Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Co-59-2017.pdf
PDF · 118.27 KB
Case nature
Subarea
9Co/59/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcu: AGROSPOL 5.TM, s. r. o., Hlavná 142, Tesárske Mlyňany, IČO: 34 118 381, zastúpený Jánsky & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, Nitra proti žalovanému: Ing. Juraj Vodný, samostatne hospodáriaci roľník, Tesárske Mlyňany 274, IČO: 31 838 138, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 27. októbra 2016 č. k. 15C/338/2016-244 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 333, § 339 ods. 2, § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, 3, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 1, 2, 3, § 330 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, 2, 3, § 332 ods. 1, 2, § 333, § 334, § 335 ods. 1, 2, 3, § 336 ods. 1, 2, 3, 4, § 337 ods. 1, 2, 3, § 338, § 339, § 340 ods. 1, 2 CSP. Uviedol, že žalobca podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia v znení: Žalovanému sa zakazuje, aby akýmkoľvek spôsobom rušil žalobcu v užívaní poľnohospodárskej pôdy nachádzajúcej sa v k. ú. Y. nad B. a M. vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve žalovaného, ktoré sú v roku 2016 v užívaní žalobcu, a to konkrétne parciel evidovaných na mape určeného operátu, resp. katastrálnej mape, zapísaných na LV pre okres Zlaté Moravce, k. ú. M. a k. ú. Y. nad B., a to:
- k. ú. M. obec M.- LV č. XXX p.č.: 421/35, č. 423/11, č. 424/23, č. 467, č. 480/1, č. 507, č. 636, č. 864/3, č. 921/2, č. 1163, č. 1231/2, č. 1272/1, č. 1273/1 a č. 1469/1.
- LV č. XXX p.č. 1030/1
- LV č. XXX p.č. 1113
- LV č. XXX p.č. 458/1, č. 481, č. 548/2, č. 559/6
- LV č. XXX p.č. 560/5 č. 1028/1, č. 1028/2, č. 1132, č. 1156/2, č. 1474/2
- LV č. XXX, p.č.562/4 a č. 1154
- LV č. XXX, p.č. 422/16 a č.422/34
- LV č. XXX, p.č. 1101/1 a č. 1781/1
- LV č. XXX, p.č. 1523
- LV č. XXX, p.č. 1456/2 a č. 1457/1
- LV č. XXX, p.č. 1240
- LV č. XXX, p.č. 422/26, p.č. 422/26, 422/44 a 422/44
- LV č. XXX, p.č. 422/32, č. 422/32, č. 422/50, č. 422/50
- LV č. XXXX p.č. 842/3, č. 848/3, č. 876 a č. 905/1
- LV č. XXXX, p.č. 559/5, č. 561/5, č. 563, č. 1026/5, č. 1051
- LV č, XXXX, p.č. 423/25, č. 438, č. 457/2, č. 540, č. 560/6, č. 561/6, č. 612, č.1026/6, č. 1155, č. 1170, č. 1427, č. 1445, č. 1446
- LV č. XXXX, p.č. 424/25, č. 469/3, č. 624, č. 1095/1, č. 1156/1, č. 1272/6, č. 1273/6, č. 1320/1, č. 1428, č.1474/1, č. 1475/5, č. 1620/2
- LV č. XXXX,p.č. 1475/4
- LV č. XXXX, p.č. 1478
- LV č. XXXX, p.č. 1478
- LV č. XXXX, p.č. 442/1
- LV č. XXXX p.č. 1026/105
- LV č. XXXX, p.č. 1030/2
- LV č. XXXX, p.č. 1026/106
- LV č. XXXX, p.č. 1027/104
- k. ú. Y. nad B., LV č. XXXX, p.č. 1447, najmä, aby ju žalovaný akokoľvek užíval, poľnohospodársky obrábal, zoral, osial, inak ošetroval, resp. vykonával na nej akékoľvek agrotechnické činnosti alebo ju prenajal, vydal alebo dal do užívania, resp. dal do užívania inej osobe než je žalobca. Žalobca tvrdil, že má uzavreté platné nájomné zmluvy, za uvedené parcely boli pôvodným vlastníkom vydané iné parcely, resp. na uvedené parcely má žalobca uzavretú nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom, resp. žalobca je spoluvlastníkom a žalovaný nemá väčšinový spoluvlastnícky podiel. Súd postupom podľa § 327 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol preto, lebo návrh neobsahuje predpísané náležitosti. V návrhu musia byť náležitosti žaloby podľa § 132 CSP. Podľa zákonného ustanovenia § 132 CSP ods. 1, 2, 3 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha veci to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Podľa názoru súdu ide o také vady, ktoré bránia v pokračovaní v konaní. Z návrhu na neodkladné opatrenie pred začatím konania nie je zrejmé, čoho sa žalobca mieni domáhať, aký vzťah má navrhované neodkladné opatrenie k predmetu budúceho konania vo veci samej, ktorý sa bude riešiť vo veci súdu na základe žaloby. Súd je toho názoru, že žalobca nepredložil hodnoverné listiny, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Zo samotného znenia návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je zrejmé, že ide o pozemky, ktoré sú vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalovaného. Súdu nepredložil listiny, ktoré by preukazovali tú skutočnosť, že žalobcovi vzniklo právo užívať horeuvedené nehnuteľnosti. Nájomná zmluva zo dňa 02. 01. 1996 bola uzavretá medzi prenajímateľom: Poľnohospodárske družstvo Tesárske Mlyňany a nájomcom Agrospol 5.TM., s. r. o., v Tesárskych Mlyňanoch, žalovaný v tejto listine nie je uvedený ako prenajímateľ. Nájomná zmluva označená: Prenajímateľ: Slovenský pozemkový fond a Nájomca: žalobca, nie je datovaná a nie je podpísaná. Súd preto návrh zamietol. Súd zároveň pripomenul, že predložené listiny - označené ako Výpis listu vlastníctva je v nich napísané: informatívny výpis.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním zmeny napadnutého uznesenia a nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle podaného návrhu. Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že návrh bol podaný ešte pred účinnosťou CSP, plne v intenciách vtedy platnej právnej úpravy. Na rozdiel od prezentovaného právneho názoru súdu má za to, že jeho podanie obsahuje všetky náležitosti podania aj podľa CSP a to, či už podľa ustanovenia § 132 CSP, resp. ustanovenia § 328 CSP. S poukazom len na všeobecné konštatovanie súdu nie je vôbec zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že podanie neobsahuje predpísané náležitosti, keď naviac súd nepostupoval ani podľa ustanovenia § 129 CSP a nevyzval ho, aby podanie doplnil alebo opravil v stanovenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Preto neboli splnené procesné podmienky na to, aby súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje prakticky ani žiadne preskúmateľné, relevantné, hmotnoprávne odôvodnenie alebo závery, ku ktorým mal súd na základe uvedených skutočností, resp. predložených dôkazov dospieť a to, či už ich posúdením, resp. vlastnou právnou úvahou. Odôvodnenie uznesenia obsahuje prakticky len opis návrhu, citáciu zákonných ustanovení, zväčša irelevantných pre danú fázu konania a rozhodovania súdu o návrhu. V rozhodnutí úplne absentuje relevantné právne odôvodnenie odmietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to, či už z procesnoprávneho, ale najmä z hmotnoprávneho hľadiska. Absencia akýchkoľvek relevantných dôvodov pritom predstavuje inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
veci a zároveň zjavná nepreskúmateľnosť rozhodnutia a jeho dôvodov predstavuje nepochybne nesprávny procesný postup, ktorý mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Až alarmujúcim je záver súdu o tom, že nepredložil hodnoverné listiny, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, a to naviac bez toho, aby najmä s ohľadom na rozsah podania akokoľvek ozrejmil, prečo predložené listiny nepovažoval za hodnoverné a to, či už z pohľadu odôvodnenia nariadenia neodkladného opatrenia alebo z pohľadu preukázania skutočností, že je oprávneným užívateľom pozemkov. Pritom z predložených listín jednoznačne vyplýva, že k pozemkom má užívacie tituly a žalovaný tieto práva užívať pozemky ohrozuje a narušuje. Tento zjavne nesprávny a neodôvodnený záver, ako aj ďalšie skutočnosti uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia, pre ktoré súd odmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, naznačujú skôr hlbokú arbitrárnosť rozhodnutia, bez hlbšieho preskúmania rozsiahleho podania, takmer ako keby sa súd s jeho podaním vôbec neoboznámil, ako keby sa súd vôbec nezaoberal skutočnosťami uvedenými v jeho podaniach, resp. listinami k podaniam pripojenými, bez toho, aby ich akokoľvek kvalifikovane právne a skutkovo posúdil. Je nepochopiteľné a zarážajúce, ak súd napriek predloženým listom vlastníctva, ale najmä napriek predloženým nájomným zmluvám, ktoré sám žalovaný uvádza vo svojich pôvodných prípisoch, kde výslovne uvádza, že kúpil pozemky, na ktoré má on uzatvorené nájomné zmluvy, konštatuje, že súdu neboli predložené listiny, ktoré by preukazovali, že mu vzniklo právo užívať predmetné pozemky. Okrem toho, námietka o informatívnosti listov vlastníctva je zjavne irelevantnou, keď listina je spôsobilá byť relevantným dôkazom v civilnom sporovom konaní bez toho, aby zákon vyžadoval jej použiteľnosť na právne úkony. Naviac, jeho ambíciou nebolo vykonať na základe predložených listov vlastníctva akýkoľvek právny úkon, ale poukázať na to, že žalovaný nie je ani na jednom liste vlastníctva (s výnimkou jediného) väčšinovým spoluvlastníkom, ktorý by bol oprávnený bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi nakladať so spoločnou vecou. Čo sa týka dôvodu pre odmietnutie návrhu, že žalovaný nie je účastníkom zmluvy zo dňa 02. 01. 1996, tento taktiež neobstojí, keď v tejto súvislosti poukázal na to, že mal na základe tejto zmluvy v nájme všetku poľnohospodársku pôdu, ktorú obhospodaroval ku dňu prenájmu pôvodný poľnohospodársky podnik, t. j. Poľnohospodárske družstvo v Tesárskych Mlyňanoch, pričom právnym predchodcom žalovaného boli na základe ich žiadostí vydané pozemky do tzv. náhradného užívania s tým, že toto náhradné užívanie je platné do doby vykonania pozemkových úprav, ktoré však v dotknutom území neboli doposiaľ vykonané. Čo sa týka zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom a námietky súdu, že nie je podpísaná, poukázal na to, že z jej obsahu vyplýva, že zmluva je zverejnená v Centrálnom registri zmlúv, čo predpokladá jej podpísanie zmluvnými stranami. Má za to, že bez ohľadu na zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom predložil súdu dostatok hodnoverných listín, resp. uviedol dostatok relevantných skutkových a právnych skutočností, ktoré preukazujú dôvodnosť, či už jednej alebo aj druhej skutočnosti dôležitej pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal pritom na charakter neodkladného opatrenia na to, že pred jeho nariadením sa nevyžaduje vykonať rozsiahle dokazovanie a umožňuje nariadenie opatrenia aj bez vypočutia strán sporu s tým, že potrebnosť rýchlej predbežnej úpravy tu je v tejto fáze konania uprednostnená pred absolútnou rovnosťou strán sporu, kedy právo žalobcu nemusí byť v tejto fáze jednoznačne preukázané, stačí ak je vzhľadom na predložené dôkazy daná prinajmenšom jeho pravdepodobnosť. Žalovaný svojvoľne, bezprecedentne a bez akéhokoľvek titulu zasahuje do jeho práv, čím mu znemožňuje užívať pôdu a spôsobuje mu tým škodu na hodnotách vložených do predmetnej pôdy bez toho, že by mal k predmetnej parcele akýkoľvek užívací alebo iný titul, ktorý by ho oprávňoval ju vymerať, resp. užívať.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázal na to, že medzi ním a žalobcom v posledných rokoch prebieha viacero súdnych sporov, ktoré majú charakter ochrany vlastníckych a užívacích práv k poľnohospodárskej pôde, na ktorej hospodária. Napriek tomu, návrh žalobcu považuje za zbytočný a podaný skôr z dôvodu podozrievavosti žalobcu, ako z reálnych právnych dôvodov. Uviedol, že v žiadaných katastrálnych územiach vlastní a užíva poľnohospodárske pozemky alebo vo výlučnom vlastníctve alebo v spoluvlastníctve. Ako žalovaný pozná právny režim spoluvlastníctva a nespochybňuje práva ostatných spoluvlastníkov na právach na spoločnej veci. Na druhej strane ako spoluvlastník má tiež vlastnícke práva k spoločnej veci, na ktoré žalobca v žalobe a odvolaní neberie ohľad. V tejto súvislosti je nezrozumiteľné, z akého dôvodu žalobca tvrdí, že by spoluvlastnícky právny režim nerešpektoval, alebo by bola z jeho strany hrozba nerešpektovania. V jeho žiadosti zo dňa 07. 03. 2016 mal len záujem na tom, aby si v sporných katastrálnych územiach zamerali pozemky a dohodli sa na ich alebo reálnom užívaní alebo na podpísaní podnájomných zmlúv. Má za to, že inštitút neodkladného opatrenia nemôže žalobcovi slúžiť ako poistný a prevenčný prostriedok voči nereálnym a nehroziacim zásahom z jeho
strany. Ďalej uviedol, že má za to, že presvedčenie žalobcu o neplatnosti odstúpenia od nájomných zmlúv nezakladá právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia. Navyše, poľnohospodárske pozemky, ktorých sa odstúpenie od nájomných zmlúv týka, sa nachádzajú výlučne v katastrálnych územiach V. nad B. a H., obec V. H., ktoré sa však v žalobcovom petite nespomínajú. V jeho žiadosti o usporiadanie pozemkov zo dňa 07. 03. 2016 žalobcu požiadal o vydanie a vrátenie poľnohospodárskych pozemkov, ktoré ako kupujúci nadobudol v roku 2015 a 2016 od predávajúcich K. G. a F. P.. V oboch prípadoch sa predávajúci v kúpnej zmluve zaviazali, že neexistuje žiadna nájomná zmluva s treťou stranou. Nájomná zmluva medzi žalobcom a K. G. a rovnako medzi žalobcom a F. P. mu doposiaľ nebola predložená, naopak, od oboch strán má vyjadrenie, že žiadna nájomná zmluva neexistuje. V prípade existencie nájomných zmlúv má totiž právo od kúpnych zmlúv s predávajúcimi odstúpiť. Má za to, že jeho uvedenie do možného omylu, resp. bezdôvodné obohatenie K. G. nezakladá na strane žalobcu právny záujem na podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zo strany žalobcu by predpokladal len predloženie týchto nájomných zmlúv, ktoré je potom povinný rešpektovať, resp. využiť právo na odstúpenie od kúpnych zmlúv. Ďalej uviedol, že z odvolania žalobcu nie je zrejmé, aké procesné podmienky neboli pred Okresným súdom Nitra splnené, a preto nie je možné sa dostatočne vyjadriť k danému odvolaciemu dôvodu. Rovnako nie je zrejmé, v čom súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnemu skutkovému záveru, keď judikoval, že predložené dôkazy nie sú spôsobilé preukázať právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia, pretože sa vzťahujú k právnym vzťahom s inými subjektmi. Ak žalobca tvrdí, že pozemky v jeho vlastníctve alebo spoluvlastníctve má právo užívať, bol povinný súdu predložiť nájomnú zmluvu s ním ako prenajímateľom. Žalobca v jeho odvolaní nereflektoval na skutočnosť, že on ako žalovaný je vlastníkom v ním vymedzených poľnohospodárskych pozemkoch, a preto nájomnú zmluvu na užívanie týchto pozemkov musí mať uzatvorenú s ním. Nakoľko však takéto nájomné zmluvy neexistujú, adresoval žalobcovi žiadosť o usporiadanie pozemkov v teréne, zo dňa 07. 03. 2016. Ak by Okresný súd Nitra nariadil neodkladné opatrenie, bezprecedentne by tým zasiahol do jeho vlastníckeho práva tým, že by mu obmedzil užívacie, požívacie a dispozičné právo k poľnohospodárskym pozemkom v jeho vlastníctve/spoluvlastníctve. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, rovnako ani v odvolaní, nezdôvodnil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Navyše, napriek tomu, že žalobcovi doručil žiadosť o usporiadanie pozemkov v teréne zo dňa 07. 03. 2016, doposiaľ nevykonal skutkový ani právny úkon vo vzťahu k pozemkom špecifikovaným žalobcom. Čakal na vyjadrenie žalobcu, ktorý so svojou odpoveďou čakal vyše pol roka. Bez toho, aby žalobca reagoval na jeho žiadosť, obrátil sa na súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Má za to, že takémuto konaniu žalobcu nemôže byť zo strany súdu poskytnutá ochrana.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd neprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pre odvolacím súdom.
6. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).
7. Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal žalovanému zakázať, aby akýmkoľvek spôsobom rušil užívanie poľnohospodárskej pôdy nachádzajúcej sa v katastrálnych územiach V. H. a M. vo vlastníctve žalovaného, ktoré sú od roku 2016 v jeho užívaní, najmä aby ju žalovaný akokoľvek užíval, poľnohospodársky obrábal, oral, osial, inak ošetroval, resp. vykonával na nej akékoľvek agrotechnické činnosti alebo ju prenajal, vydal alebo dal do užívania, resp. umožnil užívanie inej osobe než je žalobca. V odôvodní návrhu uviedol, že je najmä na základe nájomnej zmluvy zo dňa 02. 01. 1996 uzavretej medzi ním a Poľnohospodárskym družstvom v Tesárskych Mlyňanoch ako prenajímateľom nájomcom poľnohospodárskej pôdy v katastrálnych územiach H., V. nad B., M., L., Y. Y., Y. M., G. R. a O. P.. Listinou zo dňa 07. 03. 2016 ho žalovaný požiadal o súčinnosť pri zameraní pozemkov v katastrálnych územiach V. nad B., H. a M., ktoré majú byť vo vlastníctve žalovaného, resp. v jeho užívaní na základe nájomných zmlúv bez toho, aby ich akokoľvek bližšie špecifikoval. Ohľadom neprístupných pozemkov žiadal o prípravu podnájomných zmlúv k žalobcom vlastneným, resp. prenajatým pozemkom. Rovnako avizoval prípravu podnájomných zmlúv k pozemkom v jeho vlastníctve alebo nájme. Nijako sa však nezaoberal racionalizáciou užívania jednotlivých pozemkov. Žalobca ďalej v návrhu uviedol, že uvedené nie je možné realizovať, pričom poukázal na to, že právnym predchodcom žalovaného, resp. jeho prenajímateľom boli do užívania vydané tzv. náhradné pozemky, ktoré žalovaný podľa jeho vedomostí užíval a užíva, pričom náhradné užívanie je potrebné rešpektovať až do vykonania pozemkových úprav v danom území podľa zákona č. 330/1991 Z. z. o pozemkových úpravách. Uvedený skutkový a právny stav žalovaný opakovane a dlhodobo nerešpektuje a neustále sa domáha vymerania a užívania ním jednostranne určených a vybratých pozemkov, aj keď prípadne v jeho vlastníctve, avšak v režime náhradného užívania v území, kde doposiaľ neboli vykonané pozemkové úpravy. Naliehavosť a potrebnosť neodkladnej úpravy vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný už ním až ultimatívne naznačeným spôsobom v minulosti postupoval, pričom ohľadom jeho konania vzniklo podozrenie, že žalovaný sa dopustil viacerých trestných činov majetkového aj násilného charakteru. Uviedol, že žalovaný dlhodobo a svojvoľne nerešpektuje právne vzťahy založené uvedenou nájomnou zmluvou, svojvoľne nerešpektuje užívacie vzťahy založené rozhodnutiami obvodného pozemkového úradu, no najmä svojvoľne nerešpektuje zákon, nepostupuje podľa neho a porušuje ho. Žiadosť žalovaného považuje pritom za neurčitú a jej neurčitosť predstavuje zároveň aj nepreskúmateľnosť oprávnenia žalovaného domáhať sa vôbec užívania pozemkov a to, či už na základe ním tvrdeného vlastníctva, resp. nájmu, nakoľko nie je možné overiť rozsah oprávnenia nakladať s predmetnými pozemkami z hľadiska práv vlastníka, resp. spoluvlastníka. Žalovaný okrem toho prípisom zo dňa 07. 03. 2016 odstúpil od nájomných zmlúv ohľadne pozemkov, ktoré nadobudol v roku 2012 od vlastníka K. L., opätovne bez toho, aby pôvodného vlastníka alebo prenajaté pozemky akokoľvek identifikoval, a to z dôvodu, že nemalo byť žalobcom zaplatené nájomné za predmetné pozemky za roky 2012, 2013, 2014 a 2015. Takisto sa žalovaný mal stať v roku 2013 vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov pôvodnej vlastníčky H. F.. Žalovaný z dôvodu dlhodobého neplatenia nájomného odstúpil aj od tejto nájomnej zmluvy. Listom žalovaný oznámil žalobcovi, že v roku 2015 vstúpil ako nájomca do nájmu s prenajímateľom K. P. a R. G., pričom žiadal vydať aj tieto pozemky z dôvodu, že žalobca má užívať tieto pozemky bez nájomnej zmluvy. Uvedené tvrdenia nie je možné overiť, a to najmä z dôvodu nepredloženia kúpnych zmlúv. Okrem toho žalobca uviedol, že žalovanému ako i jeho právnym predchodcom nájomné riadne a včas platil, teda nie je daný dôvod na odstúpenie od zmluvy. Napriek tomu, že list žalovaný označil ako žiadosť, vo svojej podstate je