Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Sa-6-2021.pdf
PDF · 153.08 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobkyne: W. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. W. XXXX/XX, XXX XX L., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 8.6.2021
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 5.8.2021 v spojení s doplnením žaloby podaním zo dňa 06.12.2021 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu s návrhom na zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2021. Žalobkyňa považovala samotné rozhodnutia ako aj postup správnych orgánov za nezákonný. Nesúhlasila so zhodnotením zdravotného stavu posudkovými lekármi so záverom, že zdravotný stav zodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Podľa žalobkyne jej zdravotný stav sa od posudzovania miery invalidity v roku 2016 nijako nezlepšil, naopak s pribúdajúcim vekom sa zdravotné ťažkosti prehlbujú. Je pravdou, že ani pre myasteniu a ani ako onkologický pacient aktuálne nepodstupuje medikamentóznu liečbu, čo však neznamená, že by bola žalobkyňa dlhodobo bezpríznaková. Má stále ťažkosti, jej zdravotný stav je síce stabilizovaný, ale neexistuje predpoklad jeho zlepšenia, pričom ďalšia liečba sa neuskutočňuje, pretože táto spôsobovala ťažkosti iného charakteru. Skutočnosť, že choroby žalobkyne sú stabilizované, znamená len toľko, že sa ďalej výrazne nezhoršujú, nie to, že by pominuli ťažkosti s nimi spojené. Aj v stabilizovanom stave týchto chorôb (nie zlepšenom) je miera poklesu žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť značne vyššia. V žiadnej z lekárskych správ nie je konštatované, že by bola vyliečená. Žalobkyňa poukázala na to, že trpí chorobami, ktoré nie sú bežné a ich liečba nie je preskúmaná. Myastenia gravis je vzácne ochorenie, ktoré sa ťažko diagnostikuje. Žalobkyňa si musí dávať pozor na fyzickú aktivitu. V dôsledku aktivity svalov sa slabosť kostrového svalstva zhoršuje. Musí často oddychovať, čo jej neumožňuje pracovať na plný úväzok. Je vyučená zdravotná sestra, čo nie je povolanie, pri ktorom sa dá pohybu vyhnúť. Nejde o ochorenie, ktorého sa dá „zbaviť“, je možné len zmiernenie ťažkostí s tým, že pacient obmedzí pohybovú aktivitu. Myastenia gravis je zaradená v oddieli D - choroby svalov, položka č. 2 Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a aj v jej najľahšej forme je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozmedzí 20 % - 30 %. Žalobkyňa mala za to, že v jej prípade ide o formu podľa písmena c) mierna generalizovaná forma (stabilizovaná imunosupresívnou liečbou a po tymektómii) s mierou poklesu zárobkovej činnosti v rozmedzí 30 % - 40 %. Ďalšia liečba myastenie nie je potrebná, pretože po autológnej transplantácii, ktorá bola vykonaná
v súvislosti s onkologickým ochorením, niektoré ťažkosti ustúpili (podľa vyjadrenia hematológa bola myastenia prvým prejavom mnohonásobného myelómu), ostali bolesti svalov a zvýšená únavnosť, prejavujú sa prehĺtacie ťažkosti. Žalobkyňa poukázala na to, že ako bývala onkologická pacientka je sledovaná a štvrťročne navštevuje onkohematologickú ambulanciu MUDr. V. K. v Martine. Má výrazne zníženú výkonnosť organizmu, je stále unavená, má bolesti kostí. Toto ochorenie by malo byť hodnotené ako položka č. 3 písm. b) (myelóm so stredne ťažkými klinickými a laboratórnymi prejavmi, so zníženou výkonnosťou organizmu) kapitoly II Prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozmedzí 30 % - 50 %.
