Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-37-2017.pdf
PDF · 105.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/37/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: L. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, K., v konaní o zaplatenie 624,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/195/2014-56 zo dňa 26. marca 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým návrh zamietol, v časti zamietnutého návrhu o zaplatenie sumy 126,20 eur s príslušenstvom, p o t v r d z u j e .
V časti, v ktorej okresný súd návrh zamietol o zaplatenie sumy 497,88 eur s príslušenstvom, rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 497,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 497,88 eur od 15.11.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok okresného súdu vo výroku II. o trovách konania m e n í tak, že žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy konania v rozsahu 50 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. návrh zamietol, II. odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd pri skúmaní jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy zistil, že v zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 33,38 %, od ktorej sa mali odvíjať jednotlivé splátky, pri každej splátke však nebolo jednoznačne uvedené, akú sumu predstavuje takto uvedená ročná úroková sadzba z tej ktorej splátky, čiže celá suma budúcich úrokov a odmeny ako výnosov bola zahrnutá v mesačnej splátke vo výške 73,30 eur a odporca ako spotrebiteľ nemal možnosť zistiť z čoho mesačná splátka pozostáva, koľko z mesačnej splátky vo výške 73,30 eur tvorí úrok, koľko tvoria poplatky (aké poplatky) a koľko istina. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z., a to ust. § 9 ods. 2 písm. k), podľa ktorého zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do poplatku za úver, a to aj keď by suma odplaty nedosiahla maximálnu výšku. Zmluva neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, a to výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Nie je postačujúce uviesť len celkovú výšku splátky. Keďže predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti vyžadované v ust. § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, súd považoval poskytnutý úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Súd sa zaoberal aj skúmaním jednotlivých podmienok obsiahnutých v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti HOME CREDIT SLOVAKIA, a. s. z hľadiska ich posúdenia na spotrebiteľskom vzťahu pri rešpektovaní právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 4305003788 zo dňa 02.05.2013 a v časti hlava 8, 9 úverových zmluvných podmienok, v ktorých spotrebiteľ súhlasí s tým, že podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvára aj úverovú revolvingovú zmluvu na poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej platobnej karty s tým, že použitím úverovej platobnej karty súhlasí s čerpaním úveru v požadovanej výške a zmluvná podmienka v časti hlava 5, § 1 úverových zmluvných podmienok, v ktorých spotrebiteľ súhlasí s tým, že bude navrhovateľovi - veriteľovi platiť pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v úverovej zmluve, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, úhrada za poistenie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Takéto dojednanie zmluvných podmienok nie je výslovne zakomponované priamo v spotrebiteľskej úverovej zmluve, ale je len súčasťou Úverových zmluvných podmienok, zároveň tieto dojednania sú zahrnuté v predformulovanom texte, ktorý odporca nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť a ktorý ani neovplyvnil, je nepravdepodobné, že by sa odporca riadne oboznámil s podmienkami, vzhľadom na minimalizované písmo, neprehľadnú formu, ako aj ich rozsah v čase uzavretia zmluvy, súčasne je povinnosťou navrhovateľa poskytnúť riadne informácie ohľadom zmluvných podmienok, tak ako to vyplýva z ust. § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., pričom postup navrhovateľa, je možné v takomto prípade hodnotiť ako určité klamlivé opomenutie, v dôsledku ktorého odporca náležite nemohol zvážiť, či takáto zmluva nebude znamenať pre neho určitú ujmu, uvedené dojednania teda neboli výsledkom individuálneho dojednania medzi účastníkmi záväzkového vzťahu, boli odporcovi nanútené a vzhľadom na svoj obsah spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - odporcu, preto je potrebné ich vzhľadom uvedené dôvody považovať za neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatné. Zmluvnú podmienku v