Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-691-2015.pdf
PDF · 136.91 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/691/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Q.. B. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX W., M. K. 1, prechodne bytom XXX XX K. G., V. XXXX/XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Ervín Erdély, Nové Zámky, P. Blahu 7/A, proti žalovanému: Kúpele Sliač, a. s., so sídlom 962 31 Sliač, IČO: 31 642 438, zastúpeného: JUDr. Monika Maršáleková, IČO: 37958429, Advokátska kancelária Matuškova 49, 976 31 Vlkanová, o vyslovenie absolútnej neplatnosti zvolania a uskutočnenia valného zhromaždenia a všetkých právnych úkonov, ktoré naň nadväzujú, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 03. 04. 2014, č. k.: 7C/210/2013 - 170, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalovaného trovy konania vo výške 336,52 €, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal určenia, že zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti Kúpele Sliač Kováčová, a. s., so sídlom Sliač a jeho uskutočnenie v júli roku 2006 sa uskutočnilo v rozpore so zákonom a všetky právne úkony na ňom prijaté sú neplatné. Tvrdil, že Žalobca tvrdil, že sa domáha učenia neplatnosti zvolania valného zhromaždenia, jeho uskutočnenia a všetkých naň nadväzujúcich úkonov z dôvodu, nakoľko v čase uskutočnenia valného zhromaždenia bolo v platnosti predbežné opatrenie vydané Krajským súdom v Bratislave pod číslom konania 45Cb 56/99 - 42 a 45Cb 56/99 - 62, ktorým bolo zakázané akýmkoľvek spôsobom disponovať s akciami spoločnosti Kúpele Sliač a Kováčová, a. s., teda najmä ich scudziť, zaťažiť, alebo previesť na inú osobu, ďalej disponovať s vlastníckymi právami v rozsahu 51 % podielu na základnom imaní, ktorý sa stal predmetom súdneho sporu, teda bolo zakázané zvolávať valné zhromaždenie, meniť orgány a iným spôsobom zasahovať do činnosti emitenta Kúpele Sliač a Kováčová, a. s., ďalej bolo zakázané zvolávať riadne a mimoriadne valné zhromaždenie až do právoplatného ukončenia veci o neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Spor o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy bol právoplatne ukončený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. 05. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 06. 06. 2009. Aj napriek týmto skutočnostiam došlo v júli 2006 k predaju Kováčovej ako súčasti Kúpeľov Sliač Kováčová. Takéto valné zhromaždenie bolo zvolané nezákonne, všetky právne úkony, ktoré z neho vyplývajú sú absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, odporujú zákonu, obchádzajú ho nerešpektovaním platných predbežných opatrení. 3. Naliehavý právny záujem preukazoval procesným postavením žalobcu, ktorý vystupuje ako žalovaný vo viacerých súdnych sporoch, ktorých iniciátorom a teda žalobcom je spoločnosť Kúpele Sliač, a.
s., ktorá nevznikla v súlade so zákonom a preto jej postavenie je aj v týchto sporoch spochybnené. Postupom orgánov spoločnosti Kúpele Sliač a Kováčová, a. s., bola žalobcovi spôsobom hrubo porušujúcim zákon odňatá možnosť získať späť predmet pôvodného sporu o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy v celosti, teda získať späť 51 % akcií spoločnosti Kúpele Sliač a Kováčová. Pokiaľ žalovaný namietal, že nebol v podstavení oprávneného subjektu podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, potvrdil, že v takejto funkcii nebol, nakoľko niekoľko súdnych konaní, ktoré tomu predchádzali bolo zmanipulovaných, on sám bol násilným spôsobom vyhodený z Kúpeľov. Všetko prispelo k tomu, aby ho zlikvidovali, obrali o majetok a potrebovali ho dostať mimo Kováčovej a Sliač. Naliehavý právny záujem je daný aj v tom, že Kúpele Sliač, a. s., v novej podobe sa prieči zákonu, pretože táto spoločnosť nevznikla v súlade so zákonom. Právnická osoba, ktorá nevznikla v súlade so zákonmi, nemôže vystupovať ani ako žalobca v súdnych konaniach, kde je žalovaný žalobca, nakoľko nemá aktívnu legitimáciu podľa zákona. 4. Žalovaný poukázal na to, že nie je jasné, aké sú dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na ktorý sa žalobca odvoláva. Predbežným opatrením bola uložená povinnosť predstavenstvu a dozornej rady akciovej spoločnosti Kúpele Sliač a Kováčová nezvolať riadne a mimoriadne valné zhromaždenie dovtedy, kým sa právoplatne neskončí konanie o neplatnosť odstúpenia FNM SR od kúpnej zmluvy. K námietke žalobcu, že došlo k porušeniu predmetného predbežného opatrenia a k nezákonnému zvolaniu valného zhromaždenia uviedol, že je namieste položiť si otázku, či uvedené predbežné opatrenie je platné, keď ukladá povinnosť subjektu, ktorý nemá právnu subjektivitu, keďže orgán spoločnosti, predstavenstvo a dozorná rada právnou subjektivitou nedisponujú. Petit, ktorý je uvedený v žalobe, je neurčitý a zmätočný, nijakým spôsobom nepreukazuje skutočnosti, ktoré sú tvrdené v žalobe. Okrem toho valné zhromaždenia, ktoré sa v danom období mali uskutočniť, z ich obsahu vyplýva, že sa neprejednávali veci, ktoré by mali byť predmetom tohto konania. Konanie považoval za účelové vo vzťahu k prebiehajúcim konaniam, ktoré sú vedené voči žalobcovi ako fyzickej osobe. 