Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-106-2022.pdf
PDF · 151.77 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/106/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v spore žalobkyne A. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. – B., zastúpenej JUDr. Jozefom Göblom, advokátom, so sídlom Pytliacka 15, 040 11 Košice – Lorinčík, IČO: 35 571 918, proti žalovaným 1/ E. D., narodenému XX.XX.XXXX, 2/ D. F., narodenej XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX H., zastúpení JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava – Rača, IČO: 35 526 343, v konaní o vydanie hnuteľnej veci, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a . II. Súd konanie voči žalovanej 2/ z a s t a v u j e . III. Súd p r i z n á v a žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 % .
odôvodnenie:
1/ Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na vydanie hnuteľnej veci – klavíra značky Koch & Korselt Piano, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhrady trov konania.
2/ Žalobkyňa v žalobe poukázala na skutočnosť, že dňa 10.07.2020 podpísali žalobkyňa ako predávajúca a žalovaní ako kupujúci, kúpno-predajnú zmluvu na prevod nehnuteľností. Predmetom prevodu boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne nachádzajúce sa v obci a katastrálnom území H.. Jednalo sa o pozemky a stavby evidované na LV XXX, XXX I. XXX. Ešte počas vkladového konania sa žalobkyňa a žalovaní dohodli, že dočasne ponechá v prevádzanom rodinnom dome svoj klavír značky Koch & Korselt Piano, keďže je veľmi ťažký a musí zabezpečiť prepravu na ťažké kusy nábytku. Žalovaný 1/ sa vyjadril, že nie je problém, keďže tak skoro v tom dome nebude nič robiť. V prípade, keď začne niečo robiť zavolá. Následne prišla pandémia Covid19 a s tým spojené komplexné a dlhotrvajúce obmedzenia. Na prekvapenie žalobkyne, keď sa so žalovanými v máji 2022 spojila, tí (konkrétne žalovaný 1/) jej oznámil, že žiaden klavír jej nevydá a už si ho premiestnili k sebe. Žalovaní boli vyzvaní právnym zástupcom žalobkyne a to dňa 30.05.2022. Obaja výzvy prevzali, nijakým spôsobom nereagovali a ani nenavrhli žiaden spôsob riešenia. Žalovaní boli vyzvaní, aby oznámili právnemu zástupcovi alebo priamo žalobkyni, kedy môže dôjsť aj s poverenými osobami a premiestniť si danú hnuteľnú vec (klavír značky Koch & Korselt Piano) k sebe. Žalovaní boli vyzvaní, aby sa vec doriešila mimosúdne vzájomnou dohodou a boli upozornení, že v opačnom prípade, teda v prípade ich neochoty, resp. pasivity bude musieť iniciovať ďalšie kroky, či už cez súdne konanie o vydanie veci alebo prípadné trestné konanie. Žalobkyňa disponuje dôkazmi, a to fotografiami, listinami a tiež svedkami. Podotkla, že predmetná hnuteľná vec je pre ňu dôležitou spomienkou a pamiatkou na jej rodinu. Navyše ide o starožitnosť. Nikto nemôže zadržiavať veci patriace inej osobe bez právneho dôvodu. Sporové strany sa poznali roky, mali nehnuteľnosti v susedstve v obci H., mali spoločnú príjazdovú komunikáciu k svojim
domom. Preto keď sa žalobkyňa rozhodla predať svoju nehnuteľnosť, oslovila najmä susedov v okolí, či nemajú záujem o ich kúpu. Keďže sa jedná o vzácnu a významnú starožitnosť, každé premiestňovanie si vyžaduje minimálne 6 chlapov a maximálnu mieru opatrnosti. Do predaného domu žalobkyne danú hnuteľnú vec presťahovali nasledovné osoby, ktoré súčasne navrhla vypočuť ako svedkov v súdnom konaní: švagor D. F. a sestra D. E., dcéra B. J., dlhodobo pracuje v Austrálii, tento klavír využívala najmä ona od svojich 6 rokov, keďže navštevovala ZUŠku – hudobnú školu v Košiciach. Zamestnanaci: B. K. bytom L., D. K. bytom L. (pomáhali sťahovať veci z H. do práce v Rožňave). Prepravná a sťahovacia firma Rozík Marek z Rožňavy. Rovnako v prípade potreby je presvedčená, že aj ďalší susedia dosvedčia prítomnosť hnuteľnej veci v predanej chalupe a to pred predajom, ako aj po predaji a odovzdaní nehnuteľností kupujúcim – žalovaným. Sám žalovaný 1/ po prevzatí predmetu prevodu – chalupy uviedol: ,,môžete si ho nechať pani B. v dome ako dlho budete potrebovať, aj tak sa nechystáme teraz hneď prerábať.“ Žalobkyňa uviedla, že keby to súrilo, len nech zavolá, zabezpečí jeho premiestnenie. Navrhla v tomto konaní vypočuť aj samotných účastníkov – sporové strany. Žalovaní nereagujú na telefonáty od žalobkyne, ani na sms správy, ani na predžalobnú výzvu právneho zástupcu žalobkyne. Nie sú ochotní predmetnú vec dobrovoľne vydať a odovzdať žalobkyni. Zo strany žalovaných ide o účelové naťahovanie času v snahe vyhnúť sa splneniu si svojich povinností. Žalobkyňa nechce nič viac len to, na čo má právny nárok. Existujú svedkovia, fotografie, listinné dôkazy, listinná komunikácia medzi sporovými stranami, z ktorej jasne vyplýva opodstatnenosť nároku žalobkyne.
