Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-119-2015.pdf
PDF · 111.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/119/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Andrea Hadnagyová v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, G., o zaplatenie 473,44 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 99,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 99,19 eur od 28.02.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.06.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 473,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 28.02.2014 do zaplatenia a trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaná suma predstavuje pohľadávku žalobcu za poskytnuté služby v sume 99,19 eur a nárok na náhradu škody vo výške 374,25 eur (180,25 eur + 194 eur), predstavujúcej rozdiel medzi predajnou (trhovou) cenou žalovanej odpredaného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a ich akciovou cenou v zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6777359 a jej dodatku a zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A7289264 a jej dodatku. Vo vzťahu k náhrade škody dôvodil, že žalovaná mala žalobcovi spôsobiť škodu tým, že získala od žalobcu mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom zmluvne sa zaviazala používať služby a za tieto platiť ich cenu po dobu viazanosti a následne svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby porušila.
2. Žalobca za dôkazy označil Zmluvu č. A6777359 a dodatok k nej, Zmluvu č. A7289264 a dodatok k nej, všeobecné podmienky, faktúry, pokus o pokonávku.
3. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetom konania je žaloba na zaplatenie sumy spolu vo výške 473,44 eur, keďže ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu. Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami doručená 01.03.2016, ku ktorej sa vyjadrila tak, že si je vedomá svojej podlžnosti a súhlasí s rozhodnutím, pričom požiadala o splátkový kalendár. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu 27.02.2017. Rozsudok vo veci bol verejne vyhlásený 14.03.2017.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A6777359 zo dňa 30.01.2013, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A6777359 zo dňa 30.01.2013, zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A7289264 zo dňa 11.11.2013, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A7289264 zo dňa 11.11.2013, z faktúry č. 2222543719 zo dňa 26.12.2013, z faktúry č. 2218906523 zo dňa 25.11.2013, z faktúry č. 2218826374 zo dňa 25.11.2013, z faktúry č. 2218903321 zo dňa 25.11.2013, z faktúry č. 2217394600 zo dňa 13.11.2013, z faktúry č. 2215189670 zo dňa 25.10.2013, z pokusu o pokonávku zo dňa 13.02.2014 a zo všeobecných podmienok navrhovateľa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb zistil tento skutkový stav veci.
9. Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 30.01.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6777359 v zmysle ktorej mohla žalovaná využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Dňa 30.01.2013 bol medzi účastníkmi zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretý dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón značky Sony Xperia P za dohodnutú kúpnu cenu 1 euro.
10. Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 11.11.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A7289264 v zmysle ktorej mohla žalovaná využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Dňa 11.11.2013 bol medzi účastníkmi zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretý dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého žalobca odpredal žalovanej telekomunikačné zariadenie značky Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3g za dohodnutú kúpnu cenu 1 euro.
11. Podľa čl. 2 bod 2.3 písm. a), c) dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretie tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných jej podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jej záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu a/alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy či dodatku pred uplynutím doby viazanosti. Žalovaná sa zaviazala nedopustiť sa takého konania alebo nedať svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovaného.
12. Podľa čl. 2 bod 2.5 dodatkov k zmluvám poskytovaní verejných služieb si účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že účastník bude povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 309 eur resp. 194 eur, a to v prípade, že by účastník nedodržal svoje záväzky uvedené v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4 tohto článku dodatku. V predmetnom bode bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že podniku vznikne právo
na zmluvnú pokutu samotným porušením povinností účastníka v okamihu porušenia povinností a toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.
13. Žalovanej boli za obdobie 10/2013 do 12/2013 vyúčtované poplatky za elektronické komunikačné služby poskytované žalobcom a za upomienku v celkovej výške 138,69 eur. Žalovaná sa so zaplatením vyfakturovaných súm dostala do omeškania, keďže tieto sumy riadne a včas neuhradila.
14. Žalobca listom zo dňa 13.02.2014, označeným ako pokus o pokonávku, vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 138,09 eur a zmluvnej pokuty/náhrady škody za porušenie povinností v sume 503 eur, v lehote do 27.02.2014. Žalovaná na pokus o pokonávku reagovala úhradou pohľadávky vo výške 39,50 eur. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 28.02.2014 do zaplatenia.
15. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
16. Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
17. Podľa § 43 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 20)
18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetných dodatku k zmluve o pripojení (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
24. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne, avšak len v časti. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom ako podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka a žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom boli platne uzatvorené zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6777359 a č. A7289264, ktoré sú zmluvami o pripojení v zmysle § 44 zákona o elektronických telekomunikáciách a zároveň v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka zmluvami spotrebiteľskými. Na základe týchto zmlúv žalobca zriadil žalovanej prístup k verejnej telefónnej sieti a poskytoval jej elektronické telekomunikačné služby v súlade so zmluvou o pripojení, jej dodatkami a všeobecnými zmluvnými podmienkami poskytovania služieb, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmlúv. Hlavným záväzkom žalovanej vyplývajúcim zo zmlúv o pripojení bolo riadne a včas platiť cenu za služby poskytované žalobcom. Medzi účastníkmi došlo následne k uzatvoreniu dodatkov k predmetným zmluvám o pripojení, na základe ktorých žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za zľavnenú cenu. Podľa dodatkov k zmluvám sa žalovaná zaviazala, že v prípade porušenia jeho zmluvných povinností uhradí zmluvnú pokutu vo výške 309 eur resp. 194 eur. V období mesiacov október 2013 až december 2013 si žalovaná svoju zmluvnú povinnosť nesplnila, keď cenu poskytnutých služieb neuhradila, čím jej vznikol nedoplatok podľa predložených faktúr a čiastočnej úhrady vo výške 39,50 eur v celkovej výške 99,19 eur.
28. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalobca sa oprávnene domáha zaplatenia sumy 99,19 eur ako neuhradenej ceny elektronických komunikačných služieb poskytnutých žalovanej na základe zmlúv o pripojení a ich dodatkov a tiež je oprávnený aj jeho nárok na zákonný úrok z omeškania z tejto sumy, keďže žalovaná sa tým, že nezaplatila vyfakturované sumy riadne a včas, dostala do omeškania. Výška úroku z omeškania uplatnená žalobcom bola uplatnená v zmysle zákona, keďže žalobca žiadal priznať úrok z omeškania v jednotnej výške 5,25 % ročne zo všetkých fakturovaných súm, pričom základná úroková sadzba ECB k jednotlivým dňom omeškania žalovanej (ktorým je vždy deň nasledujúci po splatnosti každej z faktúr, a nie deň určený na dodatočné plnenie v rámci pokusu o pokonávku, z ktorého žalobca vychádzal) bola rovnaká. Súd tak v súlade s § 517 od. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení v znení neskorších predpisov priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 99,19 eur (základná úroková sadzba ECB bola v čase omeškania so zaplatením všetkých uplatňovaných faktúr vo výške 0,25 % resp. vo výške 0,50 %), a to odo dňa 28.02.2014 tak ako žalobca žiadal, keďže v tomto čase už bol žalovaná v omeškaní a súd, viazaný žalobným návrhom, nemohol priznať žalobcovi viac ako sa žalobou domáhal.
29. Pokiaľ ide o časť žalovanej sumy vo výške 374,25 eur (180,25 eur + 194 eur) titulom náhrady škody, súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, a to z nasledujúcich dôvodov.
30. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že žalobca po tom, ako súdy v obdobných súdnych konaniach zamietli ním uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluvách o pripojení, ktoré majú charakter spotrebiteľských zmlúv, bolo vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka, v dôsledku ktorej skutočnosti je žalobca v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov povinný zdržať sa používania takejto podmienky v praxi, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že v konaní pred súdom už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale namiesto toho sa domáha náhrady škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou (trhovou) cenou spotrebiteľovi odpredaného mobilného telefónu resp. telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci tento rozdiel predstavuje sumu 374,25 eur.
31. Žalobca poukázal na ustanovenie dodatku k zmluve o pripojení (článok 2 bod 2.5), v zmysle ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu). Žalobca pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzatvorenia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej.
32. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
33. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie prvého predpokladu, t.j. protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, žalobca nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z bodu 4.1 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy a podľa ktorého platnosť zmluvy zaniká a) dohodou
zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení žalobca v konaní nepreukázal, a teda ak nebolo zo strany žalobcu preukázané platné ukončenie zmluvy so žalovanou, súd má za to, že žalovaná svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila.
34. Pokiaľ ide o samotný vznik škody ako druhý predpoklad zodpovednosti za škodu, k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
35. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačných zariadení a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 2.5 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie obdržal kúpnu cenu tak, ako bolo medzi účastníkmi dojednané.
36. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, a síce kauzálny nexus, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
37. Na základe uvedených skutočností, keďže súd nemal preukázané splnenie predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, žalobu v časti o zaplatenie sumy 374,25 eur s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.
38. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 473,44 eur s príslušenstvom priznaná suma 99,19 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 20,95 % a hrubý úspech žalovanej 79,05 %, a teda konečný čistý úspech žalovanej je 58,10 % (79,05 % - 20,95 %). Z uvedeného vyplýva, že v konaní bola úspešnejšou stranou žalovaná, no nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli súd jej právo na náhradu trov konania nepriznal (súd postupoval s odkazom na čl. 17 CSP - hospodárnosť konania).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.