Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/7/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci navrhovateľky T. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, XXX XX B. - P., zastúpenej E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, XXX XX B. - P., proti povinnému G. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., Ul. J. XX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie povinného a navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 24. 11. 2016, č. k. 24Pc/5/2016 - 87, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie navrhovateľky o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil pôvodné rozhodnutie týkajúce sa navrhovateľky tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca G. G. platiť na výživu navrhovateľky T. C. výživné zo sumy 95,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom 02. 08. 2016, ktoré výživné je povinný posielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamietol. Súčasne rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 02. 08. 2016 do 31. 10. 2016 vo výške 163,05 eur, ktoré povolil povinnému rodičovi splácať spolu s bežným výživným v splátkach vo výške 13,65 eur mesačne pod pohrôžkou straty výhody splátok v prípade omeškania sa so zaplatením čo i len jednej splátky.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal zo zmeny pomerov tak na strane navrhovateľky, ako aj na strane povinného rodiča platiť výživné. V konaní mal preukázané, že na strane navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá spočívala v ukončení štúdia na strednej škole a prijatia na štúdium na vysokej škole A. T. v J., Farmaceutická fakulta, s čím boli preukázané zvýšené výdavky. Okrem súdom určeného výživného povinný rodič inou čiastkou na výživu navrhovateľky neprispieval. Navrhovateľka tým, že sa pripravuje na svoje budúce povolanie, je stále výživou odkázaná na svojich rodičov. Príležitostne brigádnicky pracuje, čo mal súd preukázané, avšak táto skutočnosť nemala vplyv na trvanie vyživovacej povinnosti jej rodičov. Matka navrhovateľky si vyživovaciu povinnosť plní nielen osobnou starostlivosťou a poskytovaním vecných plnení, ale aj uhrádzaním peňažných výdavkov navrhovateľky, ktoré neboli kryté výživným zo strany druhého rodiča. Pri druhom rodičovi vychádzal súd z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov platiť výživné s tým, že otec navrhovateľky je invalidným dôchodcom so 45% postihnutím. Na jeho strane k zásadnej zmene oproti poslednému rozhodnutiu pre potreby stanovenia výšky výživného nedošlo. Jeho jediným stálym príjmom bol invalidný dôchodok vo výške 84,30 eur. Povinný rodič uvádzal, že má nepravidelné príjmy, ktorých výšku stanoviť nevedel. Príležitostne žil u kamaráta alebo u matky, ktorým mesačne prispieva na stravu a bývanie od 100 do 150,- eur na mesiac. V evidencii uchádzačov o zamestnanie nie je evidovaný a ani nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Súd prvej inštancie skúmal dôvody dlhodobo nízkych príjmov povinného rodiča. Skutočnosť, že otec navrhovateľky je schopný vykonávať

príležitostné práce a získavať nepravidelný príjem, nasvedčovala jeho schopnosti aj napriek čiastočnej invalidite zamestnať sa a získať takto príjem. Na druhej strane zobral súd prvej inštancie do úvahy fakt, že nie je vedený v príslušnej evidencii uchádzačov o zamestnanie a ani nepožiadal o dávku v hmotnej núdzi, čo poukazuje na jeho nezáujem o možnosť získania trvalého zamestnania a vyššieho príjmu, z ktorého by bol schopný hradiť výdavky spojené s prípravou jeho dcéry na budúce povolanie. Z týchto dôvodov usúdil súd prvej inštancie, že povinný rodič má potenciál, t. j. schopnosť a možnosť zabezpečiť finančné prostriedky zamestnaním a platiť zvýšené výživné, preto návrhu čiastočne vyhovel. Pokiaľ navrhovateľka žiadala priznať zvýšené výživné na sumu 250,- eur, vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote rodič povinný platiť výživné odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a ponechať predošlý stav veci. V odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní zobral do úvahy výdavky, ktoré navrhovateľka mala pred podaním návrhu na zvýšenie výživného. Taktiež vytkol súdu, že započítal medzi výdavky aj jednorazové platby, týkajúce sa vodičského preukazu, výdavkov v súvislosti s podávaním prihlášok na vysoké školy. Pri výpočte stravného súd prvej inštancie vzal do úvahy čiastkovú platbu na navrhovateľku, pričom vychádzal z výdavkov na 5 člennú rodinu a následne vypočítal výdavky na navrhovateľku v sume 54,68 eur na mesiac. Pri rozhodovaní však nezobral do úvahy, že navrhovateľka platí stravné a ubytovanie na internáte, kde sa väčšinou týždňa zdržuje. V závere odvolania namietal, že nebral do úvahy celkový zdravotný stav povinného rodiča, ktorý mu nedovoľuje platiť zvýšené výživné. Takto určené výživné považuje za likvidačné, a v prípade, ak bude nútený ísť na operáciu, nebude mať možnosť zarobiť finančné prostriedky a nebude schopný platiť súdom určené výživné.

