Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-575-2016.pdf
PDF · 72.96 KB
Case nature
Subarea
13Co/575/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanej: D. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. Q. XXXX/ XX, B., t.č. bytom K. XX, J., zast. advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom, AK so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, v konaní o zaplatenie 5 842,53 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/211/2015-137 zo dňa 30. júna 2016, takto
rozhodol:
Odvolanie žalobcu o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd svojím prvým výrokom konanie zastavil. Druhým výrokom okresný súd žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 627,72 eur. V poslednom výroku okresný súd uviedol, že vráti žalobcovi súdny poplatok z návrhu na začatie konanie vo výške 343,80 eur, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s..
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že nakoľko žalobca vzal návrh na začatie konania späť pred otvorením pojednávania, boli v danej právnej veci splnené zákonom dané podmienky pre zastavenie konania, a preto súd rozhodol v zmysle § 96 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len ,,OSP“). Právny zástupca žalovanej nepostupoval správne pri vyčíslení trov právneho zastúpenia, keď si účtoval tarifnú odmenu aj za úkon - Vyjadrenie so závermi Krajských súdov zo dňa 19.04.2016 a tiež Vyjadrenie k späťvzatiu zo dňa 30.05.2016 a to z dôvodu, že súd žalovanú nevyzýval ani na predloženie Vyjadrenia so závermi Krajských súdov a taktiež ani na vyjadrenie k späťvzatiu, súd jej len oznámil, že došlo k späťvzatiu návrhu a zaslal žalovanej späťvzatie návrhu na začatie konania na vedomie. Potom súd priznal žalovanej trovy právneho zastúpenia len v celkovej výške 627,72 eur a to za 3 úkony právnej služby po 200,85 eur - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu a Stanovisko k vyjadreniu žalobcov zo dňa 07.03.2016, a tiež režijný paušál vo výške 25,17 eur ( 8,39 eur x 3 ). Výrok o trovách bol založený na ust. § 146 ods. 2 OSP, prvá veta. Žalobca bol zaviazaný zaplatiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 627,72 eur. Dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie návrhu žalobcom voči žalovanej v celom rozsahu. Žalobca teda zavinil, že konanie voči žalovanej bolo zastavené práve tým, že návrh voči nej zobral späť. Žalovaná sa v priebehu konania musela brániť a v súvislosti s bránením svojho práva jej vznikli trovy, o ktorých súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že k späťvzatiu návrhu došlo pred prvým pojednávaním, súd žalobcovi vrátil prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. súdny poplatok z návrhu na začatie konania zaplatený vo výške 350,50 eur, krátený o 6,70 eur t.j. vo výške 343,80 eur.
3. Proti uzneseniu odvolanie podal žalobca v časti, v ktorej súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanej z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. Žalobca má za to, že podanie žalovanej zo dňa 23.02.2015 a podanie žalovanej zo dňa 07.03.2016 je obdobné. Žalobca predmetné vyjadrenie považuje za účelové aj z dôvodu, že právny zástupca žalovaného výrazne nemení právnu argumentáciu a zo strany právneho zástupcu dochádza len k umelému navršovaniu trov právneho zastúpenia. Žalobca by chcel taktiež poukázať na skutočnosť, že právny zástupca zastupuje mnohých žalovaných v obdobných prípadoch, a teda mu musí byť zrejmý skutkový a právny stav veci, nakoľko je značne porovnateľný. Zároveň žalobca opätovne uvádza, že právny zástupca v rámci súdneho konania výrazným spôsobom nemenil svoju argumentáciu, teda písomné vyjadrenia neobsahujú tak rôznu argumentáciu, ktorá by bola nevyhnutná pre dosiahnutie úspechu žalovaného v konaní. Žalobca si je vedomý zavinenia zastavenia konania, a teda svojej povinnosti znášať vzniknuté trovy konania žalovaných, avšak zastáva názor, že v danom prípade možno ako trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva považovať nanajvýš dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a odpor proti platobnému rozkazu. Žalobca má za to, že povinnosť nahradiť trovy konania nezahŕňa všetky trovy, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Vzhľadom k tomu by súd nemal zaviazať účastníka na náhradu tých trov, ktoré druhý účastník počas konania vynaložil zbytočne.
5. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok preskúmal v napadnutej časti a v zmysle ustanovenia § 388 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) ho zmenil tak, že žalovanej prizná len trovy konania účelne vynaložené. Zároveň si žalobca uplatnil voči žalovanej trovy odvolacieho konania.
6. Žalovaná sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalobcu vyjadrila.
7. Vo svojom vyjadrení uviedla, že na jednej strane PZ žalobcu argumentuje, že zo strany právneho zástupcu žalovanej dochádza len k umelému navyšovaniu trov právneho zastúpenia, na druhej strane však žalobca bol v konaní rovnako zastúpený právnym zástupcom. Pri použití jeho vlastnej argumentácie, podľa ktorej právne zastúpenie druhej strany iba umelo navyšuje trovy konania, by aj on sám úmyselne navyšovala trovy súdneho konania v prípade neúspechu žalovanej. Žalobca sa teda v podanom odvolaní výslovne dovoláva použitia dvojakého metra pri posudzovaní rovnakej situácie v závislosti od subjektu, ktorý si uplatní náhradu trov konania.
8. Žalovaná vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že ak chcel PZ žalobcu poukázať na akúsi neúčelnosť zastupovania v prípade, ak je PZ protistrany zrejmý skutkový a právny stav veci, potom je v každom prípade aj zastúpenie žalobcu vo všetkých prípadoch tým istým právnym zástupcom neúčelné, nakoľko tomuto je už zrejmý skutkový a právny stav veci. Žalobca sa teda aj touto argumentáciou dovoláva použitia dvojakého metra pri posudzovaní rovnakej situácie v závislosti od subjektu, ktorý si uplatní náhradu trov konania.
9. Záverom žalovaná podotkla, že podala dňa 23.02.2015 odpor. Žalovaná ďalej podala prostredníctvom právneho zástupcu stanovisko k vyjadreniu žalobcu k odporu zo dňa 20.04.2015. Následne podala vyjadrenie s najnovšími závermi Krajských súdov dňa 19.04.2016. Až po tomto vyjadrení zobral žalobca žalobu späť. Ak teda žalobca už po prvom stanovisku PZ žalovanej vedel, kto ju zastupuje, vyvstáva otázka, prečo zobral žalobu späť až v máji 2016 a nie skôr. Žalovaná má za to, že takéto konanie PZ žalobcu je vypočítavé a argumentácia v odvolaní scestná a účelová.
10. Na základe uvedeného žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu navrhuje, aby odvolací súd uznesenie potvrdil ako vecne správne a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania.
11. Pred samotným prejednaním odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), skúmal či sú splnené podmienky odvolacieho konania a či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.
12. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
13. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je v zmysle § 355 ods. 2 CSP odvolanie prípustné iba vtedy, ak to zákon pripúšťa. Na uvedenú zásadu nadväzuje úprava obsiahnutá v § 357 písm. a) až o) CSP, kde je taxatívne vymedzený okruh prvoinštančných uznesení, proti ktorým je prípustné
odvolanie. V posudzovanej veci súd prvej inštancie odvolaním napadnutým výrokom uznesenia č.k. 17C/211/2015 - 137 zo dňa 30. 06. 2016 uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 627,72 eur. Taxatívny výpočet prvoinštančných uznesení však nezahŕňa možnosť podania odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým okresný súd rozhodol o výške trov konania, teda nepochybne ide o uznesenie proti ktorému odvolanie prípustné nie je. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že prvoinštančný súd poučil o možnosti podať odvolanie. Rozhodujúce je v tomto prípade zákonné ustanovenie, podľa ktorého odvolanie proti takémuto uzneseniu nie je prípustné, a preto odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol podľa už citovaného ustanovenia § 386 písm. c) CSP.
14. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).