ultimatívnym oznámením bez toho, aby dával reálnu možnosť na zaujatie relevantného stanoviska k možnej dohode strán sporu, a to aj pre neprimerane krátke lehoty, v ktorých žalovaný žiada určiť odovzdanie pozemkov, bez toho, aby bolo vôbec zrejmé, o aké pozemky sa jedná. Keďže žalovaný už v minulosti postupoval svojvoľným spôsobom, pričom žalobcovi v dôsledku toho vznikla aj škoda, je neodkladná ochrana práv žalobcu týkajúca sa nerušeného užívania predmetnej pôdy a zároveň ako preventívny prostriedok vzniku ďalších majetkových škôd a to, či už v podobe ušlých dotácií alebo ušlých výnosov z poľnohospodárskej výroby, prakticky jedinou možnosťou ako sa jej domôcť. Škoda doposiaľ
spôsobená žalobcovi žalovaným jeho predchádzajúcim konaním pritom presahuje výšku 20.000 eur, a to bez zohľadnenia ušlých dotácií a budúceho zisku. Žalobca ďalej uviedol, že v meritórnom rozhodnutí sa bude domáhať jednak určenia, že k predmetným pozemkom je dané užívacie právo, ako i určenia neplatnosti odstúpenia žalovaného od nájomných zmlúv. Záverom návrhu uviedol, že vzhľadom na predchádzajúce konanie žalovaného a jeho nerešpektovanie právnych, ako aj faktických skutočností, tak ako ich v návrhu uviedol, ako i vzhľadom na nebezpečenstvo reálne hroziacej škody a ujmy na jeho strane je daný naliehavý právny záujem na poskytnutí neodkladnej súdnej ochrany jeho užívacích práv k predmetnej pôde. Dôvodnosť jeho návrhu pritom vyplýva najmä z ním priložených listinných dôkazov, ale aj zo zákonných a zmluvných ustanovení a na ich základe formulovaných právnych záverov, ktorých správnosť podporuje aj dôvodová správa k zákonu č. 504/2003 Z. z.
8. V podaní zo dňa 06. 10. 2016, doručenom súdu prvej inštancie dňa 26. 10. 2016 a označenom ako doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca jednak špecifikoval nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, a to uvedených katastrálneho územia, listu vlastníctva, registra KN, parcelného čísla, výmery v m2 a druhu pozemku pre dané nehnuteľnosti. Okrem toho uviedol, že vo veci samej sa vo vzťahu k žalovanému bude domáhať určenia, že odstúpenie od jednotlivých zmlúv je neplatné, ako sa i vyjadril ku skutkovým a právnym okolnostiam danej veci. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol.
9. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a plné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
10. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
11. Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
12. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne, to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiam žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
16. Odvolací súd po prejednaní veci na základe žalobcom podaného odvolania proti napadnutému uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a postupom súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Žalobca na súd prvej inštancie podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v spojení s jeho doplnením, v ktorom uviedol, čoho sa podaným návrhom domáha, a to vrátane formulácie petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, opísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, pričom k návrhu pripojil listinné doklady, na ktoré sa odvolával. Okrem iného taktiež uviedol, že voči žalovanému bude iniciovať konanie vo veci
samej s predmetom konania uvedeným tak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i v jeho doplnení. Rozsah listín predložených žalobcom spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho doplnením predstavoval viac ako 200 strán listín. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že takéto podanie žalobcu neobsahuje predpísané náležitosti, pričom podľa jeho názoru ide o také vady, ktoré bránia pokračovať v konaní. Ďalej uviedol, že z návrhu žalobcu nie je zrejmé, čoho sa mieni domáhať a aký vzťah má navrhované neodkladné opatrenie k predmetu budúceho konania vo veci samej. Napokon, mal za to, že žalobca nepredložil hodnoverné dôkazy, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia.
