Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/55/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka, v spore žalobcu Y. Q., W.. XX.X.XXXX, F. U. V., L. XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom so sídlom v Košiciach, Stará Baštova č. 2, proti žalovanému POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom v Malinove, Slnečná 765/3, o zaplatenie 6.308,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 24.4.2015 č.k. 15C/46/2012 - 211 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku vo veci samej.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 1.330,41 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z predmetnej istiny od 4.4.2012 do zaplatenia a trovy právneho zastúpenia vo výške 100 % zástupcovi žalobcu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa uplatnenej peňažnej pohľadávky domáhal titulom vydania bezdôvodného obohatenia s tvrdením, že v priebehu rokov 2004 až 2009 jeho právny predchodca T. S., F. Q. Č.. XXX uzatvoril so žalovaným zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX E. Č.. XXXXXXXXX, ktoré obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na ťarchu spotrebiteľa, okrem iných i povinnosť spotrebiteľa zaplatiť pre prípad omeškania so zaplatením dlžnej splátky úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne, a keďže spotrebiteľské úverové zmluvy neobsahovali ani údaje o RPMN, poskytnuté úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov, žalovanému tak na ich základe vznikol nárok len na vrátenie požičanej istiny a zákonného úroku z omeškania, a preto žalobca žiada vydať žalovaného bezdôvodné obohatenie, lebo žalovanému bolo zaplatené viac, ako mu patrí.

3. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia z výpisu z internetového portálu www.pohotovosť.sk, na ktorom sú označené spotrebiteľské úverové zmluvy evidované, z ktorých zistil, že na základe zmluvy č. XXXXXXX uzavretej dňa XX.X.XXXX bol právnemu predchodcovi žalobcu poskytnutý úver vo výške 500 eur s úrokom vo výške 484 eur, spolu suma 1.009,34 eura, ktorá bola v celom rozsahu uhradená v zmysle prehľadu splátok splátkového kalendára splátkami vo výške 82 eur, ktoré právny predchodca žalobcu platil žalovanému od 15.4.2009 do 15.3.2009, keď právny predchodca žalobcu zaplatil žalovanému dňa 8.12.2008 sumu 155,45 eura, 16.4.2009 sumu 82 eur, dňa 22.6.2009

sumu 9 eur, dňa 22.7.2009 sumu 82 eur, dňa 18.9.2009 sumu 81,55 eura, dňa 21.9.2009 sumu 82 eur, dňa 9.4.2009 sumu 101,08 eura, dňa 10.5.2010 sumu 369,17 eura, dňa 8.6.2010 sumu 35,75 eura a dňa 31.1.2011 sumu 11,34 eura. Z úverovej zmluvy č. 900600053 súd prvej inštancie zistil, že bola uzavretá dňa 14.9.2009 na sumu 350 eur s úrokom vo výške 346 eur, na základe ktorej právny predchodca žalobcu žalovanému zaplatil spolu sumu 1.253,07 eura, a to v splátkou dňa 8.7.2010 v čiastke 423,46 eura, dňa 9.8.2010 v čiastke 576,54 eura a dňa 9.9.2010 v čiastke 253,07 eura.

