Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4C/90/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci žalobkyne U. J., nar. XX.X.XXXX, bytom W., F. XX, X., zastúpenej JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou so sídlom Partizánske, Hrnčírikova 1/B proti žalovanej C. J., nar. X.X.XXXX, bytom J., Y. S. XXXX/XX, zastúpenej Mgr. Jurajom Šimunym, advokátom so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 30/33, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd určuje, že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá dňa 10.11.2014 medzi žalovanou C. J., nar. X.X.XXXX, bytom J., Y. S. XXXX/XX a E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J., Y. S. XXXX/XX, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Partizánske, katastrálneho odboru, č. V 394/2015 zo dňa 10.4.2015 je v časti, v ktorej žalovaná nadobudla do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Partizánske , obec Partizánske v katastrálnom území Y. L. zapísané Okresným úradom, katastrálnym odborom Partizánske na LV č. XXX ako pozemok parcely registra "C" parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 936 m2, na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra "C" parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 9 m2, ako pozemok parcely registra "C" parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 984 m2, ako pozemok parcely registra "C" parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 83 m2, na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra "C" parc. č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 80 m2, pozemok parcely registra "C" parc. č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 897 m2, na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra "C" parc. č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 82 m2, pozemok parcely registra "C" parc. č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 893 m2, na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra "C" parc. č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 75 m2, pozemok parcely registra "C" parc. č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 904 m2, na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra "C" parc. č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 71 m2, pozemok parcely registra "C" parc. č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 792 m2 voči žalobkyni právne neúčinná.

II. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha proti žalovanej určenia neúčinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej 10.11.2014 medzi E. J. (ďalej len "dlžník veriteľa") a žalovanou v časti, v ktorej sa žalovaná stala vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území Y. L. zapísaných Okresným úradom, katastrálnym odborom Partizánske na LV č. XXX pre obec J., okres J.. Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom sp. zn. 3C/115/2014 z 2.12.2014 Okresný súd Partizánske rozhodol, že dlžník veriteľa je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 20.548,20 € spolu s 5,25 % - ným

úrokom z omeškania ročne zo sumy 20.548,20 € do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobkyni priznal náhradu trov konania v sume 3.047,49 €, a to k rukám jej právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.2.2015 a vykonateľnosť 17.2.2015. Pretože dlžník veriteľa povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom dobrovoľne nesplnil, žalobkyňa podala návrh na vykonanie exekúcie z 31.3.2015. Súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár žalobkyňu v upovedomení o začatí exekúcie z 19.5.2015 upovedomil, že 7.4.2015 sa v neprospech dlžníka veriteľa začalo exekučné konanie, pričom exekúcia sa vykonáva zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok a predajom hnuteľných vecí. Následne súdny exekútor 26.5.2015 vykonal súpis hnuteľných vecí, o ktorom žalobkyňu upovedomil v upovedomení o vykonaní súpisu hnuteľných vecí z 1.6.2015, ktorého prílohou je zápisnica o vykonaní súpisu hnuteľných vecí. Z tejto vyplýva vyjadrenie dlžníka veriteľa, že býva v nájomnom mestskom byte, nevlastní žiaden cenný majetok, je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a vyživuje ho manželka. Z lustrácie majetkových pomerov dlžníka sa pritom zistilo, že k 1.4.2014 patrili do BSM manželov J. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom , katastrálnym odborom Partizánske pre kat. úz. Y. L., obec J., okres J., ktoré dlžník previedol dohodou o vyporiadaní BSM na žalovanú. Je zrejmé, že k prevodu týchto nehnuteľností došlo účelovo k zmenšeniu majetku dlžníka s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky patriacej žalobkyni vyplývajúcej z predmetného rozsudku. Úmysel ukrátiť veriteľa sa u osôb blízkych prezumuje, preto má žalobkyňa za to, že dlžník svojím právnym úkonom, a to dohodou o vyporiadaní zaniknutého BSM manželov úmyselne nastolil stav, ktorý žalobkyni sťažuje alebo znemožňuje uspokojenie jej pohľadávky z majetku jej dlžníka.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku), na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, výsluchom svedka Jána Podobu , oboznámením obsahu spisu, najmä žaloby, upovedomenia o začatí exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie, upovedomenia o vykonaní súpisu hnuteľných vecí , zápisnice o vykonaní súpisu hnuteľných vecí , výpisu z LV č. XXXX , výpisu z LV č. XXX, dohody o vyporiadaní zaniknutého BSM, výpisu z LV č. XXX, fotokópie spisu Okresného úradu Partizánske, katastrálneho odboru, sp. zn. V 394/2015, prehľadu splácania pohľadávky žalobkyne, žiadosti o zaslanie vyúčtovania exekučného konania a aktuálneho zostatku vymáhanej pohľadávky, výpisu z LV č. XXX , kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalovanou a tretími osobami , výpisu z LV č. XXXX , výpisu z LV č. XXXX výpisu z LV č. XXXX , výpisu z LV č. XXXX výpisu z LV č. XXXX a spisov Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 2Er/263/2015, sp. zn. 3C/110/2014 a sp. zn. 3C/115/2014.

4. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní konanom 2.2.2017 zotrvala na podanej žalobe. Podstatné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzujú dôvodnosť nároku žalobkyne, zhrnula aj vo vyjadrení doručenom súdu dňa 20.2.2017.

5. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní konanom 2.2.2017 spochybnila dôvodnosť podanej žaloby. Vyjadrila presvedčenie, že nie sú splnené zákonné podmienky na vyslovenie právnej neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu. Má za to, že veriteľova pohľadávka nemá charakter "vymáhateľnej pohľadávky", pretože dohoda o vyporiadaní zaniknutého BSM bola uzavretá 10.11.2014 a nárok, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, jej bol priznaný až 2.12.2014. Tým pádom je spochybnená aj účelovosť dohody o vyporiadaní BSM. Poukázala tiež na to, že účelom prevodu nebolo zmarenie vymáhania pohľadávky. Preukazuje to najmä skutočnosť, že došlo k dobrovoľnému plneniu zo strany žalovanej na základe mimosúdnej dohody. Na pojednávaní konanom 21.2.2017 ďalej vyjadrila názor, že vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa musí byť preukázaná a to sa nestalo. Vyjadrenie žalovanej počas jej výsluchu, že chcela "uchrániť seba a deti", treba chápať v širších súvislostiach, najmä s jej úvodným vyjadrením. V tomto uviedla, že približne 3-4 roky spätne začal mať jej manžel problémy s alkoholom a hazardnými hrami, z čoho následne pramenila jej obava o spoločný majetok nadobudnutý počas manželstva. Poukazovala na výpoveď manžela žalovanej, ktorý počas jeho výsluchu uviedol, že o svojich pohľadávkach manželku neinformoval a dohodu o vyporiadaní BSM uzavrel v zmysle ochrany rodiny pred následkami negatívnych, resp. patologických návykov.

6. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že BSM s manželom zrušila preto, aby s deťmi o všetko neprišla. O dlhu jej manžela voči žalobkyni vedela, ale nevedela, že v čase rušenia BSM ešte nie je so žalobkyňou vyrovnaný. O súdnom konaní vedenom žalobkyňou proti jej manželovi o zaplatenie sumy 20.548,20

€ nevedela, nepovedal jej to. O výsledku tohto konania sa dozvedela až vtedy, keď jej prišiel domov papier zo súdu proti nej. Až potom o tom s manželom hovorila. Tiež uviedla, že jej manžel má problémy s alkoholom, najhoršie je to v posledných 3-4 rokoch. Keď pije, tak aj niečo povyvádza, sem tam ide na automaty a iné podobné veci. O vlastníctve sporných pozemkov vedela, tieto kupovali ešte v čase, keď medzi nimi bolo všetko v poriadku. Podľa dohody o vyporiadaní BSM tieto pozemky prešli na ňu. S manželom sa dohodli, že to bude asi rozumnejšie než to, aby on svoju časť prepísal na toho, komu bude dlžiť. Na otázku právneho zástupcu, či zisťovala pred podpisom dohody o vyporiadaní BSM, či manžel má nejaké dlhy, žalovaná odpovedala , že nie s tým, či by to každého človeka napadlo také veci zisťovať. Za účelom tohto zisťovania nevykonala žiadne úkony. Na otázku právneho zástupcu, čo sledovali s manželom tým, že sa všetky nehnuteľnosti previedli na ňu, žalovaná uviedla, že dôvodom bolo, aby uchránila seba a deti. Chceli, aby im niečo po nich zostalo, aby mali z čoho žiť, čo dediť.