2. V ďalšej časti žaloby žalobkyňa uviedla, že má problémy s chrbticou, resp. stavcami. Má poruchy hybnosti, zlé držanie tela kvôli hrbu. V dôsledku starších kompresívnych zlomenín a osteoporózy sa znížila o 10 cm. Choroby chrbtice boli diagnostikované už v roku 2008, o čom predložila lekársku správu. Tieto problémy sa časom a vekom zhoršujú. Stavce tlačia na výstupy nervov (pocit ako ťažkého ruksaku na chrbte) a v dôsledku toho sa žalobkyňa rýchlo unaví. Niekoľkokrát denne si musí ľahnúť, aby tlak na nervy ustal, aby si chrbtica oddýchla. Má klinovito deformované stavce. Podľa žalobkyne ide o diagnózu podľa oddielu E, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách písm. b), v rozmedzí miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 20 % - 35 %. V posledných dvoch rokoch lekárov navštevuje menej, a to kvôli pretrvávajúcej zlej epidemiologickej situácii, v dôsledku ktorej je komplikovanejší prístup k zdravotnej starostlivosti. Napriek zdravotným problémom sa snaží pracovať. Pracuje v detskej pohotovostnej ambulancii, kde chodí 3 až 5 krát do mesiaca na 6 hodín. Avšak aj s touto prácou má problémy. Pracuje ako asistent telesne postihnutej osoby, a to 90 hodín mesačne. Práca spočíva v pomoci s upratovaním a varením, vedenie domácnosti, sprevádzanie po úradoch či kultúrnych podujatiach. Z dôvodu, že táto práca asistenta žalobkyňu vyčerpávala, došlo k jej ukončeniu k marcu 2022. Žalobkyňa zdôraznila, že nie je schopná riadnej zárobkovej činnosti ako zdravý človek, a preto nie je pochopiteľné pre ňu rozhodnutie žalovaného. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený bez jej prítomnosti, hoci ani odborníci častokrát nevedia predpokladať, ako sa choroba prejaví a ako sa vyvinie, keďže ide o vzácne ochorenie. Podľa žalobkyne bez vzhliadnutia jej osoby posudkoví lekári nemohli vedieť správne posúdiť jej zdravotný stav. Posudkoví lekári posúdili invaliditu žalobkyne bez toho, aby zohľadnili všetky diagnózy, ich prejavy, ktoré pretrvávajú. Sú vyšetrenia, ktoré nie sú dokončené. Nebolo zohľadnené, že u niektorých špecialistov v poslednom období žalobkyňa nemohla byť vyšetrená z dôvodu pandémie, keď sa neodporúčalo navštevovať zdravotnícke zariadenia. Zdravotný stav žalobkyne by sa návštevou lekára nezlepšil, preto v danej situácii to nepovažovala za potrebné. Prvýkrát z pobočky Sociálnej poisťovne ohľadom posudzovania zdravotného stavu bola žalobkyňa telefonicky kontaktovaná a na ich dopyt uviedla, že súhlasí s tým, aby prvýkrát bola posudzovaná bez prítomnosti, avšak súčasne uviedla, že v prípade, ak nebude súhlasiť so závermi posudku, chce byť osobne prítomná pri ďalšom posudzovaní. Žalobkyňa mala za to, že došlo k nesprávnemu posúdeniu jej zdravotného stavu. Je presvedčená, že určenie miery invalidity vo výške 25 % nezodpovedá jej reálnemu stavu ani lekárskym správam. Žiadala, aby tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žiadala, aby vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie.
3. K žalobe žalobkyne sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 13.1.2022 (č.l. 41-42 spisu). V tomto vyjadrení uviedol, že nežiada vo veci nariadiť pojednávanie. Žalovaný uviedol, že podkladom na vydanie rozhodnutia žalovaného bol odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie, so sídlom v Poprade zo dňa 13. mája 2021, podľa ktorého žalobkyňa už nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 25 %, invalidita zanikla. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov, založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutie žalobkyne zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovaného sú presvedčivé a úplné, zodpovedajú kritériám ustanoveným v zákone č. 461/2003 Z.z.. Žalobkyňa v odvolaní nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových dôkazov. V odvolacom konaní neboli žalobkyňou predložené také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o ďalšom nároku na invalidný dôchodok. Žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené na základe riadne zisteného skutočného stavu veci. Odvolací orgán mal za to, že v odôvodnení svojho rozhodnutia zdravotný stav žalobkyne bol náležite odôvodnený. Posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v jej neprítomnosti neodporovalo ani ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 225/2019 Z.z., § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z., v zmysle ktorého počas krízovej situácie sa ust. § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa má možnosť v prípade zhoršenia zdravotného stavu znovu požiadať o invalidný dôchodok. Lekárske správy, ktoré žalobkyňa pripojila k žalobe, nemôžu byť zohľadnené v tomto konaní, pretože ide o správy po vydaní rozhodnutia žalovaného a tieto nálezy môže žalobkyňa predložiť v novom konaní o invalidnom dôchodku. Pre uznanie invalidity sa vyžaduje nielen dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu, ale súčasne musí ísť o taký stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy dlhodobo spôsobuje trvalý pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere nad 40 %. Žalovaný žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť ako nedôvodnú.
4. Postupom krajského súdu bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobkyni podaním zo dňa 10.02.2022 (č.l. 49 spisu) s výzvou žalobkyne na vyjadrenie sa v lehote 20 dní s poučením, že na ďalšie vyjadrenia správny súd nebude prihliadať (§ 106 ods. 2 SSP). Spolu s výzvou krajského súdu zo dňa 10.02.2022 bolo žalobkyni doručené aj poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníka konania (č.l. 50 spisu). Žalobkyňa svoje právo vyjadriť sa v určenej lehote nevyužila. Dodatočne pred pojednávaním dňa 20.6.2022 doručila krajskému súdu podanie s prílohami (č.l. 59 až 77 spisu).
