Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-7-2015.pdf
PDF · 116.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12C/7/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: AB 2 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 572 79 667, zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. Mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 proti žalovanej: G. R.Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 1.688,68 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 60,- eur z a s t a v u j e .
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.01.2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.688,68 eura spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 193,87 eura, s úrokom z omeškania výške 8,5 % ročne zo sumy 1.688.68 eura od 19.12.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, spoločnosť: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 (ďalej ako „právny predchodca žalobcu“) uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa 28.05.2003 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“), ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. Žalovaná podpisom úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdila, že bola s nimi oboznámená, rovnako potvrdila oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol Sadzobník poplatkov. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - revolvingového úveru vo výške úverového rámca vo výške 1.493,73 eura zo strany žalobcu (pozn. súdu - správne malo byť právneho predchodcu žalobcu) žalovanej prostredníctvom úverovej karty. Žalobca ďalej uviedol, že revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je žalovanej poskytovaný k uspokojovaniu jej priebežných finančných potrieb a umožňuje jej čerpať po odsúhlasení zo strany žalobcu peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, t.j. na skutočnosť, že ani žalobca ani žalovaná pri uzatváraní zmluvy nemôžu vedieť určiť, kedy a koľko bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, preto pri tomto type úveru sa dohoduje len výška úverového rámca, čo znamená maximálny objem úveru, ktorý bola žalovaná oprávnený čerpať. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas splatiť poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške určených v úverovej zmluve na lícnej strane, pričom prvú splátku bola žalovaná povinná uhradiť
až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonala prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok na typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Žalovaná sa zaviazala tiež zaplatiť úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku (v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny) a poplatky za poskytované služby podľa sadzobníka. Vzhľadom na charakter úveru, nie je možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov priamo v úverovej zmluve, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovanej a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Žalovanáý bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovanej a spôsob ich započítania. Žalobca listom zo dňa 25.07.2013 vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Žalobca si však žalobou zosplatnený zmluvný úrok, upomienku a zmluvné pokuty neuplatňuje. Žalobca eviduje voči žalovanej dlh spolu vo výške 1.688,68 eura pozostávajúci z istiny vo výške 1.459,72 eura, úroku vo výške 1,69 eura, poplatku vo výške 7,45 eura a úroku za hotovostné transakcie vo výške 219,82 eura. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku, žalobca okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení označil v žalobe tieto dôkazy: predžalobná výzva s poštovým podacím hárkom, výpis z obchodného registra, dohoda o plnomocenstve, úverová zmluva, úverové zmluvné podmienky, sadzobník, výzva k splateniu celého úveru s poštovým podacím hárkom, výpis čerpania, splátok a úhrad.
3. Žalovaná sa k doručenej žalobe písomne nevyjadrila, prostriedky procesnej obrany nepoužila žiadne.
4. Písomným podaním zo dňa 22.10.2015 (t.j. po doručení žaloby žalovanej) žalobca súdu oznámil, že svoju žalobu berie čiastočne späť, a to v rozsahu istiny 60,-€, čo odôvodnil tým, že žalovaná po podaní žaloby uhradila dňa 23.3.2015 sumu 20,-€, dňa 24.4.2015 sumu 30,-€ a dňa 25.5.2015 sumu 10,-€. Súčasne žalobca uviedol, že žalovaná celkovo vyčerpala čiastku 4.041,89 €.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Vzhľadom na to, že žalobca využil svoje dispozičné právo a podanú žalobu vzal čiastočne v rozsahu istiny 60,-€ späť, súd v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil (výrok I. rozsudku). Pretože bola žaloba čiastočne vzatá späť skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu, či pojednávanie vo veci samej a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 CSP, stanovisko žalovanej k čiastočnému späťvzatiu súd s poukazom na § 146 ods. 1 CSP nezisťoval.
9. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavil zástupca žalobcu, ktorý požiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, nakoľko jeho účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (§ 180 CSP). Súd následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP).
10. Súčasťou ospravedlnenia neúčasti žalobcu na pojednávaní bolo „formálne“ poukázanie na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, keď žalobca v tomto podaní len doslovne opísal prejudiciálne otázky ako i rozhodnutie Súdneho dvora v danej veci. Žalobca nijako nepoukázal na prípadné súvislosti vo vzťahu k prejednávanému sporu.
