Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-196-2016.pdf
PDF · 102.77 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/196/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci žalobkyne: A. C., Q.. C., H.. XX.XX.XXXX, R. C. H. L.Q. XXX/XX, Ž. - T., zastúpená splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., so sídlom Advokátskej kancelárie Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanej: A. E., Q.. K., H.. XX.XX.XXXX, R. C. F. XXXX/X, XXX XX Ž., o zaplatenie 414,13 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 414,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 414,13 Eur od 18.02.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 18.08.2016, sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu vo výške 414,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 18.02.2016 do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia. Z rozhodujúcich tvrdení žalobkyne obsiahnutých v žalobe vyplýva, že so žalovanou dňa 23.12.2015 uzavrela nájomnú zmluvu, ktorou žalovaná ako prenajímateľka prenajala žalobkyni ako nájomníčke predmet nájmu - byt č. XX, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, Č.. N. XX, T. H. F. Č.. XXXX pre okres Ž., X. Ž.P., E. Ú. Ž. v zmysle ustanovení §-u 663 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Cena nájmu a cena služieb spojených s nájmom bola zmluvnými stranami dojednaná v článku III. ods. 3.1 nájomnej zmluvy tak, že cena mesačného nájmu bola 300,-Eur, z toho náklady za mesačný nájom predstavovali sumu 230,-Eur a náklady za služby spojené s nájmom predstavovali sumu 70,-Eur. Zároveň v zmysle článku III. ods. 3 bod 2 nájomnej zmluvy, bola medzi zmluvnými stranami dojednaná zábezpeka vo výške 290,-Eur. Nájomná zmluva bola ukončená okamžitým ukončením podľa článku VI. ods. 6.2 zo dňa 15.02.2016 doručeným žalobkyni osobne v ten istý deň. Lehota na vypratanie bola určená na 2 dni od doručenia okamžitého ukončenia nájmu. Žalobkyňa bola vysťahovaná z bytu žalovanou dňa 17.02.2016. Žalobkyňa platila nájom v plnej výške, riadne zaplatila nájom aj za celý mesiac február 2016, nakoľko bola však z bytu vysťahovaná 17.02.2016, považuje pomernú časť zaplatenej odplaty za nájom v časovom rozmedzí 18.02.2016 až 29.02.2016 vo výške 124,13 Eur za plnenie bez právneho základu. Žalobkyni nebola vrátená zábezpeka vo výške 290,-Eur, ktorú dňa 18.12.2015 zaplatila žalovanej v hotovosti a prisvojenie zábezpeky žalobkyňa považuje rovnako za bezdôvodné obohatenie. Súdu predložila príjmové pokladničné doklady zo dňa 23.01.2016 o zaplatenie sumy 300,- Eur zo dňa 18.12.2015 vystavený na sumu 527,-Eur, ktorá sa skladá z poskytnutej zábezpeky v sume 290,-Eur a alikvotnej časti nájomného za obdobie od 23.12.2015 do 31.12.2015 v sume 87,-Eur a odmeny sprostredkovateľovi v sume 150,-Eur. Právny titul, dôvod - nájomná zmluva prestala existovať k 17.02.2016 akékoľvek plnenie zo strany žalobkyne za čas nájmu presahujúce toto obdobie je implicitne
plnením bez právneho titulu v zmysle ustanovenia §-u 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právna argumentácia žalobcu bola založená na ustanoveniach §-ov 451 ods. 1, ods. 2, § 456 a § 458 ods. 1 prvá veta Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OZ“) a príslušnej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Žalobkyňa požaduje vydať bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 414,13 Eur. Žalovaná ani dodatočne v náhradnej lehote nesplnila svoj záväzok uhradiť žalobkyni jej pohľadávku, preto sa žalobkyňa domáha okrem svojho nároku aj príslušenstva, a to zákonného úroku z omeškania z požadovanej istiny v zmysle ustanovenia §-u 517 ods. 2 OZ v spojení s §-om 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zbierky zákonov v platnom znení. K žalobe okrem pokladničných príjmových dokladov predložila aj nájomnú zmluvu zo dňa 23.12.2015, okamžité ukončenie nájomnej zmluvy zo dňa 15.02.2016.