5. Podľa pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2021 podľa § 70, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bol žalobkyni odňatý invalidný dôchodok od 24. apríla 2021. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne od 27. januára 2021 nie je viac ako 40 %. Nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš a výsledok posúdenia bol uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 27. januára 2021. Z tohto vyplýva, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Keďže nespĺňa jednu z podmienok nároku na invalidný dôchodok, podmienku invalidity, nárok na invalidný dôchodok žalobkyni zanikol, a preto invalidný dôchodok bol odňatý. Ďalej v odôvodnení prvostupňový orgán uviedol, že posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádza zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o invalidnom dôchodku. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, ktorý by odôvodňoval stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže opätovne žalobkyňa požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Dôchodok sa odníme odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatil. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia za jeho súčasť prehlásil odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, ktorý tvorí časť Lekárskej správy z 27. januára 2021.
6. Z Odborného posudku o invalidite zo dňa 27. januára 2021, ktorý sa stal súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, vyplynulo, že sa vychádzalo z odborných nálezov. Lekárska správa z onkohematologickej ambulancie, MUDr. V. K. - Univerzitná nemocnica Martin 16.01.2020, 05.11.2020 subjektívne intermitentné bolesti kĺbov, chrbta a kolien, navečer ľahké opuchy perimaleol., hmotnosť stabilizovaná obj: bez perif. LAP chrbtica poklop. citlivá v dolnej C, hornej Th a LS oblastiakrdiopulm. v norme, DK nbez opuchov, Lab. KO v norme. Z: Mnohopočetný myelóm s produkciou ľahkých reťazcov Kappa G2-3, klinické štádium III A, kompletná remisia trvá, konsolidácia HD-Th+asc.. Stav po transplantácii PKB 14.5.2008. Osteopénia, Polytopný VAS, Myastenia gravis remisia choroby.
Z lekárskej správy z psychiatrickej ambulancie MUDr. W. N., B.. - Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok zo dňa 14.01.2020, z Lekárskej správy z psychiatrickej ambulancie W.. W. N., B.. - Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok zo dňa 30.09.2020, z Lekárskej správy z psychologickej ambulancie, MUDr. E. G. - Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok zo dňa 29.10.2020, z Lekárskej správy z endokrinologickej ambulancie MUDr. K. U. - Národný endokrinologický a diabetologický ústav Ľubochňa zo dňa 13.10.2020. V Odbornom posudku o invalidite zo dňa 27. januára 2021 sa kvalifikuje choroba: Mnohopočetný myelóm, v kompletnej remisii, Zmiešaná úzkostná a depresívna porucha, Únavový syndróm, Myastenia gravis v remisii 2006. Rozhodujúce zdravotné postihnutie: 20 %, Kapitola II - Choroby krvi a krvotvorných orgánov, položka 3 - Plazmocytóm, písmeno a- s miernymi prejavmi, v remisii bez výraznejších ťažkostí, bez celkových symptómov, bez hematologickej liečby, bez známok progresie (10 % - 20 %) a ako iné zdravotné postihnutie bola uvedená zmiešaná úzkostná depresívna porucha - Zvýšenie percentuálnej miery o 5 %. V posudku sa uvádza, že k zhodnoteniu zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidného dôchodku na základe kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na 31. júla 2020 došlo v neprítomnosti žalobkyne z titulu opatrení prijatých počas krízovej situácie v zmysle ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce. Popisuje sa, že žalobkyňa je invalidná od roku 2007 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % z dôvodu myastenie gravis a v tom roku zistené aj onkologické ochorenie - malígny lymfóm. Pre stabilizáciu zdravotného stavu bola v roku 2012 invalidita znížená na 50 %, v roku 2016 zmena na 55 %. Odvtedy sú obe ochorenia dlhodobo bez liečby, pre myasteniu žalobkyňa nie je sledovaná, onkologické kontroly sú 2x ročne. Tieto ochorenia podľa záveru Odborného lekárskeho posudku o invalidite zo dňa 27. januára 2021 nepodmieňujú pokles pracovnej schopnosti, pretože sú už dlhodobo bezpríznakové. Okrem uvedeného žalobkyňa sa lieči pre depresie, prítomný únavový syndróm. Pre obavy z Alzheimera bola vyšetrená psychológom, ktorý ochorenie nepotvrdil. Má bolesti kĺbov a chrbtice, pričom príslušné odborné vyšetrenia za posledné obdobie nedodala. Sledovaná pre štítnu žľazu - bez liečby. Ostatné ochorenia neboli zhodnotené charakterovo takej závažnosti, aby podmieňovali invaliditu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 25 %, invalidita zanikla.