3/ Žalovaní 1/ a 2/ sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k žalobe vyjadrili dňa 29.11.2022 a vo svojom vyjadrení uviedli, že s návrhom žalobkyne nesúhlasia, pretože skutočnosti uvedené v žalobnom návrhu sa z časti nezakladajú na pravde. Je nesporné, že sporné strany uzavreli kúpnopredajnú zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Obci H., okres L., k. ú. H. a sú zapísané na LV č. XXX, M. XXX I. M. XXX. Vklad vlastníckeho práva žalovaných 1/ a 2/ do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 17.07.2020. Žalobkyňa listom zo dňa 30.05.2022 (predžalobnou výzvou), ktorý bol podaný na poštovú prepravu, ako doporučená zásielka, dňa 11.06.2022 a do dispozičnej sféry žalovaných 1/ a 2/ sa dostal až po doručení tejto zásielky, vyzvala žalovaných na vydanie hnuteľnej veci - klavíra, ktorý sa má nachádzať v prevádzanom rodinnom dome, ktorý odkúpili žalovaní 1/ a 2/ v mesiaci júl 2020, t.j. po uplynutí takmer 2 rokov od fyzického prevzatia predmetného rodinného domu. Do tej doby žalobkyňa žiadnym spôsobom nekontaktovala žalovaných 1/ a 2/ o vydanie tejto hnuteľnej veci a jej obrana spočívajúca v tvrdení, že v období Covid - 19 nemala možnosť požiadať o vydanie klavíra absolútne neobstojí. Žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že v čase kúpy predmetných nehnuteľností sa v rodinnom dome nachádzalo viacero hnuteľných vecí, ktoré tam predávajúca nechala s tým, že bolo dohodnuté, že do 30-tich dní po podpise kúpnej zmluvy si predávajúca zabezpečí väčšie auto a príde si odniesť veci, o ktoré má záujem, a že ostatné veci si už vypracú kupujúci. Žalobkyňa si do 30-tich dní aj dala odniesť všetky veci o ktoré mala záujem, čo teda učinila v dohodnutej lehote s tým, že žalovaní 1/ a 2/ ani nemajú vedomosť o tom kedy a s kým si pre tieto veci prišla a čo vlastne odniesla, resp. dala odniesť. Žalovaný 1/ do domu vošiel až po zavkladovaní jeho vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, t.j. cca po 2 mesiacoch po uzavretí kúpnej zmluvy, kedy už v dome ostal po predávajúcej iba „bordel“ a nepotrené veci. Žalovaný 1/ po cca 1,5 roku dal vyčistiť a vypratať za pomoci stavených robotníkov tento dom a vtedy začal s rekonštrukciou nehnuteľnosti. Tu treba podotknúť, že táto nehnuteľnosť bola vo veľmi zlom statickom stave (o čom svedčí aj statický posudok). Žalovaný 1/ za obdobie 1,5 roka po kúpe nehnuteľnosti nerealizoval žiadne stavebné - rekonštrukčné práce, všetky veci, ktoré tam predávajúca zanechala tam boli v takom stave v akom ich sama predávajúca zanechala, a teda pokiaľ by mala o nejaké veci záujem mala dosť času na to, aby si ich zobrala. Žalovaný 1/ uviedol, že predmetný rodinný dom bol v čase kúpy už takmer 5 rokov neobývaný, opustený a práve táto skutočnosť bola dôvodom, prečo žalovaný 1/ kontaktoval žalobkyňu na odpredaj tejto nehnuteľnosti. Ide o jeho susediaci pozemok, o ktorý mal žalovaný 1/ záujem a nehnuteľnosti, ktoré sa na tomto pozemku nachádzali, vrátane predmetného rodinného domu boli v podstate súce na asanáciu. Už pri prvej obhliadke tejto nehnuteľnosti bolo zjavné, že dlhšiu dobu je tento dom neobývaný a fotodokumentácia miestností, ktorú predložila žalobkyňa do spisu určite nie je z obdobia v čase kúpy tejto nehnuteľnosti žalovaným 1/. V čase kúpy sa už v dome určite nenachádzal televízor, ako aj ďalšie veci vidiace na predmetnej fotodokumentácií a v čase začatia rekonštrukčných prác - jarné mesiace v roku 2022, teda v čase keď sa tento dom už iba „vyčistil“ sa už klavír v tejto nehnuteľnosti určite nenachádzal. Žalovaná 2/ namietla svoju pasívnu legitimáciu, pretože bola účastníčkou kúpnopredajnej zmluvy iba v časti kúpy pozemku zapísaného na LV č. XXX, k.ú. H. a kúpa rodinného domu zapísaného na LV č. XXX, ako stavba so súp. č. 298 sa jej vôbec netýkala a vlastníctvo k rodinnému domu nadobudol iba žalovaný 1/ v celosti. Žalovaná 2/ nemá vedomosť o existencii, resp. neexistencii hnuteľnej veci - klavíra, ktorý sa podľa tvrdenia žalobkyne mal nachádzať v
rodinnom dome a nevidí žiadnu príčinnú súvislosť, ktorá by ju mala zaviazať vydať klavír z nehnuteľnosti, ku ktorej nemá žiaden právny vzťah. Žalovaní 1/ a 2/ majú za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení, t.j. že by sa mal klavír nachádzať v rodinnom dome zo súp. č. XXX v k.ú. H., resp. že ho tam nechala po tom, keď si prišla vysťahovať všetky veci. Žalobkyňa, v prípade ak si predmetný klavír neodniesla, neprejavila o neho záujem za obdobie takmer 2 rokov a je otázne, či vie preukázať samotné vlastnícke právo k predmetnej hnuteľnej veci, čo zo samotnej žaloby ani nevyplýva. Pripojená fotodokumentácia klavíra nepreukazuje jej vlastnícke právo, a tak ako je to vyššie uvedené, určite nie je z obdobia predaja predmetnej nehnuteľnosti. Na základe vyššie uvedeného žalovaní 1/ a 2/ navrhli žalobu zamietnuť, alternatívne konanie voči žalovanej 2/ zastaviť.
4/ Tunajší súd vytýčil pojednávanie na deň 23.02.2023, kedy právny zástupca žalobkyne vzhľadom k vzniknutej procesnej situácii navrhol vykonať obhliadku v nehnuteľnosti za účelom, či sa hnuteľná vec, teda klavír v predmetnej nehnuteľnosti nachádza, prípadne aby žalovaný 1/ sprístupnil aj svoju druhú nehnuteľnosť a povolil nahliadnuť aj do nej. Následne by zaujali procesné stanovisko k samotnému konaniu.
5/ Právna zástupkyňa žalovaných 1/ a 2/ s navrhovanou obhliadkou nehnuteľnosti súhlasila, ale nevedela sa vyjadriť k druhej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného s tým, že bude na žalovaného apelovať, aby sprístupnil aj druhú nehnuteľnosť k nahliadnutiu.
6/ Súd vykonal dňa 26.04.2023 obhliadku na mieste samom, t. j. obhliadku nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, XXX v k. ú. H. so začiatkom o 10:00 hod.. Na obhliadke bola prítomná sudkyňa, asistentka, právny zástupca žalobkyne, žalovaný 1/ a právna zástupkyňa žalovaných 1/ a 2/. Na obhliadke bolo zistené, že nehnuteľnosť pozostávala zo vstupnej haly a z jednej izby s krbom a sociálneho zariadenia. Ani vo vstupnej hale ani v izbe sa klavír nenachádzal a zvyšná časť prevádzanej nehnuteľnosti bola zbúraná. Žalovaný 1/ umožnil vstup aj do jeho ďalšej nehnuteľnosti, okrem toho dal súhlas aj na prehliadku garáže, ako aj ďalšej nehnuteľnosti (drevený sklad), aby nevznikli pochybnosti. Súd vykonal obhliadku skladu s materiálom, kotolne a rodinného domu na adrese G. XXX, H., kde sa nachádzala kuchyňa, obývačka, na poschodí spálňa, toalety a detská izba. Z obhliadky uvedenej nehnuteľnosti, ako aj ďalších prislúchajúcich nehnuteľností bolo zistené, že v uvedených nehnuteľnostiach a ani v jednej z miestností rodinného domu žalovaného 1/ sa klavír nenachádzal.
