Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-102-2014.pdf
PDF · 113.64 KB
No categories available
7S/102/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu CYPRIÁN - Sladký svet, s. r. o., so sídlom v Michalovciach, Nám. osloboditeľov 951, zast. advokátkou JUDr. Monikou Ilčišinovou, AK Vranov nad Topľou, Herlianska 547, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce so sídlom Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 07. 2014 č.: S/2014/02095-2.1, O-177/2014 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 18. 03. 2014 č. 6/14/S, ktorým tento podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu vo výške 500 eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a to konkrétne § 1 ods. 3 v nadväznosti na § 223 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Porušenie spočívalo v tom, že zamestnávateľ uzatvoril dohody o vykonaní práce so zamestnancami L. Č., C. L., J. W.G., J. Q., R. L. J. F. W. tak, ako boli špecifikované v tomto rozhodnutí, na prácu pomocná sila na predajni, resp. pomocná sila na cukrárni napriek tomu, že ide o prácu, ktorá nie je vymedzená výsledkom.
2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že v dňoch 31. 07. 2013 a 09. 09. 2013 vykonal Inšpektorát práce u žalobcu na prevádzke predajne Cukráreň, Pizzeria, Kaviareň Košice, Spišské námestie 2 inšpekciu práce so zameraním na kontrolu dodržiavania pracovno-právnych a mzdových predpisov od roku 2012 i na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania. Pri výkone tejto inšpekcie boli zistené dva nedostatky v oblasti pracovno-právnych vzťahov, ktoré boli zadokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č. IKO-52-57-2.4/P-A 24, 25-13 zo dňa 09. 09. 2013. Po písomnom vyjadrení žalobcu k tomuto protokolu bol vypracovaný dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 28. 10. 2013, ktorý bol následne doručený účastníkovi konania aj s informáciou o uzavretí protokolu.
3. Na základe poznatkov získaných počas inšpekcie práce začal správny orgán prvého stupňa správne konanie vo veci uloženia pokuty za jeden správny delikt, posúdený ako porušenie § 1 ods. 3 v nadväznosti na § 223 ods. 1 Zákonníka práce. Oznámenie o začatí tohto správneho konania bolo účastníkovi doručené 17. 01. 2014. Listom zo dňa 24. 01. 2014 sa žalobca vyjadril k oznámeniu o
začatí správneho konania, pričom v tomto liste vyjadril svoj názor, že pracovná úloha - pomocná sila na predajni môže byť posudzovaná ako práca, ktorá je vymedzená výsledkom, keďže definíciu tohto pojmu Zákonník práce neuvádza. Inšpektorát práce po vysporiadaní sa s argumentáciou účastníka konania vo veci rozhodol rozhodnutím zo dňa 18. 03. 2014 č. 6/14/S, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo stavu zisteného inšpektormi práce počas výkonu inšpekcie a predmetné porušenie povinnosti odôvodnil porušením príslušných ustanovení zákona. Pri určovaní výšky pokuty prihliadol najmä na závažnosť zisteného nedostatku, počet zamestnancov zamestnávateľa, riziká vyskytujúce sa v jeho činnosti, ale aj následok tohto porušenia zákona, či fakt, že v uvedenom prípade ide o opakované zistenie porušenia tohto ustanovenia Zákonníka práce.
4. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia a predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa preukázal protiprávnosť konania účastníka konania spočívajúcu v nevymedzení práce, ktorú vykonávali uvedení zamestnanci výsledkom. Táto požiadavka jednoznačne vyplýva z ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je zamestnávateľ oprávnený na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce), alebo ak ide o príležitostnú činnosť, vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). V súlade s citovaným ustanovením je zamestnávateľ oprávnený uzavrieť dohodu o vykonaní práce iba v tom prípade, ak danou prácou sleduje nejaký výsledok a to konkrétny záverečný produkt pracovnej aktivity fyzickej sily, ktorý je kvalitatívne alebo kvantitatívne identifikovateľný. Pracovný záväzok zamestnanca vyplývajúci z pracovno-právneho vzťahu založeného týmto typom dohody musí byť vymedzený individuálne vo forme pracovnej úlohy. Práve tým sa totiž líši od pracovného pomeru, ktorý je vymedzený druhovo vo forme vykonávania prác určitého druhu, resp. ostatných typov dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré subsumujú príležitostné činnosti vymedzené druhom práce. Vymedzenie podstatnej náležitosti dohôd o vykonaní práce vyššie špecifikovaných zamestnancov je podľa názoru žalovaného v rozpore s citovaným ustanovením Zákonníka práce, keďže takto dohodnutá práca v žiadnom prípade nie je vymedzená výsledkom, ale práve naopak, ide o prácu druhovú, ktorej výkon nie je predpokladom pre uzavretie tohto typu dohody. Po zhodnotení všetkých uvedených skutočností s prihliadnutím na pracovnú náplň jednotlivých zamestnancov žalovaný zastáva názor, že inšpektorát práce v procese rozhodovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, a k správnemu právnemu posúdeniu veci. Zmenu tohto posúdenia nemôže vyvolať ani spochybňovanie použitia princípu objektívnej zodpovednosti a to odvolávaním sa na prípadné spôsobenie si pracovného úrazu samotným zamestnancom či na živelnú pohromu, ktorá by mohla zapríčiniť porušenie zákonom uloženej povinnosti. Takáto obrana účastníka nie je podľa mienky odvolacieho orgánu namieste, o čom svedčí nielen teória správneho práva, ale aj aplikačná prax súdov, ktoré sa vo svojich rozhodnutiach už mnohokrát priklonili k názoru, že na legitímnosť postupu inšpektorátu práce spočívajúceho v uložení sankcie za správny delikt postačuje iba preukázanie toho, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu zákonom uloženej povinnosti. Žalovaný zároveň uviedol, že podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v 1. až 3. bode a 6. bode, je možné uložiť pokutu až do výšky 100.000 eur. Keďže prvostupňový orgán na základe oprávnenia daného mu vyššie citovaným ustanovením zákona o inšpekcii práce pristúpil k uloženiu sankcie za zistené porušenia Zákonníka práce a svoje rozhodnutie i zákonne a vecne odôvodnil, odvolací orgán nevidí dôvod pre zrušenie napadnutého správneho aktu finančne postihnutého účastníka konania za porušenie povinnosti, ktoré je skutkovo i právne podložené a preukázané.
5. Včas podanou žalobou zo dňa 23. 09. 2014, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 26. 09. 2014, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s právnym posúdením a výkladom pojmu práca vymedzená výsledkom tak, ako bol prezentovaný v napadnutých rozhodnutiach, či už správnym orgánom prvého stupňa alebo žalovaným. Poukázal na to, že to, že definícia predmetného pojmu nie je uvedená v Zákonníku práce neznamená, že práve výklad správneho orgánu je ten správny. Žalobca nikdy netvrdil, že zamestnanci po celý čas platnosti dohody o vykonaní práce vykonávali len kontrolu dátumu spotreby výrobkov, uviedol to len ako jeden z príkladov, kde podľa neho ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom. Ako ďalší príklad uviedol, že jeden deň zamestnanec kontroloval dátum spotreby výrobkov, výsledky zapísal do formulára a tým sa jeho práca ukončila. Výsledkom jeho práce bolo, že žalobca vedel, kedy musí výrobky z predaja stiahnuť, aby neboli na predajni výrobky po dátume spotreby. Iný zamestnanec vykonával prácu spočívajúcu v spočítaní určitého druhu výrobku, po
zapísaní do formulára bola jeho práca ukončená a výsledkom jeho práce bolo, že žalobca vedel, ktoré výrobky si má objednať, aby ich mal v predajni primerané množstvo a pod. V ďalšie dni zamestnanci vykonávali vždy inú prácu. Žalobca týmto chcel poukázať na to, že na základe dohody o vykonaní práce vykonávali jednotliví zamestnanci prácu, ktorá bola vymedzená konkrétnym výsledkom. Nešlo o tú istú prácu každý deň. Žalobca vždy zamestnancom určil konkrétne, akú prácu budú vykonávať a aký výsledok po jej skončení od nich bude očakávať. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že na základe dohody o vykonaní práce musí ísť vždy len o prácu, ktorej výsledkom je len jednorazová činnosť, ako uviedol príkladmo Inšpektorát práce Košice. Nesúhlasí ani s výškou uloženej pokuty, pretože podľa jeho názoru správny orgán prvého stupňa ani žalovaný nezohľadnili, že išlo o malý počet zamestnancov, nezohľadnili ani závažnosť porušenia. Následok porušenia pre zamestnancov nebol žiadny, nemalo to na nich žiadne sociálne dopady. Naopak, uloženie pokuty vo výške 500 eur bude mať sociálne dopady na zamestnancov, pretože v prípade, že rozhodnutie žalovaného bude právoplatné a vykonateľné, bude musieť zamestnávateľ túto pokutu zaplatiť a tým mu zostane menej finančných prostriedkov napríklad na výplatu odmien pre zamestnancov, alebo v horšom prípade bude musieť znížiť počet zamestnancov. Ide o malú prevádzku, ktorá hospodári s vyrovnaným rozpočtom a každý pokles tržieb alebo zaplatenie neplánovaných výdavkov má negatívny vplyv na chod prevádzky. Zastáva názor, že v takomto prípade by plne postačovala pokuta vo výške 100 eur.