7. Na základe odvolania žalobkyne konal a rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 8.6.2021 odvolanie žalobkyne vo veci odňatia invalidného dôchodku zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2021 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na ust. § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. Ďalej žalovaný poukázal na ust. § 153 ods. 5, § 71 ods. 1 až 9 zákona č. 461/2003 Z.z. a bolo zistené, že žalobkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku od 21. apríla 2007 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %, ktorá bola znížená v roku 2012 na 50 % a v roku 2016 určená na 55 %. Na základe kontrolnej lekárskej prehliadky stanovenej na 31. júla 2020 bol zdravotný stav účastníčky konania posúdený dňa 27. januára 2021 a tento deň bol určený ako zánik invalidity, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 25 % s odôvodnením, že ochorenia už nepodmieňujú pokles pracovnej schopnosti, pretože sú dlhodobo bezpríznakové. Z dôvodu odvolania žalobkyne bol jej zdravotný stav posúdený opätovne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš dňa 27. apríla 2021, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku, zotrval na doterajšom stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 25 %, a preto odvolaniu žalobkyne nebolo vyhovené. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti na základe dostupnej dokumentácie dňa 13. mája 2021 so záverom, podľa ktorého boli pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne vzaté do úvahy všetky doložené lekárske nálezy, bolo vykonané komplexné zhodnotenie správnosti, úplnosti a presvedčivosti odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Liptovský Mikuláš, ktorý pri poslednom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne dňa 27. januára 2021 svoj posudkový záver zdôvodnil nasledovne. Žalobkyňa je od roku 2007 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % invalidná z dôvodu myastenie gravis, v tom roku mala zistené aj onkologické ochorenie
- malígny lymfóm. Pre stabilizáciu zdravotného stavu jej bola v roku 2012 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť znížená na 50 %, v roku 2016 nastala zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55 %. Odvtedy obidve ochorenia dlhodobo bez liečby, pre myasteniu nie je sledovaná, onkologické kontroly sú dvakrát ročne. Tieto ochorenia nepodmieňujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, pretože sú už dlhodobo bezpríznakové. Žalobkyňa sa lieči pre depresie, pre obavy z alzheimera bola vyšetrená psychológom, ktorý ochorenie
nepotvrdil. Má bolesti kĺbov a chrbtice, príslušné odborné vyšetrenia za posledné obdobie nedodala. Sledovaná pre štítnu žľazu, bez liečby. Ostatné ochorenia nie sú charakteru takej závažnosti, aby podmieňovali invaliditu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 25 %, invalidita zanikla. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár určil ochorenie, ktoré zaradil do kapitoly II - Choroby krvi a krvotvorných orgánov, položka 3 plazmocytóm, písmeno a) s miernymi prejavmi, v remisii bez výraznejších ťažkostí, bez celkových symptómov, bez hematologickej liečby, bez známok progresie, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, z rozpätia od 10 % do 20 %. Za iné ochorenia, zmiešaná úzkostná a depresívna porucha bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 % na celkových 25 %.
8. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že k posúdeniu zdravotného stavu v rámci konania o odvolaní neboli doložené nové lekárske nálezy, ktoré by dokumentovali zhoršenie zdravotného stavu účastníčky konania. Nebol zistený dôvod na zmenu v hodnotení, ktoré previedol posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Liptovský Mikuláš, ktorý hodnotil zdravotný stav na základe záverov odborných vyšetrení v súlade s prílohou č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené lekárske správy: správy z onkohematologického vyšetrenia Univerzitnej nemocnice Martin, MUDr. K. zo dňa 16. januára 2020, 5. novembra 2020, správy z psychiatrického vyšetrenia Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok MUDr. N., B.. zo dňa 14. januára 2020 a 30. septembra 2020, správa z psychiatrického vyšetrenia Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok MUDr. G. zo dňa 29. októbra 2020, správa z endokrinologického vyšetrenia Národný endokrinologický a diabetologický ústav n.o. Ľubochňa MUDr. U. zo dňa 13. októbra 2020. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa bola posudzovaná, resp. jej zdravotný stav v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie v zmysle § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Žalovaný skonštatoval za aplikácie ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., že žalobkyňa nie je invalidná, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný poukázal na ust. § 112 ods. 2, § 112 ods. 6, § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní bol opakovane posúdený zdravotný stav žalobkyne s tým, že jej zdravotné poškodenia zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami neznižujú pracovnú schopnosť natoľko, aby bola invalidná. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o ďalšom nároku na invalidný dôchodok. Žalovaný preto všetky dôkazy vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Prílohou rozhodnutia žalovaného bol Odborný lekársky posudok zo dňa 13. mája 2021.
9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa ust. § 13 ods. 3 SSP v konaní podľa ust. § 199 a nasledujúce ustanovenia SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní za aplikácie ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, za aplikácie ust. § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a túto zamietol za aplikácie ust. § 190 SSP.
10. Krajský súd uvádza, že mal splnenú podmienku na konanie, a to včasnosť podanej žaloby, keď z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 14.06.2021 a k podaniu žaloby na poštu ako doručovací orgán v zmysle obálky na č.l. 13 spisu došlo dňa 09.08.2021. Žaloba žalobkyne bola podaná v lehote dvoch mesiacov, čo zodpovedá ust. § 181 ods. 1 SSP.
