Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/7/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: AMERICAN ART ADVISORS LLC, so sídlom 320 85th Street #14, Miami Beach, FL 33141, Spojené štáty americké, IČO: L 12000077213, zastúpeného Advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bratislava, Sliezska 9, IČO: 35 918 225, proti žalovanému: Poľnonákup TATRY, a.s., so sídlom Kežmarok, Slavkovská 36, IČO: 36 447 927, zastúpenému advokátkou JUDr. Danielou Sokol, so sídlom Košice, Kuzmányho 57, o návrhu žalovaného na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 30.9.2016 pod č. k. 2Cb/34/2005-700, takto

rozhodol:

Mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalovaného na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1) Okresný súd Kežmarok vyššie označeným uznesením zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Kežmarok č.k. 2Cb/34/2005-455 z 3.9.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.9.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 5Cob/57/2013-546 z 12.9.2013 v celom rozsahu.

2) Vychádzal zo zistenia, že žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie 331.939,19 eur s 15 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 20.8.2004 do zaplatenia. V priebehu konania súd prvého stupňa uznesením zo dňa 3.9.2012 pod č. k. 2Cb/34/2005-455 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému scudziť (najmä predať, darovať alebo vložiť do právnickej osoby), zaťažiť alebo zriadiť k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam akékoľvek právo v prospech tretej osoby odlišnej od žalobcu, a to v k. ú. J. a k. ú. N.. Dňa 23.8.2016 doručil žalovaný súdu návrh na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia, v ktorom ako dôvod uviedol odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo toto predbežné opatrenie nariadené, poukazujúc na výšku svojho základného imania, na to, že je zabehnutou obchodnou spoločnosťou s výbornou povesťou, ktorá si riadne plní svoje obchodné záväzky a vykazuje kladný hospodársky výsledok, o čom ako dôkaz predložil relevantnú časť účtovnej evidencie - výkaz ziskov a strát z rokov 2012 a 2013, účtovnú závierku z rokov 2014 a 2015, ktoré tieto jeho tvrdenia preukazujú. Žalovaný zároveň poukázal na neprimeranosť dĺžky trvania neodkladného opatrenia, keďže od jeho nariadenia uplynuli už 4 roky a na neprimeranosť zásahu do jeho vlastníckych práv, keď hodnota zaťažených nehnuteľností nachádzajúcich sa len na LV č. XXX v katastrálnom území J. predstavuje sumu takmer 4 milióny eur, teda 12-násobok hodnoty žalovanej pohľadávky. Z uvedených argumentov žalovaného mal súd prvej inštancie za to, že sú dostatočným dôvodom na konštatovanie, že dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia odpadli. Poukázal na to, že ak by žalobca bol v prebiehajúcom spore úspešný v plnej výške, žalovaný sa pri výkone rozhodnutia nebude môcť brániť tým, že nemá dostatok majetku na uspokojenie pohľadávky oprávneného, teda žalobcu. Samotné prebiehajúce konanie o zaplatenie uvedenej sumy s príslušenstvom samo o sebe nemôže zakladať nárok na trvanie neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd prihliadol taktiež na

vyjadrenie žalovaného o tom, že Správa štátnych hmotných rezerv ako jediný akcionár žalovaného nie je štandardnou právnickou osobou, ktorá môže kedykoľvek založiť obchodnú spoločnosť vo svojej pôsobnosti, na ktorú by teoreticky mohla blokované nehnuteľnosti previesť, ale že takýto proces by bol zdĺhavý a vyžadoval by si množstvo schvaľovacích a administratívnych úkonov. Na základe zistených skutočností dospel prvoinštančný súd k záveru, že je dôvodné zrušiť neodkladné opatrenie pre odpadnutie dôvodov, ktoré viedli k jeho nariadeniu. Súd zároveň nemal za to, že by týmto zrušením neodkladného opatrenia ohrozil budúci výkon súdneho rozhodnutia v prípade úspechu žalobcu.

3) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj jeho odôvodnením, nestotožňuje. Tvrdí, že doposiaľ nedošlo k odpadnutiu dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia a ani k zániku nároku žalobcu na zaplatenie pohľadávky. Upozornil na skutočnosť, že hoci od posledného rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia nedošlo k zmene žiadnych skutočností, ten istý súd prvej inštancie tentokrát návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia vyhovel. Argument žalovaného, že nerealizuje žiadne právne úkony, ktoré by mohli vzbudiť obavu zo znižovania a zbavovania sa majetku žalovaného, je absolútne irelevantný, pretože mu v tom bráni práve existujúce neodkladné opatrenie. Naopak, žalobca má za to, že za relevantné možno považovať len scudzovacie úkony žalovaného pred nariadením neodkladného opatrenia a vyjadrenia žalovaného z predchádzajúcich podaní, z ktorých vyplynulo, že sa usiloval o zrušenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že má záujem si vziať úver na financovanie svojich aktivít a predmetné nehnuteľnosti, na ktorých viazne neodkladné opatrenie, zaťažiť záložným právom financujúceho subjektu nie je možné. Odvolateľ má taktiež za to, že do vlastníckeho práva žalovaného nie je neprimerane zasahované. Žalovanému nie je nijakým spôsobom bránené obhospodarovať nehnuteľnosti, vykonávať v nich podnikateľskú činnosť a ani napĺňať základné úlohy, ktoré sú mu zverené, čo na druhej strane potvrdzuje žalovaný tvrdeniami o dobrých hospodárskych výsledkoch. K času trvania neodkladného opatrenia v nadväznosti na dĺžku trvania konania vo veci samej žalobca uviedol, že počas trvania konania nekonal spôsobom, ktorý by bol príčinou predlžovania konania a žalobca nedisponuje prostriedkami na urýchlenie súdneho konania. K argumentu žalovaného o jeho finančných pomeroch, výške základného imania, zisku a vlastných zdrojoch žalobca uviedol, že žalovaným uvádzané hodnoty majetku sa môžu v čase veľmi rýchlo meniť a nedávajú žiadnu záruku prípadného budúceho výkonu súdneho rozhodnutia. Okrem toho je veľmi otázne, či skutočná hodnota majetku žalovaného zodpovedá jeho účtovnej hodnote a či majetok žalovaného nie je tvorený najmä nehnuteľnosťami, na ktoré sa vzťahuje neodkladné opatrenie, a ktoré by žalovaný v prípade zrušenia neodkladného opatrenia mohol scudziť alebo zaťažiť. K stále sa zlepšujúcim hospodárskym výsledkom žalovaného, ktorými odôvodňuje dôvodnosť zrušenia neodkladného opatrenia, žalobca uviedol, že podľa účtovnej závierky žalovaného k 31.12.2015 žalovaný dosiahol v roku 2015 zisk po zdanení len 31.383,- eur, čo pri tržbách vo výške 7.444.864,- eur naznačuje obrovskú neefektivitu žalovaného, pričom straty žalovaného z minulých rokov sú vo výške 1.518.445,- eur. Ani skutočnosť, že I. Š. H. W. I., jediný akcionár žalovaného, nie je štandardnou právnickou osobou, nepreukazuje neexistenciu obavy o výkon rozhodnutia. Nie je vylúčené, aby žalovaný scudzil nehnuteľnosti, ktoré dnes slúžia na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti štátu, ako prebytočný majetok. Takéto úkony žalovaný už vykonal pred nariadením neodkladného opatrenia vo vzťahu k iným nehnuteľnostiam vo svojom vlastníctve a boli jedným z dôvodov pre obavu žalobcu o zmarenie prípadného budúceho výkonu rozhodnutia. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené, nepominuli a preto nemožno ho zrušiť.

4) Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že správanie sa žalovaného, ktorým za posledné roky zásadne zlepšuje hospodárenie spoločnosti je reálne a má svoje odzrkadlenie aj v záverečných účtovných dokladoch žalovaného. Žalovaný zároveň disponuje aj iným hnuteľným a nehnuteľným majetkom, ktorý nebol predmetom zákazu nakladať, a ktorý žalovaný nescudzuje. Preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že nescudzoval len ten nehnuteľný majetok, ktorý podliehal neodkladnému opatreniu - zákazu nakladať. Rovnako žalovaný „nečaká“ na zrušenie neodkladného opatrenia len preto, aby mohol tento majetkom ďalej scudzovať. Ak by mal žalovaný záujem „zbavovať“ sa majetku tak, ako to uvádza žalobca, potom by na to použil majetok nezaťažený neodkladným opatrením a zákazom nakladať. Opätovne poukázal na hrubý nepomer medzi hodnotou žalovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktorých sa týka zákaz nakladať. Trvanie neodkladného

opatrenia predstavuje zásah do jeho vlastníckeho práva, keďže hodnota nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. J., zapísaných na LV č. XXX, po zohľadnení ich technického stavu predstavuje sumu takmer 4 milióny eur, čo dosahuje 12 násobok hodnoty žalovanej pohľadávky.

5) Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že poukázal na jeho odvolanie, v ktorom sa vyjadril ku všetkým skutočnostiam, na základe ktorých mal súd za preukázané, že dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia odpadli, a na základe ktorých súd na návrh žalovaného zrušil neodkladné opatrenie. Tvrdenia žalobcu uvádzané v ďalšej časti vyjadrenia žalobcu sú v podstate totožné s odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu, ktoré sú podrobne rozpísané vo vyššie uvedenom odvolaní.

6) Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v zmysle ustanovenia § 378, § 379, § 380 ods. 1, 2, § 381, § 383 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7) Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8) Podľa § 334 súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

9) Dôvodom zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia je predovšetkým skutočnosť, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Táto formulácia postihuje predovšetkým tie prípady, kedy došlo k zmene pomerov, ktorá má za následok, že neodkladné opatrenie nie je nutné ani účelné. Neodkladné opatrenie možno však zrušiť i vtedy, ak sa dodatočne preukáže, že predpokladané dôvody jeho nariadenia nie sú dané.

10) Z predloženého spisu vyplýva, že medzi účastníkmi prebieha súdny spor o zaplatenie sumy vo výške 331.939,19 eur s príslušenstvom. Právoplatným uznesením zo dňa 3.9.2012 sp. zn. 2Cb/34/2005-455 Okresný súd Kežmarok predbežne zakázal žalovanému scudziť (najmä predať, darovať alebo vložiť do právnickej osoby), zaťažiť alebo zriadiť k nim akékoľvek právo v prospech tretej osoby odlišnej od žalobcu, a to v súvislosti s presne konkretizovanými nehnuteľnosťami v k. ú. J. na LV č. XXX a v k. ú. N. na LV č. XXXX, a to aj v súvislosti, že by eventuálne malo dôjsť k exekučnému konaniu proti žalovanému v postavení povinného a výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený.

11) Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že dôvody pre zrušenie nariadeného predbežného opatrenia právoplatným uznesením zo dňa 3.9.2012 pod č. k. 2Cb/34/2005-455 v tomto konkrétnom prípade nie sú dané, ani žalovaným preukázané. Skutočnosť, že žalovaný deklaruje svoju súčasnú priaznivú majetkovú situáciu v ním uvedených finančných hodnotách, nemožno uznať ako dôvod na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia v tej súvislosti, že nie je vylúčené, že by prípadný výkon exekúcie mohol byť ohrozený v prípade, ak by došlo zo strany žalovaného ku konaniu, ktorého dôsledkom by bolo znižovanie hodnoty jeho majetku, resp. k inému konaniu, ktoré by podstatnou mierou mohlo nepriaznivo ovplyvniť jeho majetkové pomery.

12) Odvolací súd má za to, že odvolacia námietka žalovaného, že trvanie neodkladného opatrenia predstavuje zásah do jeho vlastníckeho práva, nie je dôvodná, pretože žalovanému nie je nijakým spôsobom bránené obhospodarovať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom nariadeného neodkladného opatrenia, vykonávať na nich bežnú starostlivosť či podnikateľskú činnosť.

13) Tieto zistenia odvolací súd pokladal v podstate za argumenty, na základe ktorých dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie, doposiaľ nepominuli.

14) Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výroku jeho rozhodnutia, a to v zmysle § 388 CSP.

15) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .