Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/270/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s. so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: X. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. R.. Š. XXX/XX, XXX XX U., N.. Č.L. C. J. V. V.. Z. H., S.. V. X/X, XXX XX S. Q., občan SR, o zaplatenie sumy 1.574,27 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I/ Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 73,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 22. 12. 2010 do zaplatenia, pričom súd p o v o ľ u j e žalovanej uhradiť dlh v splátkach po 10,-- € mesačne, splatné po mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej splátky riadne a včas.

II/ V zostávajúcej časti sa konanie z a s t a v u j e .

III/ Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 22. 04. 2013 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.574,28 €, úrok vo výške 17,3 % ročne z istiny 1.245,78 € od 22. 12. 2010 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 1.245,78 € od 22. 12. 2010 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že pohľadávku žalobca získal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 12. 2010 od Slovenskej sporiteľni. Slovenská sporiteľňa uzavrela so žalovanou Zmluvu o splátkovom úvere dňa 31. 08. 2005, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver 663,88 € (20.000,-- Sk) pri úrokovej sadzbe 17,3 % ročne. Žalovaná sa zaviazala úver splácať mesačne po 18,26 € vždy k 10- temu dňu v mesiaci od 10. 09. 2005 od 10. 08. 2010. Žalovaná však svoj záväzok neplnila a úver do konečnej splatnosti neuhradila. Ku dňu postúpenia pohľadávky dlh vo výške 1.574,27 € pozostával z istiny 1.245,78 €, úroku 79,62 € a úrokov z omeškania vo výške 248,87 €. Výzvou doručenou žalobcovi dňa 26. 09. 2013 bol žalobca vyzvaný na bližšiu špecifikáciu uplatneného nároku. V písomnom vyjadrení doručené súdu 18. 11. 2013 žalobca uviedol, že podľa výpisu z úveru žalovaná začala uhrádzať splátky úveru od 10. 09. 2005, poslednú splátku uhradila 23. 01. 2007. Uhradila 17 splátok v celkovej výške 277,85 €. Prvý krát sa dostala do omeškania už splátkou splatnou 10. 04. 2006, od kedy začal veriteľ účtovať príslušný úrok z omeškania a to vo výške úroku z omeškania 26,40 % ročne. Tento bol účtovaný do 14. 01. 2009 v celkovej výške 126,60 €. Od 15. 01. 2009 bol úrok upravený na sadzbu 8 % ročne a bol vyčíslený na 122,27 € ročne. Úprava úrokov z omeškania korešponduje s bankovou obchodnou praxou a je dôvodná, sadzba úrokov ako aj úrokov z omeškania sa môže počas zmluvného vzťahu meniť. Banka aktuálne úrokové sadzby oznamuje dlžníkom zverejnením na svojej webovej stránke a vo svojich obchodných priestoroch. Celkovo úroky z omeškania boli vyčíslené na 248,87 €. V rámci

uplatnenej istiny 1.245,78 € sú obsiahnuté úroky vo výške 701,60 € od 10. 08. 2010, poplatky vo výške 154,32 € a čistá istina 389,86 €. Úroky vo výške 701,60 € sú úrokmi od začatia úverového vzťahu do dňa konečnej splatnosti, t. j. od augusta 2005 do augusta 2010 rátané z dojednanej úrokovej sadzby 17,3 % ročne. Poplatky vo výške 154,32 € boli poplatky za správu úveru a to od augusta 2005 do júna 2006 po 50,-- Sk mesačne, t. j. 11x 50,-- Sk, čo činí 550,-- Sk (18,26 €), od júla 2006 do decembra 2008 po 60,-- Sk mesačne, t. j. 30x 60,-- Sk, čo činí 1.800,-- Sk (59,75 €), od januára 2009 do augusta 2010 po 1,99 €, t. j. 20x 1,99 €, čo činí 39,80 €. Spolu poplatky za správu úveru boli vyčíslené na 117,81 €. Ďalej žalobca uplatnil poplatky za upomienku a to 3x po 200,-- Sk, čo činí 600,-- Sk (19,92 €), poplatok za upomienku 500,-- Sk (16,59 €), poplatky za upomienky boli účtované v súlade so Sadzobníkom poplatkov, poplatky za upomienku spolu v sume 36,51 €. Nezaplatené riadne úroky vo výške 79,62 € boli účtované z istiny 1.245,78 € od 11. 08. 2010, t. j. po konečnej splatnosti úveru do postúpenia pohľadávky 21. 12. 2010 v dojednanej zmluvnej úrokovej sadzbe 17,3 %. Žalobca uviedol, že čo sa týka úhrad žalovanej vo výške 277,85 €, z toho bolo započítané na istinu 274,02 € a úroky z omeškania 3,83 €.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 5Ro/142/2013-114 dňa 04. 03. 2014 tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Keďže sa žalovanej nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk, uznesením zo dňa 04. 06. 015 bol vydaný platobný rozkaz v celom rozsahu zrušený.