2. Z písomného vyjadrenia žalovanej k predmetnej žalobe doručeného súdu 26.09.2016 vyplýva, že nárok žalobkyne je neodôvodnený, k bezdôvodnému obohateniu nedošlo s pripojením vyjadrenia k celej veci, ktoré bolo adresované zástupcovi žalobkyne, ako svedka udala pána Z. C., pracovníka Realitnej kancelárie B. N. Ž., cez ktorého riešila celú záležitosť ohľadom prenájmu bytu. Svoje vyjadrenie žalovaná doplnila na pojednávaní tak, že s pánom C. išla do bytu, zadokumentovali poškodené podlahy, maľovku a napísali stav meračov. Veci, ktoré tam zostali, spolu s pánom C. a jeho známym odniesli žalobkyni na adresu trvalého pobytu, s čím im vznikli náklady vo výške 100,-Eur, dlh za energie vypočítali na základe stavu meračov a koeficientov z Byttermu. Žalobkyňa nevrátila kľúčik od bytu, od schránky, ani od vchodu. Podlaha v byte bola niečím pooblievaná a veľmi zapáchala, takto bola poškodená podlaha v izbe, v chodbe, aj v kuchyni. Na pojednávaní súdu predložila doklady o rozsahu poškodenia bytu, spolu s riadnym návrhom na výsluch svedka pána C., výšku výdavkov zdokladovala v rozsahu, v akom požaduje žalobkyňa bezdôvodné obohatenie, ak by zdokladovala aj ďalšie výdavky, napr. nedoplatky za energie, tieto ešte len prídu na základe vyúčtovania ktoré bude doručené niekedy v apríli tohto roku, tak by suma bola vyššia, to znamená, že ešte žalobkyňa by jej mala doplatiť.
3. Rozpis nákladov, ktoré mala žalovaná v súvislosti so škodou jej spôsobenou v byte, vyplynuli z vyjadrenia k predžalobnej výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia o celkovej výške 414,13 Eur, pričom v prvej vete je žalovaná konštatuje, že dňa 14.04.2016 obdržala predžalobnú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Prvotne tieto náklady vyúčtovala ako náklady, ktoré jej vznikli s vyprataním bytu vo výške 100,-Eur, nedoplatok na energiách v sume 44,-Eur, poškodením podláh a stien hrubým zaobchádzaním nájomníčky škoda 500,-Eur, teda škoda v celkovej výške 644,-Eur, ktorú si započítala na nárok nájomcu na vrátenie nespotrebného nájomného a na nárok na vrátenie zábezpeky.
4. K predloženým dokladom na spôsobenú škodu žalobkyňou v byte, navrhol zástupca žalobkyne vypočuť žalobkyňu ako osobu, ktorá sa vie vyjadriť k stavu bytu, jeho poškodenia s poukazom na informáciu od žalobkyne, že v byte neboli ani podlahy.
5. V posudzovanom prípade súd považoval za nesporné všetky skutočnosti, ktoré žalovaná v tomto konaní nepoprela, to znamená trvanie nájomného vzťahu medzi stranami sporu, skončenie tohto nájomného vzťahu, zaplatenie výšky nájomného, ako aj platby za služby, a zaplatenie zábezpeky. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na poskytnutú obranu žalovanou, t. j., že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, keď žalovaná plne poprela skutkové tvrdenia žalobkyne uplatnenou kompenzačnou námietkou pozostávajúcou z jednotlivých vyčíslených nákladov na odstránenie škody, ktorú mala na predmete nájmu spôsobiť žalobkyňa ako nájomníčka tohto bytu.
6. Na pojednávaní konanom dňa 10.01.2017, súd umožnil rovnako obom procesným stranám uplatniť všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, s tým, že žalobca navrhol výsluch žalobkyne ako účastníčky nájomného vzťahu k stavu bytu, k stavu jeho poškodenia, žalovaná navrhla vypočuť svedka Z. C. ako pracovníka realitnej kancelárie k rozsahu poškodenia bytu a k zadokumentovaniu tohto poškodenia v byte, pričom strany sporu mali zabezpečiť účasť týchto svedkov na pojednávaní, osobitne žalovanej bola stanovená lehota 15-tich dní na doručenie listín, na preukázanie tvrdených skutočností najmä zdokumentovania poškodenia bytu, a preukázanie aj ostatných nákladov, napr. s vysťahovaním.
7. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že mala v prenájme jednoizbový byt v miestnosti naľavo označenej ako obývačka boli na holej dlážke položené 2 plyšové koberci, v miestnosti napravo označenej ako kuchyňa bola len guma, položená na betóne, ktorá mala vzhľad plávajúcej podlahy, rovnako v chodbičke bola guma iba na betóne. Podlaha v kuchyni bola v zachovalom stave, či už pri odovzdaní bytu alebo pri
prevzatí bytu, podlaha v chodbičke bola doškriabaná a fľakatá už pri prevzatí bytu. Tento stav podlahy neriešila, pretože to považovala za bežné poškodenie. Na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu fotografie vyhotovené z času, keď v tomto byte bývala, na troch farebných fotografiách je zachytená časť podlahy, ktorá sa nachádzala v tom čase, v byte v kuchyni. Čiernobiela fotografia zachytáva podlahu v obývačke, kde dcérka nájomníčky sedí na koberci a súčasne boli predložené aj fotografie stiahnuté z portálu bazos.sk, z toho na jednej z týchto fotografií je zachytená obývacia miestnosť už s prerobenou podlahou, pričom ide o ponuku tohto bytu už v čase 10.03.2016 na bazos.sk, ďalšia čiernobiela fotografia dokumentuje stav podlahy v kuchyni z obdobia, keď prebrala tento byt. Zmienila sa v krátkosti aj o doručení okamžitého skončenia nájmu, ktoré si našla v byte, pričom nebola pri odpisovaní meračov. Dňa 17.02.2016, keď sa vrátila do bytu, bola už vymknutá, od bytu disponovala iba jedným kľúčom, na druhý deň sa pri spisovaní zápisnice na polícií dozvedela, že osobné veci má vysťahované na adrese trvalého pobytu, kde zápis o ich prevzatí podpísal starý otec, ktorý má 80 rokov. K jednotlivým poškodeniam uviedla, že ani sama nevie, čo sa rieši na stenách, považuje to za bežné poškodenie, v čase preberania bytu, byt nebol čerstvo vymaľovaný. Nepamätala sa na akékoľvek poškodenie stien, keďže je to už viac ako jeden rok, čo tam nebýva. Vedela však, že po jej vysťahovaní majiteľka maľovala byt. Mohlo to byť tak týždeň od vysťahovania, pretože chcela sa jej dozvoniť v tomto byte a videla, že na okne sú farby. Byt užívala len spolu s dcérkou.
8. Prítomnosť svedka Z. C., žalovaná nezabezpečila, na pojednávanie bolo predložené súdu písomné vyjadrenie Realitnej kancelárie nehnuteľnosti B., K..Q..X.., bez uvedenia dátumu ako jeden z doplnených listinných dôkazov. Z jeho obsahu vyplýva potvrdenie skutočnosti, že Z. C. ako splnomocnenec označenej firmy bol prítomný na byte a za účelom preukázania škody, ktorá vznikla na byte v dôsledku konania nájomcu vyhotovil splnomocnenec podrobnú fotodokumentáciu bytu poskytnutej v prílohe vyjadrenia. Na fotkách vyhotovených dňa 17.02.2016, je zachytený skutočný rozsah škôd, ktoré pani A. C. spôsobila na prenajatom byte, to znamená v deň vysťahovania nájomcu. Podľa popisu žalovanej ako poškodenej na fotografii č. 1 je poškodená stena v chodbe, ktorá od vrchu až po spodok bola pokrytá zapáchajúci mastnými fľakmi, stena v spodnom okraji bola zatečená mastnotou. Na fotografii č. 2 je znázornená stena v chodbe, ktorá bola tak isto mastná, fotografia č. 3 je tiež z chodby - poškodená stena, podľa žalovanej napr. od vyliateho kakaa, fotografia č. 4 - stena v kuchyni, ktorá je tiež mastná. Byt bol maľovaný v roku 2015 v auguste, následne bol užívaný iným