7/ Počas vykonanej obhliadky, keďže žalobkyňa nebola prítomná a jej právny zástupca nevedel uviesť, kde by sa mal klavír nachádzať, žalovaný 1/ uviedol, že podľa fotografie, ktorá bola prílohou žaloby, sa klavír nachádzal presne oproti dverám. Na otázku koľko miestností sa nachádza v nehnuteľnosti žalovaný 1/ uviedol, že jedna miestnosť, ktorá slúžila ako kuchynka a jedna väčšia miestnosť a kúpeľňa. Ďalej tu bol ešte dom, ktorý museli zbúrať, o ktorom majú aj statický posudok. Je to posledná stena domu, bolo to prepojené. K tomu domu, ktorý zbúrali bol pripojený tento dom. Keď zbúrali dom tak tento dom nemal zadnú stenu. Bola tu vyhotovená nová stena. Zostalo to takéto maličké. Kupovali príjazdovú cestu a celú stranu, na ktorej sa nachádza nehnuteľnosť, druhá strana nie je ich. Miestnosti boli obytné, síce v zlom havarijnom stave, ale boli. V čase, keď nehnuteľnosť kupovali, tam klavír ešte bol. Lehota na vypratanie nehnuteľnosti bola určená na 30 dní a žalovaní do nehnuteľnosti vstúpili až po zavkladovaní nehnuteľnosti. Asi dva mesiace po uzavretí zmluvy tam ešte nejakú krátku dobu klavír bol. Potom sa začali venovať časti domu, ktorá bola v havarijnom stave, to im trvalo skoro rok aj niečo, kým vybavili povolenie na zbúranie a podobne (kým ho zbúrali, odstránili azbestovo – cementovú strešnú krytinu) a dlho dlho ho nenavštevoval. Dom začal prerábať až po roku a pol. Stena, ktorá odišla mala samostatný vstup, dokonca myslí, že tri samostatné vstupy, kde bolo potrebné prechádzať zvonku. Žalovaný 1/ ďalej na dotaz právneho zástupcu žalobkyne, že žalobkyňa tvrdí, že keď vypratala a odovzdala kľúče už nemohla do nehnuteľnosti dodatočne chodiť a niečo vynášať uviedol, že od tejto nehnuteľnosti do dnešného dňa nedostal kľúče. Ak by pani Stredanská zavolala, že pán D. idem si po nejaké veci tak by jej rád otvoril, ukázal jej a mohla si zobrať veci. Ale ona ho absolútne za ten rok a pol nekontaktovala ani písomne, ani telefonicky, ani mailom ani nijako. Tie veci, ktoré tu boli si zobrala bez jeho vedomia. Na otázku súdu, či sa žalobkyňa vedela do nehnuteľnosti dostať, keď nemala kľúče žalovaný 1/ uviedol, že nie vždy to zamyká, bolo to prázdne tak nemal potrebu to zamykať. Mohla sa tam dostať. Nevedel povedať ani to, či mala kľúče alebo nemala kľúče, lebo veci, ktoré si odtiaľ zobrala si zobrala bez jeho vedomia. Sú to jej veci, ale mohla aspoň z ľudského hľadiska zavolať, že „pán D. vstúpim už na Váš pozemok, idem si zobrať nejaké veci.“ Na otázku, či tvrdí žalovaný 1/, že si klavír zobrala žalobkyňa, resp. ho vzal on uviedol, že netvrdí, že si ho zobrala ona. Nemôže prstom ukázať, lebo nevidel, že by
ho odnášala, ale on nie. Nachádzalo sa tu veľmi veľa ľudí, tá stena bola dva alebo tri mesiace otvorená, lebo tretiu stranu nemala. Bránka sa vôbec nezamyká, je možné, že by niekto vošiel, ale on na vlastné oči nikoho nevidel. Nemôže povedať ani na pani Stredanskú, že by ho zobrala, nemôže povedať na robotníkov, skrátka nevie, kde zmizol ten klavír. Ďalej uviedol, že po prepise tam klavír nejaký čas ešte bol, ale nevedel povedať, či tam bol mesiac, dva. Dlhodobo určite nie, celú zimu tam chodil nejaké stavebné veci robiť, určite tam nebol. Takže minimálne rok a pol tu klavír nie je. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že sa tam nachádzali s pani B., keď sa dohadovali aj o cene aj o všetkom, čo ostane aj čo neostane v nehnuteľnosti, presne na tých dvoch miestach boli prítomní iba oni dvaja, nikto viac. Bolo tu nejaké zariadenie, sedačka, staré zrkadlo a keď sa žalobkyne pýtal, čo všetko tu ostáva a čo si berie tak povedala, že niečo si berie, niečo tam nechá a či tam môže nechať nejaké veci do nejakej doby. Povedal jej, že dobre, dohodli sa tak, že kým príde list vlastníctva, čo je zhruba 30 dní tak dovtedy si môže vypratať čo chce, ak mu tam ostanú holé steny bude rád, kupuje nehnuteľnosť, nie veci. Výslovne o klavíri sa nerozprávali. Bavili sa o nábytku. Aj v starom dome bolo veľa haraburdia. Čo mu bolo divné, že si zobrala palivové drevo, ktoré nemalo hodnotu a žalobkyňa tvrdí, že klavír tu nechala. Tak prečo potom zobrala palivové drevo a nie klavír, ktorý má hodnotu. Žalovaný 1/ na záver uviedol, že jediné okno, ktoré je situované na dom pani B. je z detskej izby. Zdržiavajú sa tam hlavne deti, takže oni nemali veľmi možnosť vidieť, sledovať a podobne
8/ Po vykonaní obhliadky, nakoľko napriek doručeniu Zápisnice o obhliadke žalobkyňa k jej výsledkom nezaujala žiadne stanovisko, bol tunajším súdom právny zástupca žalobkyne vyzvaný dňa 25.05.2023 na postup v súlade s ustanovením § 138 CSP, v zmysle ktorého, ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby, na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť," na späťvzatie žaloby v lehote 10 dní, od doručenia výzvy. Po predbežnom právnom posúdení a po vykonaní obhliadky na mieste samom konanej dňa 26.04.2023 je zrejmé, že sa jedná o žalobu o vydanie veci podľa § 126 ods. 1 OZ, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hnuteľná vec - klavír sa nenachádza vo faktickej moci žalovaného, preto nebude možné žalobe vyhovieť a poskytnúť vlastníkovi, teda žalobkyni ochranu jej vlastníckeho práva nakoľko je evidentné, že zo strany žalovaného nedošlo do zásahu jej vlastníckeho práva tým, že by sa hnuteľná vec - klavír neoprávnene nachádzal vo faktickej moci žalovaného, teda osoby inej ako vlastníka. Na základe vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že žaloba je zjavne nedôvodná a nebude jej vyhovené a to s poukazom na ustanovenie § 126 ods. 1 OZ. Predmetnú výzvu právny zástupca žalobkyne prevzal dňa 10.06.2023
9/ Právny zástupca žalobkyne na predmetnú výzvu žiadnym spôsobom nereagoval, preto súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.08.2023, pričom právny zástupca prevzal predvolanie na termín pojednávania dňa 20.07.2023. Následne podaním zo dňa 21.08.2023 v danej veci zobral návrh čiastočne späť a upravil petit žalobného návrhu tak, že navrhol, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu peňažnej náhrady žalobkyni vo výške 5.000,- Eur ako náhradu za hnuteľnú vec klavír značky Koch & Korselt Piano, ako aj náhrade trov konania. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná 2/ p. D. F. nie je vlastníkom nehnuteľnosti – rodinného domu, kde sa nachádzal predmet sporu, právny zástupca žalobkyne v zmysle ust. § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok zobral žalobný návrh voči žalovanej 2/ späť a žiadal konanie voči D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX H. zastaviť. Na zostávajúcom návrhu voči žalovanému 1/ trval v celom rozsahu. Keďže po vykonaných úkonoch a po vykonanej ohliadke vyšlo najavo, že hnuteľná vec klavír značky Koch & Korselt Piano sa už nenachádza v predmetnej nehnuteľnosti a žalovaný ju nezadržuje, sú nútení zmeniť petit a požadovať nie vydanie veci, ale peňažnú náhradu za danú hnuteľnú vec. Preverili si hodnotu hnuteľnej veci na internetových portáloch, preverili si dopytom u viacerých predajcoch starožitností a hodnota klavíru značky Koch & Korselt Piano sa pohybuje v priemere okolo sumy 5.000,00 Eur. Sú presvedčení, že po vykonanom dokazovaní vyjde najavo to, čo tvrdí žalobkyňa a preukáže sa, že skutočne sa hnuteľná vec klavír značky Koch & Korselt Piano nachádzal v dome žalovaného podľa dohody so žalobkyňou. Navrhol v konaní vypočuť samotných účastníkov – sporové strany a svedkov N. O. L. a jej priateľa L. G.. Ide o vlastníčku susednej nehnuteľnosti v spoločnom dvore, ktorý mali spolu so žalobkyňou a žalovaným. Aj navrhovaní svedkovia mali záujem o predmetný klavír, videli ho, vedeli o ňom, vedeli o dohode žalobkyne a žalovaného. Nedohodli sa na cene, viackrát ho chceli od žalobkyne kúpiť.