časti hlava 5 úverových zmluvných podmienok, v ktorých spotrebiteľ súhlasí s tým, že navrhovateľ ako veriteľ nie je viazaný tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí a je oprávnený započítať platbu na platbu odporcu ako dlžníka na pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa v poradí: na záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože takéto zmluvné dojednanie umožňuje navrhovateľovi použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. Spotrebiteľ má pritom záujem predovšetkým na splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka je v neprospech spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje presadiť v zmluvnom vzťahu jeho ekonomické záujmy, zakladá tým nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Súd považuje za nutné uviesť, že navrhovateľ pripojil splátkový kalendár č. l. 22 spisu ako dôkaz. Súd však nie je povinný z pripojených dôkazov zostavovať rozhodujúce skutkové tvrdenia navrhovateľa. Táto povinnosť sa vzťahuje na navrhovateľa, ktorý má uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia podľa § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O. s. p. priamo v návrhu. Pripojenými dôkazmi má tvrdenia len preukázať. V návrhu navrhovateľ (právne zastúpený, voči ktorému súd nemá poučovaciu povinnosť podľa § 5 ods. 2 O. s. p.) neuviedol, nekonkretizoval skutkovo, matematicky, ani časovým obdobím, za aké časové obdobie vznikol dlh 624,08 eur, akú sumu v tomto časovom období prečerpal odporca, aký úverový rámec mu v danom časovom období bol poskytnutý. Zo splátkového kalendára na č. l. 22 spisu vyplýva celkový dlh v rámci úverového rámca vo výške 663,24 eur. Súd však podotýka, že v tomto prehľade k jednotlivým splátkam ako i na základe vyššie uvedenej úpravy zmluvných dojednaní predmetného spotrebiteľského úveru sa vyskytuje skutočnosť započítavania zmluvnej pokuty a iných poplatkov prioritne v porovnaní so splátkou debetu, teda platenie dlhu podľa poradia splatnosti, ktorá bola stanovená jednostranne veriteľom, čím dochádzalo ku kapitalizácii úroku, úroku z omeškania, poplatkov, ktoré sa pripočítavali, ku istine a ďalej úročili. Súd považoval skutkový stav navrhovateľa za nedostatočný. Zo skutkového stavu navrhovateľa nebolo možné zistiť a priznať ani čistú istinu (nesplatený úver) a úrok. Súdu nebolo oznámené koľko odporca skutočne uhradil a na čo boli
úhrady započítané, či na istinu, úroky alebo iné poplatky. Nejasnosti v rámci uplatnenej výšky nároku vznikajú už len zo skutočnosti, že navrhovateľ poskytol úver vo výške 497,88 eur, uplatňuje si nárok vo výške 624,08 eur, z čoho istina má predstavovať sumu 296,07 eur a odporca podľa výpisu čerpania neuhradil ani časť. Súd vzhľadom na zistený stav, návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. odporca bol v tomto konaní v celom rozsahu úspešný a prináležalo by mu právo na náhradu trov konania. Trovy konania si však neuplatnil. Ani z obsahu spisu 4C 195/2015 nemal súd preukázané, že by mu nejaké trovy v konaní vznikli, preto mu ani nebola ich náhrada súdom priznaná.
3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) O. s. p. Žalobca má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasí s názorom súdu, keď uviedol „Z návrhu nemal súd preukázané, koľko odporca vyčerpal z úverového rámca 497,88 eur. Nemal produkované tvrdenia ani dôkazy, či úverový rámec odporca prečerpal a o akú sumu. Takéto skutkové tvrdenia, ani dôkazy v návrhu navrhovateľ neposkytol.“. V tejto súvislosti poukazuje na žalobný návrh, konkrétne na bod II. druhý odsek, kde je uvedené, že predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 497,88 eur zo strany žalobcu žalovanému. Zo žalobného návrhu jasne vyplýva, koľko bolo žalovanému na základe úverovej zmluvy poskytnuté, a preto konštatovanie súdu, že nemal preukázané, koľko žalovaný čerpal, neobstojí. Na jednej strane súd prezentuje, že nemal preukázané, koľko žalovaný čerpal z úverového rámca, ale v závere rozhodnutia presne konkretizuje sumu, ktorá bola žalovanému poskytnutá z titulu úverovej zmluvy. S tvrdeniami súdu žalobca nesúhlasí a závery súdu považuje za nesprávne, pretože v žalobnom návrhu žalobca prezentoval, aká výška bola žalovanému poskytnutá v rámci uzavretej spotrebiteľskej zmluvy, t. j. 497,88 eur, z akého titulu žalobca uplatňuje svoj nárok (úverová zmluva č. 4305003788 zo dňa 02.05.2013), ako aj ďalšie rozhodujúce okolnosti (vyzvanie žalovaného k splateniu celého zostatku úveru, výška mesačných splátok, počet splátok, špecifikácia žalovaného nároku IV. žalobného návrhu a