Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/66/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č. 572 79 667 (predtým AB 1 B. V., Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo), zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovaným v rade: 1/ Y. L., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX I. XXX, 2/ H. L., nar. XX.X.XXXX, XXX XX I. XXX (ako právne nástupkyne po zomrelom žalovanom P. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom U. XXX, Z., na základe 10D/161/2015), v konaní o zaplatenie 2.762,04 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/293/2014-105 zo dňa 13.12.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 470 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovný skutkový a právny stav: Žalobca preukazoval svoju aktívnu legitimáciu od postúpenia pohľadávky zo dňa 25.9.2013 a z úverovej zmluvy č. 4006084258 zo dňa 25.6.2010. Na základe úverovej zmluvy prevzal pôvodný žalovaný P. L. úver vo výške 3.500,- €. Úver mal vrátiť v 72 pravidelných mesačných splátkach po 100,59 €. Žalobca oznámil prostredníctvom právnej zástupkyne univerzálnu sukcesiu, kedy namiesto spoločnosti AB 1 B.V. - pôvodného žalobcu, sa stal žalobcom univerzálny sukcesor AB 2. B.V. Označeným žalovaným bol P. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy Z., U. XXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX (čl. 56, úmrtný list čl. 58), pričom zomrel vo Francúzsku. Dedičské konanie bolo prejednané u JUDr. Čarneckej Kataríny, notárky, Notársky úrad K. pod 10D/161/2015. Právni nástupcovia sú deti pôvodného žalovaného - Y. L., nar. XX.XX.XXXX, I. XXX a Ing. H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, s ktorými súd ďalej konal ako s právnymi nástupkyňami pôvodne označeného žalovaného. Na čl. 67 spisu žalobca oznámil, že pohľadávku neprihlásil do dedičského konania a žiadal pokračovať s právnymi nástupkyňami žalovaného. Osvedčenie o dedičstve 10D/161/2015, právoplatné dňa 20.9.2016, po zomrelom žalovanom je na čl. 77 spisu, rovnako čl. 79 spisu. Sporná pohľadávka v dedičskom konaní nebola prejednaná. Y. L. a H. L. v dedičskom konaní odmietli dedičstvo, preto nededia. V zmysle dedičskej dohody na nehnuteľnosti Dlhá nad Kysucou je dedičom L. S., O., L. XXX, na nehnuteľnosti Vysoká nad Kysucou je T. T., rod. S., P. B. W. XXXX. Pohľadávka žalobcu však nebola predmetom dedičského konania. Nie je zrejmé, kto je pasívne legitimovaný vo vzťahu k tejto pohľadávke, keďže žalobca neuplatnil pohľadávku v dedičskom konaní a nevzniesol v konaní 4C/293/2014 procesný návrh, aby do konania vstúpili konkrétne strany konania, o ktorých by mohol súd rozhodnúť a pripustiť uvedené strany konania alebo nepripustiť do konania. Za žalobu a tým aj za označenie kompletného okruhu