7. Svedok E. J. vo výpovedi uviedol, že nerozumie tomu, prečo skončili s manželkou na súde. S manželkou zrušili BSM kvôli niečomu úplne inému a nie kvôli jeho podlžnosti voči žalobkyni. Nastal problém v bývalom zamestnaní, v ktorom robil. Skončilo to až na súde s tým, že mal šťastie, že nemusel pohľadávku splatiť a na základe toho sa s manželkou dohodli, že to BSM zrušia, aby nenastali ešte nejaké iné problémy, aby to neohrozovalo ju a deti. Okrem toho vznikli aj problémy s alkoholom a automatmi z jeho strany. BSM bolo vyporiadané tak, že všetky nehnuteľnosti nadobudnuté počas manželstva sa prepísali na manželku vrátane domu, ktorý kupovali a kvôli ktorému sú na súde, a bytu, v ktorom bývajú. Vlastníkom tohto bytu je bytové družstvo, ale podiely, ktoré mal, sa tiež previedli na manželku. Cieľom bolo, aby pred ním bola ochránená jeho rodina, aby neprišli o majetok a neprišlo k tomu najhoršiemu, že niečo prehrá, resp. prepíše na inú osobu. Za majetok prevedený na manželku mu nezaplatila žiadnu náhradu. V tom čase bol jediným spoločníkom spoločnosti HANAH s.r.o.. Mrzí ho, že manželka kvôli nemu skončila na súde a musela si požičať na to, aby vyplatila jeho dlhy. Myslí si, že žalobkyni by nemal už nič dlhovať, keďže jeho dlh predstavoval 20.548 €. Vie, že jeho manželka vyplatila 20.000 € a on na splátkach cez exekútora vyplatil cez 1.500 €.

8. Zo spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3C/115/2014 súd zistil, že rozsudkom č. k. 3C/115/2014-40 z 2.12.2014 súd rozhodol tak, že manžel žalovanej E. J. bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 20.548,20 € s 5,25 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 20.548,20 € od 1.4.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 3.047,49 €. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.2.2015 a vykonateľnosť dňa 17.2.2015.

9. Z ďalších listinných dôkazov vyplynulo, že na základe návrhu žalobkyne na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi dňa 7.4.2015 sa proti dlžníkovi E. J. začalo exekučné konanie. Súdny exekútor dňa 19.5.2015 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom účastníkov exekučného konania informoval aj o spôsobe, akým chce vymôcť pohľadávku priznanú exekučným titulom, a to zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok a predajom hnuteľných vecí. Súdny exekútor následne chcel vykonať súpis hnuteľných vecí, ktorý však bol pre nedostatok hnuteľného majetku povinného (veriteľovho dlžníka) neúspešný. Súdny exekútor zistil, že povinný býva v nájomnom mestskom byte, nevlastní žiaden cenný hnuteľný majetok, je evidovaný na úrade práce a vyživuje ho manželka.

10. Zo spisu OS Partizánske sp. zn. 3C/110/2014 súd zistil, že žalovaná podala dňa 20.06.2014 proti manželovi E. J. návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom OS Partizánske zo dňa 16.10.2014 č.k. 3C/110/2014-16 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov C. J. a E.X. J. zrušené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.11.2014.

11. Podľa dohody o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi dlžníkom žalobkyne E. J. a žalovanou dňa 10.11.2014 (ďalej len "dohoda o vyporiadaní BSM") sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. Y. L. zapísaných v čase uzavretia tejto dohody na LV č. XXX ako parc.č. XXXX, na LV č. XXXX ako parc.č. XXX/XX, parc.č. XXX/XXX, parc.č. XXX/XXX, prac.č. XXX/XXX, parc.č. XXX/XXX a na LV č. 1457 ako parc.č. XXX/XX , parc.č. XXX/XX, parc.č. XXX/XXX, parc.č. XXX/XXX, parc.č. XXX/XXX a parc.č. XXX/XXX. Podľa tejto dohody sa stala aj výlučnou vlastníčkou rodinného domu so súp. č. XXX stojaceho na parcele registra "C" KN parc. č. XXXX a výlučnou vlastníčkou zariadenia a vybavenia rodinného domu (nábytok, domáce spotrebiče a iné hnuteľné veci) súp. č. XXX v čase uzatvorenia tejto dohody v ňom sa nachádzajúceho.

