Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Sa-30-2021.pdf
PDF · 141.06 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/30/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobkyne: F. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. B. XXXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.10.2021
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 29.12.2021 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Uviedla, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.05.2021 podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 12.05.2021 z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára je naďalej invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu v dôsledku čoho žalobkyni patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume, pretože sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že jej zdravotný stav posudzoval lekár Sociálnej poisťovne, ktorý konštatoval nezmenenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Tento záver prijal i napriek tomu, že zdravotný stav žalobkyne sa každý rok zhoršuje. Má dedičné a chronické ochorenia, ktoré sa nedajú vyliečiť, majú tendenciu sa zhoršovať. Bolesti jej bránia vo výkone práce, ktorú vykonáva od skončenia strednej školy. Užíva lieky a neustále podstupuje odborné vyšetrenia, ktoré nálezy predložila k odvolaniu. Posudkový lekár však tieto okolnosti žiadnym spôsobom nezohľadnil. Posudkový lekár vyhodnotil zdravotný stav bez toho, aby žalobkyňu vyšetril, čo považovala za neprípustné. Podľa žalobkyne posudkový lekár nehodnotil jej zdravotný stav v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť logicky a presvedčivo nezdôvodnil, pričom závery posudku sú podľa žalobkyne v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Žalobkyňa predložila ďalšie lekárske správy, z ktorých bolo zrejmé zhoršenie zdravotného stavu, ku ktorým posudkový lekár neprihliadol, nenariadil lekárske vyšetrenia v záujme zistenia zdravotného stavu žalobkyne, preto považovala za nespravodlivé pokiaľ jej nebol zvýšený invalidný dôchodok, ak neustále dochádza k zhoršeniu jej zdravotného stavu, nie je schopná vykonávať akékoľvek zamestnanie. Súčasne považovala rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Navrhla rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.
2. K žalobe žalobkyne sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 03.02.2022 (č.l. 27 - 28 spisu). Žalovaný uviedol, že záväzným pokladom pre vydanie jeho rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Žiline zo dňa 20. októbra 2021, podľa ktorého žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená naďalej na 45%. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa sa lieči u cievneho chirurga pre viac rokov trvajúce opakujúce sa vredy na predkolení vľavo. Lekárske vyšetrenia doložené v konaní o odvolaní dokumentovali zhoršenie lokálneho nálezu na ľavom predkolení, cirkulárny defekt v progresii, kráterovité početné defekty. Keďže išlo o jednostranné postihnutie - chronické recidivujúce vredy na ľavom predkolení, takémuto zdravotnému postihnutiu zodpovedá podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. zaradenie do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddielu B - choroby ciev, položky 5.1 - postihnutie žilného systému s chronickými recidivujúcimi vredmi, podľa rozsahu a opakovania, písm. a) jednostranné, s určeným percentuálnym rozpätím miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % - 35 %. Z dôvodu rozsahu lokálneho nálezu bolo opodstatnené určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici rozpätia 35 %. Žalovaný uviedol, že zdravotné postihnutie žalobkyne ako recidivujúca depresívna porucha stredne ťažká, má väčšie percentuálne rozpätie, preto bola určená ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Vzhľadom na klinickú symptomatológiu, postupnú stabilizáciu nálady, priliehavé emočné prejavy bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t.j. 35 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Žiline určil ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písm. a) - stredne ťažké formy, čomu zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (rozpätie 35 % - 45 %). Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného, ústredie sa vo svojom posudku okrem rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne zaoberal aj inými ochoreniami, ktoré ovplyvňujú jej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť - chronická venózna insuficiencia žíl predkolenia vľavo s chronickým venóznym ulkusom, stresová inkontinencia moču 2. st., impingement syndróm ramena vpravo, obezita, BMI 37 kg/m2, artériová hypertenzia I. štádium WHO. Pridružené zdravotné postihnutia svojím percentuálnym hodnotením neprevýšili rozhodujúce zdravotné postihnutia, pri hodnotení vzájomných súvislosti mali vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola zvýšená podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. o maximálne možných 10 %. Vo výsledku celková miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bola naďalej 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Námietku žalobkyne, že posudkový lekár neprihliadol k nálezom z odborných vyšetrení, ktoré boli doložené k odvolaniu považoval žalovaný za nedôvodnú. Žalobkyňou predložené odborné lekárske správy posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Žiline pri posúdení zdravotného stavu v rámci odvolacieho konania zhodnotil, tieto však nemali vplyv na zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne. Žalovaný mal za to, že posudok o invalidite, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie je presvedčivý, úplný a zodpovedá kritériám, ktoré sú dané zákonom č. 461/2003 Z.z.. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené zdravotnou dokumentáciou, ktorá sa nachádza v posudkovom spise do vydania rozhodnutia, boli z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú bez nejasností a vnútorných rozporov, vo svojich záveroch sa zhodujú.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobkyne ďalej uviedol, že nedôvodná je aj námietka žalobkyne o posúdení zdravotného stavu v jej neprítomnosti. K tomuto posúdeniu v neprítomnosti došlo z titulu prijatých opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19, v záujme vzájomnej ochrany zdravia a zamedzenia možného šírenia tohto ochorenia, v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z., z ktorého vyplýva, že počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje. Námietka žalobkyne, že nebola osobne prítomná na posúdenie zdravotného stavu podľa žalovaného nie je dôvodná, pretože jej neprítomnosť na tomto posúdení nemá medicínsky ani právny vplyv na posúdenie zdravotného stavu, vyhotovenie
odborného posudku o invalidite a následné rozhodnutie. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Nežiadal nariadiť pojednávanie.
4. Krajský súd svojim postupom a to podaním zo dňa 14.02.2022 (č.l. 35 spisu) vyjadrenie žalovaného doručil spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania podľa (č. l. 35 - 37 spisu) žalobkyne s možnosťou vyjadrenia sa v lehote 20 dní, pokiaľ to pokladá za účelné s poučením, že na ďalšie vyjadrenia správny súd nemusí prihliadať podľa ustanovenia § 106 ods. 2 SSP. Žalobkyňa nevyužila možnosť danú na základe výzvy krajského súdu zo dňa 14.02.2022 a k vyjadreniu žalovaného sa nevyjadrila.
5. Podľa pripojeného administratívneho spisu spolu spismi posudkových lekárov mal krajský súd za zistené, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.05.2021 podľa ustanovenia § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal na žiadosť zo dňa 12. mája 2021, ktorou žalobkyňa žiadala vzhľadom k zdravotnému stavu zvýšiť invalidný dôchodok. Trvanie invalidity bolo na základe žiadosti žalobkyne opätovne preskúmané so záverom, že podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina je žalobkyňa invalidná naďalej podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %. Prvostupňový orgán uviedol, že posúdenie zdravotného stavu, ktoré zodpovedá percentuálne vyjadrenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného Odborného posudku o invalidite z 12. mája 2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. V tomto odbornom posudku sú uvedené rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu. Na základe týchto skutočností dospel prvostupňový orgán k tomu, že žalobkyni patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume, pretože sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumy podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. preto bola zamietnutá žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Z Posudku zo dňa 12. mája 2021, ktorý sa stal súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že sa vychádzalo z lekárskych správ ambulancie cievnej chirurgie FNsP Žilina MUDr. G. z 24.11.2020, z angiologického vyšetrenia Medivasa s.r.o. Žilina z 25.03.2021, z psychiatrického vyšetrenia MUDr. V. z 20.08.2020, z psychologického vyšetrenia Mgr. L. - 31.07.2019, 16.08.2019, urogynekologického vyšetrenia MUDr. B. z 11.09.2019, z ortopedického vyšetrenia FNsP MUDr. F. z 05.02.2021. Ako choroba bola určená chron. venózna insuficiencia žíl predkolenia vľavo so zhojeným venóznym ulkusom, recidivujúca depresívna porucha, stredne ťažká epizóda, stresová inkontinencia moču 2. st., obezita. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo zaradené do kapitoly V. Duševné choroby a poruchy správania, položka 3. poruchy nálad, písm. a) stredne ťažké formy 35 - 45 %, s určením 35 % a za iné zdravotné postihnutia došlo k zvýšeniu percentuálnej miery o 10 %. Celkovo miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v tomto posudku bola stanovená na 45 %. Zhodnotenie v tomto Posudku zo dňa 12. mája 2021 je s ohľadom zdravotného stavu žalobkyne, ktorá podľa zdokladovanej zdravotnej dokumentácie pokračuje v liečbe psychiatra pre recidivujúcu epizódu stredne ťažkého stupňa, ktorá bola potvrdená aj psychologickým vyšetrením v auguste 2019. K zhoršeniu depresívnej poruchy aktuálne podľa vyjadrení psychiatria nedošlo. V septembri 2019 urodynamickým vyšetrením potvrdená inkontinencia moču 2. stupeň. Je viac rokov v liečbe angiologa a dermatológa pre recidivujúci venózny vred ľavého predkolenia. Jedná sa o jednostranné postihnutie, ktoré by po zaradení do príslušnej položky a písmena neprevýšilo mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre depresívnu poruchu stredne ťažkú. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je pre recidivujúcu depresívnu poruchu stredne ťažkú naďalej na dolnej hranici daného percentuálneho rozpätia, t.j. 35 % s navýšením o 10 % pre ostatné pridružené ochorenia na celkových 45 %.
6. Na základe odvolania žalobkyne rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.10.2021 podľa ustanovenia § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24. mája 2021 vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku. V rozhodnutí žalovaného sa poukazuje na ustanovenie § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s ustanovením § 71 ods. 1 až 9, § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný na základe podaného odvolania žalobkyňou opätovne vyhodnotil zdravotný stav, ktorý bol
posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina dňa 19. júla 2021, ktorý nevyhovel odvolaniu žalobkyne a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline posúdil zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti na základe dostupnej lekárskej dokumentácie dňa 20. októbra 2021 s nasledovným záverom. Žalobkyňa je v liečbe cievneho chirurga pre viac rokov trvajúce opakujúce sa vredy na predkolení vľavo. Koncom roku 2020 bola zdokumentovaná opäť recidíva defektov predkolenia vľavo, v roku 2021 objektívne kráterovité defekty vľavo, cirkulárne, povlečené, výrazne bolestivé. V konaní o odvolaní boli dokladované lekárske vyšetrenia, ktoré dokumentujú zhoršenie lokálneho nálezu na ľavom predkolení, cirkulárny defekt v progresii, kráterovité početné defekty. Keďže išlo o jednostranné postihnutie - chronické recidivujúce vredy na ľavom predkolení, zdravotnému postihnutiu zodpovedá podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. zaradenie do kapitoly IX, oddiel B, položky 5.1, písm. a) s určeným percentuálnym rozpätím miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 - 35%. Z dôvodu priebehu a rozsahu lokálneho nálezu bolo opodstatnené určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici rozpätia, t.j. 35 %. Okrem týchto ťažkostí žalobkyňa je v ambulantnej liečbe psychiatra pre recidivujúcu depresívnu poruchu stredne ťažkú. Pretože zdravotné postihnutie má väčšie percentuálne rozpätie, bolo určené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Objektívne psychiatricky pri pokračujúcej liečbe bola žalobkyňa orientovaná správne, emočné prejavy sú priliehavé, v nálade je postupná stabilizácia, pretrváva nižšia tolerancia na záťaž, zvýšená vulnerabilita. Osobnosť je premorbidne disponovaná, simplexná. Vzhľadom na uvedenú klinickú symptomatológiu, postupnú stabilizáciu nálady, priliehavé emočné prejavy, bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t.j. 35%. Pridružené zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch svojim percentuálnym hodnotením neprevýšili rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotí vzájomných súvislostí mali vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola zvýšená o 10%. Okrem ťažkostí v zmysle opakujúcich sa chronických vredov na ľavom predkolení žalobkyňa je v liečbe pre hypertenziu, do júna 2021 neliečenú, bola ordinovaná antihypertenzívna liečba. Orgánové zmeny pri hypertenzii neboli dokumentované, na elektrokardiografe bez známok hypetrofie ľavej komory, na očnom pozadí je počínajúca angioskleróza sietníc. Zdravotnému postihnutiu v uvedenom rozsahu zodpovedá podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zaradenie do kapitoly IX, oddielu A, položka 10, písm. a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %. Urodynamickým vyšetrením v roku 2019 bola potvrdená stresová inkontinencia moču II. stupňa, uretrocystokéla grad. I. Detruzor (vypudzovač) bol normotonický, normokompliantný, postmikčné rezíduum (po vymočení) nebolo potvrdené. Predpísané boli inkontinenčné pomôcky, medikamentózna liečba nebola indikovaná a žalobkyňa bola poučená o možnosti operačnej liečby, predtým redukcia hmotnosti. Zdravotnému postihnutiu by pri osobitnom hodnotení zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (kapitola IX, oddiel B, položka 4, písm. b), dolná hranica rozpätia, pretože detruzor je normotonický, normokompliantný, bez postmikčného rezídua, bez potreby medikemantóznej liečby, s možnosťou operačnej liečby). Pre ťažkosti s pravým ramenným kĺbom žalobkyňa je v ambulantnej liečbe ortopéda. Pri ortopedickom vyšetrení v júni 2021, ktoré bolo doložené v konaní o odvolaní, bola indikovaná artroskopia s termínom v januári 2022. Keďže ťažkosti s pravým ramenným kĺbom toho času sú v riešení, plánovaná je atroskopia, nebolo možné uvedené ťažkosti aktuálne hodnotiť z posudkového hľadiska pri posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Žalobkyňa bola vyšetrená endokrinológom na odporučenie cievneho lekára - štítna žľaza s normálnou funkciou, nezväčšená, nález bol posudkovo nevýznamným, rovnako ako aj hypovitaminóza D. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyni bola stanovená naďalej na 45 %.
7. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil recidivujúcu depresívnu poruchu, epizódu stredne ťažkého stupňa, ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. zaradené do kapitoly V - dušené choroby a poruchy správania, položky 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písm. a) - stredne ťažké formy, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % z rozpätia 35 - 45%. Za iné zdravotné postihnutia žalobkyne, chronická venózna insuficiencia žíl predkolenia vľavo s chronickým venóznym ulkusom, stresová inkontinencia moču 2. st., impingement syndróm ramena vpravo, obezita, BMI 37 kg/m2, artériová hypertenzia I št. WHO, posudkový lekár sociálneho poistenia určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobkyne
naďalej určená na 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný skonštatoval, že v zmysle ustanovenia § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyňa je naďalej invalidná, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z dôvodu výskytu diagnostických prípadov ochorenia COVID-19 na území SR a v záujme zamedzenia možného šírenia tohto ochorenia v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v spojení s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. bol zdravotný stav žalobkyne posúdený v neprítomnosti na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie. Zdravotný stav žalobkyne bol podrobne vyhodnotení v Odbornom posudku o invalidite zo dňa 20. októbra 2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia žalovaného. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 112 ods. 4, § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. Podľa posudkových lekárov žalobkyni sa nezhoršil zdravotný stav tak, aby sa zmenila miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keďže nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre nárok na výplatu invalidného dôchodku, preto žiadosť žalobkyne zo dňa 12. mája 2021 o zvýšenie invalidného dôchodku bola zamietnutá v súlade s právnymi predpismi. V odvolacom konaní opätovne bol zhodnotený zdravotný stav žalobkyne a podľa záverov odborných lekárov bol vyhodnotený zdravotný stav s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 % a preto nebolo možné zvýšiť invalidný dôchodok ani v rámci odvolacieho konania. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa žalovaného nebolo rozhodujúce, pretože na takéto zhodnotenie zdravotného stavu sa vyžadujú lekárske znalosti, ktoré vo veciach sociálnych zákonom č. 461/2003 Z.z. sú zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. V zmysle záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Závery boli podložené odbornými vyšetreniami, zdravotnou dokumentáciou s tým, že odborné posúdenia sú bez vnútorných rozporov a zhodujú sa vo svojich záveroch. Žalobkyňa nepredložila v odvolacom konaní také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia zdravotného stavu, preto nebolo možné vyhovieť jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 12. mája 2021. Žalovaný odvolanie žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu.
8. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa ust. § 13 ods. 3 SSP v konaní podľa ustanovenia § 199 a nasledujúce ustanovenia SSP vec prejednal postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods. 2 SSP za dodržania ust. § 137 ods. 4 SSP a žalobu žalobkyne za aplikácie ust. § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
9. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Sa/30/2021-39 zo dňa 19.05.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.06.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. § 137 ods. 4 SSP.
10. Primárne krajský súd k svojmu postupu, a to k prejednaniu žaloby žalobkyne bez nariadenia pojednávania uvádza, že v žalobe zo dňa 29.12.2021 žalobkyňa nežiadala nariadiť pojednávanie. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.02.2022 (č.l. 28 spisu) uviedol, že nežiada vo veci nariadiť pojednávanie. Vzhľadom k uvedenému mal krajský súd za aplikácie ust. § 107 ods. 2 SSP splnené podmienky k tomu, aby vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania za súčasného dodržania ust. § 137 ods. 4 SSP.
11. Krajský súd mal splnenú aj podmienku včasnosti podanej žaloby. Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 02.11.2021 a k podaniu žaloby osobne na krajský súd došlo dňa 29.12.2021, t.j. žaloba bola podaná v dvojmesačnej zákonnej lehote podľa ust. § 181 ods. 1 SSP.
12. Podstatou žaloby žalobkyne bolo namietanie rozhodnutia žalovaného, ktoré považovala za nespravodlivé, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobkyňa mala za to, že jej zdravotný stav nebol zhodnotený úplne a objektívne, ak sa neprihliadlo k lekárskym vyšetreniam doloženým v odvolacom konaní, keď nebolo nariadené lekárske vyšetrenie zdravotného stavu žalobkyne.
13. Krajský súd k podanej žalobe žalobkyne, namietanému rozhodnutiu žalovaného považuje za potrebné poukázať na znenie ust. § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy v spojení s ust. § 119 veta prvá SSP, podľa ktorej správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Krajský súd bol povinný vychádzať zo skutkového stavu, ktorý bol zistený v konaní pred žalovaným ako odvolacím orgánom za aplikácie ust. § 119 veta prvá SSP v spojení s § 135 ods. 1 SSP. K žalobe žalobkyňa ani do momentu rozhodnutia krajského súdu nedoložila odborné správy, nálezy, ktorými by vyvrátila konštatovania obsiahnuté v Posudku zo dňa 20. októbra 2021, ktorý sa stal základom rozhodnutia žalovaného a v ktorom posudku z lekárskeho, medicínskeho hľadiska bol posúdený zdravotný stav žalobkyne.