4. Spor súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 52 ods. 3, § 53 ods. 1 ods. 4 písm. k), § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení účinnom v čase uzavretia posudzovaných úverových spotrebiteľských zmlúv (ďalej aj „zák. č. 258/2001 Z.z.“). Konštatoval, že v posudzovanej veci sa jedná o vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, keďže žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie v obrane, že sa nejednalo o spotrebiteľský úver z dôvodu, že finančné prostriedky boli poskytnuté právnemu predchodcovi žalobcu na výkon jeho zamestnania, nakoľko žalobca predložil súdu dôkaz o tom, že právny predchodca žalobcu bol v pracovnom pomere v spoločnosti G..L.. L. V. L..C..I... Uviedol, že jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyplývajúcou z ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., bol aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, slúžiaci spotrebiteľovi na orientáciu v ponukách rôznych finančných inštitúcii, ktoré poskytujú úvery, a v prípade absencie tohto údaja v zmluve o úvere sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dôvodil, že predmetom sporu sú splátky úveru, uhradeného právnym predchodcom žalobcu žalovanému titulom označených zmlúv o úvere, ktoré pre neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov považoval za bezodplatné. Z týchto dôvodov ako nedôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie obranu žalovaného, že v zmluve č. XXXXXXX účtovaný úrok z omeškania vo výške 8% nie je v rozpore s dobrými mravmi a neprípustný nie je ani zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne dohodnutý vo vystavenej zmenke k zmluve č. XXXXXXXXX, a čiastky, ktoré boli na základe týchto úverových zmlúv právnym predchodcom žalobcu uhradené žalovanému nad reálne požičanú čiastku, vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie žalovaného. Vychádzajúc zo skutočnosti, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX žalovaný poskytol právnemu predchodcovi žalobcu úver vo výške 500 eur s úrokom 484 eur a právny predchodca žalobcu vrátil žalovanému spolu sumu 927,34 eura, uzavrel, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 427,34 eura a na základe úverovej č. XXXXXXXXX žalovaný poskytol úver 350 eur pri úroku vo výške 346 eur a právny predchodca žalobcu vrátil žalovanému čiastku 1.253,02 eura, uzavrel, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 903,07 eura, celkovo vo výške 1.330,41 eura.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s odôvodnením, že žalobcovi priznal náhradu trov jeho právneho zastúpenia vo výške 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť, eventuálne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Tvrdiac, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať, zopakoval, že označené zmluvy o úvere boli uzatvorené podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a nie je možné ich považovať za zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na všeobecné obchodné podmienky (VPPÚ), v ktorých sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, a preto iný zákon na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať, naviac zmluva o úvere sa riadi Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d/) bez ohľadu na dohodu zmluvných strán, čo potvrdila aj súdna prax v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere (R SR 11/2001) i v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere (SJ 10/2003, R ČR 16/2005). Zároveň žalovaný dodal, že z § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že ustanovenia Občianskeho zákonníka (najmä spotrebiteľské zmluvy) nie sú pre obchodné záväzkové vzťahy vylúčené. Mal za to, že na daný prípad je možné aplikovať aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie sp.zn. P/0355/01/2012, ktorým bolo konanie proti žalovanému zastavené z dôvodu, že nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom kontroly a z ktorého odôvodnenia vyplýva že „dlžníčka v posudzovanej zmluve nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jej bol úver poskytnutý na výkon povolania a dojednaná zmluva uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka sa spravuje ako

absolútny obchod jeho právnym režimom“. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že nie je možné hovoriť o absencii obligatórnych náležitosti, keďže si ich príslušný zákon nevyžaduje, preto označené sporné zmluvy o úvere nie je možné považovať za bezúročné a bez poplatkov, pretože nejde o zmluvy spotrebiteľské. Odvolanie proti výroku o trovách konania žalovaný odôvodnil tvrdením, že s výrokom o priznaní trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 100 % nesúhlasí, pretože sa k nemu nie je možné vyjadriť, lebo súd prvej inštancie nijako neodôvodnil svoje rozhodnutie ku ktorému dospel, označiac ho naviac za nesprávne a vydané predčasne.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Odvolanie žalovaného označil za účelové, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, nepredložil súdom požadované úverové zmluvy a nezúčastnil sa nariadeného pojednávania, na ktorom mohol využiť svoju zákonnú možnosť obhájiť svoje tvrdenia. Zdôraznil, že jeho právny predchodca vystupoval v čase uzatvárania zmlúv so žalovaným ako fyzická osoba a nie podnikateľ, keďže žiaden záznam na meno jeho právneho predchodcu sa nenachádza ani v obchodnom registri Slovenskej republiky a ani v živnostenskom registri, s výnimkou krátkeho obdobia od 23.11.1992 do 31.1.1993, kedy bol držiteľom živnostenského oprávnenia. Podčiarkol, že zmluvy o úvere sú zmluvami spotrebiteľskými, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka tak, ako to uviedol už vo svojom podaní zo dňa 4.11.2012, pričom svojvoľné vyznačenie účelu úveru na povolanie zo strany pracovníka žalovaného žalobca označil za nekalú obchodnú praktiku.

8. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené dňa 13.1.2016.

9. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2005 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 417 ods. l ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

10. Odvolací súd (§ 34 v intenciách citovaných zákonných ustanovení prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a dospel k záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku vo veci samej, rozsudok je v tejto časti vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku vo veci samej nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193, § 194 a § 205 (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa ust. § 133 až 135 Občianskeho súdneho poriadku) alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a b/ Občianskeho súdneho poriadku), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v jeho vyhovujúcom výroku vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 .

14. Žalovaný v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci a neumožňujú záver, že by v

konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie. Námietkami uvedenými v odvolaní sa dôsledne vysporiadal už súd prvej inštancie a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku vo veci samej z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci, a preto len na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku rozsudku vo veci samej odvolací súd dodáva následovné:

15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že označené úverové zmluvy sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere, ako i so záverom súdu, že tieto neobsahujú povinné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, absencia ktorých spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvárania sporných zmlúv). K údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) odvolací súd uvádza, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a tak je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. V súdenej veci je nepochybné, že v označených úverových zmluvách tento údaj chýba (správnosť tohto záveru prvoinštančného súdu žalovaný vo svojom odvolaní nenapadá) a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel žalobe o bezdôvodnom obohatení, keď zistil, že právnemu predchodcovi žalobcu bol poskytnutý úver vo výške 500 eur (titulom úverovej zmluvy č. XXXXXXX) a v sume 350 eur (titulom úverovej zmluvy č. XXXXXXXX) a žalovaný prijal úhrady titulom splátok úveru v sume vyššej ako bola hodnota istiny poskytnutého úveru.

16. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne, len ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto na úkor iného bezdôvodne obohatí), pričom základným predpokladom jeho vzniku je vznik majetkového prospechu obohateného, spočívajúcom v zväčšení jeho majetku v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôvod o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkovo právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa existencia zavinenia ani existencia protiprávneho úkonu nevyžaduje, pretože zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznávaných dôvodov.

17. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaný sa v prospech žalobcu (jeho právneho predchodcu) titulom označených úverov obohatil. Za takejto situácie správne postupoval súd prvej inštancie, ak zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.333,41 eura, predstavujúcej jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

18. Na základe uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, bol rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdený.

19. Po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné v časti smerujúcej proti výroku o trovách konania. Odvolací súd je v zhode so žalovaným v tom, že výrok súdneho rozhodnutia o trovách konania nespĺňa požiadavky kladené na odôvodnenie súdnych rozhodnutí (v zmysle § 157 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), z ktorých dôvodov je tento výrok súdneho rozhodnutia nepreskúmateľný a je potrebné ho zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, pretože súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ku ktorej vade prihliada odvolací súd z úradnej povinnosti.

20. Právo na spravodlivý proces (vyplývajúci z cˇl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a cˇl. 6 ods. 1 Dohovoru) je totiž naplnené tým, že súd zistí skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné. Súd je povinný svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinného

v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, m.m. I. U´S 243/07, I. U´S 46/05, II. U´S 76/07, obdobne Krasko c/a Sˇvajcˇiarsko z 29. apri´la 1993, se´ria A, cˇ. 254-B, str. 49, § 30), aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel boli prijateľné, racionálne, spravodlivé a presvedčivé. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

21. Súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými zásadami pri rozhodovaní o trovách konania dôsledne neriadil. Pretože z odôvodnenia tejto časti rozsudku nemožno vôbec zistiť, na základe akých úvah a akej právnej normy dospel k záveru, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy jeho právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu vo výške 100 %, zaťažil konanie tak závažnou procesnou vadou, pre ktorú rozhodnutie nemôže byť považované za správne (por. napr. m.m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 117/2011).

22. Poukazom na tieto dôvody odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť vo výroku o trovách konania a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 , keďže dospel k záveru, že vzhľadom na nepreskúmateľnosť dôvodov tejto časti napadnutého súdneho rozhodnutia, nie je účelné a ani možné nahrádzať argumentáciu prvoinštančného súdu, vzhľadom na vyššie uvádzané pochybenia. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430, § 431 ods. 1, 2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 .