Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8C-49-2016.pdf
PDF · 97.01 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/49/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanej: O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 618,50 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 120,59 EUR a
- 8,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 26,54 EUR od 26.02.2013 do zaplatenia,
- 8,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 50,78 EUR od 26.03.2013 do zaplatenia,
- 8,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 43,27 EUR od 26.04.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.03.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 618,50 EUR s príslušenstvom.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 žalobcovi pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzavrel so žalovanou Zmluvu č. XXXXXXXXXZXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v platnom znení. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej komunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Žalovanej boli vystavené faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 26,54 EUR splatná dňa 25.02.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 50,78 EUR splatná dňa 25.03.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 43,27 EUR splatná dňa 25.04.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 497,91 EUR splatná dňa 25.02.2013.
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
4. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Na prejednanie sporu súd v zmysle § 297 písm. b) CSP, upravujúceho osobitné ustanovenia o pojednávaní v spotrebiteľských sporoch, nenariadil pojednávanie. V konaní išlo o jednoduchú vec, kedy skutková a právna stránka sporu bola štandardná a viacnásobne sa opakujúca, pričom úkony žalobcu majú formu tzv. formulárového úkonu, t.j. žaloba je vo viacerých prípadoch z hľadiska právnej argumentácie obdobná. Žalovaná nerozporovala skutkové tvrdenia žalobcu a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- eur. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu a webovej stránke súdu dňa 07.03.2017.
6. Súd sa oboznámil so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.12.2012, Dodatkom k zmluve zo dňa 22.12.2012, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2014, faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, výpisom z obchodného registra žalobcu a ďalšími listinami založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Žalovaná a spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 uzavreli dňa 22.12.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb s dodatkom. Dodávateľ sa zaviazal poskytnúť žalovanej elektronické komunikačné služby vo forme programu služieb DATA SIM MI NEOB3 a žalovaná sa zaviazala za poskytnuté služby s dobou viazanosti 24 mesiacov (tabuľka č. 1 dodatku) platiť riadne a včas cenu služieb špecifikovaných v zmluve o poskytovaní verejných služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických služieb a platným cenníkom služieb. Pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej bola v dodatku k zmluve dohodnutá povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 497,91 EUR.
8. Právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) vystavil žalovanej faktúry za poskytnuté služby, z ktorých si uplatňoval zaplatenie ceny služieb vo výške 120,59 EUR a faktúru č. 7401435869 na sumu 497,91 EUR, ktorá predstavovala zmluvnú pokutu za porušenie zmluvných povinností zo strany žalovanej.
9. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca uzavrela so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávky voči žalovanej na žalobcu.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
16. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
17. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Súd má za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol právny vzťah na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr vyplýva, že žalovaná si svoju povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb nesplnila, a preto žalobca v tejto časti dôvodne uplatnil svoj nárok na súde. Žalovaná nezaplatila cenu poskytnutých služieb v sume 120,59 EUR, pričom túto skutočnosť súd považuje za riadne preukázanú. Pohľadávka spoločnosti Slovak Telekom, a.s. voči žalovanej bola postúpená žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 20.11.2014. Občiansky zákonník výslovne neupravuje formu, akou má byť postúpenie pohľadávky oznámené dlžníkovi, a preto má súd za to, že žalovaná sa o postúpení pohľadávky mohla dozvedieť najneskôr po začatí tohto konania. Súd preto priznal žalobcovi uplatnený nárok v časti 120,59 EUR, ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť žalovanej zaplatiť cenu služieb vyplýva priamo z § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona.
22. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. V žalobe uplatnená výška úroku z omeškania bola v súlade s výškou zákonného úroku v zmysle vyššie citovaného nariadenia č. 87/1995 Z.z., preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniknutého titulom nezaplatenej ceny komunikačných služieb v uplatnenom rozsahu.
23. Žalobca si v konaní ďalej uplatňoval nárok na zmluvnú pokutu vo výške 497,91 EUR.
24. Podľa bodu 3 prvej a druhej vety Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 alebo 2 tohto dodatku a následnej deaktivácie služby je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 dodatku. V prípade žiadosti účastníka o deaktiváciu služby alebo ukončenie zmluvy alebo tohto dodatku v zmysle bodu 2 tohto dodatku je zmluvná pokuta splatná okamihom doručenia žiadosti účastníka podniku.
25. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty súd konštatuje, že zmluvná podmienka s rovnakým významom ako citovaná zmluvná podmienka zakotvená v bode 3 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.12.2012, bola všeobecnými súdmi Slovenskej republiky vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 12.06.2012, sp. zn. 13C/155/2011, rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 06.12.2011, sp. zn. 4C/162/2011 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.03.2012, sp. zn. 16Co/32/2012), kedy znenie zmluvnej podmienky bolo doslovne uvedené vo výroku rozhodnutia. Zmluvná podmienka s rovnakým obsahom bola teda už právoplatne judikovaná ako neprijateľná.
26. Presné znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku rozhodnutia Okresného súdu Žilina zo dňa 12.06.2012, sp. zn. 13C/155/2011 bolo: „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinností uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl.3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke 1 tohto Dodatku.“
27. Znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 06.12.2011, sp. zn. 4C/162/2011 potvrdenom rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.03.2012, sp. zn. 16Co/32/2012 bolo: „Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete je podľa bodu 4 tohto Dodatku povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.“
28. Právnemu predchodcovi žalobcu taktiež na základe uvedenej zmluvnej podmienky nebolo všeobecnými súdmi priznané plnenie z dôvodu jej neprijateľnosti (napr. rozsudkami Okresného súdu Žilina zo dňa 26.04.2013, sp. zn. 4C/385/2012, Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.04.2013, sp. zn. 14C/429/2012, Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05.11.2014, sp. zn. 8C/233/2014, Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.12.2014, sp. zn. 8C/206/2014).
29. Zmluva o poskytovaní verejných služieb nebola individuálne dojednaná, má charakter formulárovej zmluvy, kedy žalovaná nemohla ovplyvniť jej obsah a osobitne vyjednať jednotlivé zmluvné podmienky. Zmluvná podmienka určená právoplatným súdnym rozhodnutím za neprijateľnú sa považuje za neplatnú, pričom nie je rozhodujúce, ktorý zo všeobecných súdov Slovenskej republiky rozhodol o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Dodávateľ tak nemôže používať túto podmienku alebo podmienku s rovnakým významom v zmluvách so všetkými ďalšími spotrebiteľmi. Toto ustanovenie je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 7 ods.1 ukladá členským štátom EÚ povinnosť zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Zo znenia § 53a ods. 1 OZ tiež vyplýva, že povinnosť zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky (a teda aj povinnosť zdržať sa uplatňovania si plnenia z nej) sa viaže na pôvodného dodávateľa, ako aj na každého jeho právneho nástupcu. Z uvedeného dôvodu ani žalobca ako právny nástupca spoločnosti Slovak Telekom, a.s. nesmie uplatňovať nárok vyplývajúci z právoplatne judikovanej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Účelom takejto právnej úpravy je, aby aj ostatní spotrebitelia boli chránení pred konaním dodávateľa, v dôsledku ktorého by mohla vzniknúť nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
30. Ďalším používaním neprijateľnej zmluvnej podmienky a uplatňovaním nárokov na základe takejto podmienky vytvára dodávateľ protiprávny stav, ktorý je zákonom zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky by bolo v rozpore so zákonom. Ak by súd v danom prípade priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie práva Európskej únie na ochranu práv spotrebiteľov. Zákaz používania zmluvnej pokuty vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemožno vysloviť ani čiastočnú neplatnosť uvedenej zmluvnej podmienky. Plnenie z takejto podmienky by navyše zakladalo bezdôvodné obohatenie. Zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Záverom súd ešte dodáva, že príslušné ustanovenie dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb na vznik nároku na zmluvnú pokutu predpokladalo okrem porušenia zmluvných povinností aj následnú deaktiváciu služby. V konaní nebolo preukázané, že by došlo skutočne k deaktivácii služby, pričom žalobca túto skutočnosť ani netvrdil. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 497,91 EUR je nedôvodný, a preto žalobu v tejto časti zamietol.
31. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Žalobca si v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy v celkovej výške 618,50 EUR, ktorý pozostával zo sumy 120,59 EUR ako nezaplatenej ceny za poskytnuté služby a 497,91 EUR ako nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd vyhovel žalobe žalobcu len v časti uplatneného nároku v sume 120,59 EUR, čo predstavuje cca 19,5%. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, čo predstavuje cca 80,5%. Nárok na náhradu trov konania vzniká v takom prípade na základe nasledovného výpočtu. Úspech strany sporu, ktorej vzniká povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu strany, ktorej vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Možnosť nepriznania nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán prichádza do úvahy, ak ich úspech, resp. neúspech v spore je v zásade rovnaký. Žalobcovi by tak vznikla povinnosť nahradiť protistrane trovy konania vo výške 61% (80,5% - 19,5%).Vzhľadom na to, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.