Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-215-2016.pdf
PDF · 84.54 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/215/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, p r o t i žalovanej: O. H., R.. XX.X.XXXX, D. N., Š. XX, o zaplatenie 1.114,62 Eur a prísl., takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 30 Eur.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanej súd tento nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka a.s. sa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1.114,62 Eur a úrokov z omeškania 8% ročne od 16.5.2016 do zaplatenia žalobou zo dňa 24.6.2016. Nárok uplatnila zo zmluvy uzavretej dňa XX.X.XXXX o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, ktorou bol žalovanej poskytnutý úver s úverovým rámcom 1.050 Eur a žalovaná mala platiť štandardnú mesačnú splátku 35 Eur. Dohodnutý bol úrok 16,20%. Podľa výpisu z bankovej knihy bol dlh žalovanej ku dňu 30.4.2016 vyčíslený na sumu 1114,62 Eur.
2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že si je vedomá podlžnosti voči žalobcovi, avšak žiadala posúdiť výšku žalovanej sumy, nakoľko podľa jej názoru je privysoká vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ veriteľovi zaplatila asi 1910 Eur. Poukázala tiež na to, že poberá len čiastočný invalidný dôchodok, manžel kvôli ochoreniu je bez príjmu a preto svoj dlh chce uhrádzať v splátkach.
3. V priebehu sporu došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na obchodnú spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, čo postupca oznámil žalovanej listom zo dňa XX.X.XXXX a preto následne súd uznesením č.k. 11C/215/2016-44 zo dňa 1.12.2016 pripustil túto zmenu žalobcu.
4. Ešte pred pojednávaním žalobca zobral čiastočne žalobu späť a to písomným podaním doručeným súdu 28.2.2017 o 20 eur vzhľadom na to, že žalovaná uhradila dve splátky po 10 eur dňa 12.12.2016 a 17.1.2017 a ďalším písomným podaním doručeným súdu 13.3.2017 zobral späť žalobu o sumu 10 eur, ktorú žalovaná zaplatila 28.2.2017.
5. Obe strany sa nedostavili na pojednávanie dňa XX.X.XXXX, pričom svoju neúčasť ospravedlnili, žalovaná pripojila doklad o práceneschopnosti a právny zástupca žalobcu súhlasil s pojednávaním v
jeho neprítomnosti. Žalovaná o odročenie pojednávania nežiadala. Boli preto splnené podmienky nato, aby súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti strán s poukazom na § 180 CSP.
6. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, žiadosťou o vydanie karty T-mobile, výpisom z účtu žalovanej, obchodnými podmienkami, výpoveďou zmluvy zo dňa X.X.XXXX, oznámením o postúpení pohľadávky, poštovým podacím hárkom a zistil tento skutkový stav:
7. Dňa 23.6.2008 uzavreli VÚB a.s. a žalovaná zmluvu o vydaní karty T-mobile pod č. XXXXXXXX. Touto zmluvou bol žalovanej poskytnutý úverový rámec 10.500 Sk (348,53 Eur) s mesačnou splátkou 3.500 Sk (116,18 Eur). V zmluve ani v obchodných podmienkach nie je zmienka o výške ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“).
8. Žalobca na výzvu súdu v písomnom vyjadrení doručeným súdu 15.7.2016 potvrdil to, že v zmluve nie je údaj o RPMN, avšak poukázal na to, že vzhľadom na poskytnutý revolvingový úver, ktorý sa čerpá podľa vôle dlžníka, nie je možné RPMN vypočítať, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co 95/2010 zo dňa 27.1.2011. Dodal, že s touto skutočnosťou počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z, podľa ktorého ak nemožno určiť RPMN musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch ako aj postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
9. Podľa výpisu z karty T-mobile žalovanej ku dňu 30.4.2016 bol dlh žalovanej vyčíslený na sumu 1.114,62 Eur. Ako vyplýva z výpisov z tohto účtu žalovanej a z písomného vyjadrenia žalobcu (č.l. 20-21) žalovaná za celé obdobie vykonala debetné transakcie v úhrnnej výške 1.637,07 Eur. Posledný výber bol realizovaný 29.1.2013. Kreditné operácie boli vykonané vo výške 1.910 Eur a to za obdobie do 7.11.2015. Ďalších 30 Eur uhradila už v priebehu tohto súdneho sporu.
10. Žalobca žalovanú sumu špecifikoval ako istinu vo výške 943,94 Eur, poplatky vo výške 35,10 Eur, štandardný úrok vo výške 84,92 Eur a sankčný úrok 50,66 Eur.
11. Na výzvu súdu ohľadom preukázania ukončenia predmetnej zmluvy žalobca predložil výpoveď zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku listom zo dňa 3.7.2013. Tento list bol spracovaný spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.
12. Podľa čl. X bodu 58 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných kariet vydávaných VÚB a.s. banka je oprávnená kedykoľvek zmluvu písomne vypovedať. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Výpoveď zmluvy zašle banka klientovi doporučene. Zmluva zaniká dňom nasledujúcim po doručení výpovede.
13. Žalobca v danom prípade však nepreukázal, či spomínanú výpoveď skutočne doručil žalovanej a či spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. bola oprávnená k danému právnemu úkonu. Súdu je totiž z jeho činnosti známe, že VÚB a.s. uzavrela so spomínanou spoločnosťou zmluvu o správe bankových platobných kariet a poskytovaní súvisiacich služieb č. 2/2006 zo dňa 1.10.2006. Jej predmetom bol záväzok správcu (spoločnosti Consumer Finance Holding a.s.) vykonávať sprostredkovanie úverov a správu kariet, správu poistenia a správu pohľadávok pre banku podľa podmienok stanovených v zmluve. Z obsahu danej zmluvy však nevyplýva, že by spoločnosť bola oprávnená zmluvu vypovedať. Tieto skutočnosti boli zistené v spore vedenom pod sp. zn. 11C/501/2015.
14. Právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 2.4.2008 do 31.7.2008).
15. Predmetnou zmluvou bol žalovanej poskytnutý revolvingový úver na kreditnú kartu, pričom zákon 258/2001 Z.z. sa nevzťahuje len na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu § 1 ods. 3 citovaného zákona.
16. Podľa § 2 písm. a/ zákona 258/2001 Z.z. spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej forme.
17. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
19. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
20. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
21. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. h/ je uvedená ročná úroková sadzba j/ ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom k/ priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnená podľa § 7a ods. 2.
22. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
23. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že pri revolvingovom úvere nie je možné vypočítať RPMN. Podľa počiatočných základných údajov v zmluve je totiž možné ho určiť a preto nie je možné súhlasiť s názorom, ktorý bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove 6Co 95/2010, na ktorý poukázal žalobca, keďže tento názor bol už prekonaný, dôkazom čoho je napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co/215/2012 zo dňa 10.10.2012.
24. Pre úplnosť súd dodáva, že ak by bolo opodstatnené tvrdenie žalobcu o tom, že nie je možné pri revolvingovom úvere určiť RPMN, bolo by nutné vychádzať z ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. na čo poukázal aj žalobca, avšak aj v zmysle citovaného zákonného ustanovenia veriteľ si nesplnil svoju povinnosť písomne informovať žalovanú najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch ako aj o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Zmluva by tak bola uzatvorená v rozpore so zákonom a preto by súd musel dospieť k záveru o jej absolútnej neplatnosti s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.
25. Chýbajúce vyššie uvedené povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobili, že úver poskytnutý žalovanej je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Žalovaná by teda mala vrátiť žalobcovi len sumu reálne čerpaného úveru, v jej prípade išlo o sumu 1.637,07 Eur a keďže v skutočnosti mu uhradila viac, (1.940 Eur) uplatnený nárok je nedôvodný.
26. Súd navyše považuje ukončenie predmetnej zmluvy za problematické, keďže javí sa, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. nebola oprávnená k tomuto právnemu úkonu a pokiaľ nedošlo k ukončeniu príslušnej zmluvy nenastala by ani splatnosť pohľadávky žalobcu.
27. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a násl. Občianskeho zákonníka.
28. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
29. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
30. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
31. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
32. O čiastočnom zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby súd rozhodol podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP.
33.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore v celom rozsahu neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania a úspešnej žalovanej preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.