12. Z fotokópie spisu Okresného úradu Partizánske, katastrálneho odboru, sp. zn. V 394/2015, súd zistil, že vklad dohody o vyporiadaní BSM bol povolený dňa 10.4.2015 rozhodnutím Okresného úradu Partizánske, katastrálneho odboru pod č. vkladu: V 394/2015.

13. Z prehľadu splácania pohľadávky žalobkyne predloženého žalobkyňou je zrejmé, že v exekučnom konaní bolo povinným v prospech žalobkyne ako oprávnenej vykonaných päť úhrad po 241,94 € spolu v sume 1209,70 €. Zvyšok povinným zaplatenej sumy 290,30 € bol započítaný na trovy exekúcie. Žalovaná zaplatila v prospech žalobkyne dňa 14.01.2016 sumu 5000 €, dňa 19.03.2016 sumu 5000 €, dňa 17.08.2016 sumu 5000 € a dňa 07.12.2016 sumu 5000 €, spolu sumu 20 000 €. Suma zaplatená žalobkyni povinným i žalovanou predstavuje spolu sumu 21 209,70 €. Táto suma bola započítaná na úhradu istiny v sume 20.548,20 € a na úhradu úrokov z omeškania v sume 661,50 €. Úroky z omeškania od 01.04.2014 do 07.12.2016 pritom predstavujú sumu 2299,86 €. Žalobkyni teda doteraz neboli ani povinným, ani žalovanou uhradené úroky v sume 1638,36 € a trovy súdneho konania sp. zn. 3C/115/2014 v sume 3047,49 €.

14. Z kúpnych zmlúv predložených žalovanou súd zistil, že žalovaná v priebehu konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu uzatvorila päť kúpnych zmlúv s tretími osobami, na základe ktorých previedla na tieto osoby vlastnícke právo k nehnuteľnostiam , ktoré sú predmetom konania s výnimkou pozemku parcely registra "C" KN parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 936 m2, t. j. pozemku, na ktorom stojí rodinný dom so súp. č. XXX, ktorého vlastníčkou tiež zostala žalovaná.

15. Z výpisu z LV č. XXX k 2.2.2017 vyplýva, že žalovaná je vlastníčkou pozemku parcely registra "C" KN parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 936 m2 a rodinného domu so súp. č. XXX stojaceho na tomto pozemku.

16. Podľa výpisu z LV č. XXXX k 16.2.2017 vlastníčkou pozemku parcely registra "C" KN parc. č. XXX/ XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 71 m2 a pozemku parcely registra "C" KN parc. č. XXX/ XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 792 m2 už nie je žalovaná, ale tretie osoby, ktoré tieto nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V 35/2016.

17. Podľa výpisu z LV č. XXXX k 16.2.2017 vlastníčkou pozemku parcely registra "C" KN parc. č. XXX/ XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 80 m2 a pozemku parcely registra "C" KN parc. č. XXX/ XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 897 m2 už nie je žalovaná, ale tretia osoba, ktorá tieto nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1687/2016.

18. Podľa výpisu z LV č. XXXX k 16.2.2017 vlastníčkou pozemku parcely registra "C" KN parc. č. XXX/ XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 82 m2 a pozemku parcely registra "C" KN parc. č. XXX/ XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 893 m2 už nie je žalovaná, ale tretie osoby, ktoré tieto nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1782/2016.

19. Podľa výpisu z LV č. XXXX k 16.2.2017 vlastníčkou pozemku parcely registra "C" KN parc. č. XXX/ XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 9 m2, pozemku parcely registra "C" KN parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 984 m2 a pozemku parcely registra "C" KN parc. č. XXX/ XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 83 m2 už nie je žalovaná, ale tretia osoba, ktorá tieto nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V 2165/2016.

20. Podľa výpisu z LV č. XXXX k 16.2.2017 vlastníčkou pozemku parcely registra "C" KN parc. č. XXX/ XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 904 m2 a pozemku parcely registra "C" KN parc. č. XXX/ XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 75 m2 už nie je žalovaná, ale tretie osoby, ktoré tieto nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V 135/2016.