nájomníkom a v decembri 2015 ho začala užívať pani C.. V čase preberania tohto bytu mala teda žalobkyňa podotknúť takéto nedostatky v preberacom protokole. Fotografia označená č. 5 a 6 dokumentujú stenu v obývacej miestnosti, podľa žalovanej sú na tejto stene fľaky, nie je čistá. K fotografiám predloženým žalobkyňou uviedla, že na podlahe v kuchyni je evidentne zničená poškriabaním, pričom sa zamerala na fotografiu, kde je dievčatko s otvorenou knižkou a pod sedačkou žalovaná ukázala pruh po poškriabaní, čo žalobkyňa okomentovala, že ide najskôr o tieň na tejto fotografii. Podotkla, že pokiaľ zo steny niečo tečie, na tej podlahe to nemusí byť vidieť, ale po privoňaní k stene, cítiť smrad. Pokiaľ ide o podlahu v obývacej miestnosti a fotografiu na ktorej je znázornený koberec, uviedla, že na podlahe bol koberec, ale bola tam aj podlaha. K fotografii označenej žalobkyňou ako obývaciu miestnosť s prerobenou podlahou v čase, keď ju ponúkala žalovaná na bazos.sk, žalovaná potvrdila, že ide už o prerobenú podlahu. Pokiaľ ide o ponuku na prenájom už prerobeného bytu, nevedela sa vyjadriť, v akom čase bola táto ponuka zverejnená, keďže sa tým zaoberala Realitná kancelária B.. Z predložených fotografií, ktoré žalovaná predložila na zdokladovanie poškodenia stien a podláh v byte nájomníčkou, t. j. žalobkyňou na výzvu súdu, aby označila fotografiu, na ktorej je zachytené poškodenie podlahy, tak žalovaná poukázala len na fotografiu č. 1, kde v rohoch okolo steny mala byť podlaha poškodená s dodaním, že podlaha smrdela a smradľavú podlahu si v byte nemohla nechať.
9. K výške nákladov potrebných na odstránenie škôd v byte nájomníčkou, predložila súdu pokladničný doklad vystavený OBI Slovakia s.r.o., dňa 15.04.2016 na sumu 4,49 Eur - primalex štandard, pokladničný doklad vystavený N. R. - P. zo dňa 15.04.2016 na sumu 18,96 Eur - farby na maľovanie, pokladničný doklad firmy P. - K. K..Q..X.., zo dňa 23.03.2016 na sumu 3,20 Eur - 2 ks kľúč, príjmový pokladničný doklad vystavený firmou S. B., K..Q..X.., zo dňa 29.04.2016 na sumu 120,-Eur + 120,-Eur - položenie podlahy a maľovka byt na V.. A.. U. XX, Ž.. Pokladničný doklad vystavený X. K. s.r.o., spolu s výdajkou zo skladu dňa 22.02.2016 na sumu 172,90 Eur - podlaha, týmto žalovaná preukazuje náklady za práce a materiál súvisiacich s poškodením bytu.
10. Zástupca žalobkyne k týmto dokladom vzniesol námietku s poukazom na dátumy ich vystavenia a nimi predloženou fotografiou zo dňa 10.03.2016, keď byt žalovanej sa ponúkal už na bazos.sk ako
prerobený. Dátum na týchto pokladničných dokladoch je neskorší ako k prerobeniu bytu došlo podľa predloženej fotografie. K tejto námietke žalovaná uviedla, že materiál bol zakúpený skôr ako vyplýva z pokladničných dokladov a rovnako za prácu zaplatila až vtedy, keď táto práca bola vykonaná. Ďalšia námietka zástupcu žalobkyne smerovala na nápadnú podobnosť písma na pokladničnom doklade vystavenom na sumu 120,-Eur a 120,-Eur spoločnosťou S. B., K..Q..X.., s písmom na príjmových pokladničných dokladoch o zaplatení nájomného, ktoré boli žalobcovi doručené spolu so žalobou. K napadnutému príjmovému pokladničnému dokladu žalovaná uviedla, že tento príjmový pokladničný doklad pracovníkovi tejto firmy vypísala ona a on ho následne len podpísal.
