Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Sd-88-2016.pdf
PDF · 86.83 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sd/88/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, samosudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci navrhovateľky: K. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. E. X, H., zastúpenej opatrovníkom: A. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. E. X, H. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidnom dôchodku, takto
rozhodol:
Súd r u š í rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 04. 2016 podľa § 250j ods. 2, písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 04. 2016 rozhodla podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.) tak, že zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok.
V odôvodnení svojho rozhodnutia odporkyňa poukázala na znenie ust. § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. a uviedla, že za invalidnú bola navrhovateľka uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok a zisťuje sa z obdobie pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 25. januárom 2016, nezískala navrhovateľka žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Prílohou rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite zo dňa 3. marca 2016.
Proti tomuto rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, v ktorom uviedla, že nemôže byť evidovaná na úrade práce. Mala za to, že posudkový lekár sa pomýlil s jej zdravotným stavom, lebo je chorá od malička, nemohla sa vzdelávať a nevie písať ani čítať. Žiadala, aby sa jej lekárske nálezy brali do úvahy od roku 2010.
Na pojednávaní, v konaní pred súdom ustanovený opatrovník navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka je jeho dcéra a stará sa o ňu od malička. Pomočuje sa, má problémy pri menštruácii, fyzicky sa o dcéru stará jeho družka, matka navrhovateľky. V čase, kedy požiadala o invalidný dôchodok, predložili všetky lekárske správy, ktoré v tom čase mali k dispozícii. Navrhovateľka má epilepsiu a od malička s ňou chodia po lekároch. Nemôže byť evidovaná na úrade práce, lebo je potrebné sa tam hlásiť každé dva týždne a okrem toho jej môžu ponúknuť prácu. Vychádzali zo správy z psychiatrickej nemocnice, kde je chybný dátum.
Zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky znovu posúdený a to posudkovým lekárom pobočky i ústredia. Na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie bolo zistené, že navrhovateľka je invalidná od 21. 01. 2016 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 %. Navrhovateľka však nespĺňa druhú podmienku na priznanie invalidného dôchodku.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l a nasl. OSP, oboznámil sa s obsahom posudkového spisového materiálu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky podaný proti rozhodnutiu odporkyne je dôvodný a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť, pretože v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorý mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala o invalidný dôchodok. K svojej žiadosti pripojila potvrdenie Špeciálnej základnej školy v Šuranoch zo dňa 14. 09. 2015, podľa ktorého navrhovateľka ukončila povinnú školskú dochádzku v školskom roku 210/2011 v 7. ročníku. Ďalej boli pripojené lekárske nálezy a to zo dňa 23. 01. 2013 z ambulancie detskej psychiatrie, z ktorej vyplýva, že navrhovateľka pri vyšetrení nekomunikuje, kontakt nenadviaže. Na otázky neodpovedá. Pri vyšetrení v máji 2011 pri jasnom usmernení odpovedala, odpovede boli adekvátne. Intelekt podľa psychologického vyšetrenia Mgr. Vačkovej je v pásme stredne ťažkej mentálnej retardácie, test nebolo možné spoľahlivo vyhodnotiť pre jej nespoluprácu. Osobnosť je retardovaná. Z ďalšej lekárskej správy a to z Neurologickej kliniky FNsP Nové Zámky - prepúšťacia správa zo dňa 30. 07. 2015 bola stanovená diagnóza navrhovateľky a to parciálna epilepsia, akútny vestibulárny syndróm vs. cervikálne vertigo, zmiešaná porucha správania v emócii. Z prepúšťacej správy psychiatrického oddelenia FNsP Nové Zámky zo dňa 25. 01. 2016 je konštatovaný záver psychologického vyšetrenia s tým, že u navrhovateľky sa jedná o infantilnú, disharmonicky štruktúrovanú osobnosť s intelektovou kapacitou spadajúcou do stredného pásma ľahkej mentálnej retardácie. Nemocnica v uvedenej prepúšťacej správe po komplexnom vyšetrení dospela k záveru, že sa jedná o agraváviu v.s. rentového charakteru pri objektívne ľahkom postihnutí intelektových schopností, t. j. ľahkej mentálnej retardácie. Ide o ľahkú duševnú zaostalosť navrhovateľky. Podobné závery vyplývajú aj z nálezu neurologickej ambulancie FNsP Nové Zámky zo dňa 08. 12. 2015. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza i správa zo psychologického vyšetrenia navrhovateľky zo dňa 02. 10. 2015 Mgr. Vačkovej - klinického psychológa, z ktorej súd zistil, že navrhovateľka nespolupracuje, nekomunikuje, je ťažko usmerniteľná. V závere nálezu sa uvádza, že vyšetrenia rozumových schopností a osobnosti opätovne nie je možné pre nespoluprácu navrhovateľky ambulantne validne vyhodnotiť. Orientačne sa môže intelekt u nej pohybovať v pásme strednej duševnej zaostalosti s nízkou sociálnou inteligenciou. Navrhovateľka bola vyšetrená aj psychiatrom dňa 18. 09. 2015, z ktorej správy vyplýva, že sa jedná o simplexnú milieupatickú osobnosť s postihom intelektu do pásma mentálnej retardácie, s tým, že presnejšia kvantifikácia pre nespoluprácu nie je možná. Doporučil doplniť psychologické vyšetrenie. Z lekárskej správy neurologickej ambulancie FNsP Nové Zámky zo dňa 24. 06. 2016 vyplynul záver, že u navrhovateľky je prítomná parciálna epilepsia s frekvetnými epi paroxyzmami, cervikálne vertigo, neorganická enuréza a zmiešaná porucha správania a emócií. Stav navrhovateľky vyžaduje 24-hodinový dozor, je odkázaná na pomoc druhej osoby.