3. Žalovanej sa podarilo doručiť žalobu do vlastných rúk dňa 23. 02. 2016 spolu s výzvou, aby sa v lehote do 10-tich dní k žalobe vyjadrila. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

4. Žalobca bol súdom vyzvaný na vyjadrenie sa k súdnemu prieskumu zmluvných podmienok z hľadiska dodržiavania práv spotrebiteľa, ktorá výzva bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 17. 02. 2017. Žalobca bol vyzvaný vyjadriť sa k účtovaniu poplatkov s poukazom, že súd hodnotí poplatky za upomienku v neprimeranej výške, ďalej bol žalobca vyzvaný vyjadriť sa k uplatneniu úrokov z úveru po konečnej splatnosti úveru s poukazom na hodnotenie obdobného nároku ako nezákonného s poukazom na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014 z 30. 06. 2015. Písomným podaním doručené súdu 10. 03. 2017 vzal žalobca čiastočne svoj návrh späť a žiadal zaviazať žalovanú zaplatiť sumu 73,04 €, ktorá predstavuje štyri splátky úveru po 18,26 € od 10. 05. 2010 do 10. 08. 2010, úrok z omeškania z takto uplatnenej čiastky vo výške 9 % ročne od 22. 12. 2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti vzal žalobca žalobu späť. V súlade s dispozitívnym úkonom súd konanie v časti, ktorá prevyšovala sumu 73,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 22. 12. 2010 do zaplatenia zastavil, rozhodol tak podľa § 145 C. s. p. (výrok č. II/ rozsudku). Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu tak, ako ho špecifikoval v čiastočnom späťvzatí.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 15. 03. 2017 a to v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a požiadali, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti, čím boli splnené podmienky § 180 C. s. p. Súd na dokazovanie vypočul žalovanú, oboznámil listinné doklady a zistil nasledujúci stav veci. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že si brala pôžičku zo Slovenskej sporiteľne a zostala neuhradená časť pôžičky. Žalobu nenamietala s poukazom na úpravu žaloby. Požiadala, aby súd prihliadol na jej súčasný stav s tým, že pred dvomi rokmi mala vážny úraz, skončila na invalidnom vozíku, t. času je v domove sociálnych služieb, jediný príjem má dôchodok, z ktorého sú jej vykonávané zrážky na stravu a ubytovanie, na úhradu liekov, na úhradu ďalších dlžôb. Toho času však výška dôchodku nepostačuje na úhradu exekúcií, preto predložila rozhodnutie o pozastavení výkonu zrážok z dôchodku. Toho času jej jediný príjem je vreckové cca do 40,-- € mesačne, ktoré je vyplácané na ruku, z ktorého by uhradila dlžobu po 10,-- €.

6. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

6.1. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere (§ 497).

6.2. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

6.3. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.09.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2, Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3 Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