11. Žalovaná súdu predložila aj preberací protokol podpísaný zmluvnými stranami ku dňu 23.12.2015 v rozsahu 2 strán, ktorý zachytáva jednak stav energií a služieb ku dňu prevzatia bytu, počet odovzdaných kľúčov a stav zariadenia a vybavenia bytu. Rovnaký protokol o prevzatí bytu ku dňu 23.12.2015 predložila aj žalobkyňa, i napriek tomu, že tento preberací protokol dokladuje prevzatie toho istého predmetu nájmu, podpísaný zmluvnými stranami k rovnakému dátumu, líši sa v časti dokumentujúcej stav nehnuteľnosti zariadenie a vybavenie bytu, keď v preberacom protokole predloženom žalovanou v opise kuchyne pod číslom 6, v opise izba 1 pod číslom 7, v opise chodba pod číslom 2 je dopísaná podlaha v celej kuchyni, podlaha v celej izbe, podlaha v celej chodbe. V preberacom protokole predloženom žalobkyňou takáto položka ani pri jednej z uvádzaných miestností nie je. V tomto smere vzniesol zástupca žalobkyne námietku a poukázal, že práve táto rozdielna položka je dopísaná iným písmom ako pôvodne protokol, pričom poukázal aj na informáciu, ktorú poskytol súdu na pojednávaní, že v byte neboli podlahy. Žalovaná k tomuto uviedla, že existujú 2 preberacie protokoly, pričom podotkla, že na starosti mal celú vec pán C., a ona trvala na tom, aby bolo uvedené v protokole, že podlaha je v celej izbe, v celej chodbe a v celej kuchyni. Zástupca žalobkyne namietal, že z preberacieho protokolu vyplýva, že nájomníčke nebol odovzdaný byt od schránky, pričom poukázal na predchádzajúce tvrdenie žalovanej na pojednávaní, že nájomníčke bol odovzdaný 1 ks kľúča od bytu, 1 ks od schránky a 1 ks od brány. Žalovaná k tomuto uviedla, že to netvrdila, tvrdila, že odovzdala kľúč od bytu a od prednej a zadnej brány, nie od schránky.
12. K zadokumentovaniu stavu prebratého bytu a oznámenie zistení rozsahu škôd v byte žalovaná uviedla, že ihneď potom, ako vyčistili byt a zdokumentovali a odhadom určili rozsah tejto škody zaslala žalobkyni správu. Túto skutočnosť nevedela súdu preukázať. K podlahe dodala, že menila len plávajúcu podlahu za plávajúcu podlahu.
11. Na vyššie zistený skutkový stav veci po vykonanom dokazovaní aplikoval súd ustanovenia §-u 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka, upravujúcich bezdôvodné obohatenie. Za nespornú skutočnosť a preukázanú súd označil zaplatenie alikvotnej časti nájomného za mesiac február 2016 a zábezpeky vyčíslenú uplatneným žalobným nárokom v sume 414,13 Eur v žalobe. Do výšky uplatneného nároku sa žalovaná bránila kompenzačnou námietkou, vyčíslením nákladov na odstránenie škody, ktoré mala v byte spôsobiť nájomníčka, obrana žalovanej však bola vyvrátená vykonaným dokazovaním, najmä predloženými dôkazmi žalovanou, a to fotografiami, ktoré preukazujú stav podláh v byte, fotografiou, že byt bol ponúkaný v prerobenom stave už skôr ako boli uvedené dátumy na predložených pokladničných dokladoch, ktoré mali byť dôkazom o výdavkoch za materiál, ktorý mal byť použitý v predmetnom byte a vykonanou prácou a tiež samotným obsahom preberacieho protokolu zo dňa 23.12.2015, keďže nie je možné, aby ten istý preberací protokol o prevzatí bytu bol s rôznym obsahom, ktorý je v prospech žalovanej a práve jej tvrdení v tomto konaní. Z fotografií nie je rovnako zistiteľné také poškodenie stien bytu, ktoré by súd kvalifikoval ako nie bežné poškodenie. Je treba zdôrazniť, že byt nebol na novo vymaľovaný pri