10/ Tunajší súd uznesením sp. zn. 6C/106/2022 – 117 zo dňa 28.09.2023, právoplatným dňa 18.10.2023, nepripustil zmenu žaloby. Súd podanie žalobkyne označené ako úprava petitu vyhodnotil podľa obsahu podania ako zmenu žaloby. Súd konštatoval, že žalobkyňa podala žalobu s jednoduchým petitom, a
nie s eventuálnym petitom. Žalobkyňa mohla z opatrnosti a z procesnej ekonómie podať žalobu s eventuálnym petitom, čo však neučinila. Súd vyhodnotil, že žalobkyňa podaním zo dňa 18.08.2023, ktorým upravila petit tak, že žiada zaplatiť od žalovaného peňažnú náhradu za klavír, ktorý žiadala vydať v pôvodne podanej žalobe, podáva návrh na zmenu žaloby, nakoľko z obsahu podania vyplýva, že sa jedná o kvalitatívnu zmenu žaloby, keďže žalobkyňa žiada namiesto vindikácie veci, náhradu škody, ktorá má obligačný charakter. Súd nepripustil zmenu žaloby z dôvodu, že súd v zmysle § 143 ods. 1 CSP nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho dokazovania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Uvedený dôvod sa opiera o hospodárnosť konania. Hospodárnosť možno vidieť v tom, že ak výsledky doterajšieho dokazovania nie sú dostatočným predpokladom pre konanie o zmenenej žalobe, zmena predmetu sporu by bola vo vzťahu k doterajšiemu konaniu nehospodárna a mohla by konanie zbytočne predĺžiť. Súd má za to, že v tomto štádiu konania je nehospodárne pokračovať o zmenenej žalobe o obligačnom nároku, nakoľko poukazujúc na chronológiu úkonov v konaní, a to pojednávanie dňa 23.02.2023, obhliadku dňa 26.04.2023, pričom žalobkyňa na obhliadke ani nebola osobne prítomná, namiesto nej prítomný bol jej právny zástupca, na výzvu súdu zo dňa 25.05.2023, ktorá bola zástupcovi žalobkyne doručená dňa 10.06.2023, ktorou bola žalobkyňa po predbežnom právnom posúdení a vykonaní obhliadky v 10 - dňovej lehote vyzvaná na späťvzatie žaloby z dôvodu zjavnej nedôvodnosti žaloby, nariadenie pojednávania na deň 24.08.2023 doručené zástupcovi žalobkyne dňa 20.07.2023, pričom z chronológie obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa mala dostatok času na vyvinutie aktivity, ako panej sporu, predložiť návrh na zmenu žaloby skôr a to od zistenia výsledku samotnej obhliadky do výzvy súdu na späťvzatie žaloby, ako aj v lehote 10 dní od doručenia výzvy na späťvzatie žaloby a napriek uvedenému žalobkyňa predložila súdu zmenu žaloby až 3 dni pred nariedeným termínom pojednávania. Súd poznamenáva, že žalobkyňa opiera zmenený nárok o ust. § 126 Občianskeho zákonníka a ust. § 137 písm. c) CSP, avšak v danom prípade sa nejedná o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Súd má za to, že touto zmenou žaloby by bolo potrebné vykonať nové dokazovanie, ktoré je pre toto konanie v tomto štádiu už nehospodárne z dôvodu požadovaného náhradného peňažného plnenia. Žalobkyňa si zmenou žaloby neuplatňuje už vecnoprávnu žalobu ale obligačnú žalobu, založenú na úplne novom dokazovaní. Cieľom úpravy zmeny žaloby je zamedziť zneužitie zmeny žaloby na prieťahy konania. Žaloba, ktorou sa po neúspešnom uplatnení vindikačnej žaloby domáha vlastník veci aspoň peňažnej náhrady, nemá už charakter vlastníckej žaloby, nie je spôsobilým prostriedkom k opätovnému uchopeniu držby a obnoveniu výkonu vlastníckych oprávnení k predmetnej veci. Ide o obligačnú žalobu, ktorá má charakter žaloby o náhradu škody. Súd s ohľadom na uvedené skutočnosti, nepripustil zmenu žaloby, nakoľko žalobkyňa predložila zmenu žaloby v pokročilom štádiu konania tesne pred nariadeným pojednávaním, kedy už bola poučená po predbežnom právnom posúdení o zjavne nedôvodnej žalobe a že jej nebude vyhovené, a výsledky dokazovania v konaní, ktorým uplatňovala vydanie veci majúci vecnoprávny charakter nemôžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe o nároku na náhradu škody, ktorá má obligačný charakter. Žalobkyni však nič nebráni, aby si nárok uplatnila kvalifikovanou obligačnou žalobou, ktorá by mala charakter náhrady škody.
11/ Súd sa vo veci viackrát pokúsil nariadiť pojednávania, ktoré však boli na návrh strán sporu upovedomením odročované z dôvodov kolízie pojednávaní právnych zástupcov na iných súdoch, resp. zo zdravotných dôvodov, či iných dôvodov na oboch stranách sporu.
