Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6Csp/67/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s. r. o., IČO: 35 831 154, sídlo Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: D. V., P.. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX X., t. č. na neznámom mieste, o zaplatenie 4.427,47 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Revúca č.k. 6Csp/67/2016-17 zo dňa 30.11.2016, v celom rozsahu.

Konanie v časti o zaplatenie 2,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2,40 Eur od 26.10.2013 do zaplatenia, zastavuje.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 4.425,07 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.425,07 Eur od 26.10.2013 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 672,52 Eur (z toho 265,50 Eur súdny poplatok a 407,02 Eur trovy právneho zastúpenia) na účet advokáta žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 14.10.2016 proti žalovanej domáhal zaplatenia 4.427,47 Eur s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že dňa 11.01.2013 uzatvorili právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o pôžičke č. 7116170, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky 7.485,- Eur (správne 4.000,- Eur) žalovanej, ktorú mala splatiť v 60 mesačných splátkach po 128,37 Eur (správne 124,75 Eur), spolu v sume 7.485,- Eur, ktorú žalovaná riadne nesplácala, preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.10.2013 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá ku dňu podania žaloby predstavovala 4.427,47 Eur.

2.Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 6Csp/67/2016-17 zo dňa 30.11.2016, ktorým podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto súd podľa § 266 ods. 3 platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil. Súdu sa nepodarilo zistiť miesto pobytu žalovanej, preto uznesením č.k. 6Csp/67/2016-39 zo dňa 08.02.2017 podľa § 116 ods. 2 žalovanej oznámil podanú žalobu na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Žalovaná sa k takto doručenej žalobe nijako nevyjadrila.

3.Žalobca písomným podaním zo dňa 13.03.2017 vzal podanú žalobu späť v časti o zaplatenie 2,40 Eur, pričom podľa obsahu tohto písomného podania, tým, že žalobca naďalej trval na zaplatení sumy 4.425,07 s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.425,07 Eur od 26.10.2013 do zaplatenia, vzal podanú žalobu späť aj o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2,40 Eur od 26.10.2013 do zaplatenia. Podľa § 145 ods. 2 preto súd konanie v tejto časti zastavil. Vzhľadom k rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcovi právo na vrátenie pomernej časti súdneho poplatku nevzniklo, preto o vrátení súdneho poplatku žalobcovi súd nerozhodoval.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o pôžičke č. l. 3, všeobecné obchodné podmienky č. l. 4 (ďalej len „VOP“), potvrdenie č. l. 5, upomienka č. l. 6, prehľad splátok a úhrad č. l. 7, oznámenie o postúpení pohľadávky č. l. 34 s podacím hárkom č. l. 35, na základe ktorých mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

5.Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 04.01.2013 zmluvu o pôžičke vo výške 4.000,- Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť s úrokom 32 % v 60 mesačných splátkach po 124,75 Eur, splatných od mesiaca nasledujúceho po uzatvorení zmluvy (bod 6.4 VOP) do 20. dňa v mesiaci (bod 6.2 VOP), s hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov zmluvy 32 % pri priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov 20,90 %, celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 3.485,- Eur a celková suma 7.485,- Eur, pričom zároveň bol dohodnutý aj poplatok za poistenie vo výške 3,62 Eur mesačne. Pred začatím konania žalovaná zaplatila štyri splátky v sume 533,48 Eur, poslednú dňa 15.05.2013. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.10.2013 po predchádzajúcich upozorneniach požiadal žalovanú o zaplatenie celého dlhu v lehote do 5 dní od doručenia tohto listu. Nezaplatená istina pôžičky a splátky splatné do 20.10.2013 po odpočítaní žalovanou zaplatených splátok predstavujú sumu 4.425,07 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadáva voči žalovanej ku dňu 14.12.2016 prevedená na žalobcu.