jeho prebratí žalovanou, čo bolo nespornou skutočnosťou. Ani dôkazy, ktoré žalovaná predkladala na spôsob poškodenia a rozsah poškodenia podláh v byte, a to fotografie nepreukazujú, že tieto boli poškodené. Výdavky spojené s vysťahovaním žalovanej súdu neboli preukázané. V tomto smere žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o spôsobenej škode nájomníčkou v byte a jej rozsahu. Vykonané dokazovanie spochybnilo a vyvrátilo, že doklady preukazujúce rozsah prác a použitého materiálu v byte mohli byť aj reálne v tomto byte použité a v byte vykonané. Neobstojí ani námietka žalovanej, že prenájom bol sprostredkovaný treťou osobou, túto skutočnosť považoval súd za irelevantnú, keďže prenajímateľkou bola žalovaná. Pretože žalovaná nezabezpečila prítomnosť svedka na pojednávaní a súd disponoval s dostatočným množstvom rozhodujúcich skutočností na rozhodnutie veci, ďalší návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol, pretože tento dôkaz sa stal nadbytočným a neúčelným.
12. Súd tak uzatvára, že žalobkyňa si uplatnila dôvodne svoj nárok titulom bezdôvodného obohatenia, ktorý je žalovaná povinná v priznanom rozsahu žalobkyni vydať, pretože odpadol právny dôvod tohto plnenia. Z listiny označenej ako Vyjadrenie k predžalobnej výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia mal súd preukázanú skutočnosť, že žalovaná už pred podaním žaloby mala vedomosť o výške a dôvode bezdôvodného obohatenia. Žalovaná si musela byť vedomá, že plnenia poskytnuté žalobkyňou presahujúce jej záväzok ku dňu skončenia nájmu je povinná vydať. Žalovaná nepreukázala súdu, že by chcela žalobkyňu informovať o započítaní plnenia poskytnutého žalobkyňou na nájom, služby s ním spojené a zábezpeku na škodu ňou spôsobenú, hoci dokumentovanie tejto škody ku dňu 17.02.2016 svedčia o úmysle žalovanej si tieto plnenia ponechať práve za týmto účelom. Preto súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania podľa §-u 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §-om 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zbierky zákonov v platnom znení, keďže sa žalovaná dostala do omeškania s vrátením peňažného plnenia, a to dňom nasledujúcim po vyprataní bytu , t.j. 18.02.2016, vo výške zákonného úroku z omeškania z uplatnenej pohľadávky platnej k prvému dňu omeškania.
13. K námietke žalovanej, že zložená zábezpeka v sume 290,- Eur prepadá v prospech prenajímateľa, ak nájomca skôr ukončí nájom a používa byt hrubým spôsobom súd uvádza, že ide o nedôvodnú námietku. Odhliadnuc od toho, že nebola uplatnená včas (žalovaná ju uplatnila až v záverečnom reči) súd poukazuje na vymedzený účel poskytnutej zábezpeky v zmluve v čl. III, bod 3.2 - po skončení nájmu na úhrady prípadnej zavinenej škody v byte, jeho príslušenstve a vybavení bytu nájomcom a osobami s ním v byte žijúcimi, tu odkazuje súd na svoje odôvodnenie uplatneného nároku. Zmluva rieši prepadnutie zábezpeky v čl. VI, bod 6.8, pričom len z obsahu celého tohto článku sa dá usúdiť, že ide o prípad nesplnenia si povinnosti nájomcu oznámiť ukončenie nájmu minimálne v lehote 3 mesiacov pred jeho ukončením, čo sa na posudzovaný prípad nevzťahuje.
13. O trovách konania rozhodol súd s použitím ustanovenia §-u 255 ods. 1 CSP v spojení s §-om 262 ods. 1 CSP a žalobkyni ako úspešnej strane sporu v celom rozsahu priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.