Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/18/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti odsúdenému Q. E., nar. XX.X.XXXX v Z., trvale bytom T., C. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15.3.2017 o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6Pp/321/2016 zo 14.11.2016 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného Q. E. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Q. E. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 32T/150/2008 zo dňa 26.10.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2To/123/2009 zo dňa 09.12.2009 pre trestný čin podľa § 188 ods.1, ods.2 písm. d) Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, na výkon ktorého nastúpil dňa 09.12.2009 a ktorý má po započítaní väzby predpokladane vykonať dňa 23.07.2018. Následne má odsúdený nastúpiť zvyšok trestu odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 3T/183/2005 zo dňa 06.04.2006 v spojení s uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 2Pp/9/2008 zo dňa 21.06.2012 (o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia) v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2Tos/99/2012 zo dňa 17.10.2012 vo výmere 1 (jeden) rok, 5 (päť) mesiacov a 4 dni so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý má predpokladane vykonať dňa 27.12.2019.

Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie od 27.08.2016.

Dňa 12.9.2016 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného Q. E. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí uznesením zo dňa 14.11.2016, sp. zn. 6Pp/321/2016 rozhodol tak, že podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného s odôvodnením, že u neho nie sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal sťažnosť odsúdený, ktorú do rozhodovania krajského súdu nijako neodôvodnil. Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Prvostupňový súd postupoval správne a zákonne, keď návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Aj podľa zistení krajského súdu u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia § 66 ods.1 Tr.zák. Citované ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok - preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu; očakávaním, že v budúcnosti povedie riadny život a vykonaním príslušnej časti uloženého trestu.

Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava, ktoré podrobne konštatoval už súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, okrem iného vyplynulo, že spočiatku sa u odsúdeného vyskytli nedostatky v oblasti udržiavania poriadku v osobných veciach, dodržiavania rozvrhu dňa a plnenia povinností v súlade s ústavným poriadkom. Od roku 2012 je správanie a vystupovanie odsúdeného na požadovanej úrovni, nedostatky neboli zaznamenané. Je taktiež pracovne zaradený, pričom pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného zaradenia zvláda na požadovanej úrovni. Doposiaľ bol päťkrát disciplinárne odmenený. Potrestaný počas výkonu trestu nebol. Program zaobchádzania plní čiastočne, pričom sa vyskytujú nedostatky vo formálnom postoji odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti. Resocializačná prognóza je u neho hodnotená ako nepriaznivá, pretože riziko sociálneho zlyhania po prepustení z výkonu trestu je vysoké, najmä s poukazom na absenciu legálneho zamestnania pred výkonom trestu, nízkeho vzdelania a závažnosť spáchanej trestnej činnosti. Záver hodnotenia je taký, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie len čiastočne a jeho podmienečné prepustenie nie je odporúčané.

V posudzovanej veci teda odsúdený síce splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu a možno skonštatovať tiež polepšenie v plnení jeho povinností a správaní vo výkone trestu. Na druhej strane je v hodnotení konštatované, že resocializačná prognóza odsúdeného je nepriaznivá a riziko jeho sociálneho zlyhania je hodnotené ako vysoké. Pritom je nutné zvýrazniť, že odsúdený bol celkovo už trikrát súdne trestaný a to pre pomerne závažnú úmyselnú trestnú činnosť a už bol v minulosti vo výkone trestu, z ktorého bol podmienečne prepustený, pričom ďalšej závažnej trestnej činnosti sa dopustil len veľmi krátko po podmienečnom prepustení a v skúšobnej dobe. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ani predchádzajúce odsúdenia a uložené tresty neviedli k náprave a prevýchove odsúdeného. Preto aj s prihliadnutím na závery hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava, ale i s prihliadnutím na skutočnosť, že doposiaľ vykonáva trest odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia, nie je ani podľa názoru krajského súdu u Q. E. splnená materiálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu a nie je možné vysloviť záver o dôvodnom očakávaní vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení.

Preto krajský súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.