6.4. Predmetné ustanovenie zákona prešlo následne rôznymi úpravami, podľa prechodných ustanovení následných noviel sa vznik a nároky z dovtedy vzniknutých právnych vzťahov posudzovali podľa pôvodnej právnej úpravy. Napriek tomu, že cit. zák. ustanovenie explicitne nevymenúva zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov SR bolo ustálené, že za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi dodávateľom na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj súčasná právna úprava cit. ust. § 52 OZ. Na základe citovaného zákonného ustanovenia nie sú žiadne pochybnosti, že spor, ktorý je predmetom tohto konania vznikol medzi veriteľom ako dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb, o.i. aj úverov) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho úverovej služby, t. j., že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Hoci je pravdou, že zmluva o úvere je v súlade s predpismi Obchodného práva tzv. absolútnym obchodom, t.j. podľa § 261 ods. 3 sa úverový vzťah má posudzovať podľa ustanovení III. časti o obchodných záväzkových vzťahoch bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, súd je toho názoru, že v prípade „ kolízie“ právnych predpisov občianskeho práva a obchodného práva, ktoré upravujú rovnaké práva a povinnosti v spotrebiteľských vzťahoch, prednostne sa požijú predpisy občianskeho práva, ak sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Tento právny názor vyslovený napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 81/2012-279 zo dňa 14.02.2013, bol Ústavným súdom SR ( uznesenie sp. zn. I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013) preskúmaný a vyhlásený za ústavne konformný. Je pravdou, že v niektorých rozhodnutiach a to i Najvyššieho súdu SR, sa vyskytuje iný právny názor, súd však poukazuje, že pod vplyvom nejednotnosti bol prijatý zák.č. 102/2014 Z.z. úč. od 01.05.2014, ktorým došlo k novele ust. § 52 ods. 2 OZ, na základe ktorého „ Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho práva, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ . Súd konštatuje, že týmto možno prisvedčiť právnemu názoru použitia prednostne občianskeho práva v spotrebiteľských vzťahoch, ak je pre spotrebiteľa výhodnejšie. Súd preto pri právnom posúdení predmetného úverového vzťahu vychádzal z ustanovení Obchodného zákonníka (ďalej len , ako aj predpisov občianskeho práva, najmä s prihliadnutím na zachovanie práv spotrebiteľa.

6.5. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch úč. do 30.06.2006 (platné znenie v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

6.6. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch úč. do 30.06.2006 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

6.7. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch úč. do 30.06.2006 Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ods. 3 zmluva ďalej obsahuje: a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

6.8. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

6.9. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinný do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

6.10. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky od 13.05.2009 do 12.04.2011 bola vo výške 1,00 %.

7. Na základe takto zisteného stavu súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je plne dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca nadobudol uplatnenú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, čím mal preukázanú aktívnu legitimáciu v spore. Dlh vznikol zo Zmluvy o úvere, ktorý možno považovať za spotrebiteľský úver. Súd preto ex offo preskúmal, či pri dojednaní záväzkovo-právneho vzťahu boli dodržané všetky práva spotrebiteľa. Preskúmaním Úverovej zmluvy súd konštatuje, že táto obsahuje všetky predpísané náležitosti v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalobca si uplatnil splátky úveru splatné od 10. 05. do 10. 08. 2010, t. j. 4x po 18,26 €, čo spolu činí 73,04 €. Súd ex offo prihliadol aj na prípadné premlčanie nároku a nezistil, že by nárok žalobcu bol premlčaný. Súd preto konštatuje, že žalobca oprávnene uplatnil nárok na časť nezaplatených splátok úveru vo vyčíslenej výške 73,04 €. Žalovaná nenamietala prípadnú úhradu dlhu, preto súd priznal žalobcovi uplatnený nárok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zároveň žalobcovi patrí aj nárok na príslušný úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s predpismi občianskeho práva.

8. Súd v ďalšom posudzoval žiadosť žalovanej o umožnenie zaplatiť dlh v splátkach. Žalovaná preukázala, že je nemajetná, je na invalidnom vozíku a jej jediný príjem je invalidný dôchodok, ktorý postačuje len na úhradu nákladov na bývanie v DSS a na úhradu liekov. K dispozícií má len vreckové do 40 € mesačne. Súd s prihliadnutím na výšku dlhu povolil žalovanej uhradiť dlh v splátkach po 10,-- € mesačne. Súd zároveň určil podmienky splatnosti splátok tak, že tieto sú splatné od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia dlhu. Zároveň súd stanovil, že ak žalovaná čo len jednu splátku neuhradí riadne a včas, celý dlh sa stane zročným a žalobca si ho bude môcť uplatniť naraz (§ 232 ods.3, 4 C. s. p.).

9. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p. a priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %( vo veci samej). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.). Trovy zastavenej časti konania by mal znášať žalobca podľa § 256 ods. 1 C.s.p., žalovanej však v súvislosti so zastavenou časťou žiadne trovy nevznikli, preto súd nevyslovil samostatný výrok o trovách žalovanej. Samostatným rozhodnutím súd vráti žalobcovi príslušnú časť súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.