6. V písomnom vyjadrení zo dňa 18. 12. 2014 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Poukázal na to, že pri posudzovaní legitímnosti sankcionovania účastníka konania za uvedený správny delikt sa inšpektorát práce, ako aj žalovaný riadili úvahami, že vymedzenie práce v predmetných dohodách jasne nasvedčuje tomu, že účastník konania namiesto pracovnej úlohy, ktorá má byť vymedzená výsledkom dojednal dotknutými zamestnancami výkon pravidelne sa opakujúcej činnosti, ktorej výsledok, resp. produkt pracovnej aktivity nebol inak bližšie určený ani do kvality, ani do kvantity. Pracovnú úlohu, určenú ako pomocná sila na predajni, resp. pomocná sila na cukrárni nemožno považovať za vymedzenie pracovnej úlohy v súlade so zákonom a to ani v prípade, že v dohode o vykonaní práce je určená doba, počas ktorej sa má uvedená činnosť zrealizovať. Ide tu o výkon práce, ktorá má jednoznačne charakter opakujúcej sa činnosti, a ktorá nie je vymedzená konkrétne stanoveným výsledkom práce tak, ako to zamestnávateľovi ukladá zákonodarca v dikcii príslušného zákonného ustanovenia. Pod pojmom výsledok práce možno na tieto účely rozumieť záverečný produkt pracovnej aktivity fyzickej osoby, ktorý je kvalitatívne alebo kvantitatívne identifikovateľný, čo v danom prípade splnené nebolo. Zmenu posúdenia veci nemôže podľa názoru žalovaného privodiť ani argumentácia právneho zástupcu žalobcu, že predmetný pojem v Zákonníku práce vymedzený nie je. Na margo takejto obrany považoval za potrebné uviesť, že k dodržiavaniu podmienky stanovenej v § 223 ods. 1 Zákonníka práce a teda k povinnosti zamestnávateľa vymedziť prácu výsledkom viackrát zaujali postoj súdy SR v rámci svojej judikatúry. V rozhodnutí prezentovanému názoru žalovaného primäl žalovaného aj poznatok, že dohody o vykonaní práce ako jeden z typov dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú charakteristické tým, že riadenie priebehu pracovného procesu nepatrí zamestnávateľovi, ale naopak, samotnému zamestnancovi, ktorého povinnosťou je vykonať pracovnú úlohu v dohodnutej dobe. V danom prípade to bol však žalobca, ktorý počas jednotlivých dní trvania pracovno-právneho vzťahu prideľoval dotknutým zamestnancom pracovné úlohy v rámci dohodnutého druhu práce, pričom tieto aj vzhľadom na dĺžku pracovno-právneho vzťahu, ktorý bol spravidla založený na pol roka, aj so zreteľom na ich charakter sú jednoznačným dôkazom toho, že nešlo o jednorazové, ale o opakujúce sa činnosti zodpovedajúce dohodnutému druhu práce. Podľa názoru žalovaného v danom prípade výška uloženej pokuty sama je dôkazom toho, že inšpektorát práce v rámci kontroly dodržiavania pracovno-právnych predpisov u žalobcu dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci, pričom táto bola ustálená na spodnej hranici zákonnej sadzby, čo bolo odôvodnené preventívnym pôsobením, ako aj ďalšími skutočnosťami rozhodujúcimi pre určenie výšky pokuty stanovenými v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Správny orgán prvého stupňa sa riadil úvahou v zmysle zásad správneho konania, ktoré sú zakotvené v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Žalovaný sa stotožnil s dôvodmi inšpektorátu práce vedúcimi k uloženiu finančného postihu, ako aj so samotnou výškou pokuty, ktorú považoval za primeranú a adekvátnu závažnosti zisteného nedostatku, ale aj iným okolnostiam tohto prípadu. Má za to, že odôvodnenie rozhodnutia pokiaľ ide o výšku sankcie poskytuje dostatočnú oporu výroku rozhodnutia a akékoľvek zníženie pokuty by nebolo účelné aj vzhľadom na potrebu represívneho pôsobenia sankcie na účastníka konania.