11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinami: výpisom z obchodného registra na žalobcu, plnomocenstvom, oznámením o postúpení, zmluvou o postúpení, poštovými podacími hárkami,
úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, príručkou držiteľa karty J., výzvou k splateniu, výpisom čerpania, splátok a úhrad a zistil tento skutkový stav veci:
12. Výpisom z obchodného registra na žalobcu (jeho prekladu) súd zistil, že žalobca je obchodná spoločnosť - súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným registrovaná v obchodnom registri Holandska pod č. 57279667.
13. Oznámením o postúpení zo dňa 19.11.2014 ako i Postúpením pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.07.2013 žalobca preukázal svoje právne nástupníctvo vo veci pohľadávky uplatnenej žalobou. Súčasťou oznámenia o postúpení zo dňa 19.11.2014 bola i výzva pre žalovanú na úhradu dlhu vo výške 1.871,15 € vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.05.2003. Listina bola daná na poštovú prepravu dňa 20.11.2014.
14. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176) a žalovaná uzavreli dňa 28.05.2003 úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty J. č.XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru do výšky kreditného limitu /úverového rámca/ variant D, s výškou úverového rámca 30.000,-Sk (po prepočte 995,82 eura), výškou mesačnej splátky 1.200,- Sk (39,83 €), termínom splatnosti mesačnej splátky vždy k 20. dňu v mesiaci poštovou poukážkou. Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy boli úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Zmluva neobsahovala údaj o výške úroku (úrokovú sadzbu) ani o výške prípadných poplatkov.
15. Podľa Hlavy 6. § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., klient (pozn. súdu - žalovaný v tomto konaní) je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach ktorých výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny. Podľa Hlavy 6. § 7 je klient povinný uhradiť poplatky za poskytnuté služby, pričom špecifikácia poplatkových služieb a ich výška je daná vždy sadzobníkom poplatkov a odmien aktuálnym v dobe vzniku poplatkovej povinnosti.
16. Z listiny právneho predchodcu žalobcu zo dňa 25.07.2013 vyplýva, že jeho obsahom bola výzva právneho predchodcu žalobcu žalovanej k splateniu celého úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX v lehote 15 dní od odoslania výzvy, v sume 1.752,84 €. Z priloženého podacieho hárku však nebolo možné zistiť dátum odoslania tejto zásielky (listiny).
17. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná na úver č. XXXXXXXXXX čerpala celkovo sumu 4.041,89 € (túto skutočnosť tvrdil žalobca i v písomnom podaní zo dňa 22.10.2015 - bod 4. odôvodnenia) a uhradila celkovo sumu 6.153,61 €. Prvé čerpanie bolo zo dňa 28.05.2003 v sume 198,83 €, posledné čerpanie bolo zo dňa 28.01.2013 v sume 20,- €. V období od 13.01.2012 (t.j. 3 roky spätne pred podaním žaloby) do 13.1.2015 (podania žaloby) žalovaná čerpala celkovo sumu 292,70 € a v tomto období uhradila sumu 776,75 €. Navyše po podaní žaloby uhradila ďalšiu sumu 60,-€, no uvedená úhrada nemala vplyv na právne posúdenie sporu, čo bude súdom odôvodnené nižšie.
18. Z výsluchu žalovanej súd nezistil žiadne podstatné skutočnosti vo vzťahu k prejednávanej veci, žalovaná sa nevedela vyjadriť k predmetu tohto konania, nakoľko mala od spoločnosti Home Credit Slovakia celkovo 3 úvery, ktoré dala na starosť jej dcére.
19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 24.11.2004, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.6.2006 (ďalej len ZSÚ), tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
22. Podľa § 2 písm. a), b), e) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
23. Podľa § 3 ods. 1 ZSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
24. Podľa § 3 ods. 2 ZSÚ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
25. Podľa § 3 ods. 5 ZSÚ, pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
26. Podľa § 3 ods. 6 ZSÚ, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
27. Podľa § 4 ods. 5 ZSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
28. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne
29. Podľa § 100 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
30. Podľa § 100 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
31. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
32. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
33. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
34. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
35. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba ani po jej čiastočnom späťvzatí nebola podaná dôvodne. Súd v prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní, nakoľko titulom k zaplateniu žalovanej sumy mala byť zmluva uzatvorená medzi žalovaným a subjektom odlišným od žalobcu. Z predložených písomností - oznámenia o postúpení zo dňa 19.11.2014 a Postúpenia pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.07.2013 žalobca preukázal svoje právne nástupníctvo vo veci žalovanej pohľadávky. Procesnú subjektivitu žalobca preukázal výpisom z obchodného registra.
36. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 28.05.2003 uzavretá zmluva o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi peňažné prostriedky a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť za podmienok uvedených v zmluve. Zmluvu je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., pričom žalovaná mala postavenie spotrebiteľa (§ 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.) a právny predchodca žalobcu postavenie veriteľa (§ 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z.).
37. S poukazom na obsah ustanovenia § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu (v čase účinnosti - ku dňu uzavretia zmluvy, pomenovanej ako „typová zmluva“) možno označiť každú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. K tomu je potrebné uviesť, že irelevantný je prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje (či Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník). Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (bez ohľadu na to podľa akého predpisu bola uzavretá) môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej atribúty. Zmluva uzavretá právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 28.05.2003 v danej veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Spotrebiteľom bola žalovaná, ktorej pri uzatváraní zmluvy bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (opak nebol preukázaný žalobcom). Ak sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa. Ak sa aj uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka (keďže v Občianskom zákonníku nie je upravená), tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník. Uvedené teda znamená, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku / § 101/, teda trojročnú premlčaciu dobu („všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“ - rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).
38. Po preskúmaní úverovej zmluvy predloženej žalobcom súd zistil, že zmluva neobsahuje údaj o úroku (úrokovej sadzbe), ani údaj o poplatkoch. Zmluva obsahuje len údaj o výške úverového rámca (30.000,-Sk) a výške mesačnej splátky (1.200,-Sk). Údaj o úroku, prípadne poplatkoch sa nenachádza ani v úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Tieto čo sa týka poplatkov odkazujú na sadzobník poplatkov, s tým, že špecifikácia poplatkových služieb a ich výška je daná vždy sadzobníkom poplatkov a odmien aktuálnym v dobe vzniku poplatkovej povinnosti. Z uvedeného vyplýva dokonca premenlivosť výšky poplatkov v závislosti od vôle právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa. Čo sa týka úroku, je v nich uvedené (Hlava 6 § 1), že v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky (?) a príslušná časť úverovej istiny. Teda ani zo zmluvy ani z úverových zmluvných podmienok nie je možné zistiť výšku úroku. Navyše podľa názoru súdu obchodné podmienky, resp. úverové podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich dodávateľ zakomponoval často v neprehľadnej a skrytej forme dojednania o poplatkoch a úrokových sadzbách (čo napokon ani nebolo v prejednávanej veci). Žalobca nepreukázal, že by žalovaná v čase uzavretia úverovej zmluvy bola jasným, prehľadným a jednoznačným spôsobom oboznámená o výške úroku a prípadných poplatkoch spojených s úverovou zmluvou. Žalobca nepreukázal, že by žalovaná ako spotrebiteľ bola pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomne oboznámená so zmluvnými podmienkami podľa § 4, tak ako to vyžadovalo ust. § 3 ods. 5 ZSÚ. Taktiež žalobca nepreukázal, že by žalovaná ako spotrebiteľ bola pred uzavretím zmluvy informovaná o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu (v zmysle § 3 ods. 6 ZSÚ). Ak zákon výslovne uvádza v § 4 ods. 5 ZSÚ, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, tak nemožno žalobcovi priznať (okrem žalovanou čerpanej sumy peňažných prostriedkov) požadovaný úrok ani poplatky, nakoľko tieto neboli uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z., kedy veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, súd považoval predmetný úver za bez úročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného žalobca nemá nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov ani poplatkov a môže od žalovanej požadovať len výšku nesplatenej istiny, t.j. môže požadovať len vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré žalovaná vyčerpala.
39. Nakoľko sa v danej veci jedná o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, s prihliadnutím na hospodárnosť tohto konania sa súd prioritne zaoberal otázkou prípadného premlčania, a to s prihliadnutím na povinnosť uloženú mu ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Čo sa týka vyššie citovaného ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., toto je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je treba ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. (ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, t.j. zo zákona (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. 9Co/295/2013 zo dňa 19.08.2014), teda aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania sama dovolávala. Právna úprava v ustanovení § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014. Citované zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv, a to vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo vo veci ešte rozhodnuté.
40. Vychádzajúc z tzv. všeobecnej premlčacej doby, ktorá je v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka trojročná, súd sa teda vecne zaoberal len nárokom, resp. čerpaním peňažných prostriedkov žalovanou v období 3 rokov pred podaním žaloby, t.j. za obdobie od 13.01.2012 do 13.01.2015 (podanie žaloby). Všetky nároky žalobcu z titulu čerpania finančných prostriedkov žalovanou pred týmto obdobím, t.j. od 28.05.2003 do 12.1.2012 sú premlčané. Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu, a teda bol povinný prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo (z úradnej povinnosti), na túto skutočnosť prihliadol a dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné mu uplatnený nárok vyplývajúci z čerpania peňažných prostriedkov žalovanou za obdobie od 28.05.2003 do 13.1.2012 z dôvodu premlčania priznať, preto súd v tejto časti posúdil žalobu ako nedôvodnú a zamietol ju.
41. Ako už bolo uvedené (bod 38.odôvodnenia), súd posúdil predmetný úver ako bezúročný a bezpoplatkový, a teda žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie (vrátenie) skutočne poskytnutého plnenia žalovanej, teda poskytnutého revolvingového úveru za obdobie od 13.01.2012 do 13.01.2015 (ostatná časť je premlčaná). Z výpisu čerpania, splátok a úhrad mal však súd preukázané, že žalovaná v tomto období čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 292,70 € a za uvedené obdobie uhradila peňažné prostriedky v celkovej výške 776,75 € a po podaní žaloby ďalšiu sumu 60,-€. Z uvedeného potom vyplýva, že dlh žalovanej v rozsahu čerpania peňažných prostriedkov v zmysle § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka zanikol splnením, a to bez ohľadu na platby po začatí konania vo výške 60,-€, teda dlh zanikol ešte pred podaním žaloby na súd. Preto súd musel ako nedôvodnú zamietnuť aj túto časť žaloby - poskytnutého revolvingového úveru za obdobie od 13.1.2012 do 13.1.2015. Súd poznamenáva, že aj v prípade, keby neaplikoval ustanovenia o premlčaní, z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná vyčerpala celkovo sumu 4.041,89 € (vyčerpaná istina bezúročného a bezpoplatkového úveru s poukazom na bod 38. odôvodnenia) a uhradila celkovo sumu 6.153,61 € + 60,-€ po podaní žaloby na súd, teda jej dlh v celom rozsahu zanikol splnením. Výška celkovej úhrady pokrýva aj žalobcom požadovaný úrok z omeškania.
42. Vo vzťahu k rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 a jeho vzťahu k prejednávanému sporu súd uvádza, že Súdny dvor v rozhodnutí konštatuje, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v
článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu údaj o výške úroku a poplatkoch je tak významným, že bez ich znalosti spotrebiteľ nie je schopný vôbec posúdiť rozsah svojho záväzku. Len výška mesačnej splátky na uvedený účel nepostačuje, navyše, ak zo zmluvy nie je zrejmé ani trvanie tejto zmluvy.
43. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pričom postupoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na Čl. 17 CSP, s tým, že žalovaná je síce tou stranou sporu, ktorá má plný úspech vo veci, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, no vzhľadom na to, že žalovanej žiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.), súd prvej inštancie rozhodol, že jej náhradu trov konania nepriznáva. Vo vzťahu k aplikácii ust. § 255 ods. 1 CSP súd uvádza, že uvedené ustanovenie aplikoval napriek čiastočnému zastaveniu konania z dôvodu úhrady zo strany žalovanej z toho dôvodu, že žaloba bola nedôvodná v celom rozsahu už v čase jej podania na súd dňa 13.1.2015, čiastočné späťvzatie žaloby preto súdom bolo posúdené tak, že nemalo vplyv na plnú úspešnosť žalovanej v tomto konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).