21. Z obsahu dohody o vyporiadaní BSM žalovanej a jej manžela E. J. vyplýva, že predmetom vyporiadania boli nehnuteľnosti v okrese J., obec J., katastrálne územie Y. L., zapísané Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom v čase uzavretia tejto dohody na LV č. XXX ako parcela reg. "C" parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 936 m2, na LV č. XXXX ako parcela reg. "C" parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 83 m2, parcela registra "C" parc.č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 82 m2, parcela registra "C" parc.č. XXX/XXX zastavané plochy

a nádvoria vo výmere 80 m2, parcela registra "C" parc.č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 75 m2, parcela registra "C" parc.č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 71 m2, na LV č. XXXX ako parcela registra "C" parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 9 m2, parcela registra "C" parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 984 m2, parcela registra "C" parc.č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 893 m2, parcela registra "C" parc.č. XXX/ XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 897 m2, parcela registra "C" parc.č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 904 m2, parcela registra "C" parc.č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 792 m2. Uvedené nehnuteľnosti boli následne zapísané na LV č. XXX v prospech žalovanej / stav v čase podania žaloby/. V čase rozhodnutia je na LV č. XXX zapísaná parcela registra "C" parc.č. 1021 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 936 m2. Na LV č. XXXX sú zapísané parcely č. XXX/XX, XXX/XX C. XXX/XX, na LV č. XXXX sú v súčasnej dobe zapísané parc. č. XXX/XXX C. XXX/XXX. Na LV č. XXXX sú zapísané parcely č. XXX/XXX C. XXX/XXX. Na LV č. XXXX sú zapísané parc.č. XXX/ XXX a parc.č. XXX/XXX, na LV č. XXXX sú zapísané parc.č. XXX/XXX C. XXX/XXX.

22. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

23. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

24. Podľa 42a ods. 3 písm. a/ Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech tejto osoby; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

25. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

26. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

27. Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

28. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

29. Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je podaná dôvodne. Pri rozhodnutí vychádzal z toho, že zmyslom odporovacej žaloby je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že právny úkon vykonaný dlžníkom, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu je voči žalobcovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, predstavuje podklad k tomu, aby sa veriteľ mohol na základe titulu spôsobilého k výkonu rozhodnutia (exekučného titulu) vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia exekúcie aj postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie voči dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, ak uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu domáhať, aby mu ten, komu z

odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľov v konaní o výkon rozhodnutia (exekučnom konaní), a to postihnutím veci, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu.

30. Na podanie odporovacej žaloby v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka zásadne je zásadne aktívne vecne legitimovaný veriteľ, ktorého pohľadávka voči dlžníkovi je vymáhateľná, ak dlžníkov právny úkon ukracuje jej uspokojenie. Veriteľom je ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku , či už splatnú alebo nesplatnú, prípadne budúcu. Vymáhateľnou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, na základe ktorého možno nariadiť exekúciu.

31. Pasívna legitimácia v prípade odporovacej žaloby je upravená v § 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Podľa ods. 3 právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi.

32. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovanej vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania o určenie neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM žalovaná prestala byť vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom tejto dohody s výnimkou pozemku parcely registra "C" KN parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 936 m2 a rodinného domu so súp. č. XXX stojaceho na pozemku parcely registra "C" KN parc. č. XXXX. Podľa žalovanej skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti boli v priebehu konania prevedené na iné osoby, má za následok nedôvodnosť žaloby podanej voči nej. Na druhej strane, podľa žalobkyne táto skutočnosť nemá vo vzťahu k dôvodnosti žaloby žiaden význam, pretože ak nie je možné uspokojiť pohľadávku z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, má veriteľ právo na peňažnú náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Právoplatný rozsudok, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovie, bude podkladom na uplatnenie tohto práva voči žalovanej.

33. Z ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že žalovať možno nielen toho, ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, ale aj dedičov takejto osoby, právnych nástupcov (univerzálnych právnych nástupcov po zaniknutých právnických osobách, spravidla zaniknutých bez likvidácie s určením právneho nástupcu) a tretie osoby ako singulárnych nástupcov, ale len vtedy, ak im boli známe okolnosti prípadu a skutočnosti odôvodňujúce odporovateľnosť proti ich predchodcovi. Žalobkyňa v priebehu konania nenavrhla vstup ďalších účastníkov do konania (tých, s ktorými žalovaná v priebehu konania uzatvorila kúpne zmluvy), čo však pre úspešné odporovanie voči dlžníkom vykonanému právnemu úkonu nebolo potrebné. Súd má za to, že pasívna legitimácia žalovanej je daná, keďže je osobou, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, a to bez ohľadu na to, či má vo vlastníctve sporné nehnuteľnosti alebo v priebehu konania vlastnícke právo k nim previedla na iné osoby. Súd vychádzal z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (porov. rozsudok z 30.4.2007, sp. zn. 4 Cdo 44/2007 zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR 1/2008 pod č. 5), od ktorej nemal dôvod sa odkloniť. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí vyslovil, že "vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 až ods. 5 Občianskeho zákonníka, preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam. Môže mať význam až pri posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania."

