Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/67/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Zuzany Molnárovej a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci odsúdeného V. D., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 08.02.2022 sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom 23. júna 2022 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného V. D., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Bratislava II z 08.02.2022 sp. zn. bolo podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovené, že odsúdený V. D. sa v skúšobnej dobe určenej trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II z 28.06.2020 sp. zn. neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace vykoná. Okresný súd podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. odsúdeného pre výkon nariadeného trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal sťažnosť odsúdený V. D.. V písomných dôvodoch podanej sťažnosti odsúdený poukázal na to, že žije riadny život, poberá invalidný dôchodok a privyrába si ako brigádnik. Vzhľadom na terajší spôsob života sa záverom domáhal, aby mu bolo podmienečné odsúdenie „navýšené“, nakoľko výkon väzby (zrejme odsúdený tým myslel výkon trestu) ho naučil viesť riadny život.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Krajský súd v Bratislave na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou preskúmal v zmysle , správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného V. D. nie je dôvodná.

Sťažnostný súd ďalej konštatuje, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami .

Rozhodnutiu okresnému súdu, v ktorom bolo vyslovené, že odsúdený V. D. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok. Pre úplnosť treba dodať, že k rozhodnutiu o neosvedčení podmienečne odsúdeného môže dôjsť už v priebehu skúšobnej doby a nemusí sa vyčkať na jej skončenie.

Sťažnostný súd zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II z 28.06.2020 sp. zn. bol odsúdený V. D. uznaný za vinného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zák., za o mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom

jeho výkonu na skúšobnú dobu 20 mesiacov. Skúšobná doba začala plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto trestného rozkazu, t. j. od dňa 29.06.2020. Skúšobná doba odsúdenému mala pôvodne uplynúť dňa 29.02.2022, ale nakoľko skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo počas výkonu väzby, u odsúdeného iba za takej situácie, keby nedošlo k premene podmienečného trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný, táto skúšobná doba by naďalej plynula a jej celková dĺžka by sa odvíjala od doby výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo 17.02.2020 sp. zn. (§ 50 ods. 1, veta tretia Tr. zák.).

Druhostupňový súd z pripojeného rovnopisu trestného rozkazu Okresného súdu Malacky zo 17.02.2020 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.02.2021, zistil, že odsúdený V. D. bol týmto súdnym rozhodnutím uznaný za vinného pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pričom tento skutok (išlo o dva čiastkové útoky) spáchal dňa 29.10.2020 (pri pokračovacom trestnom čine je rozhodujúci okamih ukončenia trestnej činnosti). Za uvedenú trestnú činnosť bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Jednalo sa teda o druhovo rovnaký úmyselný trestný čin (prečin krádeže), ktorý odsúdený V. D. spáchal v priebehu posudzovanej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Podľa § 50 ods. 4, veta prvá Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia vykoná.

Spáchanie úmyselného trestného činu v skúšobnej lehote stanovenej pri podmienečnom odsúdení, najmä ak ide o druhovo rovnaký alebo podobný trestný čin alebo o trestný čin rovnakej povahy, by spravidla malo byť dôvodom pre nariadenie výkonu podmienečne odloženého trestu (R10/1974).

V posudzovanom prípade odsúdený V. D. počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, ale v priebehu skúšobnej doby sa dopustil rovnakej trestnej činnosti, za ktorú bol aj právoplatne odsúdený.

Vzhľadom na skutočnosť, že odsúdený V. D. nesplnil zákonom požadované podmienky uvedené v ustanovení § 50 ods. 4 Tr. zák., okresný súd správne rozhodol, keď vyslovil, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace vykoná. Zákonu zodpovedá aj zaradenie odsúdeného V. D. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).

Krajský súd napokon uzatvára, že do úvahy neprichádzalo iné rozhodnutie, než rozhodnutie o výkone podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, nakoľko odsúdený svojim protiprávnym konaním dal najavo, že uloženie trestu odňatia slobody bez jeho výkonu, nemôže viesť k jeho náprave. Navyše ani podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 50 ods. 4, veta druhá Tr. zák. (t. j. ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti) neboli splnené, nakoľko takto naznačeným spôsobom súd postupuje iba výnimočne. K tomu treba dodať, že za výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 50 ods. 4, veta druhá Tr. zák. sa považujú mimoriadne okolnosti prípadu, za ktoré nie je možné považovať len bežne sa vyskytujúce okolnosti. Výnimočné okolnosti prípadu sú preto také okolnosti, ktoré sa svojim významom či obsahom približujú okolnostiam uvedeným v ustanovení § 39 Tr. zák. Sťažnostný súd konštatuje, že žiadne takéto mimoriadne okolnosti prípadu neboli vo veci zistené. Odsúdený V. D. sa už po štyroch mesiacoch od začiatku plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, dopustil rovnakej trestnej činnosti, čo nasvedčovalo tomu, že u neho bol výrazne zakorenený negatívny postoj k hodnotám chránených a zároveň nedokázal využiť šancu, aby počas plynutia skúšobnej sa nedopustil majetkovej trestnej činnosti.

Vzhľadom na uvedené, požiadavka odsúdeného, aby došlo k ponechaniu podmienečného odsúdenia v platnosti s predĺžením skúšobnej doby, bola zjavne neopodstatnená.

Za danej situácie nevidel nadriadený súd dôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia a preto sťažnosť odsúdeného D. G. v zmysle ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.