strán konania zodpovedá žalobca ako pán sporu. Súd o žalobe rozhoduje, ale nemôže produkovať namiesto žalobcu procesné návrhy a nemôže namiesto žalobcu zisťovať skutkový stav z pripojených dôkazov a namiesto neho označovať a zabezpečovať dôkazy. Z toho mal teda súd preukázané, že pôvodné univerzálne sukcesorky Y. L., H. L. v spore nie sú pasívne legitimované v nadväznosti na § 470 Občianskeho zákonníka, pretože nededili a iný okruh strán konania žalobca neoznačil. Súd mu oznámil úmrtie, oznámil mu spisovú značku dedičského konania s dopytom, či prihlásil pohľadávku do dedičského konania. Oznámil, že neprihlásil. V nadväznosti na § 494 Občianskeho zákonníka žalobca má právo domáhať sa splatného záväzku, aby mu dlžník niečo dal. Týmto platným záväzkom podľa § 657 Občianskeho zákonníka a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj kogentných ustanovení zákona na ochranu spotrebiteľov bola úverová spotrebiteľská zmluva uzavretá dňa 25.6.2010 medzi právnym predchodcom žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany a žalovaným, poskytnutý úver 3.500 €. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že fakticky na tento úver žalovaný zaplatil sumu 3.398,16 € bez ohľadu na spôsob započítavania žalobcu. Rozdiel medzi poskytnutým úverom 3.500,- € a platbou 3.398,16 € je teda 101,84 €. V takejto výške by mal žalobca nárok na zaplatenie voči dedičom, kedy preukázal existenciu dlhu ku dňu úmrtia žalovaného, teda ku dňu 10.5.2015 a aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie uvedeného dlhu v uvedenej výške. Podľa § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nepreukázal žalobca, že žalované - právne nástupkyne sú dedičkami a iných právnych nástupcov - dedičov, ktorí by za dlh zodpovedali podľa § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nenavrhol v konaní ako strany konania. Len dedič zodpovedá v rozsahu zdedeného majetku za poručiteľove dlhy, ktoré ale vznikli do okamihu poručiteľovej smrti a ktoré smrťou nezanikli. Z dedičského rozhodnutia nevyplýva, že by pohľadávka v dedičskom konaní bola prejednaná. Žalobca neoznačil pasívne legitimované osoby, dedičov, s ktorými by mal súd konať a ktoré by do výšky nadobudnutého dedičstva zodpovedali za dlhy poručiteľa. Dedičské rozhodnutie tvorilo súčasť spisu, žalobca do spisu nenahliadol, nevzniesol procesný návrh, neprihlásil pohľadávku v dedičskom konaní a nezistil si dediča. Súd nezodpovedá za to, koho označí žalobca za pasívne legitimovaný subjekt - dediča. Voči označenému pasívne legitimovanému subjektu má žalobca dôkaznú povinnosť a tieto úkony nemôže súd vykonávať namiesto žalobcu a vznášať namiesto neho procesné návrhy. Súd sa ale domnieva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani na preukázanie existencie dlhu a výšky dlhu, ako aj aktívnej legitimácie žalobcu ku dňu úmrtia žalovaného, teda ku dňu 10.5.2015. Pôvodne poskytnutý úver 3.500,- € mal byť splácaný v splátkach 100,59 € (úverová zmluva čl. 22). V úverovej zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 26,10 %, mesačná splátka 100,59 € bez toho, že by bola uvedená splatnosť tej-ktorej mesačnej splátky, aby bolo zrejmé, kedy sa dostal žalovaný do omeškania a z čoho pozostáva splátka 100,59 €, teda aká suma pripadá z tejto splátky na istinu, úrok, úrok z omeškania, prípadne iné platby. Taktiež je uvedené RPMN od 28,9 % do 30,1 %, teda priemerná hodnota RPMN 18,59 %, čo znamená, že úverová zmluva nemala náležitosti úverovej spotrebiteľskej zmluvy a žalobca, resp. jeho právny predchodca by mal právo len na zaplatenie rozdielu medzi sumou 3.500,- € (úver) a platbami 3.398,16 € (čl. 34), teda nárok na zaplatenie sumy 101,84 €, ale za podmienky, že preukáže žalobca aktívnu legitimáciu a existenciu dlhu v uvedenej výške ku dňu smrti poručiteľa. Splátky bol povinný splácať žalovaný v splátkach. V žalobe žalobca uvádza, že právny predchodca žalobcu zosplatnil celý úver dňom 25.9.2013, čo znamená, že uvedeným dňom namiesto splátok bol povinný žalovaný platiť celý dlh naraz a v prípade, že ho nezaplatí v stanovenej lehote, dostal sa do omeškania s platením celého dlhu a nie jednotlivých splátok. Výzva k zaplateniu celého dlhu zo dňa 25.9.2013 od Home Credit Slovakia je na čl. 31 spisu a uvádza sa v nej, že dlh žalovaného k tomuto dňu je 3.117,83 €. Nie je zrejmé, z ktorého ustanovenia zmluvy právny predchodca žalobcu vychádzal, keď dňa 25.9.2013 zosplatnil celú sumu, pričom z prehľadu platieb doručených žalobcom na čl. 91 spisu vyplýva, že splátky vo výške 100,59 € platil žalovaný do 15.5.2013. Nie je preukázané doručenie výzvy a hneď došlo k zosplatneniu 25.9.2013, pričom výzva k zaplateniu celého úveru zo dňa 25.9.2013 čl. 31 obsahuje výzvu, aby žalovaný zaplatil 3.117,83 €, kým z tabuľky čl. 92 spisu vyplýva, že dňa 25.9.2013 došlo k zosplatneniu istiny 2.337,78 €. Žalobca teda nepreukázal, že došlo k platnému zosplatneniu a že žalovaný nebol ďalej povinný splácať dlh v splátkach, ale vznikla splatnosť celého dlhu naraz. Platnosť právneho úkonu zosplatnenia a platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky a tým aj svoju aktívnu legitimáciu žalobca nepreukázal. Ak právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., zosplatnil pohľadávku dňa 25.9.2013, potom nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky v rovnaký deň 25.9.2013. Ak zosplatnenie pohľadávky je zo dňa 25.9.2013 čl. 31 spisu a vyplýva z nej, že žalovaný je povinný dobrovoľne dlh zaplatiť do 15 dní a až po uplynutí tejto lehoty sa dostáva do omeškania potom až po uplynutí uvedenej lehoty mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Ak pohľadávka bola postúpená v rovnaký deň, ako došlo k zosplatneniu pohľadávky, potom k postúpeniu pohľadávky došlo pred zosplatnením a žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu na základe platného postúpenia pohľadávky k vymáhaniu predmetu