iné skutočnosti). Z týchto dôvodov považuje žalobca rozhodnutie súdu za nesprávne, nakoľko v žalobnom návrhu uviedol súdu rozhodujúce tvrdenia a na preukázanie svojich tvrdení predložil konajúcemu súdu taktiež listinné dôkazy, a to úverovú zmluvu, zmluvné podmienky, výzvy k splateniu celého úveru, ako aj splátkový kalendár. Súd zamietol návrh z dôvodu, že nebol povinný zostavovať rozhodujúce skutkové tvrdenia. Podľa názoru žalobcu to ani nemusel, pretože všetky rozhodujúce tvrdenia sú uvedené v jednotlivých bodoch v žalobnom návrhu a zároveň preukázané listinami. Čo sa týka súdom nevyriešenej otázky úverového rámca a jeho prečerpania, je dôležité uviesť, že k prečerpaniu nemohlo dôjsť, pretože zo strany žalobcu nebol žalovanému poskytnutý úver, ktorý mohol žalobca čerpať nad rámec úverového rámca. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 4305003788 bol poskytnutý žalovanému len účelový úver na kúpu tovaru. Žalobca má za to, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, obsahuje vadu spočívajúcu v nesprávnom interpretovaní žalobného návrhu v spojitosti s predloženými dôkazmi. Žalovaný do dnešného dňa neuhradil žiadnu úhradu. Túto skutočnosť potvrdzuje výpis čerpania, splátok a úhrad, a preto žalobca nevidí reálny dôvod, prečo súd dospel k záveru zamietnuť žalobu. Žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobe vyhovie.
4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie na základe odvolania žalobcu v rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z ust. § 379, § 380 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 C. s. p. rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým návrh zamietol, v časti zamietnutého návrhu o zaplatenie sumy 126,20 eur s príslušenstvom, potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p. a v časti, v ktorej okresný súd návrh zamietol o zaplatenie sumy 497,88 eur s príslušenstvom, rozsudok okresného súdu zmenil v zmysle § 388 C. s. p. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 497,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 497,88 eur od 15.11.2013 do zaplatenia. Rozsudok okresného súdu vo výroku II. o trovách konania zmenil v zmysle § 388 C. s. p. tak, že žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy konania v rozsahu 50 %.
6. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 379 C. s. p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.
7. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
8. Hoci žalobca vymedzil rozsah odvolania „v celom rozsahu“, odvolacie dôvody, ktorými je súd viazaný, sa dotýkajú len dôvodov prvostupňového rozsudku v časti nepriznania istiny úveru vo výške 497,88 eur. Iba v tejto časti okresný súd žalobu zamietol pre nedostatok skutkových tvrdení žalobcu a iba tento záver okresného súdu, vychádzajúc z obsahu odvolania a jeho dôvodov, žalobca namieta.
9. Žalobca nijako nespochybnil závery súdu prvej inštancie dotýkajúce sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (záver okresného súdu, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti vyžadované v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., a preto považoval poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov). Keďže uvedený záver odvolateľ nespochybnil, odvolací súd v časti uplatnenej sumy 126,20 eur, teda rozdielu medzi uplatnenou sumou 624,08- eur a úverovou istinou 497,88 eur, nemohol podrobiť odvolaciemu prieskumu z iných dôvodov, ako z tých, či konanie prvoinštančného súdu nemá vady, na ktoré je povinný krajský súd prihliadať z úradnej povinnosti.
10. Odvolací súd potom, konštatujúc, že nezistil v konaní pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu nároku čo do sumy 126,20 eur vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie veci, v tejto časti preto rozsudok okresného súdu potvrdil.
11. Odvolacie dôvody žalobcu sa dotýkajú zamietnutia nároku čo do úverovej istiny vo výške 497,88 eur, keď okresný súd mal za to, že žalobca nedostatočne uviedol skutkové tvrdenia. Rozpory okresný súd videl v tom, že žalobca nekonkretizoval skutkovo, matematicky ani časovým obdobím, akú sumu prečerpal odporca, aký úverový rámec mu bol poskytnutý. Nejasnosti v rámci uplatnenej výšky nároku videl okresný súd aj v tom, že navrhovateľ mal poskytnúť úver vo výške 497,88 eur, uplatňovať si nárok vo výške 624,08 eur, z čoho istina má predstavovať sumu 296,07 eur a žalovaný podľa výpisu čerpania neuhradil ani časť.
12. V tomto smere odvolací súd sa nestotožňuje s vysloveným záverom okresného súdu a považuje odvolacie námietky žalobcu za dôvodné.