14. Krajský súd má za to, že pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného, jeho odôvodnenie, tak toto je preskúmateľné, pretože obsahuje podrobné zdôvodnenie, vychádza v odbornej, medicínskej časti z Posudku zo dňa 20. októbra 2021, ktorý sa stal súčasťou rozhodnutia žalovaného a ktorým v odvolacom konaní bol opätovne hodnotený zdravotný stav žalobkyne s prihliadnutím na prístupnú zdravotnú dokumentáciu, ako aj s prihliadnutím na lekárske správy, nálezy, ktoré boli predložené v odvolacom konaní. Podľa pripojeného administratívneho spisu, spisu posudkových lekárov krajský súd mal za zistené, že v odvolacom konaní sa prihliadalo k všetkým lekárskym správam, ktoré boli doložené do momentu rozhodnutia žalovaným, resp. do dátumu vyhotovenia Posudku dňa 20. októbra 2021. Nebol preto opodstatnený žalobný dôvod žalobkyne v tom, že by v odvolacom konaní nebolo prihliadané na všetky doložené lekárske správy a vyšetrenia. Krajský súd súčasne má za to, že v odvolacom konaní opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne bol vyhodnotený úplne, v súlade s nálezmi odborných lekárov, čo potvrdzuje aj Posudok zo dňa 20. októbra 2021, rozhodnutie žalovaného, v ktorých sa podrobne poukazuje na vyšetrenia z ambulancie cievnej chirurgie FNsP Žilina z 24.11.2020, z nálezov z 30.03.2021, z 20.04.2021, z 27.4.2021, z angiologického vyšetrenia Medivasa s.r.o., Žilina zo dňa 25.03.2021, z cievneho vyšetrenia FNsP Žilina MUDr. A. z 27.04.2021, nálezov zo dňa 11.05.2021, z 22.06.2021, z psychiatrického vyšetrenia MUDr. V., Žilina z 20.08.2020, z 19.03.2021, z psychologického vyšetrenia Mgr. L., Žilina z 31.07.2019, 16.08.2019, z urogynekologického vyšetrenia + urodynmika MUDr. B., Žilina z 11.09.2019, z MR vyšetrenia pravého ramenného kĺbu RDG pracovisko MUDr. U. z 25.03.2021, z ortopedického vyšetrenia FNsP Žilina MUDr. F. z 05.02.2021, z 04.06.2021, z endokrinologického vyšetrenia MUDr. Z. FNsP Žilina 04/2021, z interného vyšetrenia MUDr. A. z 22.06.2021, z očného vyšetrenia MUDr. A. z 08.11.2019. Krajský súd uviedol v konkrétnosti jednotlivé vyšetrenia, s ktorými v odvolacom konaní podľa Posudku zo dňa 20. októbra 2021 bolo pracované a z ktorých bolo vychádzané a ktoré potvrdzujú to, že v odvolacom konaní predložené lekárske vyšetrenia sa stali základom, podkladom pre zhodnotenie zdravotného stavu žalobkyne a tým podľa názoru krajského súdu objektívne podľa komplexu všetkých odborných lekárskych správ a vyšetrení bol zhodnotený zdravotný stav žalobkyne.
15. Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
16. Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
17. Podľa ust. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
18. Podľa ust. § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
19. Podľa ust. § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
20. Podľa ust. § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
21. Podľa ust. § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
22. Podľa ust. § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
23. Podľa ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
24. Podľa ust. § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z., ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
25. Podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
26. Z už vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. je zrejmé, že posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, si vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je uvedené posudzovanie zverené posudkovým lekárom. Z ustanovenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky a ústredia. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým sa rozhodovalo o odvolaní žalobkyne podanom voči prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.05.2021 vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, bolo nevyhnutnou požiadavkou objasnenie zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska posúdenia, či žalobkyňa je naďalej invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a aká je jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Jedným z dôkazov na posúdenie zdravotného stavu sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 196, § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.).
27. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o žiadosti na zvýšenie invalidného dôchodku sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych
vyšetrení. Uvedené posúdenie, čo zvýrazňuje krajský súd, za stavu lekárskych správ a vyšetrení, ktoré tu boli a ktoré mal prvostupňový orgán ako aj odvolací orgán k dispozícii k dátumu svojho konania a rozhodovania. V danej konkrétnej veci správny súd v zmysle žalobných dôvodov žalobkyne posudzoval, či závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia prvostupňového a odvolacieho orgánu boli logické, presvedčivé k tomu, aby sa stali podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu, aká je jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Bolo podstatné, aby na základe podanej správnej žaloby po oboznámení sa s administratívnym spisom, spisom posudkových lekárov, ktorí v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti zhodnocovali zdravotný stav žalobkyne, či bolo zákonne postupované k tomu, aby došlo k objektívnemu zhodnoteniu zdravotného stavu žalobkyne a tým aj posúdenia žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože podľa žalobkyne jej zdravotný stav nebol zhodnotený objektívne, pokiaľ bola konštatovaná nezmenená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %.