6.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva, ktorú, aj napriek jej označeniu ako zmluva o pôžičke, je možné právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že vôľou právneho predchodcu žalobcu bolo poskytnúť za odplatu peňažné prostriedky žalovanej, pričom vôľou žalovanej bolo takto poskytnuté peňažné prostriedky prijať a zaplatiť za ne dohodnutú odplatu vo forme úroku. Preto je zrejmé, že dojednania účastníkov smerovali k dojednaniu všetkých nevyhnutných prvkov zmluvy o úvere, podľa ktorej sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Preto v prípade účastníkov bola takto nepochybne uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Je preto vylúčené posúdenie zmluvy medzi účastníkmi ako zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, keďže peňažné prostriedky boli právnym predchodcom žalobcu žalovanej poskytnuté na základe žiadosti

žalovanej so zrejmou vôľou oboch zmluvných strán, ktorá spočívala v tom, že žalovaná za poskytnutie peňazí zaplatí úrok. Zmluva medzi účastníkmi konania mala zrejmý konsenzuálny a nie reálny charakter, ako tomu je v prípade uzavretia zmluvy o pôžičke. Inak povedané zmluvný vzťah medzi účastníkmi nebol založený tým, že právny predchodca žalobcu reálne odovzdal peniaze žalovanej, ale tým, že sa stretla vôľa účastníkov uzavrieť zmluvu za určitých podmienok. Posúdenie zmluvy ako zmluvy o úvere, na ktorú sa vzťahuje vyplýva aj z nepochybného úmyslu zákonodarcu posudzovať zmluvy týkajúce sa úverových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, ktorý v § 261 ods. 3 písm. d) a e) Obchodného zákonníka konštruuje zmluvy týkajúce sa úverov a rôznych iných peňažných vzťahov ako absolútne obchody. Uzatvorená zmluva sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch, pričom zmluva je uzatvorená v súlade s ustanoveniami dotknutých právnych predpisov.

8.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 4.000,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v 60 mesačných splátkach vo výške 124,75 Eur, s úrokovou sadzbou 32 % ročne. Žalovanej takto podľa § 497 Obchodného zákonníka vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi istinu poskytnutého úveru spolu s úrokom v celkovej sume 7.485,- Eur v mesačných splátkach splatných vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaná si túto svoju povinnosť splnila iba sčasti plnením vo výške 533,48 Eur, zvyšok dlhu žalovaná nezaplatila, pričom nezaplatená takto zostala časť istiny úveru a splátky splatné do 20.10.2013 spolu v sume 4.425,07 Eur. Preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 4.425,07 Eur.

9.Dlh žalovanej sa stal splatným v celosti na základe výzvy právneho predchodcom žalobcu listom zo dňa 16.10.2013. Počnúc od 26.10.2013 je tak žalovaná v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu a podľa § 369 Obchodného zákonníka je povinná zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania. Základná úroková sadzba ECB ku dňu 26.10.2013 bola stanovená vo výške 0,5 %. Žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobcovi tiež úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.425,07 Eur od 26.10.2013 do zaplatenia.

10.Žalobca bol v konaní úspešný takmer v plnom rozsahu, žalobca späťvzatím zavinil zastavenie konania iba v nepatrnej časti o zaplatenie 2,40 Eur s prísl. O nároku žalobcu na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v zmysle ktorého žalobcovi patrí plná náhrada trov konania, žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11.Z dôvodu hospodárnosti konania súd týmto rozsudkom rozhodol okrem nároku na náhradu trov konania aj o výške trov. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania je však podľa § 357 písm. m) prípustné len do časti výroku o nároku na náhradu trov konania (a nie aj proti výške); časť výroku o výške náhrady trov konania však ako závislý výrok nenadobudne právoplatnosť skôr ako výrok o nároku na náhradu trov. V prípade zmeny výroku o nároku na náhradu trov konania odvolacím súdom o výške náhrady trov konania rozhodne znovu súd prvej inštancie samostatným uznesením.

12.Výška náhrady trov konania predstavuje zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 265,50 Eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a to tarifnú odmenu podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 2 x 161,01 Eur, paušálnu náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 2 x 8,58 Eur, DPH 20 % vo výške 67,84 Eur, trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú 407,02 Eur.

13.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť dlh žalobcovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet advokáta žalobcu súd uložil žalovanej v súlade s § 263 ods. CSP, podľa ktorého ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).