13. Pokiaľ ide o podanú žalobu, odvolací súd konštatuje, že táto má nedostatky, keď vznikol rozpor medzi matematickým vyčíslením uplatneného nároku v skutkovom vymedzení a rozsudočným návrhom. Hoci v žalobe za dlžnú sumu, aj v skutkovom stave, aj v petite uviedol žalobca sumu 624,08 eur, matematicky súhrn špecifikovaných nárokov (istina vo výške 296,07 eur, úrok vo výške 62,30 eur, zosplatnená istina vo výške 201,81 eur, poistenie Bill protection vo výške 10,90 eur, upomienka vo výške 24,- eur a zmluvná pokuta vo výške 17,- eur) nepredstavuje sumu 624,08 eur, ale sumu 612,08 eur. Okresný súd postupoval správne, keď vyzval žalobcu na odstránenie vád podania s poučením, ako má žalobca vady podania odstrániť, s poučením, že ak vady podania neodstráni, dôjde k odmietnutiu podania. Žalobca na túto výzvu súdu nereagoval, vady podania neodstránil. Pokiaľ ale súd pre tento nedostatok nepristúpil k odmietnutiu podania (teda zrejme mal za to, že pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať), nemohol z uvedeného dôvodu, pre nedostatok skutkových tvrdení, resp. rozpornosť skutkových tvrdení žalobu zamietnuť.
14. Ako odvolací súd už uviedol, konštatuje tu rozpor v matematickom výpočte všetkých plnení, ktoré žalobca požaduje, nie však v časti samotnej úverovej istiny, ale vo výške ostatných plnení predstavujúcich úroky a poplatky (v tejto časti však došlo k zamietnutiu nároku pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ktorý záver spochybnený nebol a preto v tomto štádiu konania nemá zmysel trvať na riadnej špecifikácii úrokov a poplatkov). Z obsahu žaloby jasne vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 497,88 eur. Rovnako uvedené vyplýva aj z listinného dôkazu úverovej zmluvy z 02.05.2013 uzatvorenej medzi stranami sporu. Žalobca v návrhu zrozumiteľne uviedol, ktoré tvrdenie žalovaný nijako nerozporoval, že z poskytnutého spotrebiteľského úveru žalovaný nič nezaplatil. Rovnako nemožno súhlasiť ani s tvrdením okresného súdu, že by si z poskytnutého úveru žalobca uplatňoval 296,07 eur. Okresný súd zmiatlo v matematickej špecifikácii asi to, že žalobca uplatnenú istinu rozdelil na istinu vo výške 296,07 eur a zosplatnenú istinu vo výške 201,81 eur, ktorých matematický súčet dáva 497,88 eur (čo predstavuje výšku poskytnutého úveru). Pokiaľ potom sú tu rozpory v matematickom súčte ostatných uplatnených poplatkov a úrokov, to už v tomto štádiu konania pre vyššie uvedený záver nie je relevantné.
15. Pokiaľ ide o istinu úveru, okresný súd správne z vykonaného listinného dôkazu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že celková výška uplatneného úveru predstavuje 497,88 eur. Keďže zo strany žalovaného nedošlo k spochybneniu tvrdenia žalobcu o vyplatení tejto úverovej sumy, ako aj skutočnosti, že z poskytnutého úveru žalovaný nič nevrátil, treba tieto skutkové tvrdenia považovať za nesporné.
16. Základnou povinnosťou dlžníka vyplývajúcou zo zmluvy o úvere je záväzok poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť (§ 497 Obchodného zákonníka). Aj pri konštatovaní bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vzniká dlžníkovi povinnosť vrátiť poskytnutú istinu spotrebiteľského úveru. Preto nebolo dôvodné v tejto časti žalobu žalobcu zamietnuť.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v časti napadnutého nároku o zaplatenie sumy 497,88 eur zmenil tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť túto úverovú sumu žalobcovi spolu so zákonným úrokom z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc od 15.11.2013, t. j. od zosplatnenia úveru do zaplatenia, tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
18. Výrok o trovách konania (pred súdom prvej a druhej inštancie) sa opiera o ust § 396 ods. 2 C. s. p. s poukazom na ust. § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 C. s. p.
19. Rozhodujúcou zásadou pre nárok na náhradu trov konania je úspech strany sporu. V danom prípade čistý úspech žalobcu predstavuje 50 %, keď žalobca mal 75 % úspech (v časti sumy 497,88 eur s príslušenstvom) a 25 % neúspech (v časti sumy 126,12 eur). Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi 50 % účelne vynaložených trov konania, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti súd prvej inštancie.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)