12/ Následne súd nariadil pojednávanie na deň 23.04.2024.
13/ Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že trvajú na podanej žalobe v plnom rozsahu. Mal za to, že žalovaný úskokom premiestnil klavír na nejaké iné miesto. Dohoda bola, že ostane v nehnuteľnosti, následne si ho žalobkyňa vyzdvihne, potom jej už klavír odmietol vydať. Navrhol, aby bola žalobkyňa v konaní vypočutá a aby boli vypočutí aj svedkovia, a to susedia, ktorí mali záujem klavír odkúpiť.
14/ Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že pri predaji tejto nehnuteľnosti ju inzerovala cez košickú realitnú kanceláriu, kde súčasťou inzerátu boli aj fotografie, z ktorých vyplýva, že v predmetnej nehnuteľnosti bol umiestnený klavír. Tento klavír kúpila svojej dcére, keď mala 6 rokov, teraz má 39 rokov. Jedná sa o mohutné, mosadzné, koncertné pianino, starožitné. Predmetnú nehnuteľnosť predala pánovi G. a pani L. s tým, že títo aj prejavili záujem o kúpu predmetného klavíra. Predmetnú nehnuteľnosť predala na polovicu pánovi G. a pani L. a druhú polovicu aj s domčekom a klavírom, ktorý bol v ňom umiestnený
kúpil pán D., avšak predmetom kúpy nebol klavír. Dlhé roky s pánom D. žila ako susedka, mali spoločný dvor, dobre spolu vychádzali. Pri predaji nehnuteľnosti sa dohodli, že keďže sa jedná o veľmi ťažký klavír, dočasne zostane umiestnený v ním zakúpenej nehnuteľnosti a on jej následne možní tento klavír si prepraviť. Následne prišla pandémia COVID 19, preto to trvalo dva roky. Následne sa v máji 2022 spojila s pánom D. telefonicky s tým, že by si chcela vyzdvihnúť klavír a on jej oznámil, že jej žiadny klavír nevydá. Následne sa stretla s pánom G., ktorý jej oznámil, že pán D. má záujem jej klavír vydať, a preto bola rada, že to nebude musieť riešiť súdnou cestou. Ani raz medzi nimi nedošlo ku konfrontácii a chcela by, aby jej pán D. povedal do očí, prečo si tento klavír takýmto spôsobom ponechal a nie je ochotný jej ho vydať. Uviedla, že sa bude odvolávať až na najvyšší súd, pretože si myslí, že takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Čo sa týka vyjadrenia právnej zástupkyne ohľadom toho, že sa jednalo o schátranú nehnuteľnosť, ktorá nebola 5 rokov obývaná uviedla, že už v žalobe predložila fotky, ktoré svedčia o opaku. Uvedené fotky boli vyhotovené samotnou realitnou kanceláriou a preukazujú, že nehnuteľnosť nebola v schátranom stave. Chodila tam pravidelne vetrať, zakúrila, kosila, starala sa o to v rámci možností. Po podpise kúpnej zmluvy odovzdala kľúče ako pánovi D. tak aj pánovi G. a pani L.. Nemala kľúče ani od brány ani od domu. Tesne po predaji predmetnej nehnuteľnosti tu bola dvakrát, v čase cca dvoch týždňov, raz so švagrom a synovcom a raz s pracovníkmi z Rožňavy. V oboch prípadoch jej bránu aj dom otvoril pán D., ktorý bol prítomný pritom ako si zobrala hnuteľné veci a následne nehnuteľnosť uzamkol.
15/ Právna zástupkyňa žalovaných 1/ a 2/ na pojednávaní uviedla, že nehnuteľnosť bola predávaná v 7/2020, pričom už 5 rokov pred predajom nebola táto nehnuteľnosť užívaná. Žalovaný 1/ sprístupnil predmetnú nehnuteľnosť žalobkyni a mala ku nej prístup cca rok a pol od predaja predmetnej nehnuteľnosti. S rekonštrukciou predmetnej nehnuteľnosti začal žalovaný až po dvoch rokoch od jej nadobudnutia, čo bolo možné vidieť aj na samotnej obhliadke, pričom žalovaný 1/ sa k týmto okolnostiam na tejto obhliadke aj vyjadril. V priebehu tejto doby tam žalobkyňa poslala svojich ľudí a nakoľko žalovaný 1/ býva až na opačnej strane pozemku, neustriehol a nemal ani dôvod sledovať, čo bolo z predmetnej nehnuteľnosti odnesené. Je pre ňu nepochopiteľné pokiaľ žalobkyňa prezentuje, keď sa jednalo o takýto vzácny klavír, že ho nechala dva roky v takejto schátranej nehnuteľnosti a zvlášť pokiaľ mal záujem klavír odkúpiť pán G., čo prezentuje žalobkyňa až na dnešnom pojednávaní má za to, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázala, že sa predmetná hnuteľná vec nachádza v dispozičnej sfére žalovaného 1/, a preto nemožno vyhovieť žalobe o vydanie veci pokiaľ ani nevieme, kde sa vec nachádza alebo u koho. Navrhla preto, aby súd žalobu žalobkyne zamietol.
16/ Pojednávanie bolo odročené na deň 11.06.2024, za účelom vypočutia navrhovaných svedkov už v podanej žalobe právnym zástupcom žalobkyne a zabezpečenie osobnej účasti žalovaného 1/ na nariadenom pojednávaní.
17/ Na pojednávanie konané dňa 11.06.2024 sa žalovaný 1/ nedostavil z pracovných dôvodov a súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
18/ Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného 1/ a 2/, podľa § 180 Civilného sporového poriadku.
19/ Na pojednávaní dňa 11.06.2024 bola vypočutá svedkyňa N. O. L., ktorá uviedla, že je partnerkou pána G., ktorý je známy žalobkyne a zároveň je vlastníčkou nehnuteľnosti v susedstve žalovaného 1/. Uviedla, že kupovala len časť nehnuteľnosti na adrese G. XXX, H., a to jeden rodinný dom. Nachádzali sa tam dva rodinné domy, druhý kupoval pán D.. Nehnuteľnosť a kľúče k nej jej boli odovzdávané začiatkom júla, asi 7.7.. So žalobkyňou podpisovali preberací protokol, vtedy jej boli odovzdávané aj kľúče, tak isto aj pánovi D.. Po odovzdaní nehnuteľnosti ona osobne nevidela pani Stredanskú tam prísť ani si brať nejaké veci. Vstupná brána sa zvyčajne nezamyká. V tom čase tam ešte klavír bol, asi rok, videla ho keď boli otvorené dvere, keď tam pán D. niečo robil, vtedy ho videla, potom si už nevedela spomenúť. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, čo sa s klavírom stalo, nevidela ani sťahovákov, ani niekoho kto by ho nakladal. Nevie o aký klavír išlo, jednalo sa zrejme o starší klavír, ale nevedela s istotou povedať, že by išlo o starožitnosť, nebolo to krídlo. Pán D. sa s ňou nerozprával o tom, že by mu klavír zavadzal. Nebola si istá, či bol dom odomknutý, neskúšala otvárať dvere, ale predpokladá, že bol uzamknutý. Svedkyňa na dotaz žalobkyne potvrdila, že kľúče od nehnuteľnosti odovzdávala v deň vkladu do katastra nehnuteľností, po zaplatení kúpnej ceny. Po kúpe nehnuteľnosti boli v uvedenej nehnuteľnosti skoro každý víkend a bezprostredne po kúpe nejaký čas užívali aj dom pána D., asi mesiac tam mali uložené
veci a využívala aj toaletu. Od nehnuteľnosti pána D. mala po túto dobu kľúče. V tom čase tam klavír ešte bol. Po kľúče si chodievali v čase, keď sa zdržiavali v nehnuteľnosti. O tom ako sa dohodol pán D. so žalobkyňou ohľadom hnuteľných vecí vedomosť nemala. Pán D. začal s rekonštrukciou nehnuteľnosti asi po jednom roku, nevedela uviesť presne. Svedkyňa uviedla, že dom, ktorý predala pani B. P. D. bol obývateľný, žalobkyňa síce nehnuteľnosť vypratala, ale predtým tam bývala. V čase, keď nehnuteľnosť užívali sa v nehnuteľnosti už nenachádzal nábytok pani B., ani kuchynská linka tam už nebola.
