Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/430/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v civilnom sporovom konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci spotrebiteľského sporu žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: V. I., T.. XX.X.XXXX, H. W. XX, XXX XX W. C., o zaplatenie 395,59 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 281,68 eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 281,68 eur od 09.10.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania od žalovanej v miere 42 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) zo dňa 18.9.2015, doručenou súdu dňa 21.9.2015, sa pôvodne spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, ako žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy spolu vo výške 395,59 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 09.10.2012 do zaplatenia - ako veriteľ z titulu Zmluvy o pôžičke „Quatro“ č. 20178076 zo dňa 01.02.2012, na základe ktorej žalovanej „poskytol celkovú sumu pôžičky 486,72“ (súd podľa predloženej zmluvy v prílohe žaloby poznamenáva, že v skutočnosti predmetom finančného plnenia veriteľa titulom pôžičky - úveru bola suma 348,28 eur, s príslušenstvom - dohodnutým ročným úrokom 67,66 %, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 10 mesačných splátkach po 43,80 eur, ktorý záväzok v čase určenom v zmluve neplnila a ku dňu podania žaloby podľa žalobcu (a v prílohe žaloby pripojeného prehľadu splátok a úhrad) uhradila len 156,32 eur. Pretože žalovaná ako dlžník porušila svoju zmluvnú povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými podmienkami listom zo dňa 26.9.2012 - predžalobnou upomienkou vyzval žalovanú na okamžitú úhradu záväzku v nesplnenej výške, vyčíslenej sumou 367,92 eur.

2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu po doručení jej rovnopisu a príloh súdom spolu s procesným poučením a výzvou na vyjadrenie v súdom určenej lehote ani dodatočne písomne nevyjadrila.

3. Návrhom zo dňa 04.02.2016 terajší žalobca (v nadväznosti na predchádzajúce oznámenie dovtedajšieho žalobcu o zmene veriteľa vymáhanej pohľadávky) navrhol zmenu účastníka konania na mieste žalobcu - jeho vstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu, od ktorého okrem iných i pohľadávku, ktorá je predmetom žaloby v tejto veci proti žalovanému nadobudol titulom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2015. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 8C/430/2015-27 zo dňa 18.02.2016 (právoplatným dňa 16.3.2016) navrhnutú zmenu žalobcu pripustil, za podmienok vtedajšej procesnej úpravy v ust. § 92 ods.2, 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“).

4. Procesný právny rámec tohto sporového konania je s účinnosťou od 1. júla 2016 namiesto OSP ako dovtedajšieho všeobecného procesného predpisu i vo vzťahu k predtým začatým civilným sporovým konaniam daný zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom („CSP“), so zreteľom na prechodné ust. § 470 ods.1,2 CSP.

5. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov, osobitne v úvode cit. zmluvy o pôžičke na právny vzťah jej strán, v ktorom žalovaný vystupuje v postavení spotrebiteľa a žalobca (jeho právny predchodca) v postavení dodávateľa, za podmienok ust. §§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov - „Obč. zák.“, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy.

6. Spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou je spotrebiteľským sporom, na ktorý sa v zmysle súčasnej účinnej procesnej úpravy popri všeobecných ustanoveniach o civilnom sporovom konaní vzťahujú i osobitné ust. §§ 290 až 300 CSP, poskytujúce popri hmotnoprávnej (ako je ďalej uvedené) i zvýšenú procesnoprávnu ochranu spotrebiteľovi ako slabšej strane v takomto spore.

7. Vo veci spotrebiteľského sporu, ktorý je podľa ust. § 297 písm. b) súčasne tzv. drobným spotrebiteľským sporom (ktorého hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur a v ktorom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom skutkové tvrdenia strán - usudzujúc z procesnej nečinnosti žalovanej - nie sú sporné), rozhodol súd o žalobe žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, rozsudkom vyhláseným za splnenia podmienok podľa cit. ust. § 297 písm. b) a tento rozsudok verejne vyhlásil postupom podľa ust. § 219 ods.1, 3 v určenom termíne dňa 15.3.2017, vychádzajúc z obsahu spisu, vzhľadom na procesnú nečinnosť žalovanej z listinných dôkazov predložených v prílohe žaloby žalobcu.

8. V rozhodnom čase uzavretia zmluvy o pôžičke medzi stranami bol účinný zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov - „ZoSÚ“ (ktorý s účinnosťou od 11.6.2010, resp. 01.01.2011 nahradil predchádzajúcu právnu úpravu v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), ktorý zákon je osobitnou právnou úpravou pre právne vzťahy zo spotrebiteľských úverov (§§ 1, 2 a nadväzujúce ust. ZoSÚ), majúcou prednosť pred inak všeobecnou právnou úpravou úverovej zmluvy v §§ 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov („Obch. zák.“).

