Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/234/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o., Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, právne zastúpený: Havel, Holásek & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: R. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, XXX XX O., občan SR, o zaplatenie sumy 5.107,49 € s prísl., takto

rozhodol:

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.059,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne: -zo sumy 5.159,97 € od 28. 03. 2014 do 12. 06. 2014, -zo sumy 4.959,97 € od 13. 06. do 23. 09. 2014, -zo sumy 4.759,97 € od 24. 09. do 18. 11. 2014, -zo sumy 4.509,97 € od 19. 11. 2014 do 10. 02. 2015, -zo sumy 4.259,97 € od 11. 02. do 11. 03. 2015, -zo sumy 4.159,97 € od 12. 03. 2015 do zaplatenia, pričom súd p o v o ľ u j e žalovanému uhradiť dlh v splátkach po 1.000,-- € mesačne počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej splátky riadne a včas.

II/ V prevyšujúcej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

III/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde žalobu o zaplatenie celkovej čiastky 5.107,49 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 13,95 % ročne z vyčíslených súm a úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne z vyčíslených súm do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že uplatnenú pohľadávku získal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky od Slovenskej sporiteľne, a. s. Zmluvou zo dňa 18. 09. 2008 bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6.638,78 €, ktorý sa zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami po 110,54 € od 20. 10. 2008 vždy k 20-temu dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru bola dňa 20. 09. 2017. V základných podmienkach zmluvné strany dohodli spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru vo výške 189,17 € a poplatok za správu úveru 1,99 € mesačne. Bola dojednaná fixná úroková sadzba 13,95 % ročne, RPMN 16,63 %. Žalovaný nedodržal podmienky splácania úveru, čím vznikla Slovenskej sporiteľni pohľadávka na sumu 6.107,49 €, ktorá pozostávala z istiny 5.519,97 €, úroku 882,76 €, úrokov z omeškania 52,80 € a poplatkov 11,96 €. Uvedená pohľadávka bola vyčíslená do dňa postúpenia pohľadávky žalobcovi. Právny predchodca žalobcu v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami Listom zo dňa 12. 03. 2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 11. 03. 2014.

Odporca pohľadávku uhradil čiastočnými úhradami celkovo 1.000,-- € a to platbou dňa 12. 06. 2014 vo výške 200,-- €, dňa 23. 09. 2014 vo výške 200,-- €, dňa 18. 11. 2014 vo výške 250,-- €, dňa 10. 02. 2015 vo výške 250,-- €, dňa 11. 03. 2015 vo výške 100,-- €. Žalobca tak eviduje pohľadávku vo výške 5.107,49 €, ktorá pozostáva z istiny 4.159,97 €, úrok 882,76 €, úrok z omeškania 52,80 € a poplatky 11,96 €. Spolu s istinou žalobca žiada od žalovaného aj dojednaný úrok vo výške 13,95 % ročne ako aj príslušný úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne.

2. Žalovanému bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 23. 02. 2016 spolu s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa písomne k žalobe nevyjadril.

3. Žalobca bol súdom vyzvaný, ktorá výzva mu bola doručená elektronicky dňa 01. 03. 2017 (uplynutím úložnej lehoty a reálne prevzaté dňa 02. 03. 2017), aby sa vyjadril k súdnemu prieskumu spotrebiteľského vzťahu, najmä k účtovaniu poplatkov vo výške 11,96 €, o aký poplatok a za aké obdobie sa jedná s poukazom na zmenu právnej úpravy, ktorá zakázala účtovanie poplatku za vedenie úverového účtu od 6/2013, aby sa vyjadril k uplatneniu úrokov z úveru po mimoriadnej splatnosti úveru popri úrokoch z omeškania, kedy súdnym rozhodnutím (rozsudok KS Prešov sp. zn. 6Co/190/2014 z 30. 06. 2015) bol takýto postup hodnotený ako nezákonný, poukaz na hodnotenie dojednania voľby Obchodného zákonníka ako neplatné dojednanie s poukazom na § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa k výzve súdu nevyjadril v súdom stanovenej lehote.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 14. 03. 2017, právny zástupca žalobcu bol predvolaný včas a riadne, svoju neprítomnosť neospravedlnil, čím boli splnené podmienky ustanovenia § 180 C. s. p. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinnými dokladmi a zistil nasledujúci stav veci.