20/ Vo veci bol vypočutý ako svedok aj L. G., ktorý uviedol, že je dlhoročným známym žalobkyne, aj pracovne ešte z Košíc a pán D. je ich sused. Uviedol, že hoci nie je účastníkom kúpnej zmluvy, predmetnú nehnuteľnosť nadobudli s pani L. asi v mesiaci jún – júl 2020. Malý domček oproti bol po technickej stránke v dobrom stave, bol obývateľný, ako aj ich nehnuteľnosť. K odovzdaniu nehnuteľnosti aj kľúčov došlo v rovnakom období, videl aj odovzdávanie kľúčov pánovi Kamodymu. Na otázku, či po odovzdaní kľúčov ešte videl v predmetnej nehnuteľnosti pani Stredanskú uviedol, že oni tam chodievali väčšinou cez víkendy, nevidel ju. Na otázku, či sa zamykala brána na ulicu svedok uviedol, že nikdy a či bol zamykaný malý dom nevedel uviesť, nekontroloval to, dvere boli zavreté. Mal vedomosť o tom, že žalobkyňa vlastnila klavír. Klavír bol v predmetnej nehnuteľnosti určite viac ako rok, bol oproti dverám, keď pán D. niečo tam niesol tak ho videl. Nevedel sa vyjadriť k tomu akú mali medzi sebou dohodu žalobkyňa a žalovaný 1/ ohľadom hnuteľných vecí, nikdy to neriešil. Na otázku, či tam videl nejakých ľudí nakladať alebo odnášať predmetný klavír svedok uviedol, že nič také nevidel, aj keď tam boli viac v čase COVIDU, keď mali home office. Mali zavreté dvere, nič nevideli ani nepočuli. Na otázku, či sa pán D. zmienil, že by mu klavír zavadzal svedok uviedol, že pán D. s tým mal trochu problém, spomínal, že chce začať s rekonštrukciou a klavír mu zavadzia, ale nehovoril nič o tom, že by s ním mal nejaké plány, alebo čo s ním chce robiť. Svedok ďalej uviedol, že ho pôvodne chcel odkúpiť aj on sám, ale potom potreboval inde financie. Vie, že bol čierny, mal po bokoch akési svietniky, asi bol maďarskej výroby. Na dotaz žalobkyne svedok potvrdil, že v čase kým predmetnú nehnuteľnosť užívali, asi mesiac/dva, tam klavír bol. Na otázku, či má vedomosť o tom, že by bol klavír ponúkaný na predaj formou inzercie svedok uviedol, že on priamo nič také nevidel, volal len pani B., že by mal záujem o kúpu klavíra, ale nakoniec potreboval financie inde. Kým užívali túto malú nehnuteľnosť tam v tom čase neboli žiadne hnuteľné veci, okrem klavíra. Uložili si tam ešte kuchynskú linku, ktorú im nechala pani B..
21/ Právny zástupca žalobkyne k výsluchu svedkov uviedol, že výsluch svedkov potvrdil to, čo uviedla žalobkyňa, a to, že riadne previedla predmetné nehnuteľnosti, odovzdala kľúče, že malá nehnuteľnosť bola uzamykaná a pokiaľ aj žalobkyňa si prichádzala po nejaké veci tak vždy vopred kontaktovala žalovaného 1/, že si chce niečo odniesť, ktorý bol pritom prítomný a teda jediný, ktorý mohol s klavírom disponovať bol žalovaný 1/. Mal za to, že žalovaný 1/ je vo veci pasívne legitimovaný. Rovnako bolo potvrdené, že dom bol obývateľný a bol v dobrom stave. Mal za to, že svedkovia zhodne uviedli, že pokiaľ užívali nehnuteľnosť kľúče si pýtali od pána D. a teda mal aj za to, že potvrdili, že domček bol zamknutý. Treba tiež zdôrazniť, že sa jednalo o covidové obdobie, keď bol lockdown a bol obmedzený pohyb čo si všetci pamätáme a rovnako tiež to čo žalobkyňa zdôraznila a to, že sa jednalo o ťažký klavír, ktorý bolo potrebné preniesť šiestimi až ôsmimi ľuďmi, teda nemohla si ho len tak naložiť do auta a odísť s ním. Preto tieto tvrdenia žalovaného 1/ považujú za účelové. Žalobkyňa tvrdí, že ako aj svedkovia potvrdili, klavír sa tam nachádzal ešte rok po predaji nehnuteľnosti a po lockdowne komunikovala s pánom D., ktorý jej najprv tvrdil, že si ho môže prísť vyzdvihnúť a následne, keď prišla výzva už tvrdil, že klavír tam nie je. Preto má za to, že pán D. týmto klavírom disponuje, má ho v dispozičnej sfére.
22/ Žalobkyňa uviedla, že v čase, keď predávala nehnuteľnosť tento klavír nemala kde umiestniť, a preto zvažovala jeho predaj, ponúkala ho aj pánovi Lastoveckému, aj formou inzercie, z kapacitných dôvodov.
