Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/76/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Juraja Lukáča a prísediacich Anny Droppovej a Mgr. Martina Šimovčeka na hlavnom pojednávaní dňa 15. 3. 2017 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l

rozhodol:

Obžalovaná

Ž. W. K. T. I. D. Z. R. Á., nar. XX. XX. XXXX v A. E., trvale bytom R.B. XXX, okres A. E., t. č. A. E., H. X

u z n á v a s a z a v i n n ú ,

že

v presne nezistenej dobe od 12. 1. 2016 do 3. 2. 2016 v B. J. J. I. F. K. H.I. XX R. A. E. spôsobila fyzické utrpenie svojmu maloletému synovi C.I. W., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bol v jej starostlivosti, tým, že použila opakovane tupé mechanické násilie na jeho hlavu, neprimerane s ním triasla a hádzala ho o posteľ, čím mu spôsobila plášťový subdurálny hematóm, hygróm v dôsledku krvácania pod tvrdú plenu mozgovú obojstranne v čelovo-spánkovo-temenno-záhlavovej oblasti, zlomeninu lebky v čelovej oblasti, zlomeninu strednej časti ľavej stehnovej kosti, zlomeninu holennej kosti a početnejšie hematómy na ľavej hornej končatine a na dolných končatinách a hypotrofiu až na úrovni 3. percentilu, v dôsledku čoho došlo k ohrozeniu životne dôležitých orgánov a k bezprostrednému ohrozeniu života maloletého C. W.,

t e d a

blízkej osobe, ktorá je v jej starostlivosti a výchove, spôsobila fyzické utrpenie bitím a údermi, ktoré ohrozilo jej fyzické zdravie a týmto činom spôsobila ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l a

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 208 ods. 3, § 38 ods. 3 (§ 36 písm. j/, l/, n), § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovanej v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zákona súd obžalovanej ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona obžalovaná je p o v i n n á strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom na súde v mieste pobytu obžalovanej podľa konkrétneho určenia probačného a mediačného úradníka, a to počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

odôvodnenie:

Obžalovaná Ž. W. po náležitom poučení podľa § 257 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní vyhlásila podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Obžalovaná odpovedala áno na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku, či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, podľa § 333 ods. 3 písm. d/ Tr. poriadku, či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. poriadku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Tr. poriadku, či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za zločin jej kladený za vinu a podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Tr. poriadku, či sa obžalovaná priznala dobrovoľne a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona.

Prokurátorka, obhajca obžalovanej a opatrovník poškodeného navrhli prijať vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo spáchania skutku. Súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovanej, pretože je podporené aj ďalšími dôkazmi zadováženými v prípravnom konaní a to najmä výpoveďami svedkýň E. P., H. T., E.. O. Š. a znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo. Súd zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovanej, súd ju uznal vinnou zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona.

Podľa správy o povesti obžalovaná je prihlásená na trvalý pobyt na adrese Východná 284, v obci sa nezdržiava. V čase, keď v obci žila, nebola prejednávaná komisiou pre ochranu verejného poriadku. V registri priestupkov má evidovaný jeden priestupok v roku 2012 v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky. V registri trestov obžalovaná doposiaľ nemá žiadny záznam.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil 3 poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. j/, l/, n/ Trestného zákona. Obžalovaná pred spáchaním prejednávaného skutku viedla riadny život, k jeho spáchaniu sa priznala a úprimne ho oľutovala a napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti. Žiadna priťažujúca okolnosť zistená nebola. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa podľa § 38 ods. 3 Trestného

zákona znížila horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z 15 rokov na 12 rokov a 4 mesiace.

Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňujú princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd majúcich podobu trestných sankcií. Ust. § 39 Tr. zákona ponecháva súdu dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Trest naplní svoje poslanie - ochranu spoločnosti viacerými funkciami, ako sú represia, resocializácia páchateľov trestných činov, a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.

Vyššie uvedenými úvahami sa súd riadil pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zohľadňujúc všetky okolnosti daného prípadu. Rozhodujúcou je skutočnosť, že v čase posudzovaného skutku bolo konanie obžalovanej v súlade s jej osobnostnou štruktúrou, nebolo v rozpore s jej sklonmi k impulzívnemu správaniu, ktoré aj vzhľadom na znížené intelektové schopnosti nedokáže dostatočne kontrolovať. Jej správanie bolo tiež ovplyvnené stavom vyčerpania a bezradnosti v období šestonedelia, kedy pod vplyvom exhauscie (vyčerpania) došlo k zníženiu kontroly a zvýrazneniu impulzívnych prejavov. V dôsledku uvedených vzájomne spolupôsobiacich a neoddeliteľných faktorov boli ovládacie schopnosti znížené v strednej miere, rozpoznávacie schopnosti boli zachované. Uvedené skutočnosti vyplývajú z obsahu znaleckého psychiatrického posudku, vypracovaného znalkyňou E.. L. H. v súčinnosti s konzultantom - psychológom H.. E. Š.. Rovnako nemenej významnou je skutočnosť, že obžalovaná pred spáchaním prejednávaného skutku doposiaľ viedla riadny život, nedostala sa do rozporu so zákonom (priestupok o porušení zákona v ustanoveniach o chodcoch nie je závažným protiprávnym konaním), čo len nasvedčuje tomu, že spáchanie skutku je ojedinelým vybočením z vedenia riadneho života obžalovanej. Obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná, pred súdom stojí prvýkrát, viedla bezúhonný život. Súd tiež zohľadnil postoj obžalovanej k trestnému činu, keďže od začiatku trestného stíhania sa menovaná priznala k jeho spáchaniu a úprimne ho oľutovala. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že obžalovaná aktívne napomáhala objasniť prejednávaný trestný čin, čo je preukázané zápisnicou o rekonštrukcii, pri ktorej obžalovaná názorne ukázala, akým spôsobom zaobchádzala s maloletým poškodeným. Z uvedených okolností aj vzhľadom na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností, neexistenciu priťažujúcej okolnosti možno dôvodne očakávať, že prevýchova obžalovanej bude lepšie zabezpečená miernejšími výchovnými sankciami. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu, zníženie ovládacích schopností obžalovanej v strednej miere aj v dôsledku stavu vyčerpania a bezradnosti v období šestonedelia, pomery obžalovanej súd dospel k záveru, že použitie trestnej sadzby v rozpätí od 7 rokov do 12 rokov a 4 mesiace by bolo pre obžalovanú neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti je postačujúci trest odňatia slobody kratšieho trvania. Z tohto dôvodu súd postupom podľa § 39 Tr. zákona uložil obžalovanej trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Tr. zákonom. Z vyššie uvedených dôvodov na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, preto súd uložil obžalovanej podmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom na spôsob vykonania činu a spôsobený následok (ktorý predstavuje ťažkú ujmu na zdraví) súd určil obžalovanej skúšobnú dobu bližšie k hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Súčasťou podmienečného odsúdenia je uloženie probačného dohľadu a pravidelná kontrola správania sa obžalovanej vykonávaná probačným a mediačným úradníkom na súde v mieste pobytu obžalovanej podľa konkrétneho určenia probačného a mediačného úradníka. V rámci probačného dohľadu bola obžalovanej uložená povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Uvedená povinnosť má posilniť výchovný vplyv podmienečného odsúdenia a napomôcť dovŕšeniu nápravy obžalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.