34. Následne sa súd zaoberal tým, či boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu, ktorý je predmetom tohto konania. Predpokladmi odporovateľnosti právneho úkonu sú: veriteľova pohľadávka, vymáhateľnosť pohľadávky, ukrátenie veriteľa predstavujúce objektívnu stránku odporovateľnosti, úmysel účastníka právneho úkonu veriteľa ukrátiť, čo je subjektívna stránka odporovateľnosti a to, že právny úkon dlžníka bol uskutočnený v posledných troch rokoch.

35. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa podala žalobu v prekluzívnej trojročnej lehote. Táto lehota v prípade právnych úkonov, na základe ktorých práva vznikajú vkladom do katastra nehnuteľností, začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 18.7.2000, sp. zn. 31 Cdo 619/2000), nie dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bol odporovateľný právny úkon uzavretý. Keďže vklad dohody o vyporiadaní BSM bol povolený 10.4.2015 a žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu bola podaná na súd dňa 6.10.2015, je zrejmé, že žalobkyňa podala odporovaciu žalobu v trojročnej prekluzívnej lehote.

36. Zo strany žalovanej nebola spochybnená samotná existencia veriteľovej pohľadávky (túto mal súd napokon za preukázanú z rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 3C/115/2014-40 z 2.12.2014, právoplatného 12.2.2015 a vykonateľného 17.2.2015), ale "jej vymáhateľnosť". Súd nemohol prihliadnuť na tvrdenie žalovanej, že veriteľova pohľadávka nemala charakter "vymáhateľnej" pohľadávky v čase, keď malo dôjsť k ukráteniu veriteľa, pretože dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá 10.11.2014, pričom nárok bol veriteľovi priznaný až 2.12.2014. Podmienkou úspešnej odporovateľnosti totiž nie je to, aby pohľadávka bola veriteľovi v čase ukrátenia veriteľa dlžníkom súdom priznaná, resp. dokonca právoplatne priznaná. V tomto čase môže ísť o pohľadávku splatnú, nesplatnú, pohľadávku neprávoplatne priznanú i pohľadávku už vymáhateľnú. Postačuje, aby pohľadávka bola vymáhateľná aspoň v dobe rozhodnutia súdu o podanej odporovacej žalobe, čo splnené bolo. Nezanedbateľnou je tiež skutočnosť, že k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM došlo len necelý mesiac pred priznaním nároku veriteľa v základnom konaní, t. j. v čase, keď dlžníkovi už muselo byť známe, že je proti nemu vedené súdne konanie a čo je jeho predmetom. Žaloba vo veci sp. zn. 3C/115/2014 mu bola doručená dňa 04.06.2014.

37. Z vykonaného dokazovania mal ďalej súd za preukázané, že právnym úkonom, ktorým malo dôjsť k ukráteniu veriteľa, bola dohoda o vyporiadaní BSM. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie majetku), ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka len zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Podľa judikatúry odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Súd s prihliadnutím na to dospel k záveru, že dohodou o vyporiadaní BSM uzavretou medzi žalovanou a jej manželom došlo jednoznačne k ukráteniu veriteľa. Podľa tejto dohody všetky nehnuteľné i hnuteľné veci, ktoré tvorili predmet BSM, nadobudla žalovaná ako manželka dlžníka. Dlžník žalobkyne pritom nezískal žiadnu protihodnotu. Žalovaná prevzala len záväzok zaplatiť zostatok úveru,ktorý im bol poskytnutý ČSOB a.s. Konkrétne rozdelenie vecí, práv a záväzkov tak bolo zjavne vykonané tak, aby stav po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov znemožnil alebo úplne vylúčil uspokojenie pohľadávky veriteľa. Skutočnosť, že manželka dlžníka veriteľa (t. j. osoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech) následne finančné prostriedky získané za odpredané pozemky v priebehu konania vyplatila žalobkyni, nie je možné zohľadniť v tomto konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ale až v konaní, v ktorom by sa žalobkyňa prípadne domáhala náhrady podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.

