Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4To-17-2017.pdf
PDF · 90.81 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného N.. H. P. za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 15. marca 2017 o odvolaní okresného prokurátora v Rimavskej Sobote proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T 21/2015 zo dňa 20. 10. 2016 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T 21/2015 z 20. 10. 2016 v celom rozsahu. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s použitím § 41 ods. 3 Tr. zák. z r u š u j e výrok o vine z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T 150/2014 zo dňa 9. 6. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To 83/2015 zo dňa 18. 5. 2016, právoplatného 18. 5. 2016 a celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Pri viazanosti skutkovými zisteniami z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T 150/2014 uznáva obžalovaného: N.. H. P., nar. X. X. XXXX v G. U., trvale bytom G. U., t.č. vo výkone trestu v ÚVTOS Košice - Šaca vinným zo skutkov, že 1)od 1. 2. 2014 až do 9. 6. 2015 v G. U. a všade inde, kde sa zdržiaval, si neplnil pravidelne a v plnej výške vôbec svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 ods. 3 a nasl. Zákona o rodine a ktorá mu bola uložená uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 12C/108/2011-50 z 31.01.2012, právoplatným a vykonateľným 13. 02. 2012 a to prispievať výživným na svojho syna W. P., t. č. W. L., nar. XX.XX.XXXX v G. U., sumou vo výške po 100,- € mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk svojho syna W. L., nar. XX.XX.XXXX v G. U., trvalým bydliskom J. XX, okres G. U., t. č. študenta N. I. K. W. D. v L., aj napriek tomu, že za uvedené obdobie do 29.07.2014 bol živnostníkom, taktiež pracoval v a. s. W. O. S. X. a t. č. pracuje v a. s. U. R., a. s., L. S. 6, X., čím mu vznikol za uvedené obdobie do 09.06.2015 na bežnom zameškanom výživnom pre svojho syna W. L. dlh vo výške 1.600,- €, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota spisovej značky 2T/17/2013 z 27.08.2013, v súvislosti s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To 108/13 z 09.01.2014 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody na šesť mesiacov so skúšobnou dobou na jeden rok a povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné zameškané výživné plnoletému synovi W. P. vo výške 1.460,- €, 2)od 04.02.2014 do 28.04.2016 v G. U. a všade inde, kde sa zdržiaval si neplnil vôbec svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 ods. 3 a nasl. Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, ktorá mu vyplýva zo Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota spisovej značky 1P/137/2013-37 z 26.08.2013, právoplatným a vykonateľným 03.02.2014 a to prispievať výživným na svojich dvoch synov K. P., nar. XX.XX.XXXX v G. U. a mal. P. P., nar. XX.XX.XXXX v G. U., sumou vo výške po 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, vždy do XX-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky detí J. P. I., nar. XX.XX.XXXX v X. X., trvalým bydliskom G. U., P. XXXX/ X, čo predstavuje od 04.02.2014 do 28.04.2016 sumu vo výške po 27,13 Eur mesačne na každé dieťa,
aj napriek tomu, že za uvedené obdobie pracoval na rôznych miestach, čím mu vznikol na bežnom zameškanom výživnom za uvedené obdobie do 28.04.2016 celkový dlh pre matku detí J. P. I. a pre plnoletého syna K. P. vo výške 1519,28 Eur, pričom uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T 17/2013 z 27.08.2013, právoplatným a vykonateľným 09.01.2014 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou na 1 rok a zároveň bol súdom príkazom zaviazaný zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné plnoletému synovi W. P. vo výške 1.460 eur,
t e d a
v bodoch 1), 2)
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu zákonnej povinnosti vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený
č í m s p á c h a l
v bodoch 1),2)
pokračovací prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c) Tr. zákona Z a t o s a o d s u d z u j e podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na spoločný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Rozsudkom senátu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T 21/2015 bol obž. N.. H. P. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c) Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že od 04.02.2014 do 28.04.2016 v G. U. a všade inde, kde sa zdržiaval si neplnil vôbec svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 ods. 3 a nasl. Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, ktorá mu vyplýva zo Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota spisovej značky 1P/137/2013-37 z 26.08.2013, právoplatným a vykonateľným 03.02.2014 a to prispievať výživným na svojich dvoch synov K. P., nar. XX.XX.XXXX v G. U. a mal. P. P., nar. XX.XX.XXXX v G. U., sumou vo výške po 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky detí J. P. I., nar. XX.XX.XXXX v X. X., trvalým bydliskom G. U., P. XXXX/ X, čo predstavuje od 04.02.2014 do 28.04.2016 sumu vo výške po 27,13 Eur mesačne na každé dieťa, aj napriek tomu, že za uvedené obdobie pracoval na rôznych miestach, čím mu vznikol na bežnom zameškanom výživnom za uvedené obdobie do 28.04.2016 celkový dlh pre matku detí J. P. I. a pre plnoletého syna K. P. vo výške 1519,28 Eur, pričom uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T 17/2013 z 27.08.2013, právoplatným a vykonateľným 09.01.2014 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou na 1 rok a zároveň bol súdom príkazom zaviazaný zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné plnoletému synovi W. P. vo výške 1.460 eur,
