Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/56/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu CASH COLLECTORS SK s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, práv. zast. Havel Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému E. P., nar. X.X.XXXX, bytom Y. E. XXX, občanovi SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu práv spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, práv. zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom AK, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, v konaní o zaplatenie 3 844,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 1.12.2015, č. k. 5C/156/2013-237, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi Združenie na ochranu práv spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov 5, Prešov náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranku Č.. Ú. XXXXXXXX/XXXX, A.:R. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, R.: R., Y.: XXXXXX. Vyslovil, že o výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2/ Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zásadná otázka, ktorú súd prvej inštancie v konaní riešil, bola otázka, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie v sprísňuje pravidlá postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody by mali byť nepochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok má na rozdiel od iného druhu podnikania špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na ekonomiku. Súd preto skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky podľa ustanovení § 92 ods. 8 zák. č. 438/2001 Z. z. (ďalej len „Zákon o bankách“). Zákon o bankách umožňuje postúpiť bankovú pohľadávku iba v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po písomnej výzve na splnenie, výzva musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmysle Zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť, ktorá je už splatná. V odseku 7 § 92 Zákona o bankách sa upravuje možnosť použitia inštitútu postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Súd prvej inštancie nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale k tomu je možné pristúpiť len v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami po tom, čo banka vyhlási predčasne mimoriadnu splatnosť celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru

je totiž výlučne oprávnením banky, ktoré môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky na nebankový subjekt. Podľa názoru súdu prvej inštancie pôsobenie bánk, na ktoré dohliada Národná banka Slovenska opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad Centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať akékoľvek bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Národná banka Slovenska neudelila povolenie na vykonávanie bankových činností spoločnosti Havel, Holásek & Partners s.r.o.. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 na spoločnosť Havel, Holásek & Partners s.r.o. bola nezročná, nesplatná, teda neexistujúca pohľadávka, preto je toto postúpenie neplatné. Žalobca a ani jeho právny nástupca, teda súčasný žalobca, nie je aktívne legitimovaný v tomto spore na podanie predmetnej žaloby. Preto žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

3/ Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Vo svojom odvolaní poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR č. R 119/2003, ktorý uvádza, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. V tejto súvislosti je žalobca toho názoru, že nie je možné tvrdiť, že takáto pohľadávka musí byť pred postúpením splatná, čo vyplýva aj zo spomínaného logického a systematického výkladu ust. § 92 Zákona o bankách. Banka môže postúpiť pohľadávku aj bez súhlasu klienta. Žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že písomnou výzvou sa v zmysle Zákona o bankách nerozumie určitá osobitná špeciálna výzva upozorňujúca na možnosť postúpenia pohľadávky, ale ide o bežnú výzvu banky, ktorá upozorňuje dlžníkov na omeškanie s niektorou časťou svojho dlhu. Hlavný účel ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách bol teda aj podľa dôvodovej správy prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. O tom, že by tieto podmienky podmieňovali platnosť právneho úkonu niet v zákone ani v dôvodovej správe ani slova. Tiež poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 1Cdo/76/2007. Žalobca tiež disponuje stanoviskom Národnej banky Slovenska v liste z 11.12.2013, ktorá uviedla, že postúpenie pohľadávky sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a to aj pri absolútnych obchodoch, čo sú úverové obchody. Tiež pri postúpení práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa postupuje podľa Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobcu § 92 Zákona o bankách upravuje možnosti vyzradenia bankového tajomstva súkromnoprávnym subjektom. Z tohto ustanovenia je totiž zrejmé, že jeho účelom je totiž ochrana bankového tajomstva a možnosti jeho vyzradenia orgánom verejnej moci, prípadne súkromnoprávnym osobám. Neupravuje teda možnosť postúpenia pohľadávky bankou, ale práve možnosť vyzradiť bankové tajomstvo pri postúpení pohľadávky bankou, ktoré zákon explicitne predpokladá. Preto žalobca navrhol rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa zmeniť a priznať nárok uplatnený žalobou, resp. ho zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