5. Žalovaný uviedol, že uzavrel Zmluvu o úvere so Slovenskou sporiteľnou v roku 2008, avšak bližšie okolnosti si pre odstup času už nepamätá. Je však pravdou, že túto zmluvu zrejme nesplácal, na čo bol kontaktovaný Slovenskou sporiteľňou. Mohli sa aj dohodnúť na niečom a zrejme túto dohodu z jeho strany nedodržal. Pamätal si, že ho kontaktovala spoločnosť žalobcu, ale čo bolo ďalej si už nepamätal. Uviedol, že dlh nie je schopný uhradiť naraz a požiadal o umožnenie uhradiť ho v splátkach po 1.000,-- €. Poukázal na to, že je SZČO v oblasti stavebných prác a jeho príjem je pohyblivý, za rok 2016 mal príjem 10 až 20 tisíc € v čistom. Je slobodný, nemá žiadne vyživovacie povinnosti, býva v byte u svojich rodičov, používa auto písané na firmu, výdavky má len na bežnú réžiu, iné splátky t. času nemá.

6. Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalovaný uzavreli dňa 18. 09. 2008 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 200.000,-- Sk (6.638,78 €). Bola dojednaná fixná úroková sadzba 13,95 % ročne, spracovateľský poplatok vo výške 189,17 €, poplatok za správu úveru 1,99 € mesačne. Boli dojednané mesačné splátky v počte 108 po 110,54 € so splatnosťou prvej splátky 20. 10. 2008. Ďalšie splátky splatné vždy k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru 20. 09. 2017. RPMN bola 16,63 %, priemerná RPMN 11,94 %, celkové náklady spojené s úverom vo výške 5.520,69 €. Podľa článku 1.5, dlžník súhlasil, aby banka pri splácaní jeho pohľadávky vykonávala inkasá z inkasného účtu vo výške splátok a ich periodicite. Podľa článku 2, bod 2, dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy a to VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením. Podľa bodu 5 zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Podľa Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie úverov (čl. 11 až 14), podľa bodu 8.1, prípadmi porušenia sú najmä prípady označené ako prípady porušenia v Úverovej zmluve a nasledovné, podľa písm. a/ omeškanie dlžníka so zaplatením pohľadávky alebo iného peňažného záväzku voči banke viac ako 6 dní, alebo podľa písm. b/ omeškanie dlžníka so zaplatením akejkoľvek pohľadávky banky, alebo akéhokoľvek záväzku alebo povinnosti voči banke. Podľa bodu 8.4, ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, banka je oprávnená najmä podľa písm. a/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, t. j. požadovať splatnosť pohľadávky banky v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti a dlžník je povinný v tejto lehote splatiť pohľadávku banky.

7. Žalobca k žalobe pripojil Sadzobník poplatkov (čl. 23, 24), v ktorom sú uvedené poplatky v súlade so zmluvným dojednaním.

8. Listom zo dňa 21. 02. 2014 oznámila banka žalovanému, že ku dňu 20. 02. 2014 je v omeškaní so splácaním úveru v celkovej výške 1.616,50 € a bol vyzvaný, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 15- tich dní od doručenia výzvy, inak banka pristúpi k mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Listom zo dňa 12. 03. 2014 oznámila banka žalovanému, že v súlade so zmluvnými podmienkami, keďže je žalovaný v omeškaní so splatením splátky úveru viac ako 3 mesiace, banka vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 11. 03. 2014, čím sa pohľadávka zo zmluvy stala splatnou v celom rozsahu. Žalovaný bol vyzvaný k úhrade dlžnej sumy 6.060,15 € do 15-tich dní od doručenia oznámenia. Listom zo dňa 01. 04. 2014 oznámila banka žalovanému postúpenie tejto pohľadávky spoločnosti žalobcu.

9. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

9.1. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere (§ 497).

9.2. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

9.3. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9.4. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31 10. 2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9.5. Na základe citovaného zákonného ustanovenia nie sú žiadne pochybnosti a žalobca to ani nenamietal, že spor, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol medzi veriteľom ako dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb vrátane úverov) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho služieb, t. j., že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Hoci je pravdou, že zmluva o úvere je v súlade s predpismi Obchodného práva tzv. absolútnym obchodom, t.j. podľa § 261 ods. 3 sa úverový vzťah má posudzovať podľa ustanovení III. časti o obchodných záväzkových vzťahoch bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, súd je toho názoru, že v prípade „ kolízie“ právnych predpisov občianskeho práva a obchodného práva, ktoré upravujú rovnaké práva a povinnosti v spotrebiteľských vzťahoch, prednostne sa požijú predpisy občianskeho práva, ak sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Tento právny názor vyslovený napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 81/2012-279 zo dňa 14.02.2013, bol Ústavným súdom SR ( uznesenie sp.zn. I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013) preskúmaný a vyhlásený za ústavne konformný. Je pravdou, že v niektorých rozhodnutiach a to i Najvyššieho súdu SR, sa vyskytuje iný právny názor, súd však poukazuje, že pod vplyvom nejednotnosti bol prijatý zák.č. 102/2014 Z.z. úč. od 01.05.2014, ktorým došlo k novele ust. § 52 ods. 2 OZ, na základe ktorého „ Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho práva, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