5. Namietal, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby a taktiež nepreukázal naliehavý právny záujem. Žiadal zohľadniť, že pokiaľ tvrdil žalobca, že mu bola odňatá možnosť získať späť predmet pôvodného sporu o určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, orgány spoločnosti a ani sám žalobca neboli subjektom konania vo veci 45 Cb/56/1999 o neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy vedenej na Krajskom súde v Bratislave. Rovnako ani predmet sporu o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobca nikdy ako fyzická osoba nevlastnil a ako vlastník akcií bola v minulosti v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a. s., zapísaná len právnická osoba obchodná spoločnosť Corvas, spol. s.r.o. 6. Namietal, že žalobca vo vzťahu k samotnej žalobe na vyslovenie absolútnej neplatnosti zvolania a uskutočnenia valného zhromaždenia nie je aktívne legitimovaný podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko nikdy nebol ani nie je v postavení uvedeného subjektu. Okrem toho nebola dodržaná lehota troch mesiacov v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka od prijatia uznesenia valného zhromaždenia, ide o lehotu prekluzívnu a vzhľadom na termín konania napadnutého valného zhromaždenia predpokladá, že prekluzívna lehota dávno uplynula. Celú žalobu považuje za účelové podanie, ktorého cieľom je spôsobiť prieťahy v prebiehajúcich konaniach vedených na Okresnom súde vo Zvolene a v Nových Zámkoch, nakoľko návrhom na určenie neplatnosti právneho úkonu požiadal žalobca o prerušenie týchto konaní a odďaľuje rozhodnutie vo veci samej. 7. Okresný súd po vykonanom dokazovaní aplikujúc § 80 písm. c) O.s.p. predovšetkým uviedol, že výrok petitu nie je celkom konkrétny, neuvádza, aké ďalšie právne úkony sa majú určiť za neplatné, pričom dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení. Taktiež nepreukázal, akým spôsobom by sa po vyhovení žaloby zmenilo jeho právne postavenie a že jeho právne postavenie bez takéhoto určenia by bolo neisté. 8. Zdôraznil, že konanie o neplatnosť odstúpenia od zmluvy vedené na Krajskom súde v Bratislave v konaní 45Cb/56/1999 bolo právoplatne skončené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 30Obdo 76/2009 a 30Obdo 78/2009 zastavením konania z dôvodu straty spôsobilosti byť účastníkom konania spoločnosti Corvas, spol. s r.o. z dôvodu jeho výmazu z Obchodného registra. Tieto rozhodnutia boli doplňujúcim uznesením Najvyššieho súdu SR z 10. 03. 2010. Poukázal na to, že konania vedené voči žalobcovi nesúvisia a ani v minulosti nesúviseli s konaním o neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy vedenom na Krajskom súde v Bratislave, spisová značka 45Cb 56/1999. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že postupom orgánov spoločnosti Kúpele Sliač, a. s., mu bola odňatá možnosť získať späť predmet pôvodného sporu o neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy v celosti. Žalovaný sám ako subjekt nikdy nebol účastníkom v konaní o neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy vedenom na Krajskom súde v Bratislave v tomto konaní, rovnako ani predmet sporu o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobca nikdy ako fyzická osoba nevlastnil a ako vlastník akcií bola v minulosti
v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a. s,. zapísaná len právnická osoba, a to obchodná spoločnosť Corvas, spol. s r.o. 9. Vzhľadom na § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka okresný súd skúmal, či žalobca má aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica zistil, že v Kúpeľoch Sliač, a. s., predtým Kúpele Sliač a Kováčová, a. s., IČO: 31 642 438, bol v predstavenstve spoločnosti žalobca ako predseda od 29. 12. 1995 do 25. 04. 2000. Konať v mene spoločnosti boli oprávnení všetci členovia predstavenstva. Žalobca nebol členom dozornej rady. Žalobca sa domáha určenia absolútnej neplatnosti zvolania a uskutočnenia valného zhromaždenia v Kúpeľoch Sliač a Kováčová v júli 2006. V tomto období žalobca nebol v postavení ani jedného zo subjektov oprávnených v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Okrem toho valné zhromaždenia sa malo uskutočniť v júli 2006, žalobu podal žalobca na súd 24. 