Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/334/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Topoľčany, so sídlom Topoľčany, M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: d.i.Vinci, s.r.o., naposledy so sídlom Bratislava, Líščie nivy 4, IČO: 36 302 554, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 763,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 18. januára 2016, č.k. 2Er/651/2008-22, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Ex. por. Z výpisu z obchodného registra zistil, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra dňa 06.12.2014. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.10.2014, č.k. 33 CbR/237/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2014, súd zrušil povinného bez likvidácie. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Ex. por., ako aj vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008. Náhradníkovi pôvodne povereného súdneho exekútora priznal trovy exekúcie v celkovej výške 191,17 Eur, a to paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. vo výške 63,08 Eur za 19 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 Eur (za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie bydliska povinného (OR SR), 10x každé zisťovanie účtu povinného, 3x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (autá ODI 3x), výzva na vyhlásenie o majetku, 2x U. poisťovňa), časovú odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. vo výške 13,28 Eur za 2 začaté hodiny exekučnej činnosti á 6,64 Eur (za prípravu spisu na žiadosť na poverenie 30 min., vypracovanie upovedomenia 30 min., námietkové konanie 30 min., žiadosť o zastavenie exekúcie, archivácia spisu 30 min.), náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. vo výške 82,95 Eur (za poštovné vo výške 5,94 Eur, kolkové známky 1,66 Eur a poplatky peňažným ústavom 75,35 Eur) a 20 % DPH vo výške 31,86 Eur (zo sumy 159,31 Eur).

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že právna úprava Exekučného poriadku platná a účinná do 31.01.2002 neobsahovala ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) v takom znení, v akom ho aplikoval súd v napadnutom uznesení. Mal za to, že exekúcia má byť pre stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom konania vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. V takomto prípade je pri zastavení exekúcie daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Oprávnený taktiež namietol uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko toto ustanovenie sa nenachádzalo v právnej úprave účinnej do 31.01.2002. Oprávnený nemal

byť zaviazaný na úhradu trov exekúcie, a v tomto prípade nemali byť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie. Ustanovenie Exekučného poriadku v § 203 ods. 1 vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2008, č.k. III. ÚS 432/08-16. Oprávnený zároveň namietol nie len samotné zaviazanie oprávneného na úhradu trov exekučného konania, ale aj výšku priznaných trov súdnemu exekútorovi v sume, 191,17 Eur, ktoré sú neprimerane vysoké a neefektívne vynaložené v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Poukázal najmä na priznanie odmeny za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu, a to za prípravu spisu na žiadosť o poverenie, vypracovanie upovedomenia, námietkové konanie a žiadosť o zastavenie exekúcie a archiváciu spisu v sume 13,28 Eur. Uvedené úkony nesúvisia s exekučnou činnosťou a neslúžia na účelné vymáhanie nároku v exekučnom konaní, preto nie je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu za tieto 2 hodiny exekučnej činnosti. Oprávneným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je oprávnený, nie exekútor, preto exekútorovi nepatrí odmena za vypracovanie žiadosti na zastavenie exekúcie. Archivácia spisu, ani námietkové konanie neslúžia na účelné vymáhanie nároku oprávneného a za vypracovanie poverenia a upovedomenia dostal paušálnu odmenu. Za vypracovanie časovej špecifikácie k odmene, čo nesúvisí s exekučnou činnosťou, exekútorovi odmena nepatrí. Pokiaľ ide o priznanie DPH vo výške 20 % zo zákonnej odmeny a náhrad, mal oprávnený za to, že právna úprava obsiahnutá v exekučnom zákone, ktorý platil v čase začatia exekučného konania EX 223/2001, neobsahovala oprávnenie súdneho exekútora účtovať si k odmene aj DPH. Aj keď sú súdni exekútori od 01.01.1996 povinní postupovať v súlade s § 4 ods. 1 a 2 a jeho prílohy č. 2 (zákon č. 289/1995 Z. z. o DPH, aktuálne zákon č. 22/2004 Z. z.), a sú zahrnutí medzi platiteľov DPH ako osoby poskytujúce právne služby núteného výkonu rozhodnutia, a to bez ohľadu na to, že DPH nebola uvedená do 01.09.2005 v Exekučnom poriadku, resp. vo vyhláške č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, vychádzajúc z prechodného ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005, mal oprávnený za to, že právo súdneho exekútora účtovať si k odmene DPH z Exekučného poriadku, platného v čase začatia exekučného konania, a ani z vyhlášky nevyplýva, preto nemal súd súdnemu exekútorovi DPH priznať. Pri svojom právnom názore sa oprávnený opiera o uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2011, sp. zn. 4 Obo 40/2010. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako nezákonné zrušil.

3. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že počas exekučného konania zistil, že povinný bol dňa 06.12.2014 vymazaný z obchodného registra bez likvidácie. Imanie spoločnosti neprešlo na právneho nástupcu. Majetok povinného dlhodobo nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.01.2012, sp. zn. 5 M Cdo 15/2011. Oprávnený bol exekučným súdom správne zaviazaný na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku a vyhlášky v tomto konaní, zastavil konanie a rozhodol o trovách exekúcie, nie je možné nepriznať súdnemu exekútorovi odmenu a hotové výdavky vzniknuté pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného. Trovy exekúcie súdny exekútor vyčíslil v súlade s § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdneho exekútora a zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Presné vyčíslenie a špecifikáciu trov exekúcie priložil súdny exekútor exekučnému súdu v prílohe k podnetu na zastavenie exekúcie zo dňa 02.09.2015 spolu s exekučným spisom Ex 266/99. Súdny exekútor poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 17.12.2004, č.k. II. ÚS 31/04-30. Výšku trov exekúcie vyčíslenú súdnym exekútorom potvrdil po preskúmaní podnetu a exekučného spisu aj samotný exekučný súd svojim uznesením zo dňa 18.01.2016, č.k. 2Er/651/2008-22. Súdny exekútor trvá na výške trov exekúcie, tak ako boli predložené exekučnému súdu vo vyčíslení trov exekúcie na rozhodnutie, nakoľko sú dôvodné a oprávnené. Navrhol preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a odvolanie oprávneného ako neodôvodnené zamietnuť.

4. Oprávnený k vyjadreniu súdneho exekútora uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom súdneho exekútora ani súdu prvej inštancie na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a následným zaviazaním oprávneného k úhrade trov exekúcie vo výške 191,17 Eur podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie, ktoré sa začali do 01.02.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. na exekučné konanie začaté pred jeho účinnosťou súd nemôže túto právnu normu aplikovať, nakoľko Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.01.2002 neobsahoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h), ktoré by sa týkalo zastavenia exekúcie preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinný výmazom z obchodného registra dňa 06.12.2014 stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Strata tejto spôsobilosti robí exekúciu

neprípustnou, a preto mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. V takomto prípade je pri zastavení exekúcie daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. V čase podania návrhu na exekúciu nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať výmaz povinného z obchodného registra SR a oprávnený svojím konaním nezapríčinil zastavenie exekučného konania, pretože s dostatočným časovým odstupom pred výmazom povinného z obchodného registra SR podal návrh na začatie exekučného konania. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je daný dôvod, aby oprávnený znášal trovy exekúcie. Ustanovenie Exekučného poriadku § 203 ods. 1 vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16.12.2008, č.k. III. ÚS 432/08-16 a nález Ústavného súdu SR zo dňa 22.10.2008, sp. zn. II. ÚS 272/08. Oprávnený zároveň nesúhlasí ani s výškou priznaných trov súdnemu exekútorovi v sume 191,17 Eur, ktoré sú podľa názoru oprávneného neprimerane vysoké a neefektívne vynaložené v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Poukázal najmä na priznanie odmeny za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu, vyčíslenú podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 288/1995 Z. z., a to za prípravu spisu na žiadosť o poverenie, vypracovanie upovedomenia, námietkové konanie a žiadosť o zastavenie exekúcie a archiváciu spisu v sume 13,28 Eur. Uvedené úkony nesúvisia s exekučnou činnosťou a neslúžia na účelné vymáhanie nároku v exekučnom konaní, preto nie je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu za tieto 2 hodiny exekučnej činnosti. Oprávneným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je oprávnený, a nie exekútor, preto exekútorovi nepatrí odmena za vypracovanie žiadosti na zastavenie exekúcie. Archivácia spisu, ani námietkové konanie neslúžia na účelné vymáhanie nároku oprávneného a za vypracovanie poverenia a upovedomenia dostal paušálnu odmenu. Za vypracovanie časovej špecifikácie k odmene, čo nesúvisí s exekučnou činnosťou, exekútorovi odmena nepatrí. Pokiaľ ide o priznanie DPH vo výške 20 % zo zákonnej odmeny a náhrad, mal oprávnený za to, že právna úprava obsiahnutá v exekučnom zákone, ktorý platil v čase začatia exekučného konania EX 223/2001, neobsahovala oprávnenie súdneho exekútora účtovať si k odmene aj DPH. Aj keď sú súdni exekútori od 01.01.1996 povinní postupovať v súlade s § 4 ods. 1 a 2 a jeho prílohy č. 2 (zákon č. 289/1995 Z. z. o DPH, aktuálne zákon č. 22/2004 Z. z.), a sú zahrnutí medzi platiteľov DPH ako osoby poskytujúce právne služby núteného výkonu rozhodnutia, a to bez ohľadu na to, že DPH nebola uvedená do 01.09.2005 v Exekučnom poriadku, resp. vo vyhláške č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, vychádzajúc z prechodného ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005, mal oprávnený za to, že právo súdneho exekútora účtovať si k odmene DPH z Exekučného poriadku, platného v čase začatia exekučného konania, a ani z vyhlášky nevyplýva, preto nemal súd súdnemu exekútorovi DPH priznať. Pri svojom právnom názore sa oprávnený opiera o uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2011, sp. zn. 4 Obo 40/2010. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako nezákonné zrušil, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a nezaviazal oprávneného k úhrade trov exekúcie.