7. V replike zo dňa 31. 10. 2016 žalobca zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v podanej žalobe, vyjadril zároveň svoj nesúhlas so stanoviskom obsiahnutým v písomnom vyjadrení žalovaného a poukázal na neaplikovateľnosť žalovaným citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/4/2013 pre odlišnosť skutkového stavu. Výšku pokuty nepovažoval za dostatočne odôvodnenú.
8. Žalovaný v duplike zo dňa 02. 12. 2016 rovnako zotrval na svojom stanovisku obsiahnutom v písomnom vyjadrení, ako aj v napadnutých rozhodnutiach a zároveň poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/57/2016 aplikovateľný v predmetnej veci.
9. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.
10. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v dňoch 31. 07. a 09. 09. 2013 bola v prevádzke žalobcu Cukráreň, Pizzeria, Kaviareň v Košiciach na Spišskom nám. 2 vykonaná inšpekcia práce, o výsledku ktorej bol dňa 09. 09. 2013 pod č. IKO-52-57-2.4/P-A 24, 25-13 A 13109 vyhotovený protokol. Z časti III. bodu B/ cit. protokolu vyplýva, že zamestnávateľ uzavrel dohody o vykonaní práce P. L. Č., C. L., J. W., J. Q., R. L. J. F. W. v dni špecifikované v jednotlivých dohodách na prácu rovnako špecifikovanú v jednotlivých dohodách, a to na prácu pomocná sila na predajni, resp. pomocná sila na cukrárni. Tieto dohody boli uzatvorené na prácu, ktorá nie je vymedzená výsledkom, tzn., že ide o rozpor s § 1 ods. 3 v nadväznosti na § 223 ods. 1 Zákonníka práce.
11. K protokolu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 21. 10. 2013, v ktorom v súvislosti s vyššie špecifikovaným zisteným nedostatkom zastáva názor, že nepostupoval v rozpore s jednotlivými ustanoveniami Zákonníka práce v zmysle uvedeného bodu protokolu. Ako príklad uviedol, že pomocná sila na predajni mala za úlohu kontrolovať dátum spotreby u výrobkov, ktoré po uplynutí lehoty dátumu spotreby, musí z predaja vylúčiť, resp. výsledkom jej práce je sledovať, aby bo určitý sortiment v požadovanom množstve na predajni.
12. Na základe uvedeného vyjadrenia bol vypracovaný dodatok k protokolu č. 1 zo dňa 28. 10. 2013, v ktorom inšpektor práce k námietke žalobcu týkajúcej sa uzavretých dohôd o vykonaní práce konštatoval, že práve zamestnávateľom použitá argumentácia preukazuje, že činnosti, ktoré vykonávali uvedení zamestnanci, t. j. pomocná sila na predajni, resp. na cukrárni predstavujú opakované činnosti zvyčajne vykonávané na predajni, ktoré vyplývajú z predmetu podnikania zamestnávateľa, takže nejde o prácu, ktorá bola vymedzená výsledkom. Preto zotrval na uvedenom porušení tak, ako bolo uvedené v bode B1 protokolu.
13. Súčasťou administratívneho spisu sú všetky dohody o vykonaní práce vyššie špecifikovaných osôb, z ktorých 5 bolo uzavretých na pracovnú pozíciu pomocná sila na predajni a 1 na pracovnú pozíciu pomocná sila na cukrárni na konkrétne uvedené obdobie. Bližšia špecifikácia pracovnej pozície z týchto dohôd nevyplýva.
14. Dňa 17. 01. 2014 žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 07. 01. 2014 a tomuto bolo umožnené vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu ich zisťovania a predložiť, prípadne navrhnúť príslušné dôkazy a ich doplnenie v určenej lehote 8 dní.
15. Žalobca sa k oznámeniu o začatí správneho konania vyjadril podaním zo dňa 24. 01. 2014, v ktorom konštatoval, že definícia pojmu práca, ktorá je vymedzená výsledkom nie je uvedená v Zákonníku práce, jej výklad je na voľnej úvahe inšpektorátu, pričom sa nestotožňuje s výkladom tohto pojmu správnym orgánom. Preto sa pridržiaval svojho vyjadrenia obsiahnutého v písomnom vyjadrení k protokolu zo dňa 21. 10. 2013.