10. 2013, nepreukázal tak, že podal žalobu v lehote podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Bez ďalšieho dokazovania preto žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie na stane žalobcu, nepreukázaný naliehavý právny záujem a uplynutie prekluzívnej lehoty v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 10. Proti rozsudku sa odvolal žalobca. V odvolaní poukázal na to, že okresný súd zamietol žalobu z dôvodu, že nepreukázal svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení ako aj z dôvodu, že nemal aktívnu legitimáciu na podaní žaloby ohľadne určenia absolútnej neplatnosti zvolania, uskutočnenia valného zhromaždenia spoločnosti Kúpele Sliač a Kováčová, a. s., ako aj všetkých právnych úkonov na ňom prijatých, ktoré tvrdenie súdu odôvodnil ustanovením § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. V tomto prípade súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal žiadne dokazovanie v predmetnej veci s výnimkou výsluchu žalobcu. 11. K naliehavému právnemu záujmu žalobcu na určení absolútnej neplatnosti zvolania, uskutočnenia valného zhromaždenia spoločnosti kúpele Sliač a Kováčová a.s. v roku 2006, kde došlo k rozhodnutiu o odpredaji kúpeľov Kováčová, ktoré tvorili súčasť Kúpeľov Sliač a Kováčová, ako aj k rozhodnutiu o zmene názvu obchodnej spoločnosti na základe odpredaja Kováčovej. Tento predaj Kováčovej ako súčasti Kúpeľov Sliač a Kováčová bol protizákonný, nakoľko v roku 2006 boli stále v platnosti predbežné opatrenia vydané Krajským súdom v Bratislave ( č. k.: 45 Cb 56/99 - 42 a č. k.: 45 Cb 56/99 - 62). Tieto predbežné opatrenia boli v platnosti až do roku 2010, t. j. do doby, kedy bol ukončený spor o neplatnosť odstúpenia od privatizačnej zmluvy na základe „dopĺňacích uznesení“ Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. 03. 2010 (sp. zn.: 30 Obdo 76/2009, 30 Obdo 78/2009). Je teda evidentné, že valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti Kúpele Sliač a Kováčová, a.s. (toho času už len Kúpele Sliač, a.s.), sa v roku 2006 uskutočnilo v rozpore s vydanými predbežnými opatreniami, a teda bolo kompletne protizákonné. Ako protizákonné je potrebné posúdiť aj všetky právne úkony prijaté na danom valnom zhromaždení, menovite odpredaj Kováčovej, ako súčasti Kúpeľov Sliač a Kováčová, ako aj zmenu názvu obchodnej spoločnosti majúcu podklad v tomto odpredaji. Zo samotného žalobného návrhu je zrejmé, že napadnutými právnymi úkonmi sú jednoznačne protiprávny odpredaj Kováčovej, ako aj zmena názvu obchodnej spoločnosti Kúpele Sliač a Kováčová, a.s., majúce podklad v tomto predaji, ktorý je potrebné považovať za právny úkon priečiaci sa zákonu, a teda absolútne neplatný. 12. Naliehavý právny záujem žalobcu je preto daný s ohľadom a na jeho postavenie voči vzniknutej spoločnosti Kúpele Sliač, a.s., ktorá voči nemu (ako fyzickej osobe) vedie niekoľko rôznych súdnych konaní, v ktorých vystupuje ako žalobca. Nakoľko žalobca považuje obchodnú spoločnosť Kúpele Sliač, a.s., za vzniknutú spôsobom priečiacim sa zákonu, považuje aj aktívnu legitimáciu tejto spoločnosti v predmetných súdnych sporoch za spochybnenú. 13. Nemožno súhlasiť so záverom súdu, ohľadom možnosti získania späť predmetu pôvodného sporu. Do úvahy v prípade sporu o určenie neplatnosti odstúpenia od privatizačnej zmluvy, hoci bolo právoplatne skončené, predsa pripadajú aj mimoriadne opravné prostriedky, napríklad obnova konania, v rámci ktorej by ako žalobca vystupoval žalobca ako konateľ a jediný spoločník zaniknutej spoločnosti CORVAS, s.r.o., ktorý by sa dožadoval určenia, že odstúpenie od privatizačnej zmluvy zo strany Fondu národného majetku bolo neplatné. V prípade, ak by bol v konaní úspešný, akým spôsob by bolo vykonané restitutio in integrum, keď balík 51 % akcií spoločnosti Kúpele Sliač a Kováčová, a.s., ktoré boli predmetom konania o neplatnosť odstúpenia od privatizačnej zmluvy, už neexistuje, pretože neexistuje ani spoločnosť Kúpele Sliač a Kováčová, a.s.? Na základe protizákonného odpredaja Kováčovej došlo k reálnemu zmenšeniu majetku obchodnej spoločnosti Kúpele Sliač a Kováčová, a.s., ktorá skutočnosť sa môže v budúcnosti osobne mimoriadne negatívnym spôsobom dotknúť aj žalobcu, a to aj napriek tomu, že účastníkom sporov ohľadne neplatnosti odstúpenia od privatizačnej zmluvy bola spoločnosť CORVAS s.r.o., ako samostatný právny subjekt, pretože nároky tejto spoločnosti z protiprávnych úkonov nemožno považovať za absolútne zaniknuté a je treba na ňu nahliadať v širšom kontexte. Žalobca nie