9.6. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (úč. do 31.10.2008), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods.2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané. Podľa ods. 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

9.7. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (úč. do 28.2.2010), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

9.8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9.9. Súd konštatuje, že pokiaľ v zmluve došlo k dohode o voľbe Obchodného zákonníka (čl. II. bod 5. Zmluvy) pre uvedený zmluvný vzťah, táto dohoda je zjavným obchádzaním zákonných ustanovení na ochranu práv spotrebiteľa, preto je absolútne neplatnou podľa § 39 OZ. Obdobné posúdenie bolo prezentované vo viacerých súdnych rozhodnutiach a práve pod vplyvom uvedenej praktiky dodávateľov došlo následne k zmene právnej úpravy ust. § 52 a nasl. OZ, ktoré jednoznačne uprednostňujú použitie predpisov civilného práva pre spotrebiteľský vzťah. Na zdôraznenie správnosti uvedených úvah súd uvádza z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 02. 2013, pod sp. zn. 6Co/81/2012 nasledovné odôvodnenie: 9.10. Niet dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, resp. postupníka jeho pohľadávky a odsúval uplatnenie práva na súde. Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej „smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro,bod25,26,27).

9.11. Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 ÚZ s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča smernica Rady 93/13 /EHS (čl. 8 smernice). Žalobca v odvolaní odkazuje na literatúru, podľa ktorej vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje a ako už uviedol, postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a vrátane zabezpečenia úveru, ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Iná vec by bola, ak by išlo o úver medzi dvomi nepodnikateľmi (C2C), alebo dvoma podnikateľmi (B2B), resp. ak by nešlo o spotrebiteľskú zmluvu. Treba pripomenúť, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 resp. ich nedá do súladu s § 54 ods. 1 v zmysle § 879f ods. 3, 4 OZ, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 . O takýto rozpor ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie.»

9.12. Súd konštatuje, že týmto možno prisvedčiť právnemu názoru použitia prednostne občianskeho práva v spotrebiteľských vzťahoch, ak je pre spotrebiteľa výhodnejšie. Súd preto pri právnom posúdení predmetného úverového vzťahu vychádzal z ustanovení Obchodného zákonníka (ďalej len , ako aj predpisov občianskeho práva, najmä s prihliadnutím na zachovanie práv spotrebiteľa.

9.13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch úč. do 31.12.2008 (platné znenie v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových

nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

9.14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch úč. do 31.12.2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

9.15. Podľa § 37 ods. 21 zákona č. 483/2001 Z. z. úč. od 9.6.2013, banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

9.16. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9.17. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinný do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9.18. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky od 13.11.2013 do 11.06.2014 bola vo výške 0,25 %.