4. Po doručení odvolania navrhovateľka podala voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie a vyjadrenie k odvolaniu otca s tým, že odvolanie podala po zákonnej lehote dňa 16. 01. 2017. V odvolaní uviedla, že nesúhlasí s rozsudkom okresného súdu, aby jej vlastný otec posielal výživné iba 150,- eur mesačne a nesúhlasila, aby výživné bolo naďalej len 95,- eur mesačne. Bližšie odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie nezdôvodnila.

5. Súčasne s odvolaním podala navrhovateľka aj vyjadrenie k odvolaniu otca proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, v ktorom poukazovala na náklady v súvislosti s vysokoškolským štúdiom, a preto nesúhlasila s výškou výživného 95,- eur mesačne. V závere uviedla, že dúfa, aby výživné bolo zvýšené aspoň na sumu 150,- eur mesačne tak, ako o tom bolo rozhodnuté, pričom táto čiastka jej pomôže v ďalšom štúdiu. Následne sa vyjadrovala k výdavkom v súvislosti s vodičským preukazom, ktorý jej hradila matka a stará matka. Otec jej ani raz nezavolal a neinformoval sa, či niečo nepotrebuje, neprejavoval o ňu žiadny záujem. Nie je evidovaný na úrade práce, nemá záujem hľadať si aktívne prácu. Navyše poukazovala na fakt, že na adrese jej bydliska hľadal povinného rodiča súdny exekútor. Podľa nej sa otec nikdy o ňu nezaujímal a vyhováral sa vždy len na invalidný dôchodok.

6. Otec v replike na vyjadrenie navrhovateľky uviedol, že zotrváva na dôvodoch odvolania tak, ako ich uviedol. Zároveň poukázal na oneskorené podanie odvolania zo strany navrhovateľky, ako aj na to, že odvolanie nebolo odôvodnené.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ustanovení § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a odvolanie navrhovateľky odmietol s poukazom na ust. § 386 písm. a) ako oneskorene podané.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa ust. § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Okresný súd svoje rozhodnutie stručne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil, v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, z ktorého vyvodil správne skutkové závery, ktoré zodpovedajú zisteným skutočnostiam a následne správne na zistený skutkový stav aplikoval príslušné právne normy. Pri rozhodovaní prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, tieto jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil, pričom prihliadol na najlepší záujem navrhovateľky.

11. Pokiaľ ide o konkrétne námietky rodiča povinného platiť výživné, spočívajúce v započítaní výdavkov pred podaním návrhu na okresný súd, ako aj započítaním jednorazových výdavkov v súvislosti s podávaním prihlášok na vysokoškolské štúdium a zohľadnení výdavkov na vodičský preukaz, odvolací súd poukazuje na potrebu skúmania zmeny pomerov od posledného rozhodovania súdu vo veci výživného. Naposledy okresný súd rozhodol o výživnom na navrhovateľku v konaní vedenom pod sp. zn. 5P/55/2013 zo dňa 07. 10. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 10. 2014. Od októbra 2014 súd skúmal zmenu pomerov a zo zákona bol povinný prihliadnuť na všetky výdavky, ktoré v súvislosti s prípravou na svoje budúce povolanie navrhovateľka má a mala, t. j. že práve výdavky v súvislosti s jej prípravou na budúce povolanie boli dôvodom, pre ktorý podala návrh. Medzi výdavky v súvislosti s prípravou na budúce povolanie je potrebné započítať aj výdavky na prijímacie pohovory, ako aj výdavky na vodičský, čím si zlepšuje navrhovateľka možnosť a schopnosť do budúcna nájsť si vhodné zamestnanie. Nejedná sa o výdavok, ktorý by bol nadštandardný a nesúvisel by s jej prípravou na budúce povolanie s poukazom na možnosť vyhľadania si vhodného zamestnania. Preto tieto námietky vytýkané povinným súd nepovažoval za dôvodné.

