Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/327/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti Harvanové, Pavlínku, nar. 01. 08. 2012 a Dávida, nar. 09. 09. 2013 bytom u matky, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, deti matky Kataríny Bartošovej, nar. 21. 01. 1986, bytom Banská Bystrica, Podlavická cesta 50 a otca Mariana Harvana, nar. 25. 07. 1980, bytom Telgárt 513, o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí K. B., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 40 Eur mesačne a maloletého X., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 40 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 11. 2016.

Zročné výživné za obdobie od 01. 11. 2016 do 14. 03. 2017 na maloleté deti K. B. nar. XX. XX. XXXX vo výške 51,42 Eur súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v 5 Eur mesačných splátkach a maloletého X., nar. XX. XX. XXXX vo výške 51,48 Eur súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v 5 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Týmto zároveň d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/173/2014-52 zo dňa 30. 07. 2014 vo výroku o výživnom na maloleté deti.

odôvodnenie:

1. Matka návrhom podaným dňa 02. 11. 2016 sa domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti, každé zvlášť, zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené osobitným zákonom na sumu 50 Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila zvýšenými nákladmi na maloleté deti.

2. Otec napriek výzve súdu sa vo veci nevyjadril.

3. Opatrovník maloletých detí v správe zo sociálneho zisťovania, doručenej súdu dňa 22. 12. 2016, doporučil súdu primerane zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti podľa jeho schopností možností a majetkových pomerov s prihliadnutím na vek a potreby maloletých detí z dôvodu, že od posledného určenia výživného náklady na maloleté deti sa zvýšili, pretože obe navštevujú predškolské zariadenie.

4. Posledná úprava výživného na maloleté deti bola rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/173/2014-52 zo dňa 30. 07. 2014 na každé maloleté dieťa vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené osobitným zákonom. V tom čase matka bola na materskej

dovolenke, nemala inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur, plus pracoval na dohodu o pracovnej činnosti, podľa ktorej mal dohodnutú odmenu vo výške 60 Eur za 32 odpracovaných hodín za mesiac. Otec mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Maloletá B. v tom čase mala necelé 2 roky a maloletý X. necelý 1 rok. Deti boli v celodennej starostlivosti matky.

5. Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Ďalej vo výsluchu uviedla, že maloletá B. má 4 roky, navštevuje materskú škôlku, do ktorej sa mesačne uhrádza stravné 5 Eur z dôvodu, že je v hmotnej núdzi. Okrem toho sa uhrádza ročne poplatok ZRŠ vo výške 40 Eur, z ktorého zaplatila doposiaľ 10 Eur. Maloletá nemá žiadnu záujmovú činnosť, je vedená v kožnej ambulancii pre psoriázu, t.č. sa však jej zdravotný stav zlepšil. V súčasnosti má však maloletá iné zdravotné problémy, v súvislosti s čím sú výdavky na doplácanie na lieky vo výške 40 Eur, ktoré nevybrala všetky z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Maloletý X. má 3 roky, navštevuje materskú škôlku, do ktorej sa uhrádza stravné 5 Eur z dôvodu, že je v hmotnej núdzi. Okrem toho sa do materskej škôlky uhrádza poplatok ZRŠ vo výške 40 Eur, z ktorého zatiaľ zaplatila 10 Eur. Maloletý nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť, mal by nosiť okuliare, ktoré mu nezakúpila z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Maloletý nebýva často chorý. Matka mesačné výdavky na stravovanie v domácnosti vyčíslila na 300-350 Eur. Oblečenie, obuv maloletým deťom nezakupuje, pretože ho majú po deťoch jej sestry. V súčasnosti býva v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom. V domácnosti s deťmi žije sama. Mesačné výdavky na bývanie vyčíslila na sumu 50 Eur. Okrem maloletej B. a X. inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Od októbra 2016 je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, poberá dávky v hmotnej núdzi, rodinné prídavky a náhradné výživné spolu vo výške 130 Eur. Iný príjem nemá, brigádnicky si neprivyrába, má základné vzdelanie, prax v upratovacích prácach a ako pomocná sila. Má zdravotné problémy so štítnou žľazou, ale zo strany lekárov jej nebola doporučená invalidita, ani ZŤP. V závere výsluchu matka uviedla, že otec sa s maloletými deťmi nestretáva, inou formou sa na výžive detí nepodieľa, darčeky im nezakupuje. Vo vzťahu k príjmu otca uviedla, že počas vedenia spoločnej domácnosti otec ako muzikant chodil hrávať a za jednu akciu mal príjem niekedy 30, niekedy 50 Eur.