38. Napokon mal súd za preukázané aj splnenie poslednej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorou je úmysel dlžníka daným úkonom ukrátiť veriteľa. Ustanovenie 42a ods. 2 a § 42a ods. 3 písm. a/ Občianskeho zákonníka upravuje odporovateľnosť právneho úkonu týkajúcu sa právneho úkonu urobeného medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou. V takomto prípade (ak ide o právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb) úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa zákon predpokladá (úmysel sa prezumuje) a preto preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti. Rovnako sa predpokladá vedomosť blízkej osoby o takomto úmysle. Tento názor je právnou praxou dlhodobo akceptovaný (porov. napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 163/2007 z 17.12.2008) a súd nemal dôvod sa od neho odkloniť. Súd preto na námietky žalovanej, že vedomosť blízkej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa má byť žalobkyňou preukázaný, pri rozhodnutí nemohol prihliadnuť. Vzhľadom na predpoklad / prezumkciu/ tejto vedomosti je na osobách blízkych dlžníkovi , aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v čase vzniku odporovateľného právneho úkonu nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať. Termín náležitá starostlivosť, ktorú zákon nedefinuje, je potrebné vykladať so zreteľom na všetky okolnosti

zistené v konkrétnej situácii, pričom sa predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonáva s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v čase odporovaného právneho úkonu, z jej výsledkov spoznala, t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela (porov. rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo 2828/2009 z 31.5.2011).

39. V prejednávanej veci je nepochybné, že odporovateľný právny úkon bol uzavretý medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou, keďže manželka dlžníka napĺňa obsah pojmu blízka osoba podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Žalovaná v konaní nepreukázala, že vyvinula akékoľvek úsilie na to, aby spoznala úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Z jej výpovede vyplýva, že pred podpisom dohody o vyporiadaní BSM od manžela nezisťovala, či má nejaké dlhy, ani nevykonala žiadne iné úkony potrebné na takéto zistenie. Vynaloženie náležitej starostlivosti však predpokladá činnosť, t. j. aktivitu blízkej osoby, aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, z jej výsledkov spoznala, t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Keďže žalovaná v konaní v tomto smere sama svoju nečinnosť priznala, má súd za to, že žalovaná ako osoba blízka dlžníkovi svoje dôkazné bremeno neuniesla, čo samo o sebe stačí, aby súd skonštatoval naplnenie aj tejto podmienky odporovateľnosti právneho úkonu. Z uvedeného dôvodu súd považoval za nadbytočné zaoberať sa ešte bližšie aj ďalšími argumentmi strán sporu ohľadom popretia resp. preukazovania vedomosti žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, prípadne motívmi, ktoré žalovanú k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM viedli.

40. Súd po zistení a preukázaní všetkých predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu považoval žalobu za podanú dôvodne a určil, že dohoda o vyporiadaní BSM, na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností uvedených vo výroku tohto rozhodnutia, je voči žalobkyni právne neúčinná. Vzhľadom k tomu, že ide o sporové konanie a súd je viazaný žalobným návrhom (§ 216 ods. 1 , t. j. nemôže prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, súd vyslovil neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu, len v časti, ktorej sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala, nie aj v časti, v ktorej žalovaná dohodou o vyporiadaní BSM nadobudla do svojho výlučného vlastníctva rodinný dom so súp. č. XXX stojaci na parcele registra "C" KN parc. č. XXXX, prípadne hnuteľné veci tvoriace súčasť zariadenia a vybavenia rodinného domu. Keďže po prevode sporných nehnuteľností žalovanou došlo v priebehu konania k tomu, že pozemky boli v katastri nehnuteľností zapísané na iné lisy vlastníctva , ako boli zapísané v čase podania žaloby (okrem pozemku parcely registra "C" KN parc. č. XXXX, ktorý zostal zapísaný na LV č. XXX), súd vychádzal pri rozhodnutí z toho, že ide o totožné nehnuteľnosti, ktoré od začiatku boli predmetom tohto konania. Vychádzal zo stavu označenia nehnuteľností aký existuje v čase vydania rozhodnutia / § 217 ods. 1 CSP/ a rozhodol vo veci samej tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretože mala vo veci plný úspech. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.