16. Dňa 18. 03. 2014 Inšpektorát práce Košice pod č. 6/14/S vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu vo výške 500 eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce a špecifikovanými ako už bolo uvedené vyššie.
17. O odvolaní žalobcu zo dňa 15. 04. 2014 podanom proti cit. rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
18. Právna zástupkyňa žalobcu sa na pojednávanie dňa 15. 03. 2017, na ktoré bola riadne a včas predvolaná, nedostavila pričom svoju neúčasť na ňom vopred písomne podaním zo dňa 10. 03. 2017 ospravedlnila a zároveň vyslovila svoj súhlas s prejednaním veci a a rozhodnutím bez jej prítomnosti, ako aj bez prítomnosti jej klienta.
19. Preto súd v súlade s § 114 SSP pojednávanie vykonal v jej neprítomnosti.
20. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomných vyjadreniach, ktoré boli súdu doručené a s poukazom na skutkové aj právne dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
21. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
22. Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
23. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.
24. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
25. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) cit. zákona inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo
štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, 3b) a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu, ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom, 8. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb,
26. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa v medziach podanej žaloby a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom predložených administratívnych spisov dospel k záveru, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z nich vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní.
27. Z dôkazov vykonaných v priebehu správneho konania nepochybne vyplýva, že v danom prípade zo strany žalobcu došlo k spáchaniu správneho deliktu, ktorý mu bol kladený za vinu v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, pretože práca jednotlivých zamestnancov, ako bola špecifikovaná v dohodách o vykonaní práce nemá charakter práce, vymedzenej výsledkom. Podľa názoru súdu výklad tohto pojmu správnymi orgánmi je súladný so zmyslom a účelom citovaných zákonných ustanovení Zákonníka práce.
28. Aj podľa názoru súdu pod pojmom výsledok práce možno na tieto účely rozumieť záverečný produkt pracovnej aktivity fyzickej osoby, ktorý je kvalitatívne alebo kvantitatívne identifikovateľný, čo v danom prípade splnené nebolo. Dohody o vykonaní práce ako jeden z typov dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú charakteristické tým, že riadenie priebehu pracovného procesu nepatrí zamestnávateľovi, ale samotnému zamestnancovi, ktorého povinnosťou je vykonať konkrétnu pracovnú úlohu v dohodnutej dobe. Ide o práce jednorazového charakteru, pracovné úlohy, ktoré končia výsledkom práce, napr. vykopanie, opravenie, zasklenie, vyčistenie, ušitie a pod. Zamestnávateľ poverí dohodára úlohou a do stanoveného času bude očakávať výsledok práce. Práca ako je uvedená v jednotlivých dohodách o vykonaní práce má jednoznačne charakter opakujúcej sa činnosti, a ktorá nie je vymedzená konkrétne stanoveným výsledkom práce tak, ako to zamestnávateľovi ukladá zákonodarca v dikcii príslušného zákonného ustanovenia.
29. Keďže šlo o prácu, ktorá nie je vymedzená výsledkom, nebola splnená podmienka výnimočnosti využívania dohôd o vykonaní práce, ktoré možno uzatvárať iba za zákonom stanovených predpokladov. Dodržiavanie povinností stanovených pracovno-právnymi predpismi je významnou povinnosťou zamestnávateľa, pretože ich nerešpektovanie môže viesť k negatívnym sociálnym dôsledkom. Opakované porušenie povinnosti zamestnávateľa je potrebné považovať za nedostatok závažného charakteru, pričom účelom citovaných ustanovení Zákonníka práce je okrem iného aj chrániť záujmy zamestnancov zamestnaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pretože ich právna ochrana a práva sú menšie ako pri pracovnom pomere.
30. Podľa názoru súdu aj výška pokuty, ktorá bola uložená za spáchanie predmetného správneho deliktu je primeraná a súladná s platnou právnou úpravou a táto bola aj náležitým spôsobom odôvodnená. Správne orgány postupovali pri uložení pokuty v súlade s ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, v zmysle ktorého bolo možné za predmetný správny delikt uložiť žalobcovi pokutu až do výšky 100 000 eur. 31. Pri zohľadnení všetkých skutočností, ktoré prvostupňový správny orgán uviedol vo odôvodnení svojho rozhodnutia a s ktorým sa stotožnil aj druhostupňový správny orgán bola pokuta uložená na dolnej hranici.
32. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s § 190 SSP žalobu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011) ako nedôvodnú zamietol.
33. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).