je osobou cudzou voči tejto obchodnej spoločnosti, ide o konateľa, ako jediného spoločníka a zároveň bývalého likvidátora. 14. Poukázal na špekulatívny prístup žalovaného k celej veci, ktorý sa v rámci súdneho konania na Okresnom súde Zvolen sp. zn.: 7 C/210/2013 vyjadril, že podľa jeho názoru nemá žalobca v konaní naliehavý právny záujem, tento by mala iba zaniknutá spoločnosť CORVAS s.r.o.. V ostatných konaniach, v ktorých si žalovaný uplatňuje svoje nároky, si tieto uplatňuje priamo voči žalobcovi ako fyzickej osobe. Prečo si ich teda neuplatnil voči uvedenej spoločnosti? 15. Vo vzťahu k aplikácii § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka a konštatovaniu súdu, podľa ktorého žalobca nepatrí medzi osoby oprávnené domáhať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, namietal, že súd vec opäť nesprávne posúdil, nakoľko § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka predpokladá podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, pričom v danom prípade sa jedná iba o relatívnu neplatnosť, na ktorú súd prihliada iba na základe námietky, v nijakom prípade sa nejedná o neplatnosť absolútnu, na ktorú musí súd prihliadať ex offo. V danej veci sa domáha absolútnej neplatnosti podľa § 39 OZ. Na určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu neexistuje lehota, nakoľko sa jedná o neplatnosť pôsobiacu ex tunc, t. j. od počiatku. Súd si nesplnil svoju zákonnú povinnosť prihliadať na absolútnu neplatnosť ex offo. Inak by musel konštatovať absolútnu neplatnosť uskutočneného valného zhromaždenia. K tejto skutočnosti sa súd vo svojom uznesení zo dňa 18. 03. 2015 vôbec nevyjadril, pretože nevykonal vo veci žiadne dokazovanie, a preto nemôže mať nijaké vedomosti ohľadom platnosti alebo neplatnosti napadnutého valného zhromaždenia. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 04. 2011 sp. zn.: 2 Obo k 9/2011, z ktorého je zrejmé, že okresný súd vôbec sa vôbec nemal zaoberať aktívnou legitimáciou, či naliehavým právnym záujmom žalobcu, naopak, mal stať výlučne venovať skutkovej stránke žaloby a zisťovaniu skutočností súvisiacich s absolútnou neplatnosťou valného zhromaždenia a právnych úkonov z neho vyplývajúcich, čo však neučinil. 16. Z tohto dôvodu žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. vzhľadom na potrebu vykonania ďalšieho dokazovania. 17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 18. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 19. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP. 20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 27. februára 2014, sp. zn. 40 Cbs/111/2000, ktorým zastavil konanie v právnej veci žalobcu CORVAS, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave. Aj v tomto prípade sa žalobou podanou dňa 07. 11. 2000 žalobca 1/ CORVAS, spol. s r.o. a žalobca 2/R.. B. W. domáhali voči žalovanému Kúpele Sliač, a.s. vyhlásenia neplatnosti zvolania, konania a rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Kúpele Sliač Kováčová, a.s., Sliač zo dňa 25. 10. 2000. Súd toto konanie zastavil, pretože žalobca CORVAS, spol. s r.o. zanikol po začatí konania ako právnická osoba bez právneho nástupcu. Uvedená skutočnosť je známa z registrov Krajského súdu Banská Bystrica ako aj samotným účastníkom konania. 22. Podľa § 131 ods. 1 ObZ každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
23. Na rozdiel od určovacích žalôb podľa všeobecnej úpravy § 80 písm. c) OSP, pri ktorých je nevyhnutnou procesnou podmienkou preukázanie naliehavého právneho záujmu, v prípade určovacej žaloby podľa § 131 OBZ existenciu naliehavého právneho záujmu zákon predpokladá, a preto ho súdu netreba osobitne preukazovať. 24. V konaní o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdu treba preukázať iba tie skutočnosti, o ktorých tak určí špeciálne ustanovenie § 131 (napr. bývalý konateľ musí podľa odseku 1 preukázať, že sa ho napadnuté uznesenie týka; spoločník musí v súlade s odsekom 2 preukázať, že napadnuté uznesenie obmedzuje jeho práva a pod.). 