Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/162/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaného P. I., nar.XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. b) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. marca 2017 samosudcom Jánom Bodnárom takto

rozhodol:

Obžalovaný P. I., nar. XX.XX.XXXX v V. N., trvale bytom U. XX, okres V. N., zamestnaný ako K. E. O. v O. K. I.,

ž e

v priebehu školského roka 2015/2016 od 02.09.2015 do 20.05.2016 v obci U. ako rodičia mal. L. I., nar. XX.XX.XXXX v V. N., trvalým bydliskom U. XX, okres V. N., spolu aj s už odsúdenou M. I.V. nezabezpečovali riadne jeho povinnú školskú dochádzku do Základnej školy Ferenca Kazinczyho s VJM v Tornali, o čom boli zo strany školy viackrát písomne upovedomení, avšak k náprave v školskej dochádzke menovaného žiaka nedošlo, pričom za uvedené obdobie žiak mal. L. I. neospravedlnene vymeškal nie menej ako 365 vyučovacích hodín, pričom podľa § 22 ods. 1 Zákona o výchove a vzdelávaní - školského zákona číslo 245/2008 Zbierky zákonov je žiak mal. L. I., nar. XX.XX.XXXX, v školskom roku 2015/2016 ešte školopovinný,

t e d a

vydal z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil viesť záhaľčivý život a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 44 Tr. zákona súd u p ú š ť a od uloženia ďalšieho trestu u obžalovaného P. I. vzhľadom na trest, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/188/2013 zo dňa 14. januára 2014, právoplatným toho istého dňa, pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, a to podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsiatich štyroch) mesiacov so skúšobnou dobou na 36 (tridsať šesť) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal na súd obžalobu na obvineného P. I. a spol. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obž. P. I., ktorý na svoju obranu vypovedal, že podstate obvinenia porozumel, zo žalovaného skutku sa necítil byť vinný, lebo nevedel, že syn riadne nechodí do školy a dozvedel sa o tom len vtedy, keď dvaja policajti prišli za ním na pracovisko a oznámili mu, že syn nechodí riadne do školy, boli to policajti z V. N.. Obžalovaný ďalej vypovedal, že chodí do práce z domu o 06,00 hodine, pracuje ako K. E. O., prácu končil len vo večerných hodinách. Do školy vyprevádzala maloletého syna jeho manželka. Manželka preberala aj upozornenia zo školy, že syn riadne nenavštevuje školu, ale toto mu neoznámila, lebo by sa rozčúlil a nechcela, aby zbil syna. Neskoršie, keď sa dozvedel o tom, že syn nechodí riadne do školy, tak zabezpečil jeho nápravu v školskej dochádzke, ale potvrdil tú skutočnosť, že ani on sa sám od seba nezaujímal o to, či syn riadne navštevuje školu. Upozornenia zo školy aj ostatné veci o nie dobrej školskej dochádzke ich syna preberala a zabezpečovala jeho manželka a viac nič podstatného na svoju obranu nevypovedal.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkov Ľ. U., F.. I. Š., M. E., S..G. U., M. I., O. N., S.. D. Y., E. Q.. Podľa § 269 Tr. poriadku bolo ďalej vykonané dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to uznesenia, súhlasu, fotokópie rodného listu dieťaťa, upozornenia a oznámenia o zlej školskej dochádzke, posudok na maloletého žiaka, pracovná zmluva obžalovaného, správa z ÚPSVaR na maloletého, správa o povesti na obžalovaného, výpisy o priestupkoch z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, odpisy z registra trestov na obžalovaného, fotokópia rozsudku, trestný rozkaz, odpor proti trestnému rozkazu, nový odpis RT, prehľad o dochádzke maloletého a všetky ostatné listinné dôkazy. Na záver bolo oboznámené s obsahom pripojeného spisu sp.zn. 2T/188/2013 Okresného súdu Rimavská Sobota.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní.

Na základe vykonaného dokazovania samosudca mal za preukázané, že obžalovaný P. I. v priebehu školského roka 2015/2016 od 02.09.2015 do 20.05.2016 v obci U. ako rodičia mal. L. I., nar. XX.XX.XXXX v V. N., trvalým bydliskom U. XX, okres V. N., spolu už s odsúdenou M. I.V. nezabezpečovali riadne jeho povinnú školskú dochádzku do Základnej školy Ferenca Kazinczyho s VJM v Tornali, o čom boli zo strany školy viackrát písomne upovedomení, avšak k náprave v školskej dochádzke menovaného žiaka nedošlo, pričom za uvedené obdobie žiak mal. L. I. neospravedlnene vymeškal nie menej ako 365 vyučovacích hodín, pričom podľa § 22 ods. 1 Zákona o výchove a vzdelávaní - školského zákona číslo 245/2008 Zbierky zákonov je žiak mal. L. I., nar. XX.XX.XXXX, v školskom roku 2015/2016 ešte školopovinný.

