodený vo svojej výpovedi. Ľahké obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice bolo v rámci degeneratívnych zmien krčnej chrbtice. Poranenia poškodeného znalec klasifikoval z lekárskeho hľadiska ako úraz ľahký. Celkovo bol poškodený obmedzený v bežnom spôsobe života do 7 dní.
Z lekárskych správ týkajúcich sa zranení poškodeného, obsah ktorých súd prečítal na hlavnom pojednávaní, zistil tie isté skutočnosti, ktoré boli predmetom znaleckého dokazovania v odbore zdravotníctvo. Z vyčíslenia a doloženia nároku na náhradu škody poškodenou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou súd zistil, že za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dňoch od 20.10.2014 do 23.10.2014 boli uhradené náklady vo výške 142,40 Eur.
V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní bola oboznámená fotodokumentácia z miesta činu vyhotovená dňa 16.06.2016, fotografia - označenie miesta napadnutia poškodeným, náčrtok, fotodokumentácia predložená obhajobou a smernica pre výkonu služby dispečera.
Z hľadiska osobných pomerov bolo zistené, že obžalovaný z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je. Priestupkovo bol postihnutý v rokoch 2012 až 7.5.2016 štyri krát za porušenie pravidiel v cestnej premávke. Podľa odpisu z registra trestov doposiaľ súdne riešený nebol.
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine, treste aj o nároku na náhradu škody.
Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďou poškodeného V.. I. Y. a nepriamymi dôkazmi - lekárskymi správami a znaleckým posudkom svedeckými výpoveďami N. C. Z. J. X., ktorí síce neboli priamymi svedkami skutku a nevideli fyzický útok obžalovaného na poškodeného, ale svedok J. X. videl, ako sa títo dvaja rozprávajú pričom poškodený stál vo vzdialenosti do 2 metrov od dverí do „prístavby“ a oproti nemu stál obžalovaný pred dverami alebo tesne pri otvorených dverách. Týmto svedok X. vyvrátil tvrdenie obžalovaného, že poškodeného oblial s vodou v miestnosti a po zazvonení telefónu si toto išiel riešiť a nevyšiel pred prístrešok. Aj výpoveď svedka N. C. zapadá do reťaze dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaného. Tomuto svedkovi telefonoval poškodený ihneď po fyzickom útoku obžalovaného, a poškodený mu oznámil, že bol napadnutý SBS-károm. Ďalším nepriamym dôkazom sú lekársky správy a znalecký posudok, z ktorých súd mal preukázané, že poškodený I. Y. dňa 20.10.2014 o 12:02 hod. bol vyšetrený vo fakultnej nemocnici I.. C. I., u ktorého uviedol, že ráno okolo 8.00 hod. mu narazil SBSkar v práci hlavou do hlavy a odvtedy sa mu točí hlava, bolo mu na zvracanie, pobolieva ho krk. Súd má za to, že ak by poškodený nemal žiadne zdravotné problémy, nemal by dôvod ísť na lekárske vyšetrenie a ošetrujúcemu
lekárovi uvádzať nepravdivé skutočnosti. Podporne aj z konštatovania znalca vyplýva, že s najväčšou pravdepodobnosťou predmetné zranenia vznikli spôsobom popísaným poškodeným.
Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Súd mal jednoznačne za preukázané, to že obžalovaný úmyselne na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol poškodeného Ing. I. Y. spôsobom uvedeným v skutkovej vete rozsudku, čím mu spôsobil, lekárskymi správami a znaleckým posudkom zistené zranenie a to pomliaždenie pravej čelovej oblasti hlavy s podkožným nakrvácaním, ľahký otras mozgu a natiahnutie svalstva krku, pričom na následky zranení bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života do 7 dní, a tým sa dopustil prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona. Súd ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi jeho protiprávnym konaním a úmyselným zavinením na strane jednej a následkami vzniknutými na záujmoch chránených ustanoveniami § 364 Tr. zák. (ochrana medziľudských vzťahov a zásad slušného správania na mieste prístupnom verejnosti) nemal súd žiadne pochybnosti.
Objektívna stránka trestného činu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona spočíva v dopustení sa a) alternatívne hrubej neslušnosti alebo výtržnosti a to b) alternatívne buď slovne, alebo fyzicky a to c) alternatívne buď verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom
Okrem uvedeného objektívna stránka výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona demonštratívnym výpočtom (najmä) uvádza konania, ktoré sú alternatívne výtržníctvom za súčasného splnenia vyššie uvedených znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Medzi tieto demonštratívne konania patrí aj : napadne iného.
„Miestom prístupnom verejnosti“ je každé miesto, kam má prístup široký okruh ľudí individuálne neurčených a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní. Prístupnosťou sa rozumie možnosť vidieť a počuť prejav páchateľa, aj keď miesto činu nie je priamo prístupné verejnosti (napr. nachádza sa za plotom, ohradou a pod.) Vychádzajúc z uvedeného a aj z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že trestný čin bol spáchaný na mieste prístupnom verejnosti. Táto skutočnosť bola preukázaná výpoveďou samotného obžalovaného a výpoveďami svedkov X. a Y. ako aj v spise sa nachádzajúcou fotodokumentáciou. Miesto, kde bol spáchaný trestný čin sa nachádzalo síce v ohradenom objekte, ktorý je však prístupný širokému okruhu ľudí individuálne neurčených, pretože v danom objekte sa nachádzajú priestory rôznych subjektov, v ktorých pracujú jednak ich zamestnanci a jednak prichádzajú zákazníci do tam nachádzajúceho sa papiernictva, klampiarstva.
Pri fyzických napadnutiach treba pri posúdení na základe materiálneho znaku (materiálneho korektívu) podľa § 10 odsek 2 Tr.zák. brať do úvahy okrem iného osobu útočníka, pričom bližšie k trestnému činu výtržníctva bude smerovať, ak útočník má značnú fyzickú prevahu či už telesnú alebo zručnostnú; a tiež napadnutú osobu, pričom v neprospech útočníka je, že ide o osobu zjavne fyzicky slabšiu.
V prejednávanej veci v osobe obžalovaného išlo v čase činu o muža s výškou 192 cm a hmotnosťou cca 155 kg a v osobe poškodeného išlo o muža s výškou 175 cm a hmotnosťou cca 91-92 kg a preto podľa názoru súdu obžalovaný pri útoku voči poškodenému mal značnú telesnú prevahu a aj slabou resp. stredne silnou intenzitou úderu čelom hlavy obžalovaného do čelovej oblasti hlavy poškodeného boli spôsobené zranenia poškodenému zistené lekárskym vyšetrením. Je vysoko pravdepodobné, že obžalovanému prekážalo to, že bez jeho dovolenia poškodený použil vodu a uterák, na toto reagoval neadekvátne fyzickým útokom na poškodeného. Preto súd zvážiac všetky okolnosti (spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku) v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona ustálil, že konaním obžalovaného bol spáchaný prečin.
Podľa § 122 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami. K naplneniu znaku „pred viac ako dvoma osobami“ dôjde, ak: a) sú pri páchaní trestného činu súčasne prítomné najmenej 3 osoby, b) ide o osoby odlišné od páchateľa, c) tieto soby sú spôsobilé konanie páchateľa postrehnúť a rozumieť mu
Vykonaným dokazovaním nebola v prípravnom konaní a ani na hlavnom pojednávaní preukázaná prítomnosť najmenej 3 osôb pri páchaní prejednávaného trestného činu. Poškodený síce vo svojej výpovedi uviedol, že vo vzdialenosti 15 alebo 20 metrov stáli tri alebo štyri osoby, ale túto skutočnosť nepotvrdil svedok X., ktorý taktiež nebol priamym svedkom páchania trestného činu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 32 a 34 Tr. zák. súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobné pomery obžalovaného a možnosť jeho nápravy, na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil v prospech obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno j/ Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život). V neprospech obžalovaného nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (pri pomere 1:0), súd považoval vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy obžalovaného za postačujúce uložiť mu trest peňažný vo výmere 500,- Eur na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby v zmysle ustanovení § 56 odsek 1, 2 Trestného zákona. Pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený ustanovil súd náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace.
Tento trest podľa názoru súdu zabezpečí aj ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí aj iných od páchania trestných činov a zároveň (a nie v neposlednom rade) dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Uložený trest by mal byť pre obžalovaného postačujúci na to, aby si uvedomil nesprávnosť a protiprávnosť svojho konania, a aby sa v budúcnosti nedopúšťal podobnej trestnej činnosti.
V prípravnom konaní poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 142,40 Eur, ktorá pozostáva z vyplatenia vyčíslených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému Y.. Preto súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť túto škodu Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a teste obžalovaného a náhrade škody rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.