10. Na základe vykonaného dokazovania potom súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je v podstatnej časti dôvodný. Tak ako už bolo uvedené súdom, právny vzťah medzi sporovými stranami súd posudzoval na podklade Zmluvy o úvere a to podľa ustanovení obchodného práva i občianskeho práva s prihliadnutím najmä na predpisy upravujúce ochranu práv spotrebiteľa. Súd mal za nesporne preukázané, že na základe Zmluvy o úvere bol žalovanému poskytnutý úver v celkovej výške 6.638,78 €, dojednaný úrok vo výške 13,95 % ročne. Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal, že úver bude splácať v mesačných splátkach po 110,54 €, splatné vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci od 20. 10. 2008 do 20. 09. 2017. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný neuhrádzal dojednané splátky a preto veriteľ oprávnene v súlade so zmluvným dojednaním pristúpil k zosplatneniu úveru, čím žalovaný stratil výhodu splátok a bol povinný poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. Z dôkazov predložených žalobcom bolo preukázané, že ku dňu zosplatnenia dlžná istina bola vo výške 4.159,97 €, vyčíslený neuhradený úrok vo výške 882,76 € a vyčíslený úrok z omeškania vo výške 52,80 €. Súd v tejto časti žalobu považoval za dôvodnú, celkový dlh tak činí 5.095,53 €. Pokiaľ žalobca uplatňoval nárok na poplatky vo výške 11,96 €, na výzvu súdu neuviedol o aké poplatky sa má jednať. V zmysle Zmluvy o úvere bolo zrejmé, že banka účtovala žalobcovi poplatky za vedenie účtu. S prihliadnutím na zmenu právnej úpravy však súd konštatuje, že banka u poplatkov splatných po 09. 06. 2013 nebola oprávnená poplatky účtovať. Žalobca sa nevyjadril o aké poplatky sa jedná, za aké obdobie, preto súd v tejto časti považoval nárok žalobcu za nepreukázaný a nárok na poplatky vo výške 11,96 € žalobcovi nepriznal. Žalobca si v žalobe ďalej uplatnil nárok na úrok z omeškania zo zosplatnenej istiny, pričom úrok z omeškania bol vyčíslený s prihliadnutím na čiastkové úhrady žalovaného v období od 6/2014 do 3/2015. V tejto časti súd nárok žalobcu považoval taktiež za dôvodný, úrok z omeškania bol uplatnený v súlade s predpismi civilného práva, preto súd v tejto časti žalobe žalobcu taktiež vyhovel.

11. V ďalšom sa súd zaoberal uplatneným nárokom žalobcu na úrok vo výške 13,95 % ročne z nezaplatenej istiny od zosplatnenia úveru. Súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30. 06. 2015, v ktorom sa uvádza:

11.1. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

11.2. Z dôvodov vysvetlených a uvedených vyššie, dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne (C-415/2011, AZIZ).

11.3. Ako už odvolací súd vyššie uvádza, niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania. Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Naviac sa takáto dohoda dostáva do rozporu aj s ustanovením § 3a n.n.87/1995 Zz.

11.4. Odvolací súd sa preto stotožňuje s prvostupňovým súdom o neplatnosti takejto dohody(o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre rozpor so zákonom (§39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods.2 .

11.5. K odvolacím námietkam odvolací súd ďalej poznamenáva.

11.6. Odvolateľ poukazuje na to, že úroky sú cenou a že ich nemožno zamieňať za úroky z omeškania. S týmto sa odvolací súd stotožňuje, a práve preto im súd priznal ich skutočný význam. Cenu (odplatu) za úver má žalobca právoplatne priznanú a mohol si ju už začať vymáhať. Argumentácia o užívaní peňažných prostriedkov zo strany žalovanej patrí medzi časté argumenty zástancov úrokov popri úrokoch z omeškania a opomína sa nelichotivý stav spôsobený úverovaním bez odbornej starostlivosti s podceňovaním bonity spotrebiteľa. Okolností prípadu nepotvrdzujú žiadne užívanie si peňazí, naopak ide už o utrpenie z peňazí a ich drastického nárastu po použití finančno-právnych sofistikovaných konštrukcii. Ak by žalovaná peniaze užívala , nemala by dôvod žiadať 5 eurové splátky pri starostlivosti o dve maloleté deti z príjmu 245 Eur.

11.7. Téma neprimeraných úverových podmienok dlhodobo rezonuje. Štatistiky potvrdzujú nadmerné úverové zaťaženie , nepriaznivá sociálna situácia obyvateľstva , vysoký počet samovrážd a pokusov o samovraždu aj z finančných dôvodov, cca 3,milióny exekúcii, neprimerané úroky a poplatky, formálne oznámenie Európskej komisie (list Európskej komisie Vláde Slovenskej republiky, list EK č. JUST/A3/ RM/kb D (2010) 11360, list (porušenie) č. 2007/2495).

11.8. Odvolateľ argumentuje, že niet žiadnych zákonných ani zmluvných ustanovení limitujúcich povinnosť platiť úroky za úver. Odvolací súd poukazuje na to, že takýto mechanizmus existuje a práve bol vo vzťahu k žalobcovi aplikovaný. Ide o opatrenie súdnej moci v štáte s cieľom naplniť ciele smernice o nekalých zmluvných podmienkach.

11.9. V ďalšej časti odvolania odvolateľ poukazuje na ustanovenie § 16 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré podporuje úroky aj po splatnosti. K tomu odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na úver poskytnutý vo 2/2010 je uvedená norma so zreteľom na nepravú retroaktivitu na predmetnú vec nepoužiteľná. Zákon č. 129/2010 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 2.4.2010. Bez ohľadu na to treba poznamenať, že citovaný zákon v ustanovení § 16 ods.1 upravuje povinnosť platiť úroky pri predčasnom splatení spotrebiteľského úveru a nemá ani len zmienku o úrokoch po splatnosti úveru.