25. Žaloba o určenie neplatnosti valného zhromaždenia je v podstate osobitným druhom určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) OSP. Ustanovenie § 131 OBZ preto treba chápať ako osobitnú úpravu určovacej žaloby, ktorá sa uplatní vždy, ak predmetom určovacej žaloby bude určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Všeobecná úprava obsiahnutá v CSP (v minulosti v Občianskom súdnom poriadku) sa použije len v rozsahu, v ktorom nie je v rozpore s úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku. 26. Zákon uvádza, že dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdnou cestou možno len v prípade, keď napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Ide o taxatívny výpočet dôvodov, z čoho vyplýva, že prípadný rozpor s právnym predpisom nižšej právnej sily, než je zákon, nemôže byť dôvodom na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. 27. Pritom platí, že žalobou o určenie neplatnosti možno napadnúť tak pre vecnoprávne, ako aj pre formálno právne vady uznesenia valného zhromaždenia (napr. už uvedené nedodržanie postupu pri zvolaní valného zhromaždenia, prijatie uznesenia o otázke, ktorá nebola zaradená do programu rokovania valného zhromaždenia, nedodržanie potrebného počtu hlasov pri prijatí uznesenia a pod.). 28. Lehota, v priebehu ktorej možno podať návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom, je kogentne ustanovená v odseku 1. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že ide o prekluzívnu lehotu, ktorej márne uplynutie má za následok zánik práva domáhať sa takéhoto určenia na súde. Na uvedenú skutočnosť je súd povinný prihliadať ex offo aj bez návrhu. Začiatok plynutia prekluzívnej lehoty určuje druhá časť tretej vety odseku 1. 29. Začiatok lehoty je ustanovený objektívne "od prijatia uznesenia" valného zhromaždenia. V prípade, keď valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, začiatok lehoty sa posudzuje takisto objektívne. Počíta sa odo dňa, keď sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť. To znamená, že nie je rozhodujúce, kedy sa oprávnená osoba o uznesení skutočne dozvedela, ale rozhodujúci je deň, kedy sa objektívne o uznesení mohla dozvedieť. Zákonodarca tu správne zvolil pre začiatok plynutia prekluzívnej lehoty objektívnu možnosť vykonania práva po prvý raz. Zároveň však pre prípad, keď valné zhromaždenie nebolo zvolané riadne, prekluzívna lehota plynie odo dňa, kedy sa oprávnená osoba mohla dozvedieť o jeho konaní. Vychádza sa z akceptovania všeobecnej zásady, že začiatok lehoty určuje objektívna možnosť vykonania práva po prvý raz, nezávisle od subjektívnych okolností. Subjektívna možnosť vykonania práva po prvý raz sa zásadne akceptuje len výnimočne v prípade, keď to zákon osobitne ustanovuje. 30. V prípade trojmesačnej lehoty ide o hmotnoprávnu lehotu. Jej počítanie sa spravuje pravidlami ustanovenými v § 122 ods. 2 OZ. Žalobu treba doručiť na súd najneskôr v posledný deň lehoty. 31. Prihliadnuc aj na názor vyslovený v rozhodnutí NS SR, sp. zn.: 5 Obo 109/2007 v konaní nebolo sporné, že žalobca podal žalobu až po uplynutí prekluzívnej trojmesačnej lehoty podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie. Žalobca žiadal určiť neplatnosť zvolania valného zhromaždenia a neplatnosť všetkých právnych úkonov na ňom prijatých. Podľa žalobcu ide o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. , čo vyplýva zo žaloby a potvrdil to aj v odvolaní. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, pokiaľ žalobca nepodal žalobu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného za podmienok podľa § 131 ods. 1 ObZ, a teda toto rozhodnutie je platné a bolo podkladom na zápis zmeny v obchodnom registri, nemôže sa všeobecnou určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. úspešne domáhať určenia neplatnosti tak, ako uvádza v žalobe. Súd sa v tomto konaní nemôže zaoberať vecnými dôvodmi, ktoré by mali spôsobovať neplatnosť prípadných právnych úkonov, pretože by to znamenalo obídenie ustanovenia § 131 ods. 1 ObZ, najmä zákonnej lehoty na podanie takejto žaloby, čo má význam z hľadiska právnej istoty obchodnej spoločnosti, ktorej valné zhromaždenie rozhodnutie prijalo. 32. Podľa ustálenej judikatúry, uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti nie je právnym úkonom, preto relevantným kritériom pre posúdenie jeho platnosti môže byť len jeho rozpor so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, ako to vyplýva z ustanovenia § 131 ods. 1 ObZ, čo môže súd posudzovať len na základe včas podanej žaloby. V danej veci teda existuje uznesenie valného