V lekárskej správe Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky zo dňa 3. marca 2016 vyplýva, že posudkový lekár pri posúdení zdravotného stavu navrhovateľky vychádzal z prepúšťacej správy z hospitalizácie navrhovateľky z Neurologickej kliniky FNsP Nové Zámky od 27. 07. do 31. 07. 2015, z psychiatrického oddelenia FNsP Nové Zámky od 18. 01. do 25. 01. 2016, ako i z lekárskych vyšetrení a to - psychiatrického vyšetrenia zo dňa 23. 01. 2013 a 18. 09. 2015, neurologického vyšetrenia zo dňa 22. 09. 2015 a 08. 12. 2015 a psychologického vyšetrenia zo dňa 02. 10. 2015. Posudkový lekár na základe uvedených podkladov uznal navrhovateľku za invalidnú. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 6 - mentálna retardácia, písm. a/ - ľahká mentálna retardácia. Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u navrhovateľky 45 %. Dátum vzniku invalidity určil na 25. 01. 2016.
Po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou zo dňa 19. mája 2016 bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom ústredia a to dňa 28. 06. 2016, ktorý mal k dispozícii rovnaké podklady na posúdenie jej zdravotného stavu. Uviedol, že rozhodujúcim zdravotným
postihnutím u navrhovateľky je ľahká mentálna retardácia podľa kapitoly V, položka 6, písm. a/ a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 %.
Na dožiadanie tunajšieho súdu vypracoval posudkový lekár ústredia lekársku správu zo dňa 03. 11. 2016. V správe uviedol, že dátum vzniku invalidity bol u navrhovateľky stanovený od 25. 01. 2016, t. j. od prepustenia z hospitalizácie na Psychiatrickom oddelení v Nových Zámkoch, kde bola potvrdená ľahká mentálna retardácia navrhovateľky. Dovtedy takáto diagnóza nebola jednoznačne preukázaná. Dodatočne predložené lekárske nálezy nie sú pre skorší dátum vzniku invalidity relevantné. V potvrdení MUDr. Galvánkovej zo dňa 12. 05. 2010 sa iba konštatuje, že navrhovateľka je od roku 2010 sledovaná v ambulancii detskej psychiatrie pre poruchy správania pri mentálnej retardácii. Z nálezu nie je známe, o akú duševnú poruchu ide. Toto nie je zrejmé ani z vyšetrenia tej istej lekárky zo dňa 23. 01. 2013, ktorá sa v závere odvoláva na psychiatrické vyšetrenie Mgr. Vačkovej a odporúča podrobnejšie psychologické vyšetrenie, eventuálne hospitalizáciu na psychiatrickom pracovisku. Psychiatrička Mgr. Vačková uviedla, že vyšetrenie nie je možné spoľahlivo hodnotiť pre nespoluprácu. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 až 10 vyššie citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 72 ods. 1, písm. b/ vyššie citovaného zákona, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok.
Podľa § 175 ods. 2 vyššie citovaného zákona, vecne príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne ustanoví účastníkovi konania opatrovníka, ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv alebo ak nemá zákonného zástupcu.
Podľa § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. (Správneho súdneho poriadku), účinného od 01. 07. 2016, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 250l ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 250r OSP ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.
Podľa § 250s proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.
Súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky si vyžaduje, aby jej bol do konania ustanovený opatrovník a to najmä s ohľadom na popisovanú retardáciu, negramotnosť a poruchu osobnosti. Napriek tomu, že uvedený zdravotný stav navrhovateľky bol odporkyni známy z lekárskych nálezov, ktoré boli predložené k žiadosti o invalidný dôchodok navrhovateľky, odporkyňa jej neustanovila do konania opatrovníka, ale konala priamo s ňou, hoci z predložených listín a lekárskych nálezov je konštatovaná sťažená spolupráca s navrhovateľkou. Preto je potrebné, aby navrhovateľka v konaní pred správnym orgánom o jej žiadosti o invalidný dôchodok bola zastúpená opatrovníkom, ktorý bude za ňu nielen konať pred správnym orgánom, ale ktorý aj prípadne zabezpečí jej účasť na prešetrení jej zdravotného stavu, prípadne zabezpečí jej účasť na potrebných vyšetreniach.
Odporkyňa síce po pojednávaní dňa 13. 09. 2016 ustanovila navrhovateľke rozhodnutím zo dňa 29. 11. 2016 opatrovníka a to K. M., nar. XX. XX. XXXX, táto skutočnosť však nezhojila vadu v konaní odporkyne, pretože od podania žiadosti o invalidný dôchodok až do vydania napadnutého rozhodnutia, proti ktorému podala navrhovateľka opravný prostriedok, s opatrovníkom nekonala.
Pretože v konaní správneho orgánu sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia odporkyne, súd rozhodnutie podľa § 250 j ods. 2, písm. e/ OSP zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne konať s ustanovenou opatrovníčkou K. E., ktorá bude navrhovateľku v konaní o jej žiadosti o invalidný dôchodok zatupovať. Týmto právnym názorom súdu je správny orgán viazaný.
Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, napriek jej úspechu v konaní pred súdom, pretože si žiadne trovy neuplatnila, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 OSP za použitia ust. § 250l ods. 2 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.