12. Ďalšia námietka zo strany povinného sa týkala stravného, ktoré súd rozpočítal na domácnosť 5 ľudí s tým, že navrhovateľka žije a má výdavky na internáte a doma sa nezdržiava celý mesiac. Podľa vyjadrenia matky navrhovateľky, dcéra sa zdržiava na internáte od pondelku, kedy ju vybalí na internát stravou tak, aby v pondelok a utorok boli pokryté výdavky stravou z domu. Stredu a štvrtok si výdavky na stravu hradí s tým, že vo štvrtok prichádza domov, kde je od štvrtku večera do pondelku. Súd správne zohľadňoval tieto výdavky a následne ich rozpočítal a rozdelil medzi zvyšných členov domácnosti. Domácnosť navrhovateľky tvorí terajší manžel matky navrhovateľky, ako aj mladší súrodenci. Ani túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

13. Posledná námietka vytýkaná povinným v odvolaní bolo nezohľadnenie jeho zdravotného stavu, ktorý mu neumožňuje platiť takto určené zvýšené výživné, a považuje ho za likvidačné. Ani túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Síce otec navrhovateľky tvrdí, že je nezamestnaný a jediným príjmom je invalidný dôchodok, ktorý poberá len vo výške 84,30 eur, avšak v konaní bolo zistené, že nie je evidovaný na úrade práce, nepožiadal o priznanie dávky v hmotnej núdzi. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného správne súd potom skúmal dôvody dlhodobo nízkych príjmov povinného rodiča a samotná skutočnosť, že otec navrhovateľky nie je vedený v príslušnej evidencii, poukazuje na jeho nezáujem o možnosť získania trvalého zamestnania, prípadne vyššieho príjmu, z ktorého by mohol hradiť svoje odôvodnené potreby, ako aj potreby dcéry, voči ktorej má vyživovaciu povinnosť. Táto skutočnosť tak, ako súd prvej inštancie uviedol, nemôže byť na ujmu plnoletej dcéry, ktorá je aj naďalej svojou výživou odkázaná na rodičov, nakoľko sa pripravuje na svoje budúce zamestnanie. Navyše pri rodičovi povinnom platiť vyživovaciu povinnosť ide o jedinú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Tento v odvolaní poukazuje na svoj zlý zdravotný stav, avšak nedoložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci zhoršenie zdravotného stavu, resp. výdavky v súvislosti s týmto zdravotným stavom, iba tvrdí, že sa má podrobiť operácii, sám však na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že štyri roky nebol u lekára. Aj v tomto konaní videl odvolací súd účelovosť správania sa otca navrhovateľky, navyše, sám pripustil, že si zabezpečuje príjem, ktorý je nepravidelný. Výdavky, na ktoré poukazoval, boli výdavky v súvislosti s bývaním a stravou, buď u matky alebo u kamaráta, ktoré vyčíslil na čiastku 100 až 150,- eur. Potom je otázne, pri jeho príjme, ktorý má len z invalidného dôchodku, odkiaľ čerpá finančné prostriedky na výdavky v súvislosti s bývaním, ktoré prevyšujú jeho príjem.

14. Podľa ustanovení Zákona o rodine, je povinnosťou každého rodiča upraviť si svoje osobné, zárobkové pomery tak, aby bol v prvom rade schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatrením potomkom. Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správne zhodnotených dôkazov a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Správne zohľadnil aj výdavky matky na starostlivosť o navrhovateľku, ktorá poskytuje navrhovateľke

okrem finančných prostriedkov, aj osobnú starostlivosť, pretože medzi náklady patria aj tie, ktoré sa priamo netýkajú výživy detí, ale ich deti potrebujú. Sú to výdavky v súvislosti s bývaním a platbami za teplo, vodu, smeti, dane a iné. Iba samotný subjektívny nesúhlas s rozhodnutím súdu nestačí na konštatovanie nesprávnosti rozhodnutia súdu prevej inštancie. Všetky námietky uvádzané rodičom povinným platiť výživné na navrhovateľku odvolací súd považoval za neopodstatnené a tak, ako už vyššie uviedol, rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.

15. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie aj navrhovateľka, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s tým, aby jej otec posielal výživné iba 150,- eur mesačne. Bližšie odvolanie nezdôvodnila. Odvolanie bolo podané osobne na okresnom súde dňa 16. 01. 2017. Z poštovej doručenky založenej v spise vyplýva, že rozsudok okresného súdu prevzala splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky dňa 14. 12. 2016.

16. Podľa ust. § 386 písm. a) odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

17. Rozhodnutie, ktorým súd určil výšku výživného obsahovalo poučenie v zmysle ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP. Odvolanie sa podľa ustanovenia § 362 ods. 1 podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie prevzala splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky 14. 12. 2016 a odvolanie podala navrhovateľka 16. 01. 2017, to znamená, že rozhodnutie bolo podané po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Vzhľadom na to, súd o odvolaní navrhovateľky proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie nerozhodoval, ale s poukazom na ust. § 386 písm. a) odvolanie navrhovateľky odmietol ako podané oneskorene.

18. O trovách odvolacieho konania s poukazom na ust. § 52 a § 57 odvolací súd nerozhodoval, nakoľko zo zákona žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania sa rozhoduje len na návrh. Návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania (§ 396 podaný nebol, takže sa má za to, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

19. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 , môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 , rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 .