sporu a ani k vymáhaniu čistého rozdielu v úvere vo výške 101,84 €. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Len na okraj súd poukazuje aj na rozpor čo do výšky pohľadávky. K zosplatneniu úveru a postúpeniu pohľadávky došlo v rovnaký deň - 25.9.2013, teda výška zosplatnenej a postúpenej pohľadávky by mala byť rovnaká. V skutočnosti výška zosplatnenej pohľadávky je 3.117,83 €, postúpenej pohľadávky - 3.020,61 €. Trovy konania: Úspešnými účastníkmi konania sú označené žalované. Trovy konania im nevznikli, preto o základe nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal, aj keď ich úspech v konaní bol v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP, § 263 ods. 1 .

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, eventuálne zmeniť tak, že žalobe vyhovie v rozsahu podaného odvolania a rozhodne o náhrade trov konania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesprávny procesný postup súdu prvého stupňa spočíva v tom, že nezobral do úvahy ust. § 63 ods. 1,2 zák. č. 160/2015 Z.z. Súd prvej inštancie tak, ako to vyplýva z uvádzaných zákonných ustanovení, mal pokračovať v konaní ďalej s osobami, teda len s dedičmi, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť a to len čo sa konanie o dedičstve skončí. Je zrejmé, že súd postupoval nesprávne, lebo zákon výslovne deleguje súd, aby pokračoval v konaní s osobami podľa výsledku dedičského konania. Nie je povinnosťou žalobcu, aby konajúcemu súdu uviedol osoby, s ktorými má v konaní pokračovať v podobných situáciách. Podľa jeho názoru mal súd pokračovať v konaní s osobami, na ktoré prešli práva a povinnosti, v dôsledku právnej skutočnosti, teda smrti žalovaného, pretože z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že vie o týchto osobách, ktoré prijali dedičstvo v dôsledku prechodu práva z poručiteľovho majetku. S tvrdeniami súdu prvej inštancie týkajúcimi sa skutočností, že vo svojom návrhu vyčíslil len svoju pohľadávku, pričom sa nenamáhal číselne vyjadriť dlh žalovaného, nesúhlasí, pretože k žalobnému návrhu žalobca priložiť listinný dokument, na ktorom prezentuje uhradené splátky vykonané žalovaným, ako aj celkovú splatenú čiastku. Informáciu o poskytnutí výšky úveru, ako aj splátkach a ich úhradách boli číselne vyjadrené na liste označenom ako výpis čerpania splátok a úhrad. Tento listinný dokument prezentuje uhradené splátky, v akej výške a v ktorý deň bola splátka uhradená, prípadne neuhradené splátky, pričom v tabuľke označenej ako rekapitulácia sú vypísané jednotlivé položky, z ktorých pozostáva dlh žalovaného. Uvádzal, že pri využití práva na zosplatnenie úveru vychádzal zo zmluvného ustanovenia a hlava 5 § 7 UZP s poukazom aj na § 53 ods. 9 OZ. O odoslaní výzvy k splateniu celého úveru právnym predchodcom žalobcu priložil k žalobe dôkaz v podobe podacieho hárku, pričom následne ďalším listom zo dňa 71.11.2014 opätovne vyzval žalobcu na splatenie dlžných splátok, pričom ho upozornil na hrozbu uplatnenia práva na príslušnom súde. Žalobcovi vzniklo právo zosplatniť úver v zmysle zmluvných a zákonných ustanovení, pretože žalovaný bol v omeškaní viac ako s troma splátkami, teda zo strany žalobcu je preukázaný zákonný postup pri zosplatnení úverového vzťahu, ako aj preukázania odoslania výzvy k zosplatneniu úveru žalovanému. Na listine zosplatnenia úveru je uvedená suma, ktorá zahŕňa všetky dlžné položky (t.j. istina, dohodnuté úroky, prípadne ďalšie sankcie), kým na druhom liste sú jednotlivé položky vypísané jednotlivo, rozdelené druhovo. Nestotožnil sa s názorom súdu ohľadom neplatného postúpenia pohľadávky. Žiadne zákonné ustanovenie vo svojom znení neobmedzuje veriteľa, teda neurčuje čas, resp. dobu, kedy môže účinne dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Či dôjde k postúpeniu pohľadávky pred zosplatnením úveru dňom zosplatnenia alebo po zosplatnení, nemá to žiadny dosah na platnosť úkonu.

3. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu sa žalovaní v 1/ a 2/ rade písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. § 391 ods. 1 CSP.

5. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

6. V zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca ako odvolateľ, konštatuje, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k procesnému pochybeniu a nesprávnemu procesnému postupu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala strane patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Procesné pochybenie, t.j. nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie odvolací súd vzhliadol v tom, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. § 63 ods. 1 a 2 CSP.

9. V zmysle ust. § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať.

10. V zmysle ust. § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

11. Podmienkou toho, aby niekto mohol byť stranou sporu v súdnom konaní je, že musí byť spôsobilý. Spôsobilosť byť stranou sporu sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva stranám sporu. Ide teda o procesnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu v zmysle ust. § 61 má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť stranami sporu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti a to podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou fyzickej osoby. Nedostatok spôsobilosti byť stranou sporu je neodstrániteľným nedostatkom procesných podmienok, na ktoré musí súd prihliadať v každom štádiu konania a má za následok zastavenie konania. Iný prípad je, keď k strate procesnej subjektivity fyzickej osoby, teda k jej smrti dôjde počas konania, t.j. v období od doručenia žaloby do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Súd v konaní pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Pokračuje v konaní s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide a to v zásade až po skončení konania o dedičstve. O pokračovaní v konaní o majetkovom spore podľa § 63 ods. 2 je súd povinný vydať bezodkladne uznesenie po tom, ako sa skončí konanie o dedičstve. Z uvedeného vyplýva povinnosť súdu stanoviť si okruh sporových strán. Záväzné stanovenie okruhu subjektov, s ktorými súd v sporovom konaní koná, je prvoradou úlohou súdu. Uznesenie o pokračovaní v konaní súd doručí všetkým subjektom konania, t.j. právnym nástupcom zomrelej fyzickej osoby podľa výsledku dedičského konania a ostatným existujúcim subjektom sporu. Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 a contrario).

12. Z uvedeného vyplýva, že sa súd prvej inštancie dopustil nesprávneho procesného postupu, keďže nekonal v zmysle vyššie uvedenej procesnej úpravy. Z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že dedičmi podľa zákona boli rovnakým dielom deti Y. L. a Ing. H. L., ktorí dedičstvo odmietli, a preto nededili. V dedičskom konaní nastúpilo dedenie v III. dedičskej skupine v prospech súrodencov poručiteľa, ktorí dedičstvo neodmietli, boli spôsobilí dediť a započítanie na ich dedičský podiel neprichádzalo do úvahy.

13. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nemal inú možnosť, len napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

14. Pokiaľ ide o ďalšie skutkové dôvody uvádzané v podanom odvolaní zo strany žalobcu, týmito sa odvolací súd nezaoberal s poukazom na vyššie uvedené procesné pochybenie.

15. Úlohou súdu prvej inštancie bude postupovať v súlade s ust. § 63 CSP, vo veci vykonať dokazovanie a vo veci opätovne rozhodnúť.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430