9. V predchádzajúcom bode citovaná osobitná úprava spotrebiteľských úverov nevylučuje aplikáciu, naopak dopĺňa ďalej citovanú všeobecnú právnu úpravu ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, prostredníctvom ktorej už pred 01.01.2008 (ako dňom účinnosti novelizácie ust. §§ 52 a nasl. Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách zákonom č. 568/2007 Z.z.) Slovenská republika plnila záväzok prijatý z titulu svojho vstupu do Európskej únie náležite transponovať do svojho právneho poriadku smernice EÚ a v aplikačnej praxi napĺňať ich ciele, v tomto prípade konkrétne vo vzťahu k Smernici Rady ES 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a Smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES, 90/88/ES a 98/7/ES (súd obdobne ďalej na podporu svojich záverov primerane odkazuje na závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5 MCdo 20/2009 a tiež v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27.01.2011 vo veci sp. zn. 6Co/95/2010). V čase uzavretia predmetnej zmluvy menovite popri osobitnej právnej úpravy v ZoSÚ išlo o všeobecnú právnu úpravu ochrany spotrebiteľa prostredníctvom zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov - „ZoOS“ (ktorý s účinnosťou od 01.7.2007 nahradil predchádzajúcu úpravu v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov), už v tom čase zaručujúcu každému spotrebiteľovi (§ 2 ods.1 písm. a/, § 3 ods.3 ZoOS) právo na ochranu pred neprimeranými resp. neprijateľnými (zakladajúcimi na škodu spotrebiteľa nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán) a dobrým mravom odporujúcimi podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, v spojení s právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv v ust. §§ 52 a nasl. Obč. zák. Pojmové vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy v cit. právnej úprave pritom nie je vymedzením osobitného zmluvného typu (ako napr. zmluva o úvere v Obch. zák.), ale širším všeobecným vymedzením druhu zmluvy, ktorú ako jedna zo zmluvných strán uzatvára

spotrebiteľ, ktorému z tohto titulu ako právom uznanej slabšej zmluvnej strane patrí zvýšená ochrana v jeho súkromnoprávnom vzťahu k dodávateľovi - v duchu a v rámci všeobecne záväznej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa ako predmetu verejného záujmu štátu, dopadajúcej bez výnimky na všetky právne vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv.

10. Existenciu právneho vzťahu účastníkov z titulu uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie cit. právnej úpravy, vrátane všeobecných obchodných podmienok predchodcu žalobcu, rozsah plnenia žalobcu (jeho predchodcu) z tohto právneho vzťahu, žalobca preukázal predložením citovaných listinných dôkazov. Ako už je uvedené, žalovaná proti uplatnenému nároku žalobcu čo do jeho základu ani výšky vecne nenamietala, nepredložila, ani neoznačila žiadne dôkazy spôsobilé spochybniť alebo vyvrátiť správnosť evidencie žalobcu a jeho predchodcu o základe a výške nároku voči žalovanej na zaplatenie dlhu v zmysle citovanej právnej úpravy a za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve - čo však v spotrebiteľskom spore súd nezbavuje povinnosti dbať na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany, osobitne pred dôsledkami prípadných neprijateľných (nekalých) podmienok v spotrebiteľskej zmluve.

11. Povinnosť vrátenia poskytnutého úveru dlžníkom v celej zostávajúcej dlžnej sume istiny úveru v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľom (v zmysle predloženého listu predchodcu žalobcu žalovanej zo dňa 26.9.2012) za v zmluve dohodnutých podmienok, spolu s dohodnutým zmluvným úrokom z úveru, je podstatnou časťou obsahu záväzku dlžníka v zmluve o úvere, vrátane úveru spotrebiteľského (podstatné náležitosti písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase uzavretia posudzovanej zmluvy upravovalo ust. § 9 ods.2 ZoSÚ). Pretože žalovaná túto svoju povinnosť ako dlžník riadne a včas nesplnila (ako už súd skonštatoval, okrem žalobcom potvrdenej čiastočnej úhrady 156,32 eur v konaní nebol preukázaný opak), základ žaloby žalobcu o vymoženie tejto povinnosti (zaplatenia dosiaľ nezaplatenej sumy úveru) je opodstatnený.

12. Ako skonštatoval súd do zápisnice z verejného vyhlásenia rozsudku v tejto veci, podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi predchodcom žalobcu a žalovanou boli dojednané jasne, keď z kúpnej ceny produktu a akontácie vyplýva výška poskytnutej pôžičky, aj s nákladmi spotrebiteľa splatná v podobe rovnako jasne dojednaných (veriteľom vypočítaných) 10 splátok (ako v bode 1/), na základe čoho súd uznal nárok veriteľa na zaplatenie v zmluve dojednanej sumy 438,- eur. Z tejto sumy, ako potvrdil v žalobe sám žalobca, žalovaná uhradila časť 156,32 eur. Súd preto na základe takto zisteného skutkového stavu veci žalobe žalobcu vyhovel len čiastočne a žalovanú zaviazal na zaplatenie peňažného záväzku v jeho dosiaľ nesplnenej časti 281,68 eur (rozdiel medzi celkovou výškou jej záväzku a časťou, v ktorej ho už splnila).

13. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Žalobca v odôvodnení svojej žaloby nevysvetlil, akým spôsobom dospel k výpočtu sumy 395,59 eur, ktorej zaplatenia voči žalovanej sa domáha. Len z prílohy (prehľad splátok a úhrad žalovanej) možno popri rozsahu peňažného plnenia žalovanej zistiť predchodcom žalobcu priebežne účtované viaceré sumy z titulu zmluvných sankcií a nešpecifikovaných manipulačných poplatkov. Žiadne z individuálne dojednaných zmluvných ustanovení v zmluve o pôžičke však takéto povinnosti žalovanej neukladá. Pokiaľ takto uplatnené nároky na zmluvné sankcie a poplatky majú základ vo formulárových (neprehľadných a veľmi drobným písmom napísaných) všeobecných obchodných podmienkach predchodcu žalobcu, súd ich vyhodnotil ako neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa ust. § 53 Obč. zák., netýkajúce sa hlavného predmetu plnenia podľa zmluvy a požadujúce od spotrebiteľa zaplatenie ďalších, v predmete zmluvy a vyčíslení záväzku dlžníka neuvedených poplatkov a neprimerane vysokých súm ako sankcií spojené s nesplnením jeho záväzku (súd poznamenáva, že sankciou za omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku je úrok z omeškania za zákonom ustanovených podmienok, ktorý nárok je pritom takisto predmetom žaloby žalobcu). Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods.5 Obč. zák.) a preto nezakladajú žiadny nárok. Súd preto žalobu žalobcu o zaplatenie peňažnej istiny vo zvyšnej časti, prevyšujúcej súdom uznanú sumu dosiaľ nesplneného záväzku žalovanej 281,68 eur, ako nedôvodnú zamietol, vrátane nároku na zaplatenie úroku z omeškania z takýchto ďalších peňažných nárokov.

14. Popri nároku na zaplatenie dlžnej istiny žalobca uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z omeškania so splnením peňažného záväzku žalovanej, ktorý žalobný nárok žalobca vo svojej žalobe obmedzil na výšku zodpovedajúcu úroku z omeškania podľa právnej úpravy v ust. § 517 ods.2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Súd i v tejto časti žalobe ako dôvodnej vyhovel prirodzene len vo vzťahu k súdom priznanej istine 281,68 eur, za splnenia podmienok cit. právnej úpravy, menovite cit. nar. vl. SR v znení účinnom do 31.01.2013, v súlade s jeho prechodným ust. § 10c (tzn. vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, zvýšenej o 8 %).

15. Žalobca, ktorý je v konaní právne zastúpený podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, vo svojej žalobe riadne uplatnil svoj nárok na náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku zo žalobného návrhu a z titulu právneho zastúpenia.

16. Rozhodujúc súčasne s rozhodnutím vo veci samej i o nárokoch strán na náhradu trov konania (§ 218 ods.1 CSP, § 262 ods.1 , súd skúmal podmienky pre priznanie nárokov na náhradu trov konania niektorej zo strán v závislosti na ich úspešnosti v civilnom sporovom konaní, v zmysle ust. § 255 ods.1,2 CSP. Úspech strán v civilnom sporovom konaní sa odvíja od rozhodnutia súdu vo veci samej a takto vyjadrená miera ich úspešnosti v spore je v zmysle cit. procesnej právnej úpravy i prirodzeným základom pre posudzovanie ich zodpovednosti (event. miery zodpovednosti) strán sporu za trovy konania.

17. Riadiac sa v predchádzajúcom bode cit. procesnou úpravou súd porovnaním úspechu a neúspechu oboch strán v spore (§ 255 ods.1, 2 ustálil, že pri čiastočnej úspešnosti oboch strán je úspešnejšou stranou žalobca, od miery úspešnosti ktorého 71 % (tzn. percentuálnym výpočtom sumy v ktorej súd žalobe o zaplatenie istiny vyhovel, voči sume, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal v žalobe) odpočítal rovnakým spôsobom zistenú pomernú úspešnosť žalovanej (29 %) a priznal tak žalobcovi, ako úspešnejšej strane proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v miere 42 % trov (zodpovedajúcej tzv. čistej úspešnosti žalobcu v spore), o ktorých konkrétnej výške po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne samostatným uznesením súdny úradník (262 ods.1,2 . Žalovaná ako neúspešnejšia strana v sporovom konaní bude musieť prípadné vlastné trovy, pokiaľ jej v konaní vznikli, znášať sama.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 355 ods.1, ods.2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP, § 362 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a jeho náležitosťou je aj uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1,2 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda možno rozšíriť a odvolacie dôvody meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364, § 365 ods.3 .

Podľa § 365 ods.1,2 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Výrok

právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak (§ 227 ods.1, § 226 CSP, § 228 ods.1 .

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak (§ 232 ods.1, 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (§ 38 ods.2 EP).