28. Podľa ust. § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.
29. Za aplikácie aj vyššie citovaného zákonného ustanovenia v súvislosti s podanou žalobou žalobkyne, žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku bola aj žalobkyňa nositeľom povinnosti, aby predložila rozhodujúce lekárske správy, vyšetrenia na posúdenie, resp. znovu posúdenie jej zdravotného stavu. Okrem tejto zákonnej povinnosti žalobkyne v konečnom dôsledku je to činnosť posudkových lekárov, ktorí v rámci výkonu posudkovej činnosti hodnotia rozhodujúce lekárske správy a vyšetrenia, výsledkom čoho je posudok. Krajský súd má za to, že v dostatočnom rozsahu, vyčerpávajúcim spôsobom v rámci odôvodnenia rozhodnutia žalovaného sa poukázalo na zhodnotenie zdravotného stavu žalobkyne.
30. Podľa pripojeného administratívneho spisu na základe podanej žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku bol v konaní pred prvostupňovým orgánom zhodnocovaný zdravotný stav žalobkyne. Výsledkom tohto zhodnocovania bol Odborný posudok zo dňa 12. mája 2X21, ktorý sa stal súčasťou odôvodnenia rozhodnutia Sociálne poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X . zo dňa 24.05.2021. Z Posudku zo dňa 12. mája 2021 vyplývali jednotlivé lekárske správy, nálezy, z ktorých sa vychádzalo s výsledkom zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad, písmeno a) - stredne ťažké formy v rozpätí 35
- 45 % podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., keďže za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola určená recidivujúca depresívna porucha, epizóda stredne ťažkého stupňa s percentuálnym určením na 35 % z rozpätia 35 % - 45 % a iné zdravotné postihnutia, u ktorých došlo k zohľadneniu vo výške 10 %, a preto miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bola 45 %.
31. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o žiadosti na zvýšenie invalidného dôchodku sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp.zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). V danej konkrétnej veci správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia prvostupňového a odvolacieho orgánu, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Krajský súd opätovne v tomto smere zvýrazňuje ust. § 135 ods. 1 SSP, keď pre správny súd bol rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak nešlo o žiadnu zo situácií v zmysle ust. § 135 ods. 2 SSP, t.j. keď nešlo o iné konanie vyjadrené v ust. § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k) SSP.
32. Na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu opätovne bol posúdený zdravotný stav žalobkyne, výsledkom čoho bol Posudok zo dňa 20. októbra 2021, ktorý sa stal podkladom rozhodnutia žalovaného, v ktorom tak ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku vyššie, bolo vychádzané v jednotlivosti a následne komplexne zo všetkých lekárskych správ a nálezov, ktoré boli k dispozícii a ktoré boli dané žalovanému ako odvolaciemu orgánu ako v konaní pred prvostupňovým orgánom, tak aj v konaní pred žalovaným ako odvolacím orgánom. Na základe odborného zhodnotenia lekárskych vyšetrení, správ sa Posudkom zo dňa 12. mája 2021 konštatovala choroba chronická venózna insuficiencia žíl predkolenia vľavo so zhojeným venóznym ulkusom, recidivujúca depresívna porucha, epizóda stredne ťažkého stupňa, stresová inkontinencia moču 2. stupňa obezita. V rámci Odborného posudku v odvolacom konaní zo dňa 20. októbra 2021 sa konštatuje aj impingement syndróm ramena vpravo, artériová hypertenzia I. štádium WHO. Už z tohto popisu choroby v rámci Odborného posudku zo dňa 20. októbra 2021 vypracovaného v odvolacom konaní, t.j. v konaní pred žalovaným v porovnaní s vymedzením choroby podľa Posudku zo dňa 12. mája 2021 vypracovaného pred prvostupňovým orgánom je zrejmé, že v odvolacom konaní sa vychádzalo z doložených ďalších lekárskych vyšetrení a správ. Toto sa premietlo do popisu choroby v Posudku zo dňa 20. októbra 2021. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár určil - recidivujúca depresívna porucha, epizóda stredne ťažkého stupňa, so zaradením do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad, písmeno a) - stredne ťažké formy prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. pri percentuálnom rozpätí 35 % - 45 %, s určením percentuálnym 35 % a iné zdravotné postihnutia, ochorenia boli zohľadnené v určení 10 %, keďže mali vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, chronická venózna insuficiencia žíl predkolenia vľavo s chronickým venóznym ulkusom, stresová inkontinencia moču 2. stupňa, impingement syndróm ramena vpravo, obezita, BMI 37 kg/m2, artériová hypertenzia I. štádium WHO, čo vo výsledku predstavovalo celkovú mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
33. Krajský súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného bolo zrozumiteľné, Posudky zo dňa 12. mája 2021 a zo dňa 20. októbra 2021 boli zrozumiteľné, posudkový lekár jasným spôsobom vyhodnotil lekárske správy, lekárske vyšetrenia. Posudkové závery boli podrobne a vecne zdôvodnené, o objektívnosti, odbornej úrovni záverov posudkov krajský súd nemal dôvod pochybovať. V lekárskych posudkoch boli vyjadrené v dostatočnom rozsahu zistenia týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne, vyjadrený záver, z ktorého bolo určené rozhodujúce zdravotné postihnutie a miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa názoru krajského súdu zdravotný stav žalobkyne, ktorý bol konštatovaný v posudkoch posudkovým lekárom zodpovedal nálezom vyplývajúcich z lekárskych vyšetrení, nálezov odborných lekárov, a preto nezistil dôvodnosť žaloby žalobkyne.
34. Žalobkyňa v žalobe namietala, že k posúdeniu jej zdravotného stavu došlo v neprítomnosti. Krajský súd má za to, že ani tento žalobný dôvod nebol opodstatnený k tomu, aby bola konštatovaná nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Z pripojeného administratívneho spisu, z odvolania žalobkyne, ktoré bolo doručené 02.07.2021 Sociálnej poisťovni, ústredie, nevyplynulo, že by žalobkyňa žiadala osobnú účasť pri hodnotení jej zdravotného stavu v rámci odvolacieho konania. Krajský súd poukazuje na ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., z ktorého vyplýva, že posúdenie zdravotného stavu sa u poistenca musí vykonať za osobnej účasti vždy vtedy, ak o to poistenec požiada. Žalobkyňa v odvolacom konaní nevymienila podmienku osobnej účasti pri zhodnotení zdravotného stavu, a preto v zmysle ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. posudkový lekár mal podľa zákonnej úpravy možnosť určiť inak, a to keď určil posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v jej neprítomnosti. Uvedené zodpovedalo aj ust. § 293eu ods. 1 zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, podľa ktorého počas krízovej situácie sa ust. § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. V súlade aj s ust. § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s ohľadom na opatrenia súvisiace s pandémiou COVID-19, ak došlo k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne v odvolacom konaní v jej neprítomnosti, nešlo o nezákonný postup žalovaného.
35. Na základe uvedeného správny súd žalobu žalobkyne považoval za nedôvodnú, a preto ju zamietol, keďže nezistil nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ani nezákonnosť postupu, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal.
36. O nároku na náhradu trov súdneho konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1, § 168 SSP v spojení s ust. § 175 ods. 1 SSP. Žalobkyňa v konaní nebola úspešná. Úspešným účastníkom súdneho
konania bol žalovaný. Krajským súdom nebolo zistené, že by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobkyne, aby žalovanému nahradila trovy súdneho konania, preto o nároku na náhradu trov súdneho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.