23/ Právna zástupkyňa žalovaných 1/ a 2/ po vykonanom výsluchu svedkov uviedla, že je opačného názoru. Mala za to, že z výpovede svedkov naopak vyplynulo, že brána bola na rozdiel od tvrdení žalobkyne stále otvorená, nebola zamknutá, rovnako ako aj rodinný dom. Žalovaní nespochybňovali, že v čase prevodu sa tam klavír nachádzal. Žalovaný 1/ uviedol, že sa so žalobkyňou dohodol, že do jedného mesiaca si žalobkyňa vysťahuje všetky hnuteľné veci. Ako vyplynulo z výpovede svedkov, stalo sa tomu tak, okrem klavíra, čo je pre ňu osobne nepochopiteľné, nakoľko sa jednalo o hodnotnú vec. Žalovaný 1/ uviedol, že okrem brány bol otvorený aj rodinný dom, nakoľko ho tak ako tvrdili svedkovia títo užívali, toaletu a kúpeľňu. V tom čase tam mala prístup aj žalobkyňa. Nemá vedomosť o tom, kedy hnuteľné veci vrátane klavíra odtiaľ odniesla. Mala za to, že žalobe z právneho hľadiska nie je možné vyhovieť, takýto petit je nevykonateľný, a preto navrhla túto žalobu zamietnuť. Navyše má od žalovaného
1/ vedomosť, že predmetný klavír sa žalobkyňa snažila odpredať formou inzercie, čo napokon potvrdil aj sám svedok, a preto je zrejmé, že žalobkyňa mala úmysel klavír predať, k čomu nevieme či aj nedošlo. Čo vyvracia jej tvrdenie, že sa jedná o hodnotný rodinný klenot, ktorý je predmetom tejto žaloby.
24/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
25/ Z Kúpnej zmluvy o prevode práv k nehnuteľnostiam zo dňa 10.07.2020 mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako predávajúca previedla žalovanému 1/ do výlučného vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v celosti evidovaným: na LV č. XXX v kat. území H., obec H., okres L. ( stavbu na parcele č. XX – rodinný dom, parc. č. KNC 46 zastavaná plocha nádvorie o výmere 115m2 a parc. č. KNC 50/1 – záhrada o výmere 173m2), na LV č. XXX v kat. území H., obec H., okres L. ( stavbu na parcele č. XX – rodinný dom, parc. č. KNC 45 zastavaná plocha nádvorie o výmere 51m2), žalovanej 2/ spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 305/432 k celku k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX v kat. území H., obec H., okres L. (parc. č. KNC 48 zastavaná plocha nádvorie o výmere 419m2) a Ing. O. L. do výlučného vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v celosti evidovaným: na LV č. XXX v kat. území H., obec H., okres L. ( stavbu na parcele č. XX – rodinný dom, parc. č. KNC 47 zastavaná plocha nádvorie o výmere 36m2 a parc. č. KNC 49 – záhrada o výmere 476m2) za dohodnutú kúpnu cenu. Na základe predmetnej Kúpnej zmluvy Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti k citovaným nehnuteľnostiam pod číslom vkladu V 1294/2020 dňa 17.07.2020.
26/ Súd sa v konaní oboznámil aj s Predžalobnou výzvou zo dňa 30.05.2022, ktorú adresovala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanému 1/ a žalovanej 2/, ktorou žalobkyňa žalovaných vyzvala k okamžitému vydaniu hnuteľnej veci klavíra značky Koch&Korselt Piano. Súčasťou sú aj podacie lístky zo dňa 11.06.2022. Zároveň sa súd oboznámil aj s priloženou fotodokumentáciou zachytávajúcou predávanú nehnuteľnosť v Betliari z archívu realitnej kancelárie AA REALITY, na ktorej je vyfotený aj klavír.
27/ Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:
28/ Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.
29/ Právo vlastniť majetok vyplýva z čl. 20 Ústavy SR. Ústava SR vymedzuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Žaloby vymedzené v ustanovení § 126 ods. 1 Občiansky zákonník ako vlastnícke žaloby predstavujú osobité prostriedky ochrany vlastníckeho práva. Ustanovenie § 126 Občiansky zákonník vymedzuje jednotlivé druhy vlastníckych žalôb, pričom ich výpočet je demonštratívny. Jednou z vlastníckych žalôb je aj žaloba na vydanie veci, tzv. vindikačná žaloba. Na to, aby sa vlastník úspešne domohol ochrany poskytovanej vindikačnou žalobou musia byť splnené nasledovné predpoklady: preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu, t. j. k veci, ktorá je predmetom rei vindicatio (aktívna legitimácia); preukázanie, že vec sa nachádza u tretej osoby resp. v prípade nehnuteľností je užívaná treťou osobou, pričom táto osoba bude v konaní označená ako pasívne legitimovaná (pasívna legitimácia) a preukázanie, že táto osoba, označená v žalobe ako pasívne legitimovaná užíva vec neoprávnene. V spore o vydanie veci preto súd skúma, či žalobca je vlastníkom vecí, ktoré žiada vydať, resp. je oprávnený mať ich u seba, a ak áno, či sa tieto veci nachádzajú vo faktickej moci žalovaného neoprávnene. Tieto skutočnosti sú totiž rozhodujúce pre posúdenie predmetu sporu.
30/ V konaní medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný 1/ sa stal vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX, teda stavby so súpisným číslom 298 na základe Kúpnej zmluvy o prevode práv k nehnuteľnostiam zo dňa 10.07.2020, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený 17.07.2020. Žalovaná 2/ od počiatku namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko bola účastníčkou Kúpnej zmluvy iba v časti kúpy pozemku evidovaného na LV č. XXX, k.ú. H. a kúpa vyššie uvedenej nehnuteľnosti sa jej vôbec netýkala, ako ani prípadné dohody ohľadom hnuteľnej veci, teda klavíra.
31/ Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k platnému prevodu nehnuteľností, žalobkyňa odovzdala žalovanému 1/ kľúče od predmetnej nehnuteľnosti a tiež medzi
stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa sa so žalovaným 1/ dohodla, že si nejaký čas v nehnuteľnosti uskladní hnuteľné veci, okrem iného aj klavír. V čase prevodu nehnuteľnosti sa klavír v nehnuteľnosti nachádzal, ako to zhodne uviedli strany sporu aj vypočutí svedkovia. Žalobkyňa vo svojej žalobe uvádza, že dohoda bola o dočasnom ponechaní klavíra v nehnuteľnosti a žalovaný 1/ uvádza, že sa dohodli na lehote 30 dní na odnesenie hnuteľných vecí, nie konkrétne klavíra. Svedkovia o dohode medzi stranami sporu nemali vedomosť. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že brána na pozemok sa zvyčajne nezamykala, čo sa týka domu, dvere bývali zatvorené, či boli zamknuté, neskúšali. Rovnako svedkovia zhodne uviedli, že asi mesiac po kúpe nehnuteľnosti, užívali aj tento domček so súhlasom žalovaného 1/, ktorý im poskytol aj kľúče a v tom čase sa tam nachádzal aj klavír. Svedkovia uviedli, že klavír sa v uvedenej nehnuteľnosti nachádzal približne rok. Samotný žalovaný 1/ pri obhliadke uviedol, že napriek dohode o 30 dňovej lehote sa klavír aj cca 2 mesiace po uzavretí zmluvy v dome nachádzal a bolo tomu tak ešte aj nejakú krátku dobu, ale už asi rok a pol sa tam klavír nenachádza. Žalovaný 1/ uviedol, že nevie čo sa stalo s predmetným klavírom, medzičasom došlo aj k stavebným prácam a tretia stena bola otvorená, odniesť ho mohla tak samotná žalobkyňa, ako aj iné osoby. Svedkovia nevideli odnášať predmetný klavír ani žalobkyňu, ani žalovaného 1/ ani žiadnu tretiu osobu.