Súčasne prvostupňový súd podľa § 44 Tr. zák. u obžalovaného upustil od uloženia ďalšieho trestu vzhľadom na trest, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T 150/2014 zo dňa 9. 6. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To 83/2015 zo dňa 18. 5. 2016 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďou svedkyne J. P. I., ako aj výpoveďou oboch synov obžalovaného U. a K. P., ktorí jednoznačne potvrdili, že obžalovaný
od rozvodového konania nezasielal výživné. Ďalej prvostupňový súd konštatuje, že obžalovaný, pokiaľ aj nechal na účte synovi nejaké peniaze, boli to len symbolické sumy na zaplatenie kreditu, pričom dokazovaním taktiež nebolo zistené, že by syn K. P. mal prerušené štúdium na vysokej škole. S poukazom na uvedené skutkové zistenia potom prvostupňový súd nemal akékoľvek pochybnosti o právnej kvalifikácii konania a jeho konanie kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c) Tr. zák., nakoľko inkriminovaného konania sa dopustil napriek tomu, že v predchádzajúcich 24 mesiacoch bol za taký čin odsúdený.
V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že obž. N.. H. P. v mieste bydliska je hodnotený všeobecne a z pracovného hodnotenia firmy W. X. vyplýva, že pracovné povinnosti si plnil nedôsledne a povrchne s tým, že viackrát sa stalo, že nenastúpil do práce, často sa zaoberal riešením súkromných záležitostí namiesto pracovných. V súvislosti s predchádzajúcimi odsúdeniami obžalovaného prvostupňový súd taktiež konštatuje, že obžalovaný bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T 150/2014 zo dňa 9. 6. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To 83/2015 zo dňa 18. 5. 2016, kedy bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý v súčasnej dobe odsúdený i vykonáva v ÚVTOS Košice - Šaca. Okrem toho poukazuje prvostupňový súd na skutočnosť, že po vykonaní tohto trestu nastúpi odsúdený výkon trestu odňatia slobody na základe rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T 231/2012 zo dňa 13. 3. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To 80/2013 zo dňa 29. 10. 2013, ktorým bol N.. H. P. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Keďže v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa obž. N.. H. P. dopustil ďalšej trestnej činnosti, uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T 321/2012 zo dňa 11. 8. 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Tos 86/2016 zo dňa 28. 9. 2016 súd rozhodol, že sa N.. H. P. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a že trest odňatia slobody v trvaní jedného roka vykoná. Záverom svojich úvah o druhu a výmere trestu prvostupňový súd konštatuje, že hodnotil okolnosti prípadu, mieru zavinenia obžalovaného, jeho doterajší spôsob života a dospel k tomu názoru, že na prevýchovu a nápravu obžalovaného bude postačujúci predchádzajúci trest v trestnej veci Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T 150/2014 a preto upustil od uloženia ďalšieho trestu, vzhľadom na trest, ktorý mu bol uložený týmto rozsudkom k trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie okresný prokurátor v Rimavskej Sobote. V písomných dôvodoch svojho odvolania okresný prokurátor uvádza, že podáva odvolanie, čo do výroku o treste, kde tento trest u obžalovaného N.. H. P. pokladá v danom prípade za nepostačujúci s tým, že prvostupňový súd mal obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Zdôrazňuje pritom, že obžalovaný N.. H. P. sa k trestnej činnosti nikdy úprimne nepriznal, túto neoľutoval, v prípravnom konaní, ako aj konaní pred súdom stále zavádzal. Zároveň tiež poukazuje na to, že za prečin zanedbania povinnej výživy bol obžalovaný opakovane viackrát odsúdený. S poukazom potom na charakter a závažnosť tejto trestnej činnosti, považuje okresný prokurátor upustenie od uloženia ďalšieho trestu u obžalovaného N.. P. za nepostačujúce s tým, že na jeho prevýchovu a nápravu, vzhľadom na okolnosti prípadu, aj vzhľadom na osobu samotného páchateľa mu mal súd uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v horenej polovici trestnej sadzby. Podaním odvolania sa domáha zrušenia rozsudku prvostupňového súdu vo výroku o treste a uloženia prísnejšieho nepodmienečného trestu obžalovanému tak, ako to navrhol intervenujúci prokurátor na hlavnom pojednávaní.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodná.