11. Na nariadenom pojednávaní žalobkyňa zdôraznila to, že bola posúdená v neprítomnosti. Uviedla, že bola telefonicky kontaktovaná zo strany žalovaného, pri ktorom kontakte sa vyjadrila, že pokiaľ jej odvolaniu nebude vyhovené, tak chce byť osobne prítomná na posúdení zdravotného stavu. Žalobkyňa mala za to, že posúdenie jej zdravotného stavu nezodpovedá aktuálnemu stavu jej zdravia, pretože bolo potrebné zdravotný stav tela zhodnotiť po liečbe. Žalobkyňa mala za to, že nemôže znášať to, že počas covidu neboli robené vyšetrenia. Bola presvedčená, že pokiaľ by bola osobne prítomná na posúdení
zdravotného stavu, tak by musel byť zachytený jej aktuálny zdravotný stav. Žalovaný na nariadenom pojednávaní zotrval na svojich podaniach.
12. Žalobkyňa podanou žalobou zo dňa 5.8.2021 v spojení s doplnením žaloby podaním zo dňa 06.12.2021 (č.l. 28, 29 spisu) namietala rozhodnutie žalovaného, prvostupňového orgánu, pretože nesúhlasila so zhodnotením zdravotného stavu posudkovými lekármi, podľa ktorých jej zdravotný stav zodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Podľa žalobkyne takéto zhodnotenie nezodpovedá jej zdravotnému stavu, pretože od posúdenia miery invalidity v roku 2016 sa jej zdravotný stav nezlepšil. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že ak jej choroby sú stabilizované, znamená to, že sa ďalej výrazne nezhoršujú, nie to, že by pominuli ťažkosti s nimi spojené. V žiadnej z lekárskych správ nie je konštatované, že by bola vyliečená. Uviedla, že pre onkologické ochorenie je sledovaná a štvrťročne navštevuje onkohematologickú ambulanciu MUDr. V. K. v Martine, poukázala na ochorenie myastenia gravis, ktoré je zaradené v oddieli D - Choroby svalov, Položka č. 2 Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., pri ktorom ochorení aj v najľahšej forme je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozmedzí 20 % - 30 %. Žalobkyňa sa domnieva, že v jej prípade ide o formu podľa písmena c) mierna generalizovaná forma s mierou poklesu zárobkovej činnosti v rozmedzí 30 % - 40 %. Uviedla, že ďalšia liečba myastenie nie je potrebná, pretože po autológnej transplantácii, ktorá bola vykonaná v súvislosti s onkologickým ochorením, niektoré ťažkosti ustúpili, avšak ostali bolesti svalov a zvýšená únavnosť, prejavujú sa prehĺtacie ťažkosti. Poukázala na problémy s chrbticou, resp. stavcami, poruchy hybnosti, namietala, že bola posúdená v konaní o odvolaní v neprítomnosti, posudkoví lekári posúdili invaliditu bez zohľadnenia všetkých diagnóz, ktorými žalobkyňa trpí a bez zohľadnenia prejavov, ktoré pretrvávajú. Poukázala na to, že hoci prvýkrát pri telefonickom kontaktovaní z pobočky Sociálnej poisťovne pri posúdení zdravotného stavu uviedla, že súhlasí s posúdením v neprítomnosti, ale súčasne tiež uviedla, že ak nebude súhlasiť so závermi posudku, chce byť osobne prítomná pri ďalšom posudzovaní.
13. Podstatou žaloby žalobkyne bolo namietanie nesprávneho posúdenia jej zdravotného stavu, keďže pri posudzovaní invalidity bola nesprávne určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 25 %, čo podľa žalobkyne nezodpovedá reálnemu stavu, ani lekárskym správam.
14. Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
15. Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
16. Podľa ust. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
17. Podľa ust. § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)
18. Podľa ust. § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
19. Podľa ust. § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
20. Podľa ust. § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
21. Podľa ust. § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
22. Podľa ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
23. Podľa ust. § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z., ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
24. Podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
25. Z už vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. je zrejmé, že posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, si vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je uvedené posudzovanie zverené posudkovým lekárom. Z ustanovenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky a ústredia.
26. Podľa ust. § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.
27. Podľa ust. § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
28. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu, v ktorom sa rozhodovalo o invalidite žalobkyne, bola nevyhnutnou požiadavkou objasnenie zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska zachovania miery pracovnej spôsobilosti. Jedným z dôkazov na posúdenie zdravotného stavu sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 196, § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.).
29. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia konajúcich orgánov sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp.zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). V danej konkrétnej veci správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia prvostupňového a odvolacieho orgánu, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Krajský súd opätovne v tomto smere zvýrazňuje ust. § 135 ods. 1 SSP, keď pre správny súd bol rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné
rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak nešlo o žiadnu zo situácií v zmysle ust. § 135 ods. 2 SSP, t.j. keď nešlo o iné konanie vyjadrené v ust. § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k) SSP.