6. Otec vo výsluchu žiadal, aby výživné na maloleté deti ostalo v doteraz určenej výške z dôvodu nezamestnanosti, svojho zdravotného stavu - ťažkej astmy, pre ktorú ho nechcú zamestnať. Ďalej vo výsluchu uviedol, že býva v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je jeho otec. V domácnosti žije s rodičmi a súrodencami. Na bývanie nemá žiadne výdavky, všetko uhrádzajú jeho rodičia. Má okrem maloletej B. a X. jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru W. K., nar. XX. XX. XXXX, na ktorú má určené výživné súdom vo výške 25 Eur. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, osobného motorového vozidla. Od septembra 2016 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Pred zaevidovaním pracoval na pracovnú zmluvu v technických službách, kde počas skúšobnej doby inicioval skončenie pracovného pomeru z dôvodu ťažkej astmy. V súčasnosti je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur, iný príjem nemá, brigádnicky si neprivyrába. Má ukončené základné vzdelanie, prax má ako obrábač strojov, kosec a tiež na prácach na stavbách železníc. Pre ťažkú astmu je vedený v pľúcnej ambulancii, kde často nechodí, lebo nemá na to financie. Užíva lieky za doplatok 20-30 Eur na polroka, t.č. sa nelieči. Taktiež je vedený v alergologickej ambulancii, kde dávno nebol z dôvodu financií. Zo strany lekárov mu nebola doporučená invalidita, ZŤP. Má dlh u rodičov, ktorý nevedel vyčísliť. Pôžičky, poistky nemá žiadne. K osobným výdavkom uviedol, že ich nemá žiadne, pretože ho živia rodičia. Potvrdil, že s deťmi sa nestretáva, má dlh na výživnom, inou formou sa na ich výžive nepodieľa, darčeky im nezakupuje. Tvrdenia matky o jeho príjme ako muzikanta poprel. V tejto súvislosti uviedol, že po rozchode s matkou prestal hrávať ako muzikant. V čase spolužitia chodil hrávať 1-2 krát do mesiaca, pričom vždy zarobil 20-40 Eur.

7. Z potvrdenia obchodnej spoločnosti IN M. s.r.o. vyplýva, že matka bola ich zamestnancom na základe dohody o vykonaní práce od 04. 11. 2016 do 30. 11. 2016 a od 01. 12. 2016 do 31. 12. 2016, pričom za mesiac november 2016 dosiahla čistú mzdu vo výške 34,51 Eur. Z potvrdenia obchodnej spoločnosti D. s.r.o. vyplýva, že matka bola ich zamestnancom na základe dohody o vykonaní práce od 12. 10. 2016 do 03. 11. 2016, pričom za mesiac október 2016 dosiahla čistú mzdu vo výške 50,89 Eur.

8. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica vyplýva, že matka je odo dňa 10. 09. 2016 evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a je poberateľkou náhradného výživného, prídavkov na 2 maloleté deti.

9. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno vyplýva, že otec je odo dňa 23. 08. 2016 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur.

10. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11. Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, vyplýva hmotnoprávna podmienka pre zmenu doposiaľ určenej výšky výživného, ktorou je zmena pomerov. Zmenu pomerov musí mať súd preukázanú tak na strane oprávneného, t.j. maloletých detí, ako aj na strane povinného, t.j. otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba 2 roky a trištvrte. V čase poslednej úpravy výživného maloleté deti boli útleho veku. Maloletá B. mala necelé 2 roky a maloletý X. necelý 1 rok. Deti boli v celodennej starostlivosti matky. V súčasnosti obe maloleté deti navštevujú predškolské zariadenie, s návštevou ktorých sa matke zvýšili výdavky. Maloletá B. má 4 roky a maloletý X. má 3 roky. Maloletá B. je vedená v kožnej ambulancii pre psoriázu, s ktorou zvýšené výdavky nie sú. V súčasnosti však maloletá má iné zdravotné problémy, s ktorými sú výdavky na doplácanie na lieky vo výške 40 Eur, ktoré matka v celom rozsahu nevybrala pre nedostatok finančných prostriedkov. Maloletý X. je vedený v očnej ambulancii, mal by nosiť okuliare, ktoré mu matka nezakúpila pre nedostatok financií. Obe maloleté deti majú záujmy primerané veku. Nemajú žiadnu platenú záujmovú činnosť. Matka má inak bežné výdavky na zabezpečenie potrieb maloletých detí. Je nesporné, že nástupom maloletých detí do predškolského zariadenia sa matke zvýšili výdavky a taktiež úmerne s vekom maloletých detí sa matke zvýšili výdavky spojené so zabezpečením bežných potrieb maloletých detí. Súd tiež poznamenáva, že nástup maloletých detí do predškolského zariadenia v zmysle zaužívanej súdnej praxe, platnej judikatúry a zákonnej úpravy je podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného. Súd tak má jednoznačne a nepochybne preukázanú zmenu pomerov na strane maloletých detí. Otec maloletých detí v čase poslednej úpravy výživného poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur, pracoval na dohodu o pracovnej činnosti za dohodnutú odmenu vo výške 60 Eur mesačne za 32 odpracovaných hodín, mal 1 ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti je otec opätovne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur, naďalej má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pri hodnotení schopností, možností povinného rodiča súd nevychádzal len z preukázaného príjmu, ktorý povinný rodič dosahuje či už od svojho zamestnávateľa, alebo poberaním akýchkoľvek sociálnych dávok, ale z potencionálneho príjmu, ktorý si je schopný zarobiť primerane svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, praxi, zdravotnému stavu. Súd zistil, že otec má základné vzdelanie, má prax ako obrábač kovov, kosec a tiež robotník na stavbách železníc. Podľa jeho tvrdenia trpí ťažkou astmou, avšak zo strany lekárov mu nebola doporučená invalidita, ZŤP. Tvrdenie otca o svojom zdravotnom stave vzhľadom k tomu, že ani nenavštevuje špecializované ambulancie za účelom liečby astmy, považoval za účelové a tendenčné preto, aby sa vyhol plneniu vyživovacej povinnosti. V tomto smere otec ani súdu nepredložil žiadny doklad preukazujúci jeho tvrdenie o ťažkej ujme. Súd preto na strane otca nezistil žiadnu objektívnu okolnosť, ktorá by mu bránila sa zamestnať a dosahovať príjem, s poukazom na jeho vzdelanie, prax, vo výške minimálnej mzdy. Súd tak aj na strane otca mal preukázanú zmenu pomerov spočívajúcu v zvýšení príjmu. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav, súd návrh matky na zvýšenie výživného s poukazom aj