V súvislosti so skutkovými závermi prvostupňového súdu a právnou kvalifikáciou konania krajský súd nemal žiadne pochybnosti o týchto záveroch prvostupňového súdu s tým, že právne aj skutkové závery majú oporu vo vykonaných dôkazoch na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný je jednoznačne zo žalovanej trestnej činnosti usvedčovaný výpoveďami J. P. I., ako aj výpoveďami U. P. a K. P., kde naviac krajský súd akcentuje výpoveď svedka K. P., ktorý v súvislosti s obhajobou obžalovaného, že sčasti výživné platil uviedol, že obžalovaný zriadil na jeho meno účet v banke, kde tento účet otec zneužíval, lebo mal svoje účty zablokované (zápisnica z hlavného pojednávania zo dňa 20. 10. 2016 z č.l. 214). O tomto zneužívaní účtov na svojich synov svedčia i výpisy z týchto účtov, ktoré boli súdom zabezpečené i oboznámené na hlavnom pojednávaní. V kontexte výberov z týchto účtov, ako i vyjadrenia obžalovaného k týmto výberom v súvislosti s jeho predchádzajúcou trestnou činnosťou treba uviesť, že obžalovaný výslovne zneužíval tieto účty svojich maloletých synov na to, aby mu neboli zablokované finančné prostriedky exekúciami. I tento údaj svedčí o osobnosti obžalovaného. O zneužívaní účtov obžalovaným na mená svojich detí svedčia aj výpisy z týchto účtov a to jednak výpisy z L. X. U., ako i výpisy z účtu K. V súvislosti s úvahami o výmere a druhu treste v prvom rade krajský súd konštatuje, že v danom prípade, vzhľadom na charakter trestnej činnosti, časové obdobie a právoplatné odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T 150/2014 (neplnenie vyživovacej povinnosti na syna W. P.) bolo potrebné obžalovanému ukladať spoločný trest v zmysle ust. § 41 ods. 3 Tr. zák. Pri hodnotení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností krajský súd konštatuje, že v prípade obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Obžalovaný sa k trestnej činnosti nedoznal a svoje konanie neoľutoval. V prípade hodnotenia priťažujúcich okolností krajský súd s poukazom na odpis z registra trestov (č.l. 219-220) konštatuje, že na predchádzajúce odsúdenie Okresným súdom Rimavská Sobota sp. zn. 2T 17/2013 zo dňa 27. 8. 2013, kedy bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou jedného roka, do 10. 1. 2015. K tomuto odsúdeniu nemohol prihliadnuť a to s poukazom na ust. § 38 ods. 1 Tr. zák., nakoľko táto okolnosť bola zákonným znakom trestného činu, t.j. použitia prísnejšej právnej kvalifikácie konania obžalovaného. V súvislosti s ďalšími trestami, ktoré vyplývajú z odpisu registra trestov a to trestu z 18. 9. 2003, sp. zn. 3T 186/02 krajský súd konštatuje, že v danom prípade bol obžalovanému uložený peňažný trest, ktorý uhradil a na obžalovaného sa hľadí ako keby nebol odsúdený. I v súvislosti s ďalším trestom Okresného súdu Rimavská Sobota pod sp. zn. 3T 231/12 zo dňa 13. 3. 2013 treba uviesť, že v danom prípade bol obžalovaný uznaný za vinného z charakterovo inej trestnej činnosti a to z trestného činu podvodu. V prípade tohto trestného činu, kedy bol obžalovanému uložený podmienečný trest, ako vyplýva z rozhodnutia prvostupňového súdu, bol už tento obžalovanému premenený na trest nepodmienečný a preto ďalšie sprísňovanie postihu obžalovaného by bolo už podľa názoru krajského súdu neadekvátne a preto tieto dve predchádzajúce odsúdenia obžalovaného nevzal v úvahu ako priťažujúcu okolnosť v zmysle ust. § 37 písm. m) Tr. zák. a to vzhľadom na povahu predchádzajúcich odsúdení.
S poukazom potom na horeuvedené dôvody ukladal potom Krajský súd v Banskej Bystrici obžalovanému trest odňatia slobody v rozpätí od 1 do 5 rokov, kde za primeraný trest pre splnenie tak individuálnej, ako i generálnej prevencie a zásad ukladania trestov uvedených v § 34 ods. 1 Tr. zák. považoval potom krajský súd za primeraný spoločný trest, trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov s tým, že obžalovaný bude svoj trest vykonávať v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V tomto smere potom vyhlásil Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok, v ktorom upravil výrok o treste, kedy pri viazanosti skutkovými zisteniami z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T 150/2014 uznal potom obžalovaného z oboch skutkov a uložil mu horeuvedený trest.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.