30. Tak ako uviedol krajský súd vyššie v zmysle ust. § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Vzhľadom k tomuto zákonnému ustanoveniu krajský súd uvádza, že rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané dňa 3. marca 2021 a rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu dňa 8.6.2021. Pokiaľ žalobkyňa v doplnení k žalobe, a to v podaní zo dňa 06.12.2021 (č.l. 28 - 29 spisu) doložila lekársku správu z Univerzitnej nemocnice Martin KHaT - onkohematologická ambulancia MUDr. V. K., H.., zo dňa 30.09.2021 a zo dňa 02.12.2021, išlo o lekárske správy, ktoré boli po dátume prvostupňového rozhodnutia ako aj odvolacieho rozhodnutia, na ktoré nemal správny súd vytvorený zákonný priestor, aby k nim prihliadal pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia. K lekárskej správe zo dňa 3.6.2021 krajský súd uvádza, že nebolo preukázané, že by bola žalobkyňou doložená v odvolacom konaní. Krajský súd súčasne k týmto lekárskym správam Univerzitnej nemocnice Martin KHaT - onkohematologická ambulancia, ktoré sú z 30.09.2021 a 02.12.2021, t.j. po dátume rozhodnutia prvostupňového orgánu a žalovaného, uvádza, že za aplikácie ust. § 119 veta prvá SSP bol ako správny súd povinný vychádzať zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak zo zákona nebolo ustanovené inak. Naviac k lekárskym správam z Univerzitnej nemocnice Martin - KHaT - onkohematologická ambulancia krajský súd dodáva, že sú to správy, ktoré nadväzujú na pravidelné kontroly, ktoré žalobkyňa absolvuje, čo uviedla aj v doplnení žaloby zo dňa 06.12.2021, ak vyjadrila, že je z titulu onkologického ochorenia stále sledovaná a štvrťročne navštevuje onkohematologickú ambulanciu MUDr. V. K. v Martine. Krajský súd má za to, že lekárske správy, nálezy, ktorými žalobkyňa disponuje a ktoré boli vydané po rozhodnutí prvostupňového orgánu a po rozhodnutí žalovaného ako odvolacieho orgánu, má možnosť na preukázanie zhoršujúceho sa zdravotného stavu uplatniť v opätovne vyvolanom konaní o posúdenie jej zdravotného stavu, opätovné posúdenie jej invalidity. Krajský súd poukazuje na to, že výzvou zo dňa 10.02.2022 (č.l. 49 spisu) doručenou žalobkyni dňa 07.03.2022 bola táto vyzvaná, aby sa v lehote 20 dní vyjadrila k vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.01.2022 s poučením, že na ďalšie vyjadrenie správny súd nemusí prihliadať. Žalobkyňa v lehote stanovenej súdom sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila. Až dodatočne, tesne pred pojednávaním bolo Krajskému súdu v Žiline dňa 20.06.2022 doručené podanie žalobkyne zo dňa 16.06.2022 spolu s doplnenými lekárskymi správami podľa č.l. 59 až 77 spisu. Vzhľadom k poučeniu žalobkyne vo výzve zo dňa 10.02.2022 na takéto podanie správny súd nemusel prihliadať, avšak v rámci prípravy na pojednávanie pre krátkosť času bolo podanie žalobkyne zo dňa 16.06.2022 spolu s doloženými lekárskymi správami doručené na vedomie žalovanému. Krajský súd k úplnosti veci uvádza, tak ako to vyjadril vyššie za aplikácie ust. § 135 ods. 1 SSP, že pri posudzovaní žalobou napadnutých rozhodnutí musí vychádzať zo stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo zo dňa 03.03.2021 a rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu zo dňa 8.6.2021. Pokiaľ išlo o dodatočne doložené lekárske správy žalobkyňou z Pneumologickej ambulancie III zo dňa 31.05.2022 (č.l. 62 spisu), Ambulantnú správu z pneumologického vyšetrenia zo dňa 06.07.2021 (č.l. 66 spisu), správu z vyšetrenia - MUDr. Y. X., radiológ zo dňa 06.06.2022 (č.l. 71 spisu), Ortopedické vyšetrenie zo dňa 25.03.2022 (č.l. 72 spisu), správu z vyšetrenia psychiatrickej ambulancie II. Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok zo dňa 21.12.2021 (č.l. 74 spisu), tak išlo o správy, ktoré dátumovo nasledovali až po rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho orgánu, ktoré tak nemohli tvoriť spôsobilý podklad pri preskúmavaní správnym súdom s odkazom na ust. § 135 ods. 1 SSP. Pokiaľ ide o lekárske vyšetrenie MUDr. W. Z. zo dňa 12.05.2021 (č.l. 64 spisu), išlo o vyšetrenie po dátume rozhodnutia prvostupňového orgánu. Pokiaľ boli až dodatočne doložené ďalšie lekárske správy, ktoré predchádzali dátumu rozhodnutia prvostupňového orgánu a odvolacieho orgánu, tak u nich nebolo preukázané to, že by neboli zhodnocované v rámci výkonu posudkovej činnosti posudkovými lekármi.
31. V zmysle právnej úpravy vyplývajúcej zo zákona č. 461/2003 Z.z. jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je indikovaná tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu, a ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok.