11.10. Odvolací súd poznamenáva, že dominus nad predčasným zosplatnením je dodávateľ a povaha formulárových zmlúv je aj o panstve dodávateľa nad zmluvnými podmienkami, ktoré pre kontrakt sám pripravil vrátane primeraného sankčného mechanizmu za neplnenie povinnosti vrátiť úver.

11.11. Odvolateľ poukazuje na rozhodnutie NS SR R 59/98 o úrokoch z omeškania z úrokov a vykladá uvedené rozhodnutie tak, že Najvyšší súd v ňom konštatuje záver, že úroky z úveru patria veriteľovi až do jeho splatenia. Odvolací súd k tejto časti odvolania poukazuje na to, že sud nikdy nespochybnil úroky z omeškania zo žiadnej neskoro zaplatenej ceny produktu a preto ani z úrokov za úver, ktoré sú tiež cenou. Súd za neprípustné označil úroky popri úrokoch z omeškania a nie úroky z omeškania z úrokov. Tie sú v skutočnosti aj právoplatne priznané.

11.12. Pre poriadok odvolací súd konštatuje, že 1.úroky z úrokov (anatocizmus) sú pre odvolací súd neprijateľné. 2.Úroky z omeškania z úrokov (z ceny produktu) nie sú zakázané a v predmetnej veci sú právoplatne priznané.3. Úroky popri úrokoch z omeškania navyšujú zákonný limit a preto sú v rozpore s § 517 ods.2 OZ.

12. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s takouto právnou argumentáciou a má zato, že žalobcovi neprináleží právo na účtovanie úroku z nezaplatenej sumy úveru popri úrokoch z omeškania. Súd konštatuje, že aj podľa ustanovení Obchodného zákonníka, kde v zmysle § 503 ods.1 je upravený záväzok dlžníka platiť úroky, pričom splatnosť úrokov je viazaná na záväzok vrátiť použité finančné prostriedky, úrok je veriteľ oprávnený účtovať len do splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov. Veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, to znamená, že došlo k zmene záväzku týkajúceho sa splatnosti poskytnutého úveru, pričom do vtedy podľa zmluvy bol dlžník oprávnený uhrádzať dlh v splátkach, kedy so splatnosťou každej splátky bol splatný aj úrok a tento úrok bol veriteľ oprávnený účtovať počas celej doby splácania úveru. Pokiaľ teda veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, dlžník stráca výhodu splátok, avšak dochádza tiež k zmene splatnosti povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a úroky môže veriteľ uplatňovať len do takto novej určenej splatnosti úveru. To vyplýva aj z tretej vety citovaného ustanovenia, kedy úroky sú splatné ku koncu kalendárneho roka,

pokiaľ splatnosť presahuje jeden kalendárny rok, úroky sú splatné spolu so zvyškom poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorých sa týkajú. Žalobca neuviedol žiadne relevantné skutkové okolnosti ani neposkytol dôkazy, na základe čoho si v tejto časti uplatnil svoj nárok, preto ho súd považuje za nedôvodný. Súd preto zamietol žalobu žalobcu v časti uplatnených riadnych úrokov z úveru po mimoriadnom zosplatnení úveru (výrok č. II/ rozsudku).

13. Súd v ďalšom posudzoval žiadosť žalovaného o umožnenie zaplatiť dlh v splátkach. Žalovaný preukázal, že je nemajetný, je SZČO a jeho príjem z podnikania je pohyblivý. Nemá však žiadne mimoriadne výdavky, preto súd s prihliadnutím na výšku dlhu povolil žalovanému uhradiť dlh v splátkach po 1.000,-- € mesačne. Súd zároveň určil podmienky splatnosti splátok tak, že tieto sú splatné od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia dlhu. Zároveň súd stanovil, že ak žalovaný čo len jednu splátku neuhradí riadne a včas, celý dlh sa stane zročným a žalovaný si ho bude môcť uplatniť naraz (§ 232 ods.3, 4 C. s. p.).

14. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p. a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. Hoci bola čiastočne žaloba žalobcu zamietnutá, súd konštatuje, že bola zamietnutá len v nepatrnej časti o výšku poplatkov 11,96 € a v časti príslušenstva - úrok z úveru. Súd preto konštatuje, že žalobca bol v konaní úspešný a preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.