na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorý obsahuje tzv. valorizačnú klauzulu, ktorá sama o sebe môže byť objektívnym dôvodom pre zmenu výšky výživného, za dôvodne podaný. Pri určovaní samotnej výšky zvýšeného výživného, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. z veku odôvodnených potrieb maloletých detí a možnosti schopnosti majetkových pomerov otca. Na základe výsledkov dokazovania a s poukazom na vyššie uvedené zákonné kritériá, súd ustanovil výšku zvýšeného výživného na každé maloleté dieťa na sumu 40 Eur. Súd má za to, že takto zvýšeným výživným budú pokryté výdavky spojené s návštevou predškolského zariadenia maloletých detí, ich zdravotnou starostlivosťou a osobnými potrebami. Súd v celom rozsahu návrhu matky, ktorá žiadala zvýšiť výživné na sumu 50 Eur nevyhovel z dôvodu, že na maloleté deti poberá rodinné prídavky a zároveň aj jej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Matka maloletých detí, rovnako ako otec, sa môže zamestnať vzhľadom k tomu, že deti navštevujú predškolské zariadenie a dosahovať tak príjem vo výške minimálnej mzdy. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou matky na maloleté deti súd však poznamenáva, že nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala 24 hodinovú starostlivosť o maloleté deti, ako aj ich výživu v rovnakom rozsahu, pretože osobnou starostlivosťou, na rozdiel od otca, si nahrádza plnenie vyživovacej povinnosti. Otec maloletých detí si musí byť vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, ktoré sú vo veku, kedy sú plne odkázané na výživu zo strany svojich rodičov a preto musí vyvíjať takú snahu a úsilie, aby si zabezpečil pravidelný príjem. Záverom súd uvádza, že pri zvýšenom výživnom na sumu 40 Eur, rodinnými prídavkami a určitou finančnou čiastkou zo strany matky, maloleté deti majú zachované právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a zároveň právo na zachovanie životného minima.

14. Keďže súd návrh matky považoval za dôvodne podaný, počiatok zvýšenia výživného určil od 01. 11. 2016, t.j. od mesiaca, v ktorom si matka podala riadny návrh na zvýšenie výživného.

15. Otcovi vzniklo zročné výživné za obdobie od 01. 11. 2016 do 14. 03. 2017 (t.j. do rozhodnutia vo veci samej) na každé maloleté dieťa vo výške 51,48 Eur (12,87 Eur ako rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným a zvýšeným výživným na sumu 40 Eur × 4 mesiace a to november, december 2016 a január, február 2017). Zročné výživné súd otcovi povolil splácať v primeraných 5 Eur mesačných splátkach na každé dieťa zvlášť. Pri určovaní výšky splátok súd zohľadnil dobu splatnosti zročného výživného, jeho samotnú výšku, ako aj príjem otca.

16. Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku, ktorým bolo naposledy určené výživné na maloleté deti a to rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/173/2014-52 zo dňa 30. 07. 2014.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).