18. S vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné súhlasiť. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, spolu s jeho doplnením doručeným súdu pred jeho rozhodnutím, nie je možné vyhodnotiť za nezrozumiteľný, resp. za neurčitý a majúci také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, pre ktoré by bol namieste postup v zmysle ustanovenia § 327 CSP, o ktoré ustanovenie oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení len skonštatoval, že návrh žalobcu neobsahuje predpísané náležitosti, ako i to, že žalobca nepredložil hodnoverné listiny, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, a to bez toho, že by z jeho rozhodnutia bolo zrejmé, čo podľa jeho názoru v podanom návrhu absentuje, resp. ktoré z množstva žalobcom predložených listinných dokladov nie sú hodnovernými. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je preto potrebné považovať i za nepreskúmateľné, čo je taktiež dôvodom postupu odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že ustálenie záveru o tom, či v danej veci žalobcom predložené listinné doklady sú pre vec podstatné, resp. bez relevancie, má mať svoj odraz v rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 328 CSP, a nie v odmietnutí tohto podania, keď z obsahu spisu je nesporné, že žalobca k návrhu pripojil listiny, ktoré podľa jeho úsudku preukazujú dôvodnosť jeho návrhu. Taktiež nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie o tom, že žalobcom predložené listy vlastníctva nemajú charakter hodnovernosti len s poukazom na skutočnosť, že ich charakter je informatívny. V tomto smere je potrebné súhlasiť so žalobcom, že ich účelom nebolo využitie na právne úkony, ale preukázanie vlastníckych vzťahov v danom spore, pričom z činnosti súdov je nepochybné využitie listov vlastníctva s informatívnym charakterom v súdnych konaniach bez toho, že by bolo potrebné predkladať stranami sporu listy vlastníctva použiteľné pre právne úkony, zvlášť v konaniach o nariadení neodkladného opatrenia, v ktorých je potreba rozhodnutia o návrhu bezodkladná.
19. Pokiaľ mal súd prvej inštancie, napriek vyššie uvedenému konštatovaniu odvolacieho súdu za to, že je potrebné návrh žalobcu doplniť, nakoľko je neúplný, resp. nezrozumiteľný, súdu prvej inštancie nič nebránilo v postupe v zmysle ustanovenia § 129 CSP, aby žalobcu na doplnenie ním požadovaných náležitostí vyzval, s poučením o možnosti odmietnutia podania v prípade, že pre nedostatok návrhu nebude možné v konaní pokračovať. Súd prvej inštancie však takýto postup nezvolil, keď postupom podľa § 327 CSP podanie žalobcu odmietol, zrejme majúc za to, že obsah tohto podania žalobcu je tak nezrozumiteľný alebo neurčitý, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné pokračovať ani po prípadnej výzve na odstránenie jeho vád. K uvedenému odvolací súd udáva, že vzhľadom na obsah žalobcom podaného návrhu v spojení s jeho doplnením, podľa jeho názoru, nebolo potrebné zvoliť postup v zmysle ustanovenia § 129 CSP a o podanom návrhu žalobcu mal súd prvej inštancie vecne rozhodnúť.
20. Keďže takýmto spôsobom súd prvej inštancie nepostupoval, ale podanie žalobcu v zmysle ustanovenia § 327 CSP odmietol, jeho postupom bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Keďže napadnutým uznesením bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý, odvolací súd mohol napadnuté uznesenie len potvrdiť alebo zrušiť a vrátiť, avšak nemohol nariadiť neodkladné opatrenie, pretože vecným posúdením návrhu sa súd prvej inštancie doposiaľ nezaoberal. V ďalšom konaní tak súd prvej inštancie rozhodne o návrhu žalobcu v súlade s postupom v zmysle ustanovenia 328 CSP. V tejto súvislosti dáva odvolací súd súdu prvej inštancie do pozornosti skutočnosť, ktorá je zrejmá i z obsahu sporu v danej veci ako i z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu, že strany sporu sú účastníkmi viacerých súdnych konaní v sporoch majúcich základ v užívaní poľnohospodárskych pozemkov, v rámci ktorých sporov bolo rozhodované i o neodkladných opatreniach. Preto je namieste, aby si súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ozrejmil skutkový a
právny stav veci do tej miery, že vykoná lustráciu jednotlivých konaní medzi stranami sporu a oboznámi sa s predmetom konaní, ich stavom, ako i prípadnými vydanými rozhodnutiami.
21. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).