Tieto skutočnosti boli preukázané výpoveďami svedkov O. N. a svedka S.. D. Y., ktorí uviedli, že keď vyťažovali otca dieťaťa t.j. obžalovaného, že podľa nich on mal vedomosť o tom, že jeho syn nechodil poriadne do školy. Keby bol do úradného záznamu uviedol, že o tom nevie alebo nevedel, tak by to tam bolo zaznamenané. Obidvaja títo svedkovia zhodne uviedli, že si nepamätajú na to, že by obžalovaný

bol tvrdil, že nevie o tom, že jeho chlapec nechodí do školy. Svedkovia S.. G. U., ani svedkyňa E. Q. sa nevedeli vyjadriť o tej skutočnosti, či obžalovaný nevedel, že jeho syn nechodí riadne do školy.

Svedkyňa M. E. aj svedkyňa E. Q. sa nevedeli vyjadriť o tom, či obžalovaný nevedel, že jeho syn nechodí do školy, lebo sa s ním nedostali do kontaktu. Samotná svedkyňa M.V. I. vypovedala ako manželka obžalovaného po tom ako už bola právoplatne odsúdená v tejto veci ako svedkyňa, že obžalovaný nevedel o tom, že syn nechodí riadne do školy a podľa nej sa to obžalovaný dozvedel len vtedy, keď prišli za ním policajti na pracovisko a povedali mu, aký je problém. Jednotlivé upozornenia, ktoré prevzala manželka obžalovaného, o tom, že ich syn riadne nechodí do školy, ako listinné dôkazy sa nachádzajú v spise a z týchto jednoznačne vyplýva, že zo strany školy boli rodičia viackrát upozornení na tú skutočnosť, že syn obžalovaného nechodí riadne do školy, t.j. do základnej školy v Tornali.

Súd po vyhodnotení dôkazov a hlavne svedeckých výpovedí a listinných dôkazov prišiel k takému záveru, že výpoveďami svedkov O. N. a S.. D. Y. bolo preukázané, že obžalovaný mal vedomosť, že jeho syn riadne nechodí do školy a neobstojí jeho obrana, že o tom nevedel, lebo ako rodič dieťaťa maloletého L. I., ktorý bol žiakom Základnej školy Ferencza Kazinczyho s VJM v Tornali, mal povinnosť zaujímať sa o tom, či jeho syn riadne chodí do školy a ako rodič mal zabezpečiť riadne jeho povinnú školskú dochádzku a neobstojí jeho obrana, že tak mala urobiť jeho manželka M. I., lebo na základe Zákona o rodine vyplýva táto povinnosť pre oboch rodičov, čiže obžalovaný sa nemal spoliehať na tú skutočnosť, že to zabezpečí jeho manželka, ale sám v zmysle Zákona o rodine sa mal o to postarať a informovať sa a zistiť, či jeho syn navštevuje riadne základnú školu. Keď toto neurobil, tak opomenutím zabezpečenia tejto zákonnej povinnosti t.j. zabezpečenia riadnej dochádzky svojho syna do školy porušil príslušné ustanovenia Zákona o rodine. Na základe vyššie uvedených záverov preto súd obranu obžalovaného hodnotil ako neopodstatnenú a nedôvodnú.

Súd konanie obžalovaného P. I. vychádzajúc z daného záveru právne kvalifikoval ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. b) Trestného zákona, lebo vydal z nedbanlivosti osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil viesť záhaľčivý život a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania t.j. po dlhší čas a takto svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto prečinu.

Obžalovaný P. I. v mieste bydliska požíva dobrú povesť, je hodnotený ako slušný a pracovitý človek, v zamestnaní je hodnotený kladne, komisiou verejného poriadku nebol riešený. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že v priestupkovom konaní doteraz nebol riešený, doteraz bol dvakrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 2T/188/2013 zo dňa 14.01.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, pre trestný čin podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 rokov so skúšobnou dobou 3 rokov spolu aj s primeraným obmedzením.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 44 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

V danom prípade súd zistil a podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia ďalšieho trestu u obžalovaného P. I., lebo vzhľadom na trest, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 2T/188/2013 zo dňa 14.01.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, pre trestný čin podľa § 201 ods. 1 trestného zákona a to podmienečný trest vo výmere 24 mesiacov so

skúšobnou dobou na 36 mesiacov spolu aj s obmedzením považoval za dostačujúci na prevýchovu a nápravu obžalovaného aj za tento skutok a preto v celom rozsahu rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. vydal z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil viesť záhaľčivý život a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. po dlhší čas,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.