Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-72-2016.pdf
PDF · 87.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/72/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35831154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: U. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX XX Q., občan SR, zastúpenému JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, advokátkou so sídlom Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 3.099,55 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 558,66 EUR z a s t a v u j e .
Súd návrh z a m i e t a .
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Spoločnosť Všeobecná úverová banka a.s. sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu Zvolen domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.099,55 EUR aj s príslušenstvom, ktoré tvorili úroky z omeškania.
2. Svojím podaním doručeným súdu dňa 17. 10. 2016 žiadali konanie v časti o zaplatenie sumy 250,- EUR zastaviť a tiež došlo k zmene pôvodne žiadaných úrokov z omeškania s tým, že súd poukazuje na tú skutočnosť, že o takejto zmene, keďže predtým pôvodné prvé podanie žalobcu nebolo doručované druhej strane - žalovanému podľa § 141 C. s. p. nerozhoduje. Zároveň súd poukazuje na podanie zo dňa 28. 11. 2016, kde došiel návrh na zmenu strany sporu s tým, že vzhľadom na postúpenie pohľadávky, ktorá bola uplatňovaná v tomto konaní došlo zmluvou o jej postúpení na nový subjekt Intrum Justitia Slovakia s.r.o. k zmene aktívnej legitimácie žalobcu a preto žiadajú, aby súd ako nového žalobcu pripustil do konania spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s. r. o.
3. Súd uznesením 8C/72/2016-48, ktoré sa stalo právoplatným dňa 07. 12. 2016 pripustil na strane žalobcu zmenu a to tak, že z konania spoločnosť Všeobecná úverová banka a. s. vystúpila a na jej miesto vstúpil nový žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o.
4. Pôvodný žalobca svoj návrh odôvodňoval na základe tých právnych skutočností, že žalobca je bankou, ktorá poskytuje úvery, pričom medzi žalobcom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 28. 05. 2009 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 21,24%, pričom tento ku dňu výpisu z kartového účtu mal schválený úverový rámec vo výške 1.800,- EUR a bol povinný platiť žalobcovi štandardnú splátku 60,- EUR mesačne. Nakoľko si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy pred
odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil žalovanému ku dňu 10. 02. 2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 15. 02. 2016, pričom tento obsahuje súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady. Konečný dlh žalovaného je vo výške 3.099,55 EUR.
5. Súd z podania doručeného súdu dňa 01. 02. 2017 zistil, že týmto podaním došlo k doplneniu špecifikácie žalovanej pohľadávky a čiastočné späťvzatie návrhu - úhrady žalovaného s tým, že žiadali konanie časti o zaplatenie sumy 308,66 EUR s príslušenstvom zastaviť. Okrem iného v predmetnom vyjadrení poukazujú na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho nárok a trvajú na podanom návrhu. Podľa článku V. bod 35 písm. b) Obchodných podmienok spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. listom zo dňa 01. 05. 2013 vyhlásila okamžitú splatnosť celého zostatku úveru. Z tohto je zrejmé, že spoplatnenie bolo odoslané žalovanému 01. 05. 2013 a lehota na zaplatenie zostatku predčasne ukončeného zmluvného vzťahu uplynula 19. 05. 2013, pričom žalovaný je v omeškaní od 20. 05. 2013. Pretože premlčacia lehota začala plynúť až v máji 2013 a pohľadávka bola uplatnená 16. 02. 2016 nemohla uplynúť trojročná premlčacia lehota.
6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
7. Súd zo žiadosti o vydanie dovolenkovej karty, kde je ako klient označený žalovaný zistil, že tomuto bola vydaná dovolenková karta, kde bol najprv úverový rámec schválený vo výške 1.200,- EUR a splátka 40,- EUR mesačne.
8. Súd z výpisu ku kreditnej karte žalovaného urobeného pôvodným žalobcom spoločnosťou VÚB a.s. zistil, že jeho štandardná úroková sadzba bola vo výške 21,24%, pričom žalovaný ku dňu výpisu celkove vyčerpal sumu vo výške 2.494,14 EUR a zaplatil celkove sumu o výške 3.478,48 EUR. Uvedené vyplýva aj z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu doručeného súdu dňa 17. 10. 2016. V žiadnych ustanoveniach v predmetnej zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úveru, rozčlenenie splátky na istinu, úroky, poprípade iné poplatky a to či už priamo vo výške koľko EUR z tej ktorej splátky v akej výške tak ako mu bola stanovená má ísť na istinu, úroky, poprípade iné poplatky, resp. vo výške percentuálnej.