4/ Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5/ Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 378 a nasl. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, na základe ktorého aj správne vec právne posúdil. Na týchto skutočnostiach a právnom zdôvodnení veci sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

6/ Podľa § 52 ods. 1 účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ku 20.7.2006) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

7/ Podľa § 52 ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8/ Podľa § 52 ods. 3 cit. spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9/ Podľa § 53 ods. 1 účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

10/ Podľa § 53 ods. 3 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

11/ Podľa § 53 ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12/ Podľa § 3 ods. 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

13/ Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14/ Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky (v čase uzavretia zmluvy to bol § 92 ods. 7 zák. o bankách), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením, čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

15/ Z obsahu spisu je zrejmé, že pôvodný veriteľ a žalovaný uzavreli dňa 02.11.2006 zmluvu o splátkovom úvere. Išlo o MINI úver do 10 minút, podľa ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému bezúročný spotrebný úver vo výške 50.000,- Sk, t. j. 1.659,70 Eur pri priemernej ročnej úrokovej sadzbe 18,4%. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý 60,- Sk mesačne. Žalovaný sa zaviazal splácať úver s dohodnutým úrokom v 60 mesačných splátkach vo výške 44,51 Eur vždy k 10-temu dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dňa 22.11.2006 a poslednej splátky 20.10.2011, kedy bola stanovená konečná splatnosť úveru. RPMN bolo 23,19%. Splatnosť úrokov bola v posledný kalendárneho mesiaca. Žalovaný sa zaviazal platiť za správu úveru mesačne poplatok vo výške 1,66 Eur. Žalovaný uhradil pôvodnému veriteľovi 248,95 Eur. Pôvodný veriteľ uzavrel so spoločnosťou Havel, Holásek & Partners s.r.o. dňa 21.10.2010 zmluvu o postúpení pohľadávok. Následne tento subjekt listom z 20.12.2010 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Žalobca nadobudol túto pohľadávku od pôvodného veriteľa Havel, Holásek & Partners s.r.o. na základe zmluvy o postúpení z 21.10.2010. Toto oznámenie spolu s výzvou, že došlo k zosplatneniu pohľadávky zaslal žalovanému dňa 19.10.2015.

16/ Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré spočívajú predovšetkým v tom, že je možné postúpiť pohľadávku z banky na nebankový subjekt práve v súlade s ust. § 92 Zákona o bankách s tým, že toto ustanovenie rieši predovšetkým aj otázku odhalenia bankového tajomstva. Takáto argumentácia žalobcu nie je na mieste vzhľadom k tomu, že z ust. § 92 ods. 8, ktorý je citovaný tak súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom, v úvodnej vete sú presne stanovené podmienky, za ktorých môže banka pohľadávku postúpiť. To znamená, že odvolací súd sa stotožňuje s argumentom

žalobcu do tej miery, že bankovú pohľadávku je možné postúpiť, ale banka musí splniť výslovne stanovené podmienky. Tieto explicitne súd prvej inštancie cituje na strane 12, odsek 6 rozsudku súdu prvej inštancie a tento postup pôvodný veriteľ banka nedodržala. Z toho dôvodu nemôžu byť zhojené podmienky postúpenia pohľadávky tým, že výzvu pošle iný subjekt ako banka, iný subjekt ako banka zosplatní celú bankovú pohľadávku, tento postup zákon nedovoľuje a súd prvej inštancie držiac sa práve týchto taxatívne vymedzených podmienok Zákona o bankách správne vo veci rozhodol. Odvolací súd v konečnom dôsledku poukazuje aj na rad rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý obdobné veci rovnako právne posúdil a z tohto dôvodu nie je to rozhodnutie, ktoré by bolo prekvapujúce, ale ustálená súdna prax je v tomto smere jednotná (napr. Krajský súd v Bratislave sp. zn. 6Co 203/2015, Krajský súd Prešov sp. zn. 18Co 35/2016, 1Co 60/2014).

17/ Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

18/ O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalobca úspech v odvolacom konaní nemal a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .