Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-4Er/385/2012

Uznesenie

K. súd U., v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinným X/J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.D.J. XXX/XX, A. U., X/ Anna D., nar. 13.XX.XXXX, bytom J.D.J. XXX/XX, A. U., o vymoženie povinnosti zaplatiť XXX,XX P. s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom H.. Ing. Ján Gasper, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota, takto

rozhodol:

Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 91,12 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1.Poverením č. 5603 035986* zo dňa 25.04.2012 súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinným 1/, 2/ na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 762,58 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania, ako aj trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, vedenom pod sp.zn.Rk/326/2011-EK zo dňa 08.03.2011.

2.Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlási súd za neprípustnú, pretože tu je iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

3.Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

4.Podľa § 58 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

5.Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. (k tomu pozri aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2010).

6.Exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Erik Končok, vedený pod sp.zn.Rk/326/2011-EK zo dňa 08.03.2011 (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok").

7.Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť danú vec bola založená rozhodcovskou zmluvou uzatvorenou medzi oprávneným a povinným vo forme rozhodcovskej doložky v článku 18 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200017111 zo dňa 19.12.2008.

8.Z pripojenej listiny - zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200017111 zo dňa 19.12.2008 spolu so zmluvnými dojednaniami súd zistil, že bode 18 zmluvných dojednaní je vymedzená Rozhodcovská doložka takto: ,,Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložke uvedenej v bode 18.2 tejto zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Akékoľvek spory nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcoch: 1.JUDr. Gustav Rét, 2.JUDr. Michal Krnáč, 3. Mgr. Erik Končok. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ."

9.Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "O.z."), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10.Podľa § 52 ods. 3 O.z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11.Podľa § 52 ods. 4 O.z., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12.Podľa § 53 ods. 1 O.z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

13.Podľa § 53 ods. 2 O.z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14.Podľa § 53 ods. 3 O.z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15.Podľa § 53 ods. 4 písm. r) O.z., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní

16.Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, zaručovaná spotrebiteľom Občianskym zákonníkom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Posudzovanie zmluvy ako spotrebiteľskej prichádza do úvahy vtedy, ak sú zmluvnými stranami na jednej strane dodávateľ konajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane fyzická osoba ako spotrebiteľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s dodávateľom vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Dodávateľ má zároveň možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, keď

používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad a spotrebiteľ nemá možnosť obsah tejto zmluvy individuálne ovplyvniť.

17.Na základe vyššie uvedeného súd posúdil zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200017111 zo dňa 19.12.2008 uzatvorenú medzi oprávneným a povinnými ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 O.z., keď oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 O.z. a povinní pri uzatváraní zmluvy vystupovali v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 O.z.. Ustanovenie § 52 ods. 1 O.z. sa vzťahuje na všetky zmluvné vzťahy, pričom zároveň súd nemal pochybnosti o tom, že by zmluvu povinní uzatvárali v inom postavení ako fyzických osôb. V dôsledku toho, že právny vzťah založený zmluvou súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, preto potom aplikoval na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinným ako spotrebiteľom ochranu ich práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a pristúpil k posudzovaniu toho, či rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnými nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle O.z., a teda rozhodcovská zmluva bola platne uzatvorená.

18.V zásade platí, že za neprijateľnú podmienku možno označiť také ustanovenie obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov; ako však vyplýva z citovaného ust. § 53 ods. 1 O.z. to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. V prípade rozhodcovských doložiek (zmlúv) sa v zmysle konštantnej judikatúry o neprijateľnú podmienku jedná vtedy, ak rozhodcovská doložka nebola individuálne dojedná a spotrebiteľov uvádza do omylu, nie je jasne formulovaná, je skrytá v texte podmienok (prípadne samotnej spotrebiteľskej zmluvy), a teda spotrebitelia nemohli ovplyvniť jej obsah.

19.V danom prípade nebola rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľmi, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľov o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

20.Uvedená rozhodcovská zmluva/doložka bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorá bola súčasťou zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú predkladal oprávnený povinným, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinní ani nemohol ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebitelia týmto stratili právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde vmieste svojho bydliska. Konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie(C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

21.Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi zmluvy individuálne dojednaná (ale ide o formulárový vopred pripravený text) a svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi právneho vzťahu. Nekalosť spočíva v tom, že rozhodcovská zmluva je spotrebiteľom vnucovaná, pričom zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľmi tým, že dodávateľ sám spravidla určuje to, že spory zo spotrebiteľského vzťahu medzi účastníkmi zmluvy sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní, teda že ich bude riešiť konkrétny

rozhodcovský súd, ktorý sám vyberie z určeného zoznamu. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je známe, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľov prijatie rozhodcovskej zmluvy, nadobudne tak voči spotrebiteľom neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne.

22.Súd v danom prípade dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva vykazuje charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda je v rozpore so znením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Z uvedeného možno potom vyvodiť, že tu nebola platne založená ani právomoc rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).

23.Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (3MCdo/20/2008 z 22.04.2009).

24.Keďže rozhodcovský súd odvodzoval právomoc na rozhodnutie v predmetnej veci z neplatne uzatvorenej rozhodcovskej doložky, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

25.Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 91,12 Eur.

26.Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

27.Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

28.Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

29.Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"), paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

30.Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

31.Vzhľadom na dôvod zastavenia je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keď k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, ktorý tým že nepodal riadnu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spôsobil, že súd neskorším preverením zistil nedostatky predmetného exekučného konania a bol nútený exekúciu zastaviť. Nakoľko oprávnený zavinil zastavenie exekúcie súd ho zaviazal na úhradu trov súdneho exekútora.

32.Po vykonaných úpravách súd v zmysle citovaného § 203 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného nahradením exekútorských trov podľa § 14 ods. 2, § 22 vyhl. č. 288/1995 Z. z. vo výške 91,12 Eur pozostávajúcich:

- z paušálnej odmeny za 16 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, zisťovanie nehnuteľností cez CKN, zisťovanie motorových vozidiel cez ISEB, 2x doručenie príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 6x zisťovanie zamestnávateľa a iných príjmov cez sociálnu poisťovňu - ústredie, 4x doručenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov) vo výške 16 x 3,32 Eur = 53,12 Eur,

- náhrady hotových výdavkov vo výške 22,82 Eur (poštovné výdavky vo výške 19,30 Eur a paušálne výdavky vo výške 3,52 Eur),

- z 20 % DPH z odmeny za výkon exekučnej činnosti (základ dane 75,94 Eur) vo výške 15,18 Eur.

33.Súd vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výrokom I, II. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní (§ 362 ods. 1 C.s.p.) odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Proti výroku III. odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C.s.p.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje a nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 C.s.p., ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.