32. Ako bolo vyjadrené v odôvodnení rozsudku krajského súdu vyššie posúdenie zdravotného stavu, resp. posúdenie trvania invalidity je odbornou, medicínskou otázkou, ktorá sa zhodnocuje v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia prvostupňového a odvolacieho orgánu. Krajský súd na základe podanej žaloby žalobkyne bol oprávnený posudzovať tieto závery vyjadrené v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktoré boli podkladom žalobou napadnutých rozhodnutí len v tom smere, či závery boli logické, presvedčivé, či došlo k objektívnemu zhodnoteniu zdravotného stavu žalobkyne, a tým aj k posúdeniu trvania, resp. netrvania invalidity na základe lekárskych správ.
33. Podľa ust. § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.
34. Za aplikácie aj vyššie citovaného zákonného ustanovenia v súvislosti s podaným odvolaním bola aj žalobkyňa nositeľom povinnosti, aby predložila rozhodujúce lekárske správy, vyšetrenia, na posúdenie, resp. znovu posúdenie jej zdravotného stavu. I napriek tejto zákonnej povinnosti žalobkyne v konečnom dôsledku je to činnosť posudkových lekárov, ktorí v rámci výkonu posudkovej činnosti hodnotia rozhodujúce lekárske správy a vyšetrenia, výsledkom ktorého je posudok. Krajský súd upriamuje pozornosť na rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu, ktoré v dostatočnom rozsahu a vyčerpávajúcim spôsobom v rámci odôvodnenia poukázali na zhodnotenie zdravotného stavu žalobkyne.
35. Po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom, rozhodnutím žalovaného, prvostupňového orgánu ako aj po oboznámení sa s Odbornými posudkami o invalidite zo dňa 27. januára 2021 a zo dňa 13. mája 2021, ktoré sa stali súčasťou prvostupňového rozhodnutia a odvolacieho rozhodnutia, krajský súd bol toho názoru, že žalobou napadnuté rozhodnutia vydané na základe zmeny pomerov, resp. zmeny rozhodujúcich skutočností oproti vydaným skorším rozhodnutiam v potrebnom rozsahu zdôvodnili zdravotný stav žalobkyne, na základe ktorého došlo k zmene právneho postavenia žalobkyne, ak nie je osobou invalidnou. Pre rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku žalobkyne bol žalovaným a prvostupňovým orgánom vyhodnotený zdravotný stav žalobkyne v porovnaní s predchádzajúcim stavom a terajším stavom. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán vychádzali z Odborných posudkov o invalidite zo dňa 27. januára 2021 a zo dňa 13. mája 2021, ktoré sa stali podkladom rozhodnutí. Odborné posudky o invalidite vychádzali zo všetkých dostupných lekárskych nálezov a správ, ktoré boli k dispozícii, t.j. z lekárskej správy z onkohematologickej ambulancie MUDr. V. K., Univerzitná nemocnica Martin zo dňa 16.01.2020, 05.11.2020, z lekárskej správy psychiatrickej ambulancie MUDr. W. N., B.. - Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok zo dňa 14.01.2020, zo dňa 30.09.2020, z lekárskej správy psychologickej ambulancie MUDr. E. G., Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok zo dňa 29.10.2020, z lekárskej správy endokrinologickej ambulancie MUDr. K. U. - Národný endokrinologický a diabetologický ústav Ľubochňa zo dňa 13.10.2020. Bol konštatovaný podľa Odborných posudkov o invalidite zo dňa 27. januára 2020 a zo dňa 13. mája 2021, ktoré tvorili podklad rozhodnutí prvostupňového orgánu a žalovaného, predchádzajúci stav, keď žalobkyňa je invalidná od roku 2007 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % z dôvodu myastenie gravis a v tom roku zistené aj onkologické ochorenie malígny lymfóm. Bolo poukázané na ďalší stav, keď z titulu stabilizácie zdravotného stavu bola v roku 2012 invalidita znížená na 50 % a v roku 2016 došlo k zmene na 55 %. Oproti predchádzajúcemu stavu konštatovanej invalidity žalobkyne došlo k zmene s popisom, že obe ochorenia, t.j. myastenia gravis ako aj onkologické ochorenie sú dlhodobo bez liečby, pre ochorenie myastenia žalobkyňa už nie je sledovaná, onkologicky má kontroly dvakrát ročne. Bolo konštatované oproti pôvodnému stavu pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne, že uvedené ochorenia už nepodmieňujú pokles pracovnej schopnosti, pretože sú dlhodobo bezpríznakové. Pokiaľ ide o liečbu pre depresiu, bolesti kĺbov a chrbtice, príslušné odborné vyšetrenia za posledné obdobie žalobkyňa nedodala a pre štítnu žľazu je sledovaná bez liečby, t.j. ostatné ochorenia neboli kvalifikované takého charakteru alebo závažnosti, aby podmieňovali invaliditu. Za tohto zmeneného stavu oproti pôvodnému stavu, čo podľa názoru krajského súdu bolo dostatočne zdôvodnené, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená 25 % s výsledkom zániku invalidity.
Súčasne v Odbornom posudku o invalidite zo dňa 13. mája 2021 sa konštatuje, že zo strany žalobkyne neboli doložené žiadne nové lekárske nálezy, správy, ktorými by dokumentovala zhoršenie zdravotného stavu, aby bolo vykonané iné posúdenie zdravotného stavu, než ktoré bolo urobené posudkovými lekármi v konaní pred prvostupňovým orgánom a pred žalovaným ako odvolacím orgánom.
36. K týmto zdôvodneniam a záverom obsiahnutých v odborných posudkoch, rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu je potrebné poukázať aj na samotné vyjadrenie žalobkyne v podanom doplnení žaloby zo dňa 06.12.2021 (č.l. 28-29 spisu), keď sama potvrdila stabilizáciu choroby ako aj, že pre myasteniu a ani ako onkologický pacient aktuálne nepodstupuje medikamentóznu liečbu. Žalobkyňa potvrdila, že jej stav je stabilizovaný, hoci má stále zdravotné ťažkosti s tým, že choroba myastenia gravis je vzácne ochorenie, ktoré sa ťažko diagnostikuje. Pokiaľ žalobkyňa v doplnení žaloby zo dňa 06.12.2021 uviedla, že podľa jej subjektívneho hľadiska sa jej zdravotný stav nie že nezlepšuje, ale trpí zdravotnými ťažkosťami, tak k uvedenému je potrebné zo strany krajského súdu uviesť, že pre súdne konanie je subjektívne presvedčenie nepostačujúce, keďže posúdenie zdravotného stavu je odbornou otázkou, ktorá v prípade nárokov, dávok patrí do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Samotná žalobkyňa aj v zmysle ust. § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. má povinnosť predložiť lekárske správy, vyšetrenia, ktorými bude preukazovať svoj zdravotný stav, ktorý odôvodňuje jej posúdenie ako osoby invalidnej. K uvedenému má žalobkyňa priestor aj v rámci opätovne vyvolaného konania o posúdenie jej invalidity pred prvostupňovým orgánom.
37. Krajský súd konštatuje, že Odborný posudok o invalidite zo dňa 27. januára 2021 a posudok zo dňa 13. mája 2021 sú posudkami, ktoré vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne. Posudkové závery boli vecne zdôvodnené v odbornej úrovni na základe lekárskych správ, lekárskych vyšetrení, ktoré mal posudkový lekár k dispozícii, a preto krajský súd nemal dôvod pochybovať. V týchto posudkoch boli vyjadrené v dostatočnom rozsahu zistenia týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne, vyjadrený záver, z ktorého bolo určené rozhodujúce zdravotné postihnutie so zaradením ochorenia do kapitoly II - Choroby krvi a krvotvorných orgánov, Položka 3 Plazmocytóm, písmeno a) s miernymi prejavmi, v remisii bez výraznejších ťažkostí, bez celkových symptómov, bez hematologickej liečby, bez známok progresie, Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. s určením miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť 20 % z rozpätia od 10 % do 20 % a za iné ochorenia ako zmiešaná úzkostná a depresívna porucha bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 % na celkových 25 %. Krajský súd konštatuje, že nezistil dôvody pre vyhovenie žaloby žalobkyne v odbornej otázke posúdenia zdravotného stavu a určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 25 %.
38. Žalobkyňa namietala, že jej zdravotný stav bol posúdený v neprítomnosti. Krajský súd sa oboznámil s pripojeným administratívnym spisom, spisom posudkovej činnosti s tým, že samotná žalobkyňa v doplnení žaloby zo dňa 06.12.2021 potvrdila, že bola telefonicky kontaktovaná pobočkou Sociálnej poisťovne a vyjadrila súhlas s posúdením jej zdravotného stavu v neprítomnosti. V odvolacom konaní mal krajský súd za zistené, že žalobkyňa v podanom odvolaní okrem iného žiadala posúdenie zdravotného stavu v jej prítomnosti. V odvolacom konaní bol posúdený zdravotný stav žalobkyne v neprítomnosti.
39. V zmysle ust. § 293eu ods. 1 zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
40. Podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
41. Krajský súd je názoru, že pokiaľ bol zdravotný stav žalobkyne posúdený v neprítomnosti, tak bolo postupované v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, pretože podmienka osobnej účasti v prípade požiadavky, ktorú vzniesla žalobkyňa, sa neuplatní v zmysle ust. § 293eu ods. 1 zákona č. 66/2020 Z.z. počas krízovej situácie.
42. Krajský súd nezistil ani jeden zo žalobných dôvodov za opodstatnený. Žalobkyňa nepredložila v konaní pred prvostupňovým orgánom a ani pred odvolacím orgánom dôkazy, ktorými by vyvrátila závery posudkových lekárov, a preto žaloba žalobkyne bola zamietnutá.
43. O nároku na náhradu trov súdneho konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1, § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP. Žalobkyňa v konaní nebola úspešná. Úspešným účastníkom konania bol žalovaný. Na strane žalovaného neboli zistené okolnosti, pre ktoré by žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania, nebolo zistené, že by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobkyne, aby žalovanému nahradila trovy súdneho konania, a preto krajský súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania súdneho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.