32/ Súd vykonal obhliadku predmetnej nehnuteľnosti a so súhlasom žalovaného 1/ aj skladu s materiálom, kotolne a rodinného domu na adrese G. XXX, H.. Z obhliadky uvedenej nehnuteľnosti, ako aj ďalších prislúchajúcich nehnuteľností bolo zistené, že v uvedených nehnuteľnostiach sa ani v jednej z miestností rodinného domu, ktorý nadobudol žalovaný 1/ ako ani ďalšieho rodinného domu žalovaného 1/ klavír nenachádzal.
33/ K nedostaveniu sa žalovaného 1/ na pojednávanie, súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom (§ 195 CSP) a k výpovedi nemožno stranu nijako donútiť. Súd nariaďuje výsluch strany ako dôkazný prostriedok len vtedy, ak to navrhne strana sporu a na preukázanie tvrdených skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a preukázanie ktorých nemožno vykonať iným spôsobom. Z vyjadrenia žalovaného 1/ pri vykonaní obhliadky je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že ku skutkovému ozrejmeniu sporu z jeho strany by ani jeho výsluch podstatnejšie neprispel.
34/ Žalobkyňa nepreukázala, že vec - klavír, ktorej vydania sa domáha, sa aj toho času nachádza v odkúpenom rodinnom dome žalovaného 1/ ani v inej jeho nehnuteľnosti. Nijakým dôkazom nepreukázala, že hnuteľnú vec uvedenú v žalobe neoprávnene zadržiava žalovaný 1/, čo je podmienka úspešnosti žaloby podľa § 126 Občianskeho zákonníka a ani svedeckou výpoveďou svedkov sa nepreukázalo, že žalovaný 1/ túto vec neoprávnene zadržiava u seba.
35/ Žalovaní poukazovali aj na absenciu preukázania vlastníckeho práva k veci - klavíru, ktorý má byť žalobkyni zo strany žalovaných vydaný, nakoľko táto vlastnícke právo preukazuje len priloženými fotografiami a svedok vo svojej výpovedi okrajovo uviedol, že má vedomosť, že žalobkyňa vlastnila klavír, ale aj na nepreukázanie toho, že by mal mať túto veci žalovaný 1/ aktuálne u seba a odmietal ju žalobkyni vydať. Rovnaké závery vyplynuli aj z vykonanej obhliadky, kedy žalovaný 1/ umožnil prehliadnuť aj ďalšie svoje nehnuteľnosti. Žalovaný 1/ v spore namietal skutočnosť, že klavír nie je v jeho držbe, preto sa súd musel vysporiadať s otázkou vecnej legitimácie žalovaného 1/ v spore. Súd preto skúmal, či žalovaný 1/ je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Samotné tvrdenie žalobkyne, že vec, ktorej vydania sa voči žalovaným domáha, sa aj v súčasnosti nachádza u žalovaného 1/, bez ďalšieho neodôvodňuje vyhovenie žalobe o vydanie veci. Na strane žalovaného 1/ nie je dôkazné bremeno na preukázanie toho, že túto vec neodcudzil alebo že ju nemá v neoprávnenej držbe. Naopak, je na strane žalobkyne, aby preukázala, že žalovaný 1/ jej hnuteľnú vec neoprávnene zadržiava. Pri ochrane vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu, teda osobu, ktorá sa ochrany domáha, pretože z existencie tvrdených skutočností o dôvode ochrany svojho vlastníckeho práva vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobkyňa teda musí preukázať, že žalovaný 1/ vec zadržuje, že táto vec v čase vyhlásenia rozsudku aj reálne existuje a že má žalobkyňa k tejto veci vlastnícke právo. Až po tom, čo žalobkyňa unesie dôkazné bremeno vo všetkých týchto smeroch, je možné jej žalobe o vydanie veci vyhovieť. Ak žalobkyňa v priebehu konania dôkazné bremeno neunesie, má to za následok, že žaloba bude zamietnutá. Žalovaný 1/ nemá povinnosť preukazovať, že požadovanú vec nemá u seba, alebo že túto vec neodcudzil a podobne. Až v prípade, že by sa žalobkyni podarilo preukázať, že žalovaný 1/ jej vec vzal a túto zadržiava, prechádza dôkazné bremeno na žalovaného 1/, ktorý by musel preukazovať dôvodnosť zadržiavania, resp. právo nato, aby mal vec vo vlastníctve žalobkyne u seba.
36/ Súd mal po preskúmaní veci za to, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok pre úspešnosť žaloby o vydanie veci, teda neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení o tom, že požadovaná vec je jej vlastníctvom a túto jej neoprávnene zadržiava žalovaný 1/. Tieto skutočnosti nepostačovalo v konaní len tvrdiť, ale bolo povinnosťou žalobkyne tieto tvrdenia aj preukázať. Žalobkyňa žiadnym dôkazom nepreukázala, že by žalovaný predmetnú vec odcudzil a mal ju vo svojej držbe aj po uplynutí lehoty na vypratanie nehnuteľnosti samotnou žalobkyňou, že ju protiprávne zadržiava a odmieta ju žalobkyni vydať. Svedkovia, ktorých výpoveď žalobkyňa navrhla ako jediný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, uviedli, že síce klavír sa istú dobu v nehnuteľnosti nachádzal, čo potvrdili aj strany sporu, ale ani jeden zo svedkov nevidel žalovaného 1/, že by s predmetnou vecou akokoľvek nakladal. V čase rozhodovania súdu je nutné konštatovať, že nebolo preukázané, že by sa klavír nachádzal v neoprávnenej držbe žalovaného 1/, nenachádzal sa v žiadnej z jeho nehnuteľností a dokonca nebola preukázaná ani jeho samotná existencia v čase rozhodovania súdu. Súd mal za to, že pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ v spore nie je daná. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala svoje tvrdenia a teda neboli splnené podmienky pre vydanie vecí žalobkyni ako vlastníkovi, ktoré majú byť neoprávnene zadržiavané žalovaným 1/, preto súd zamietol žalobu ako nedôvodnú.
37/ Žalobkyňa zobrala žalobu čiastočne späť voči žalovanej 2/ a to s poukazom na skutočnosť, že žalovaná 2/ nie je vlastníkom nehnuteľnosti- rodinného domu, kde sa predmet sporu nachádzal. Nakoľko žalovaná 2/ od začiatku konania namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní a so späťvzatím žaloby tak súhlasila, súd konanie voči žalovanej 2/ zastavil v súlade s § 144 a 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
38/ Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; § 256 ods. 1 CSP podľa ktorého: Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39/ Náhrada trov konania bola žalovaným priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci .V prejednávanej veci je nevyhnutné zohľadniť, že zastavenie konania voči žalovanej 2/ procesne zavinila žalobkyňa, svojim späťvzatím žaloby, kedy sama vyhodnotila nesprávne označenie žalovanej 2/ ako strany sporu, ktorá v konaní nebola pasívne vecne legitimovaná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).