5. Vyjadrenie k vyjadreniu oprávneného podané nebolo.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

7. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa 08.07.1999, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 763,36 Eur (22.997,- Sk) s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov poistného Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, č. 200-4104-40/99 zo dňa 06.04.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.04.1999. Poverením č. 5305 001256 zo dňa 03.09.1999 súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora RNDr. Jozefa Podmanického vykonaním exekúcie pre vymoženie sumy 763,36 Eur (22.997,- Sk) s príslušenstvom, na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Následne na základe podnetu súdneho exekútora JUDr. Pavla Holíka zo dňa 02.09.2015 (náhradníka pôvodne povereného súdneho exekútora) napadnutým uznesením exekúciu

zastavil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. z dôvodu, že povinný bo vymazaný z obchodného registra bez likvidácie, bez právneho nástupcu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 191,17 Eur podľa § 203 ods. 2 Ex. por.

8. Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.10.2014, č.k. 33 CbR/237/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2014 súd zrušil obchodnú spoločnosť d.i. Vinci, s.r.o. (povinného) bez likvidácie. Povinný bol následne dňa 06.12.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra.

9. Podľa § 235 ods. 2 Ex. por., exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, exekúciu súd zastaví, ak to ustanovuje tento zákon.

12. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

13. V civilnom sporovom konaní platí zásada, že konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Podľa uvedeného pravidla treba posudzovať aplikáciu jednotlivých noviel Exekučného poriadku na konania začaté pred ich účinnosťou, pokiaľ nie je ustanovené inak. Uvedená zásada býva niekedy výslovne vyjadrená v právnom predpise. Príkladom je § 235 ods. 1, ktorý sa týka exekučných konaní začatých pred 26.07.2001, t. j. pred účinnosťou zákona č. 291/2001 Z. z. Výnimkou z uvedeného je ustanovenie § 235 ods. 2, podľa ktorého sa exekučné konania začaté pred 01.01.2002, t. j. pred účinnosťou novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 32/2002 Z. z. dokončia podľa dovtedajších predpisov. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 341/2005 Z. z., účinná od 01.09.2005, pozná obe metódy regulácie. Niektoré jej ustanovenia sa aplikujú aj na skôr začaté konania (§ 238 ods. 2), iné sa na skôr začaté konania nepoužijú (§ 238 ods. 1).

14. Napriek tomu, že § 235 ods. 1 Ex. por., ktorý uvádza, že exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona (je časovým ustanovením, podľa ktorého exekúcie, ktoré boli začaté do účinnosti tejto novely, t. j. do 26.07.2001, kedy bol zákon vyhlásený v Zbierke zákonov, sa už dokončia podľa novelizovaného znenia bez ohľadu na to, v akom štádiu sa exekučné konanie, resp. vykonávanie exekúcie nachádza), je potrebné prihliadnuť aj na nasledujúce prechodné ustanovenia, v preskúmavanej exekučnej veci konkrétne ustanovenie § 235 ods. 2 Ex. por., v zmysle ktorého exekučné konania, ktoré sa začali do 01.02.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov, teda v zmysle Ex. por., účinného do 31.01.2002.

15. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného uzaviera, že nakoľko Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002 (ktorý je nevyhnutné aplikovať v preskúmavanej exekučnej veci podľa § 235 ods. 2 Ex. por.) neobsahoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h), ktoré by sa týkalo zastavenia exekúcie preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd prvej inštancie mal správne exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. v nadväznosti na ustanovenie § 64 CSP.

16. Nakoľko bol však povinný uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.10.2014, č.k. 33 CbR/237/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2014 zrušený bez likvidácie a dňa 06.12.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, odvolací súd s prihliadnutím na ustanovenie § 64 uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil.

17. Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 239 ods. 1 (pôvodne § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p.) zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie z týchto dôvodov:

18. Podľa § 243b ods. 1 Ex. por., exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

19. Podľa § 243b ods. 3 Ex. por., o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

20. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

21. Podľa § 9a ods. 1 Ex. por., ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

22. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

23. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

24. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

25. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

26. Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom súdu prvej inštancie.

27. Odvolací súd preto dospel k záveru, že z dôvodu podania odvolania oprávneným v zákonnej lehote musí o podanom odvolaní voči výroku o náhrade trov exekúcie (o ktorom rozhodol vyšší súdny úradník) opätovne rozhodnúť podľa § 248 v nadväznosti na ustanovenie § 470 ods. 2 zákonný sudca súdu prvej inštancie.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .