Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/457/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobcu: X. B., nar. XX. F. XXXX, bytom B., Q. XXXX/ XA, zast. splnomocnenkyňou: Alegal & Partners s.r.o., Bratislava, Galvaniho 17/C, IČO: 47 238 615, proti žalovaným: 1/ T. A., nar. XX. F. XXXX, bytom B. X. O., K.. E. XXX, Česká republika, 2/ Ing. M. B., nar. XX. T. XXXX, bytom B., E. Y. XXX, 3/ Ing. U. B., nar. XX. G. XXXX, bytom B., E. Y. XXX, obaja žalovaní 2/ a 3/ zastúpení splnomocnenkyňou: Kotrus - Benčík s.r.o., Nitra, Štefánikova 57, IČO: 47 237 252, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovaných 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 6C/91/2014-134 zo dňa 13. februára 2015, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ p r i z n á v a nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 15. augusta 2013 medzi T. A., K. E. XXX, XXX XX B. X. O., Česká republika ako predávajúcim a Ing. M. B., E. Y. XXX, B. a Ing. U. B., E. Y. XXX, B., ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom dňa 22.10.2013 pod číslom vkladu V 2030/13, je neplatná a žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 121,82 eur na účet zástupcu žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 40a, § 116 ods. 1, § 136 ods. 2, § 137 ods. 1 a § 140 O. z. (Občiansky zákonník) ako aj ustanovením § 80 písm. c) O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku). Vecne argumentoval tým, že v konaní bolo na základe predložených dôkazov a výsluchov účastníkov konania preukázané, že žalovaný 1/ ako predávajúci a žalovaní 2/ a 3/ ako kupujúci uzatvorili dňa 15. augusta 2013 kúpnu zmluvu týkajúcu sa prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/, zapísaného na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX. Vkladom do katastra nehnuteľností dňa 22. októbra 2013 sa títo stali spoluvlastníkmi, žalovaný 1/ ako scudziteľ ponúkol svoj podiel ostatným spoluvlastníkom tak, ako to ustanovuje § 140 O.z.. V zmysle predmetného ustanovenia ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Nerešpektovanie predkupného práva je sankcionované relatívnou neplatnosťou v zmysle § 40a O.z.. Pri relatívnej neplatnosti sa na urobený právny úkon hľadí ako na platný, pokiaľ ten, kto bol takýmto úkonom dotknutý, sa neplatnosti nedovolá. Súd však mal v konaní zreteľne preukázané, že žalobca sa listom zo dňa 11. marca 2014 dovolal neplatnosti vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, keď vyzval žalovaných, aby sa zdržali akýchkoľvek právnych aktov k daným nehnuteľnostiam. Táto skutočnosť mala za následok, že žalovaní 2/ a 3/ nie sú vlastníkmi týchto nehnuteľností, pričom vlastnícke vzťahy nadobúdajú svoj pôvodný právny stav pred uzatvorením neplatnej kúpnej zmluvy. Z vyjadrenia a výpovedí účastníkov nebolo sporné nerešpektovanie zákonného

predkupného práva podľa § 140 O.z.. Podľa vyjadrenia žalovaných žalovaný 1/ predkupné právo vôbec nerealizoval a to nie len vo vzťahu k žalobcovi, ale aj vo vzťahu k ostatným podielovým spoluvlastníkom. Žalovaní si tak boli vedomí právnych následkov vyplývajúcich z porušenia predkupného práva, čiže možnosti dovolania sa relatívnej neplatnosti podľa § 40a O.z., ku ktorej aj skutočne došlo. Predpokladom na podanie určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., ktorého preukázanie zaťažuje žalobcu, t.j. dôkazné bremeno spočíva v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Poukazujúc na právoplatnú judikatúru, naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce ako táto neistota vznikla (Rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 36/1999). V danom prípade nemožno dosiahnuť odstránenie stavu právnej neistoty inak ako určovacou žalobou podanou žalobcom a bez rozhodnutia vo veci výrokom určujúcim neplatnosť predmetného právneho úkonu, by takýto neplatný právny úkon mohol spôsobiť vznik ďalších neplatných právnych úkonov, napríklad prevodom spoluvlastníckych podielov odporcov na ďalšie osoby, čo je v rozpore s princípom právnej istoty.

2. Proti rozsudku podali v celom rozsahu odvolanie žalovaní 2/ a 3/ prostredníctvom splnomocnenkyne, domáhali sa jeho zmeny a to zamietnutím žaloby a priznaním im náhrady trov konania, alternatívne zrušením rozsudku súdu prvej inštancie a vrátením mu veci na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod označili dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) O.s.p.. Namietali, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie je v rozpore s hmotným právom, pretože v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ( v znení neskorších predpisov) práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného znenia jednoznačne vyplýva, že predmetom vkladu je právo (v prípade kúpnej zmluvy vlastnícke právo) a nie právny úkon. Z uvedeného dôvodu predmetom vkladového konania pod č. V 203/13 nebol vklad kúpnej zmluvy, ale vklad vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom prevádzaným na základe kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Nie je preto možné vyhlásiť za neplatnú kúpnu zmluvu, ktorej vklad povolil Okresný úrad Senica, katastrálny odbor, pretože štátny orgán na úseku správy katastra nemôže povoliť vklad kúpnej zmluvy, ale len vklad vlastníckeho práva, preto takto formulovaný určovací výrok rozsudku súdu prvej inštancie je v rozpore s hmotným právom a takýto postup predstavuje inú vadu konania, ktorú zakladá odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.. Taktiež namietali aj to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku rozhodoval o inom znení žalobného petitu, než aký formuloval žalobca v podanej žalobe. Ako vyplýva zo žaloby žalobca sa domáhal vydania rozsudku v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. v znení: „Súd určuje, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi uzavretou dňa 15. augusta 2013, ktorá je evidovaná pod č. konania vkladu V-2030/2013 a ktorá bola právoplatne povolená dňa 22. októbra 2013 príslušným Okresným úradom, odborom katastra v Senici, predmetom ktorej bol aj prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ k pozemkom nachádzajúcim sa na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX v katastrálnom území F. Q. P. je neplatná“. V napadnutom rozsudku však bol vyhlásený výrok: „Súd určuje, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 15. augusta 2013 medzi T. A., K. E. XXX, XXX XX B. X. O., Česká republika ako predávajúcim a Ing. M. B., E. Y. XXX, B. a Ing. U. B., E. Y. XXX, B., ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom dňa 22. októbra 2013 pod číslom vkladu V 2030/13 je neplatná“. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by žalobný petit bol býval niekedy žalobca preformuloval, pretože takáto zmena žalobného petitu by musela byť pripustená uznesením súdu postupom podľa § 95 O.s.p., pretože na strane 2 napadnutého rozsudku sa výslovne spomína len uznesenie zo dňa 7. novembra 2014 sp. zn. 6C/91/2014-85. Keďže súd prvej inštancie nepripustil zmenu žalobného petitu bol v plnom rozsahu viazaný pôvodným žalobným petitom, pričom táto povinnosť súdu vyplýva aj z doktrinálneho výkladu k § 79 O.s.p.. Súd prvej inštancie nie je viazaný návrhom obsiahnutým v žalobcom petite len v 3 prípadoch (§ 153 O.s.p.) a okrem týchto výnimiek je petit pre súd záväzný, nielen čo do rozsudočného výroku, ale i čo do predmetu dokazovania - preto musí byť žalobný petit jasný, stručný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Z ustanovenia § 153 O.s.p. vyplýva, že žalobný petit musí byť buď bez zvyšku pojatý do enunciátu (výrokovej časti rozsudku), alebo priznaný len v časti (keď súd určitému nároku vyhovie a vo zvyšku návrh zamietne) alebo v celom rozsahu zamietnutý. Aj vyššie uvedená vada predstavuje vadu konania, ktorá zakladá odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.. V ďalšom vytýkali súdu prvej inštancie, že tento neúplne a nesprávne zistil skutkový stav veci, keď sa oboznámil s kúpnou zmluvou zo dňa 15.8.2013, ktorá bola predložená žalobcom

spolu so žalobou, keďže v rámci sumarizácie dokazovania sa neuvádza, že by si dal pripojiť vkladový spis č. V-2030/13, kde sa nachádza kúpna zmluva v plnom znení. Z kópie kúpnej zmluvy predloženej žalobcom, žalobca v nej úmyselne vybielil údaje o predmete kúpy, ktorý bol omnoho väčšieho rozsahu, ako len spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, XXXX a XXXX. Nie je zrejmé, prečo k takémuto kroku pristúpil, keďže údaje o prevádzaných spoluvlastníckych podieloch nemožno považovať za také, ktoré by boli medzi zmluvnými stranami dôverné a naopak, majú podstatný význam pre úplné zistenie skutkového stavu veci. Ako vyplýva z napádaného rozsudku súd prvej inštancie za predmet zmluvy považoval výlučne spoluvlastnícke podiely žalovaného 1/ vedené na LV č. XXXX, XXXX a XXXX hoci zmluva v tomto článku pokračuje vo výpočte ďalších pozemkov a v prekrytej pol strane dokumentu sa nachádza ďalších 21 pozemkov zapísaných na 9 listoch vlastníctva

- č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX (všetky ... v k. ú. F. Q. P.). Výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel žalobcu z nehnuteľnosti (LV č. XXXX, XXXX a XXXX) predstavovala len 4,42% výmery pripadajúcej na všetky spoluvlastnícke podiely prevádzané na základe predmetnej kúpnej zmluvy. Uvedený postup preto predstavuje taktiež odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p.. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku taktiež vyplýva, že mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca sa voči žalovaným dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy nasledovným spôsobom: „Pri relatívnej neplatnosti sa na urobený právny úkon hľadí ako na platný, pokiaľ ten, kto bol takýmto úkonom dotknutý, sa neplatnosti dovoláva. Súd však mal v konaní zreteľne preukázané, že žalobca sa listom zo dňa 11. marca 2014 dovolal neplatnosti vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, keď vyzval žalovaných, aby sa zdržali akýchkoľvek právnych aktov k daným nehnuteľnostiam. Táto skutočnosť mala za následok, že žalovaní 2/ a 3/ nie sú vlastníkmi týchto nehnuteľností, pričom vlastnícke vzťahy nadobúdajú svoj pôvodný právny stav pred uzatvorením neplatnej kúpnej zmluvy“. V tomto prípade odkázal súd prvej inštancie na list zaslaný žalovaným 2/ a 3/ X. B. (pozn. jedná sa o terajšieho žalobcu, keďže uznesením došlo k zmene pôvodného žalobcu) a nie V. B., ktorý bol v čase odoslania výzvy spoluvlastníkom. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný list neodoslala osoba, ktorá by bola v čase uzatvorenia napadnutej kúpnej zmluvy podielovým spoluvlastníkom k dotknutým nehnuteľnostiam a teda nebola predmetným prevodom dotknutá na jej spoluvlastníckych právach, nedošlo odoslaním predmetnej výzvy zo dňa 11.3.2014 k právne relevantnému dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy, a preto právny záver o tom, že sa žalobca listom zo dňa 11.3.2014 dovolal neplatnosti právneho úkonu, vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, pretože tento právny úkon neuskutočnil pôvodný žalobca V. B. ako podielový spoluvlastník k dotknutým nehnuteľnostiam v danom čase a preto súd prvej inštancie na základe vykonaného dôkazu oboznámil sa s obsahom výzvy zo dňa 11. marca 2014 dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď sa domnieval, že výzvu odoslal pôvodný žalobca, čo však nebola pravda a v dôsledku tohto nesprávneho skutkového zistenia mal za preukázané, že sú naplnené predpoklady pre vyhovenie žalobe, preto takýto postup súdu prvej inštancie zakladá odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.. Odvolatelia taktiež namietali tú skutočnosť, že predmetom kúpnej zmluvy neboli len spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, XXXX a XXXX, ale aj ďalších 21 pozemkov zapísaných na 9 listoch vlastníctva. Ak odvolatelia mali záujem nakúpiť spoluvlastnícke podiely k pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. F. Q. P. v čo najväčšom množstve a za tým účelom oslovili realitnú maklérku, ktorá oslovovala vlastníkov spoluvlastníckych podielov s ponukou na odkúpenie podielov. Spoluvlastnícke podiely nakupovali ako generickú vec, teda za jednotne stanovenú cenu za m2 výmery pripadajúcej na prevádzaný spoluvlastnícky podiel v závislosti od kategórie pozemku. Ako kupujúci netrvali na kúpe podielov v konkrétnom pozemku, ani osobitne neohodnocovali jednotlivé podiely, ale kupovali všetky podiely, ktoré mal konkrétny predávajúci k dispozícii na predaj. Predmetné podiely ako uviedol aj žalovaný 2/ boli skupované za účelom obnovenia poľovného revíru pre poľovnícke združenie, ktorého je žalovaný 2/ členom. Prevod nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.8.2013 predstavuje deliteľný právny úkon, pretože je možné určiť podmienky kúpnej zmluvy vo vzťahu každému jednotlivému spoluvlastníckemu podielu - výšku kúpnej ceny podľa jednotkovej ceny vynásobenú výmerov pripadajúcou na jednotlivý spoluvlastnícky podiel, pričom aj ostatné podmienky kúpnej zmluvy je možné samostatne aplikovať na čas právneho úkonu nedotknutého jeho reaktívnou neplatnosťou. Ak je neplatnosťou zasiahnutá časť právneho úkonu, súkromné právo vychádza zo zásady, že ostatná časť právneho úkonu nie je touto neplatnosťou dotknutá. Podľa zásady favor negoci je potom nevyhnutné dávať prednosť prístupu, ktorý inak zachováva platnosť ostatných častí zmluvy. Judikatúra súdov zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky, či časť právneho úkonu postihnutého dôvodom neplatnosti možno oddeliť od ostatného obsahu úkonu, je potrebné dbať, aby bola rešpektovaná vôľa účastníkov právneho úkonu, s prihliadnutím na účel, dosiahnutie ktorého strany konajúce právny úkon sledovali. Uvedeným sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, čo súvisí s tým, že nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď súd prvej inštancie si pravdepodobne nebol vedomý rozsahu prevádzaných

spoluvlastníckych podielov, preto aj uvedené zakladá odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Žalobca, resp. jej pôvodný žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15.8.2013 z dôvodu, že bol ukrátený na predkupnom práve vyplývajúcom mu z jeho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, XXXX a XXXX. Zo sumarizácie vyplýva, že výmera pripadajúca na prevádzané spoluvlastnícke podiely ako bolo uvádzané predstavuje len 4,42% z celkovej výmery na všetky spoluvlastnícke podiely prevádzané na základe predmetnej kúpnej zmluvy. Kúpna cena za dotknuté spoluvlastnícke podiely predstavuje sumu 10 eur v porovnaní s celkovou kúpnou cenou za všetky spoluvlastnícke podiely vo výške 192 eur, t. j. 5,2% z celkovej kúpnej ceny. Ak by žalobca riadne uplatnil svoje predkupné právo, mal by právo nadobudnúť podiely k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v rozsahu výmery 0,68m2, na LV č. XXXX v rozsahu 0,10 m2 a na LV č. XXXX v rozsahu výmery 0,36 m2. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, o akú majetkovú hodnotu porušeného práva sa v tomto prípade jedná, pričom žalobca zatiahol účastníkov konania do súdneho sporu bez toho, aby sa pokúsil predísť vzniku nákladov súdneho konania na strane všetkých účastníkov konania. Snaží sa dosiahnuť zrušenie zmluvy s ekonomickou hodnotou predstavujúcou takmer 20-násobok hodnoty spoluvlastníckych podielov dotknutých neplatnosťou, ktorých hodnota predstavuje 10 eur. V súdnom konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 1.218,20 eur, ktoré mu mali vzniknúť pri obrane jeho práva v hodnote 41 centov, ktorá suma predstavuje hodnotu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, XXXX a XXXX, ku ktorým prevádzaným spoluvlastníckym podielom má predkupné právo v podiele 1/24 (10 eur vynásobených pomerom 1/24). Žalobca svoju podobu mimosúdneho urovnania veci predniesol na pojednávaní 4. februára 2015, keď prostredníctvom svojej zástupkyne uviedol: „Pre prípad, že nám žalovaní predajú nehnuteľnosti za 1 euro, konkrétne 27m2 pozemku, zoberieme návrh späť s tým, že si nebudeme uplatňovať žiadne trovy konania“. Žalobca teda žiadal od odporcov, aby mu odpredali celé spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX, XXXX a XXXX tak, ako i kúpnou zmluvou zo dňa 15. augusta 2013 nadobudli, hoci predkupné právo žalobcu k týmto podielom je len časti o veľkosti 1/24-tina. Z uvedeného vyplýva, že žalovaných navádzal na to, aby porušili predkupné právo všetkých ostatných podielových spoluvlastníkov a previedli naňho viac práv, než ktoré mu priznáva § 140 O. z. a to navyše za cenu, ktorá je 10-násobne nižšia, než hodnota podielov určená v kúpnej zmluve zo dňa 15.8.2013. Rozpor postupu žalobcu s dobrými mravmi uznal aj konajúci súd v napadnutom rozsudku, keď pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania uviedol: „Napriek tomu, že žalobca bol v konaní úspešný a súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. Právny predchodca žalobcu si uplatnil právo na súde v rozpore s výzvou zo dňa 11.3.2014, ktorej žalovaným oznámil, že do 60 dní bude žalovaných kontaktovať ohľadom nápravy protiprávneho stavu. Žalovaný podľa výzvy právneho predchodcu žalobcu s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom sporu nenakladali a čakali na mimosúdne vyriešenie sporu. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že umožniť spoluvlastníkom uplatniť riadne predkupné právo pri tak rozsiahlom spoluvlastníckom režime (v podstate 10 spoluvlastníkov, časť vlastníctva je vedená na zosnulé osoby) je v praxi značne komplikované a zdĺhavé. Právny predchodca žalobcu napriek výzve bez ďalšieho podal návrh na súd. V priebehu súdneho konania bol ochotný pristúpiť na mimosúdne riešenie sporu iba uzatvorením zmluvy, v ktorej by nebolo rešpektované predkupné právo ostatných spoluvlastníkov, čo je opätovné obchádzanie zákona. Je zrejmé, že by uzatvorenie takejto zmluvy nemohlo vyústiť opakovanie predmetnej situácie, preto žalovaní s takýmto návrhom nesúhlasili. Za takýchto okolností neprichádzalo do úvahy ani schválenie súdneho zmieru. Žalobca a jeho právny zástupca sa správali v konaní nehospodárne a umelo navyšovali trovy konania. Ak prvoinštančný súd posúdil konanie žalobcov ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 O.s.p., mal na túto skutočnosť prihliadať pri rozhodovaní o všetkých nárokoch žalobcu, pretože opačný postup predstavuje nesprávne právne posúdenie veci a zakladá odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p..

3. K odvolaniu žalovaných 2/ a 3/ sa vyjadril prostredníctvom splnomocnenkyne žalobca, ktorý navrhol jeho potvrdenie v celom rozsahu, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Žalobca má za to, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie nie je v rozpore s hmotným právom a naviac z praxe a odôvodnení rozhodnutí iných súdov je nesporné, že ide o bežne používaný pojem, ktorý nespôsobuje neurčitosť a nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. V rámci konania súd prvej inštancie vyzval žalobcu na upresnenie žalobného petitu, ktoré bolo vykonané priamo na pojednávaní za prítomnosti žalovaných. Preto uvedená námietka taktiež neobstojí. Žalobca predložil v konaní kópiu kúpnej zmluvy v takom znení, ako mu ju sprístupnil príslušný okresný úrad, katastrálny odbor. Úplné znenie kúpnej zmluvy mohli žalovaní ako aj priami účastníci predložiť súdu kedykoľvek počas konania. Kúpna cena bola v predmetnej kúpnej zmluve určená ako cena celková za všetky predávané spoluvlastnícke podiely,

preto z uvedeného určenia kúpnej ceny nie je možné určiť výšku kúpnej ceny za prevod jednotlivých spoluvlastníckych podielov, keďže kúpna cena bola určená ako výsledná pre všetky prevádzané podiely. Z obsahu právneho úkonu - kúpnej zmluvy nevyplýva, že by bolo možné oddeliť časť zmluvy na časť spočívajúcu v prevode spoluvlastníckych podielov, ktorými bolo porušené predkupné právo a druhá časť spočívajúcu v prevode spoluvlastníckych podielov, ktorými nebolo porušené predkupné právo. Predloženú kúpnu zmluvu preto žalobca považuje z hľadiska obsahu za nedeliteľnú a je potrebné posudzovať platnosť zmluvy vcelku a voči všetkým jej účastníkom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR v rozhodnutí z 12.9.2002 sp. zn. 22Cdo/2127/2000, z ktorého vyplýva, že ak v kúpnej zmluve, ktorou sa prevádza viacero nehnuteľností je dohodnutá cena jednou sumou tak, že v zmluve nie je cena jednotlivých nehnuteľností nejako špecifikovaná, napr. znalecký posudok a z povahy prevádzaných nehnuteľností je zrejmé, že nemôže ísť o rovnaké ceny, potom je zmluva neplatná ohľadom prevodu jednej z týchto nehnuteľností, je neplatná i v časti týkajúcich sa ostatných nehnuteľností. V prípade porušenia predkupného práva je nevyhnutné v zmysle zákonných ustanovení dovolať sa relatívnej neplatnosti výzvou, prípadne podaním samotnej žaloby (Rozsudok NS SR z 31.8.2010 sp. zn. 5Cdo/211/2009). Žalobca upozornil žalovaných na porušenie predkupného práva a poskytol im dostatočný priestor a to aj počas súdneho konania na možnosť vyriešenia veci mimosúdne. Žalobca sa taktiež nemôže stotožniť s tvrdením súdu prvej inštancie, resp. žalovaných, že svojim postupom spôsobili zvýšenie trov konania. Sám žalobca v konaní nabádal účastníkov na uzavretie mimosúdnej dohody, z toho dôvodu boli pojednávania opakovane odročené a žalovaní sa na úvodných pojednávaniach osobne nezúčastňovali. Ochrana spoluvlastníka a možnosť domáhania sa neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva nezávisí od rozsahu prevádzaných podielov a celková výmera nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy, nemá vplyv na práva spoluvlastníka domáhať sa jednotlivých nárokov z porušenia predkupného práva. Je preto bez právneho významu, že predmetom napádajúcej kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti s výmerou jeden m2 alebo tisíc m2, preto tvrdenie žalovaných, že postup žalobcu je šikanózny nie je dôvodné.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými osobami (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných 2/ a 3/ treba priznať vecný úspech.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že žalobca má v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. naliehavý právny záujem na požadovanom určení, lebo vyhovením žalobe sa stane vlastníkom spoluvlastníckych podielov nehnuteľnostiach žalovaný 1/ a žalobcovi tak zostane zachované prednostné právo kúpy a bez rozhodnutia vo veci výrokom určujúceho neplatnosť predmetného právneho úkonu, by takýto neplatný právny úkon mohol spôsobiť vznik ďalších neplatných právnych úkonov, napríklad prevodom spoluvlastníckych podielov žalovaných (ktorých ?) na ďalšie osoby, čo je v rozpore s princípom právnej istoty.

7. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

9. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je z hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pričom existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať a naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v

čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 217 ods. 1 C.s.p., predtým § 154 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).

10. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti (§ 137 písm. c/ C.s.p., predtým § 80 písm. b/ O.s.p.). Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia.

11. Za určovaciu žalobu v zmysle (§ 137 písm. c/ C.s.p., predtým § 80 písm. b/ O.s.p.) považuje súdna prax aj (žalobcom v prejednávanej veci podanú) žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Odvolací súd preto v danej veci v prvom rade skúmal naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení v úzkej súvislosti s prednostným právom kúpy (s jeho porušením) - zákonným predkupným právom.

12. Je pravdou, ako konštatoval aj súd prvej inštancie, v prípade vyhovenia žalobe by došlo k obnoveniu právneho stavu pred porušením predkupného práva žalovaného 1/ (vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiam by mu naďalej svedčilo a to aj vtedy ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam //), avšak žalobcovo právne postavenie z hľadiska zachovania predkupného práva by sa v prípade vyhovenia žalobe oproti stavu, ak by žalobe vyhovené nebolo nezmenilo, zostalo by v podstate rovnaké (zmenil by sa len subjekt, proti ktorému predkupné právo pôsobí). Vyhovením žalobe by sa neodstránil ani stav právnej neistoty žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1/. Žalobca by naďalej zostal v postavení, v akom je doteraz a žalovaný 1/ v pozícii vlastníka spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, ktorých spoluvlastníkom je aj žalobca, preto je už úplne vylúčené, aby sa žalobca dovolával neplatnosti aj tej časti právneho úkonu - predmetnej kúpnej zmluvy

- ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov zo žalovaného 1/ na žalovaných 2/ a 3/ vo vzťahu k tým nehnuteľnostiam, ktorých nebol žalobca spoluvlastníkom. Odvolací súd má za to, že v danej veci, ak už sa žalobca chcel domáhať, v dôsledku porušenia zákonného predkupného práva zo strany žalovaného 1/ vo vzťahu k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, ktorých je spoluvlastníkom aj on, mal sa domáhať určenia existencie vlastníckeho práva žalovaného 1/ na spoluvlastníckych podieloch k nehnuteľnostiam, v ktorých má spoluvlastnícky podiel aj on, keďže v konaní ani neistotu v jeho právnom postavení, ktorú by bolo potrebné v tomto smere určením neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy odstrániť netvrdil, pretože jeho požiadavka reprezentovaná žalobou nesmerovala v konaní k odstráneniu spornosti, či neistoty jeho právneho postavenia voči žalovaným.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak povinná osoba z predkupného práva (v danej veci žalovaný 1/) neponúkne vec oprávnenej osobe (žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi) ku kúpe, hoci to bolo jej zákonnou povinnosťou a vec predá tretej osobe, nemá to za následok neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi povinnou osobou (žalovaným 1/) a treťou osobou (žalovanými 2/ a 3/), ktorej predmetom nebol len predaj spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, kde má spoluvlastnícky podiel oprávnená osoba len preto, že nebolo rešpektované predkupné právo. Napokon vyhovujúci rozsudok by priaznivo neovplyvnil právne postavenie žalobcu ani v tom smere, že by mu založil voči žalovanému 1/ nárok na uplatnenie vlastného (zo zákona) vynútiteľného práva k predmetu určenia.

14. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

15. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odvolaciemu súdu vzhľadom k vyššie uvedenému neostávalo iné, než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 388 C.s.p. zmeniť spôsobom vyplývajúcim z výroku rozsudku.

16. Podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

17. V predmetnom konaní boli žalovaní 1/, 2/ a 3/ úspešní v celom rozsahu, preto im odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.), keďže tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).