zhromaždenia žalovaného, ktorého prípadnú neplatnosť podľa uvedených kritérií už súd nemôže skúmať, preto nemôže vyhovieť ani žalobe u určenie neplatnosti tak, ako požaduje žalobca. 33. Súdna prax sa priklonila ku konštatovaniu, že uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom, pretože nenapĺňa pojmové znaky tohto právneho inštitútu. Hlavným argumentom mala byť skutočnosť, že valné zhromaždenie nie je oprávnené robiť v mene obchodnej spoločnosti právne úkony a teda prejaviť vôľu spoločnosti navonok. Právne úkony obchodnej spoločnosti ako právnickej osoby môžu robiť len štatutárne orgány (§ 20, 22 OZ, § 13 Obz) alebo osoby uvedené v § 20 ods. 2 OZ, v § 15 Obz a v § 16 Obz. Keďže na valné zhromaždenie nemožno ani jedno z týchto ustanovení vztiahnuť, nemožno ho považovať za orgán spôsobilý robiť v mene spoločnosti právne úkony. 34. S účinnosťou od 01.02.1998 (novela vykonaná zákonom č. 11/1998 Z. z) zákon obmedzuje právo domáhať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia trojmesačnou lehotou. Keďže citované ustanovenie Obchodného zákonníka „...nezakladá lehotu pre procesný úkon oprávnenej osoby, ale lehotu pre uplatnenie práva... teda inštitútu hmotného práva“, je táto lehota považovaná za hmotnoprávnu. Na jej počítanie sa uplatňuje ustanovenie § 122 OZ. Na jej dodržanie je potrebné žalobu podať tak, aby posledný deň lehoty žaloba bola súdu už doručená alebo, aby bola v tento deň na súde podaná. Lehota má tiež prekluzívny charakter. Jej zmeškanie nemožno odpustiť (keďže je hmotnoprávna). Márne uplynutie lehoty má za následok zhojenie - konvalidáciu vád nenapadnutého uznesenia. 35. V takomto prípade ide o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia. Oproti všeobecným znakom charakterizujúcich úpravu určovacích žalôb (§ 80 písm. c) O.s.p) má táto niekoľko špecifík. Všeobecná aplikovateľnosť ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. je existenciou takejto špeciálnej úpravy vylúčená. Bola zároveň vylúčená možnosť aplikovať ustanovenia o absolútnej a relatívnej neplatnosti právnych úkonov na akékoľvek uznesenie valného zhromaždenia a teda napokon aj § 80 písm. c) O.s.p. Jeho aplikácia však nebola odmietnutá úplne. S pôvodným zámerom predísť situáciám, v ktorej by vylúčený spoločník alebo odvolaný konateľ boli suspendovaní z dovolania sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktoré sa dotklo ich právneho postavenia (po novele Obz, zákonom NR SR č. 500/2001 Z. z. - s účinnosťou od 01.01.2002, bol medzi okruh aktívne legitimovaných osôb zaradený aj bývalý spoločník a konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka), sa súdy rozhodli odpovedať na otázku, v ktorom okamihu musí mať žalobca postavenie niektorého z taxatívne vymenovaných oprávnených osôb subsidiárnym použitím § 80 písm. c) O.s.p. V prípadoch, keď žalobca v priebehu konania stratí postavenie niektorej z osôb uvedených v § 131, § 183 Obz, sa preto posudzuje jeho aktívna legitimácia v závislosti na existencii jeho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v okamihu rozhodovania. 36. Judikatúra Najvyššieho súdu SR sa priklonila k záveru, že uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom a z toho dôvodu neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia nie je možné posudzovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov, ale len z hľadiska osobitnej právnej úpravy Obchodného zákonníka vo vzťahu k okruhu oprávnených osôb, k lehotám na podanie žaloby, ako aj k účinkom vyhlásenia uznesenia valného zhromaždenia za neplatné súdom. Podľa ustálenej judikatúry jedným z dôvodov na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti súdom môže byť aj nedodržanie postupu na zvolanie valného zhromaždenia určeného zákonom alebo spoločenskou zmluvou. Domáhanie sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti podľa ust. § 131 Obchodného zákonníka predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka upravujúcim neplatnosť právnych úkonov. Citované ustanovenie nezakladá relatívnu a ani absolútnu neplatnosť právnych úkonov v zmysle ust. § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti (teda aj postupu v súlade so zákonom pri jeho zvolávaním, ktorý možno napadnúť iba žalobou podľa ust. § 131 Obz) sa preto nemožno dovolávať podľa ust. § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúcich neplatnosť právnych úkonov (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obdo/22/1998). 37. Pokiaľ ide o právnu povahu uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti, judikatúra najvyššieho súdu sa priklonila k názoru, že uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti nie je právnym úkonom. Práve z tohto dôvodu neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti nie je možné posudzovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov, ale len z hľadiska osobitnej právnej úpravy Obchodného zákonníka, so zreteľom na okruh oprávnených osôb, lehoty na podanie návrhu, ako aj účinky súdom vyhlásenia uznesenia valného zhromaždenia za neplatné (ust. § 131 Obz). S poukazom na uvedené sú bez právnej relevancie námietky žalobcu, ktorý poukazoval na to, že súd mal posudzovať neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného (neplatnosť právnych úkonov) podľa ust. § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka a ex lege prihliadnuť na
absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže posudzovať platnosť alebo neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti len z dôvodu, resp. dôvodov, ktoré žalobca, pokiaľ má aktívnu legitimáciu, čo v danom prípade nemá, by ako oprávnená osoba uviedol v žalobe o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, a to v rámci prekluzívnej 3 mesačnej lehoty od prijatia uznesenia valného zhromaždenia, resp. odo dňa, keď sa mohol o uznesení dozvedieť v prípade, ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, pričom uplatnené dôvody už nemôže následne rozšíriť po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Ustanovenie § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka je z hľadiska svojho obsahu záväzné, pretože sa jedná o kogentné ustanovenie zákona. 38. Vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti upravuje ustanovenie § 183 OBZ odkazom na primerané použitie ustanovenie § 131 OBZ, ktoré upravuje vyslovenie neplatnosti uznesenia spoločnosti s ručením obmedzeným. Toto ustanovenie v znení účinnom do 1. februára 1998 vymenúva osoby, ktoré môžu žiadať, aby súd vyslovil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, pokiaľ je v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. V podmienkach akciovej spoločnosti sú týmito osobami akcionári, členovia predstavenstva a dozornej rady. Týmto vyčerpávajúcim spôsobom je vymedzený okruh osôb, ktoré môžu žiadať súd o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Iné ako takto určené osoby na podanie návrhu nie sú oprávnené. Zmyslom uvedeného ustanovenia je predovšetkým ochrana práv minoritných akcionárov (ktorí sa valného zhromaždenia nezúčastnili alebo boli prehlasovaní). Toto ustanovenie dáva osobám, ktorých práv a povinností sa rozhodnutie valného zhromaždenia najmä týka, možnosť dosiahnuť nápravu rozhodnutia valného zhromaždenia tým, že bude rozhodnutím súdu vyhlásené za neplatné. Ustanovenie však zároveň chráni aj záujmy všetkých akcionárov pred možnosťou, aby do vnútorných pomerov akciovej spoločnosti mohol ktokoľvek a bez časového obmedzenia zasahovať. Napokon chráni aj záujmy tretích osôb dobromyseľných v tom, že uznesenie je platné a nemôže byť už zmenené. Takúto ochranu poskytuje toto ustanovenie tým, že vymedzilo okruh osôb, ktoré môžu žiadať vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a vymedzením trojmesačnej lehoty, v ktorej tak môžu urobiť. Takáto úprava dáva každému akcionárovi možnosť, aby bránil svoje práva, ak boli rozhodnutím väčšiny akcionárov porušené, ponecháva však zároveň na rozhodnutie každého z nich, či toto právo využije. 39. V rozpore s cieľom, ktorý ustanovenie § 131 a 183 OBZ sleduje, a zásadami, na ktorých Obchodný zákonník spočíva, by bolo, ak by s poukazom na všeobecnú úpravu neplatnosti právnych úkonov mohli žiadať vyslovenie neplatnosti aj iné osoby. Ustanovenie § 131 a 183 OBZ je nepochybne špeciálnym ustanovením upravujúcim osobitnú situáciu, ktoré oproti všeobecnej úprave zužuje okruh osôb, ktoré môžu žiadať vyslovenie neplatnosti a skracuje lehotu, v ktorej to môžu urobiť. Dôsledkom opačného stanoviska by bola situácia, že osoby vymenované v § 131 a § 183 OBZ by boli v možnosti uplatniť svoje právo na vyslovenie neplatnosti uznesenia časovo obmedzené trojmesačnou lehotou (odhliadnuc od sporov o tom, či išlo o lehotu premlčaciu alebo prekluzívnu). Ostatné osoby by túto možnosť mali po dobu troch rokov (pri stanovisku, že ide o relatívnu neplatnosť), alebo by ich možnosť dokonca časovo vôbec nebola obmedzená (ak by sa neplatnosť považovala za absolútnu). Znamenalo by to, že osoby, na ochranu ktorých uvedené ustanovenie predovšetkým slúži, by mali menej práv ako ostatné osoby. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať ani tak, že okrem všeobecnej možnosti dovolávať sa neplatnosti dáva vymenovaným osobám ďalšiu - osobitnú možnosť žiadať o vyslovenie neplatnosti uznesenia. Znamenalo by to, že aj tieto osoby by mohli po uplynutí lehoty vymedzenej v § 131 ods. 1 žiadať vyslovenie neplatnosti uznesenia podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Pri takomto výklade by však špeciálna úprava možnosti žiadať vyslovenie neplatnosti uznesenia strácala akýkoľvek zmysel. O takomto výklade by bolo možné uvažovať, ak by ustanovenie § 131 ods. 1 Obz dopadalo len na niektoré dôvody neplatnosti (napr. dôsledky formálnych vád procedurálneho charakteru, rozpor zo stanovami). V takom prípade by sa neplatnosti z určených dôvodov mohli dovolávať len vymenované osoby a z iných dôvodov (rozpor s právnymi predpismi, prípadne ich obchádzanie) ktokoľvek. Ustanovenie § 131 ods. 1 však jednotlivé dôvody nerozlišuje a upravuje možnosť nápravy uznesení bez ohľadu na to, či sú v rozpore s internými predpismi spoločnosti (spoločenská zmluva, stanovy) alebo s všeobecne záväznými normami. 40. Možnosť iných ako vymenovaných osôb žiadať vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia nemožno vyvodiť ani z úpravy absolútnej neplatnosti právnych úkonov (§ 38 až 40 OZ) a zo všeobecnej zásady, že sa jej môže dovolávať každý, kto na tom má právny záujem, že nastáva priamo zo zákona a súdy na ňu musia prihliadať z úradnej povinnosti. Podľa názoru NS SR vysloveného v rozhodnutí 4 Obdo 22/1998 uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom. Je nepochybné, že právne úkony môžu robiť len subjekty, ktoré majú spôsobilosť mať práva a povinnosti. Sú to osoby fyzické (§ 7 OZ) a osoby právnické (§ 18 OZ). Obchodná spoločnosť ako právnická osoba má spôsobilosť mať práva a povinnosti (§ 56 OBZ) a má aj spôsobilosť na právne úkony. Orgány spoločnosti
spôsobilosť mať práva a povinnosti nemajú. Nemá ju valné zhromaždenie akciovej spoločnosti, ani predstavenstvo, či dozorná rada. Hoci valné zhromaždenie akciovej spoločnosti tvoria akcionári, ktorí majú spôsobilosť mať práva a povinnosti a uznesenie valného zhromaždenia je výsledkom ich konania (hlasovania), uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom akcionárov. Nie je však ani úkonom akciovej spoločnosti. Uznesenie valného zhromaždenia je výsledkom procesu tvorby kolektívnej vôle obchodnej spoločnosti a je záväzné pre ostatné orgány spoločnosti. Právnym úkonom sa vôľa obchodnej spoločnosti stane až tým, že ju spoločnosť navonok prejaví. Navonok ju však už neprejavuje valné zhromaždenie, ale orgány, prostredníctvom ktorých akciová spoločnosť koná (§ 20 OZ, § 13 OZ). Pri akciovej spoločnosti je to jej predstavenstvo. To však tiež nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, ani spôsobilosť na právne úkony. Jeho konanie nie je právnym úkonom predstavenstva, ale úkonom spoločnosti. 41. Je nepochybné, že z uznesenia valného zhromaždenia vznikajú právne následky. Právne následky však vznikajú nielen z právnych úkonov, ale aj z iných skutočností, s ktorými zákon následky spája (§ 2 ods. 2 OZ). Uznesenie valného zhromaždenia je takouto skutočnosťou. Napokon, ak by sa uznesenie valného zhromaždenia považovalo za právny úkon, muselo by byť podľa § 38 OZ vždy neplatné. Bol by to právny úkon urobený niekým, kto nemá spôsobilosť na právne úkony. 42. Ustanovenie § 131 a 181 OBZ nezakladá absolútnu ani relatívnu neplatnosť právnych úkonov. Neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia sa preto nemožno dovolávať podľa § 38 a nasledujúcich OZ upravujúcich neplatnosť právnych úkonov, ale len podľa uvedených ustanovení Obchodného zákonníka. Vyslovenie neplatnosti môžu vo vymedzenej lehote žiadať len osoby v nich vymenované. Treba pritom prisvedčiť názoru oboch procesných strán, že uznesením valného zhromaždenia nemožno vylúčiť alebo zmeniť právny následok, ku ktorému došlo zo zákona, ani meniť kogentné ustanovenia zákona. Uznesením valného zhromaždenia nemôžu byť dotknuté ani práva a povinnosti tretích osôb, ani povinnosť registrového súdu v konaní o zápise skutočnosti vyplývajúcich z uznesenia skúmať jeho súlad so zákonom. Ak podmienky pre zápis splnené nie sú, súd návrh na zápis zamietne bez ohľadu na to, či bola podaná žaloba o vyslovenie neplatnosti uznesenia. To však nič nemení na tom, že žalobca nie je osobou oprávnenou podľa § 131 Obz žiadať súd, aby vyslovil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, resp. určenia, že zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti Kúpele Sliač Kováčová, a. s., so sídlom Sliač a jeho uskutočnenie v júli roku 2006 sa uskutočnilo v rozpore so zákonom a všetky právne úkony na ňom prijaté sú neplatné. 43. Z týchto dôvodov sú závery súdu prvej inštancie správne, argumenty žalobcu uvedené v odvolaní nepovažoval odvolací súd za dôvodné, preto rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. 44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 25 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 45. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).