Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_6C-28-2020.pdf
PDF · 79.25 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/28/2020
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v spore žalobcu: C. L., U.. XX.X.XXXX, R. E. XXX/X, XXX XX R., právne zastúpeného JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Partizánska 45, proti žalovanému: H. L., U.. XX.X.XXXX, R. Š. Č. XX, XXX XX Š. Č., právne zastúpenému JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Tehelná 46, o určenie neplatnosti závetu takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. P r i z n á v a znalkyni G.. Q. T., pribratej ad hoc v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, nárok na znalečné voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorého sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.12.2020 domáhal, aby súd určil, že závet zo dňa XX.X.XXXX napísaný poručiteľkou G. D., A.. D., U.. XX.X.XXXX, R. U. XXX/XX, XXX XX R., je neplatný a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Po začatí pojednávania, po tom, čo bol doručený znalecký posudok znalkyne z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, vzal žalobca podaním zo dňa 30.5.2022 žalobu v celom rozsahu späť. Žiadal nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán, a to z dôvodu, že až do obdŕžania znaleckého posudku nebol známy duševný stav G. D., U.. XX.X.XXXX a žalobca nemal inú možnosť ako sa predtým domáhať svojich práv. Zároveň poukázal na to, že sa opakovane pokúšal o uzatvorenie mimosúdnej dohody so žalovaným, ktorá by viedla k zmierlivému riešeniu veci.
3. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil a žiadal priznať náhradu trov konania. Mal za to, že žalobca podával žalobu súc si vedomý následkov, ak nebude úspešný. Žalobca zmaril aj dohodu, nakoľko kládol neprimerané požiadavky a neustálym osočovaním žalovaného, zmenil jeho vôľu, dohodnúť sa.
4. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods.1 prvá veta C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods.1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Nakoľko došlo k späťvzatiu žaloby po začatí pojednávania, po súhlase žalovaného, súd konanie vo veci zastavil.
8. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Pojem „procesné zavinenie“, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby alebo v návrhu na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. (N.. C..G. Š., D.. a spol., Civilný sporový poriadok, Komentár, C.H.BECK, 2016, str. 933 - 939)
13. Je nesporným a v súdnej praxi ustáleným, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, nárok na náhradu trov konania má žalobca voči žalovanému, pretože žalovaný zavinil zastavenie konania. Súd poukazuje na to, že v danom štádiu konania sa dôvodnosť podaného návrhu skúma len z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcov k požiadavkám navrhovateľov - teda, či sa navrhovatelia domohli uplatneného nároku alebo nie (v tejto súvislosti odkazuje súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XM V. X/XXXX)
14. Ustanovenie § 256 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný, alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X E. XXX/XXXX).
15. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p., s tým, že späťvzatie žaloby z procesného hľadiska zavinil žalobca, keďže k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie žalovaného.
16. Rovnako tak znalkyňa G.. Q. T. má nárok na náhradu výdavkov spojených s vykonaním znaleckého dokazovania (za podaný znalecký posudok) voči žalobcovi, ktorý zavinil zastavenie konania. V súlade s ustanovením § 262 odsek 2 Civilného sporového poriadku o výške výdavkov súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, a to postupom podľa ustanovenia § 260 Civilného sporového poriadku.
17. „Ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov.“ (nález Ústavného súdu SR z 10. 10. 2018, sp. zn. B.. Ú. XXX/XXXX)
18. „Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. V súvislosti s požiadavkou dovolateľky na nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania protistrane aj pre dôvody hodné osobitného zreteľa dovolací súd poznamenáva, že ustanovenie § 257 CSP (predtým § 150 ods. l O.s.p.) predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Použitie tohto ustanovenia, preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. X G. XX/XXXX, X V. XX/XXXX Č.B. X G. XX/XXXX), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle). Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, B.. Ú. XXX/XX, Č. B.. Ú. XXX/XX), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, B.. Ú. XXX/XXXX). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany.“ (viď obdobne odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 31.7.2017)
19. Súd sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zaoberal aj možnou aplikáciou § 257 C.s.p.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v danom prípade žalobca svojím dispozitívnym úkonom (späťvzatím žaloby) zavinil zastavenie konania, pričom súd nezistil v danej veci zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce výnimočný postup súdu pre nepriznanie náhrady trov konania. Neboli nimi ani skutočnosti spočívajúce v znaleckom dokazovaní a spochybňovaní vôle poručiteľky G. D. pred notárkou (štátom určenou a splnomocnenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť) C.. G. H., nakoľko žalobca si už pri podávaní žaloby (a spochybňovaní vôle poručiteľky), musel byť vedomý skutočnosti, že v konaní budú vznikať trovy nielen jemu, ale aj žalovanému a teda, že v prípade neúspechu žaloby, bude musieť znášať následky v podobe náhrady trov konania druhej strany sporu. Žalobca je ten, ktorý si musí byť vedomý zodpovednosti a rizika, že v prípade neúspechu v konaní bude znášať trovy konania, ktoré vzniknú protistrane z dôvodu reakcie na jeho podanú žalobu, vyjadrenia, t. j. žalobca spôsobí, že žalovaný vykoná právne úkony. Späťvzatie žaloby procesne zavinil žalobca, preto je procesný úspech v rozsahu 100 % na strane žalovaného. Na základe uvedeného súd priznal nárok na náhradu trov konania protistrane v zmysle § 256 ods. 1 CSP, keďže na dosiahnutie spravodlivosti vo vedení a výsledku konania nebol naplnený dôvod hodný osobitného zreteľa (§ 257 CSP). V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).