9. Súd z písomného vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného zistil, že žalovaný ešte dňa 11. 02. 2016 a 11. 03. 2016 zaplatil sumu po 50,- EUR a 16. 09. 2016 sumu 60,- EUR. Celkove teda žalobcovi zaplatil na úhradu úveru sumu 3.880,48 EUR. Poukazujú aj na § 4 ods. 2 písm. e), g), i), k) zákona č. 285/2001 Z. z., pričom aj na § 4 ods. 3 predmetného zákona s tým, že ak zmluva neobsahuje vyššie uvedené náležitosti poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tomto smere poukazujú na to, že celkove v zmluve chýba údaj RPMN a celkove náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a to podľa § 4 ods. 2 písm. j), ktoré v čase uzatvorenia mali byť účastníkovi známe, pričom chýba aj presná špecifikácia splátky v rozčlenení na istinu, alikvótna časť úroku, mesačný poplatok a iné poplatky. Z vyššie uvedeného poukazujú na to, že takýto úver mal byť bezúročný a bez poplatkov. Okrem iného namietajú aj premlčanie tohto nároku, pretože prvýkrát pristúpil žalovaný k čerpaniu úveru 20. 06. 2009 a poslednýkrát ho čerpal 16. 09. 2012, pričom žalobca podal návrh až 24. 03. 2016 a teda uplynula trojročná premlčacia lehota. Na základe tohto žiadajú, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.
10. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
15. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.
18. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
20. Podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
21. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
22. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh žalobcu nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol. Súd predovšetkým s poukazom na vyššie uvedené paragrafy zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. má za to, že neboli dodržané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere predovšetkým čo sa týka celkovej výšky a miery poskytnutého spotrebiteľského úveru, ďalej výška, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov ako aj priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd poukazuje už na pomerne rozsiahlu judikatúru súdov Slovenskej republiky, tak okresných ako aj krajských, kde sa už riešili odhliadnuc od toho, že jedná sa o revolvingový úver otázky či všetky tieto náležitosti takýto úver musí mať uvedené v zmluve. Tak z uvedených rozsudkov ako aj zo samotného posúdenia súdu v tomto konkrétnom prípade každá úverová zmluva musí mať minimálne rozčlenenie splátky na istinu, úroky, poprípade iné poplatky, pričom v tomto prípade neobstojí ani tá skutočnosť, že by žalobca namietal, že nie je to možné vzhľadom na to, že žalovaný mohol splácať vyššiu alebo nižšiu sumu. K tomuto súd musí poukázať, že žalovaný ako spotrebiteľ a slabšia strana v spore si v prípade, ak takáto splátka nie je rozčlenená nevie porovnať výhodnosť resp. nevýhodnosť produktov ponúkaných žalobcom voči ostatným spoločnostiam. Podľa
súdu nie je vylúčené, aby žalovaný v prípade splátky minimálne ju rozčlenil na to, že by uvedenú splátku vyjadril tým, že koľko percentuálne z tej ktorej splátky ide na istinu, úroky, poprípade iné poplatky a po takomto vyjadrení by mohol súd prihliadať na tú skutočnosť, že nedošlo k splneniu takejto podmienky. Avšak nakoľko v zmluve nebolo žiadne vyjadrenie takejto splátky a jej rozčlenenie súd považuje uvedený úver za bezúročný a bez poplatkov. Na základe tej skutočnosti, že žalovanému tak ako bolo vyššie uvedené bola poskytnutá celkove suma len vo výške 2.494,14 EUR, pričom tento do dňa podania návrhu zaplatil vyššiu sumu a to v čase podania návrhu mal zaplatenú sumu vo výške 3.478,48 EUR a po podaní zaplatil dvakrát ešte v splátkach celkove sumu 250,- EUR a 308,66 EUR súd má za to, že návrh nie jej opodstatnený a preto ho zamietol.
23. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v celom rozsahu úspešný priznal nárok na náhradu trov vo výške 100% v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. § 52 ods. 1, 2, 3,4 zák. č. 40/1964 Zb. § 53 ods. 2, 3, 5 zák. č. 40/1964 Zb. § 4 ods. 2 písm. e) zák. č. 258/2001 Z. z. § 4 ods. 2 písm. g) zák.č. 258/2001 Z.z . § 4 ods. 2 písm. i) zák.č. 258/2001 Z. z. § 4 ods. 2 písm. k) zák.č. 258/2001 z. z. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).
Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j. 1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.